KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Košice13. 5. 2015plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/156/2014 z 13. 5. 2015

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Košice z 13. mája 2015, sp. zn. 6S/156/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7014201495.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/156/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201495
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201495.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov
senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci žalobkyne: I. V., trvale bytom C. X,
C., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska ul. č. 8, Bratislava,
pracovisko Košice, Zádielska 2, Košice, o p r e s k ú m a n i e zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo:
UPS/US6/GRPRKEPPK/BEZ/2014/24941 zo dňa 28. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobkyni n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobu sa žalobkyňa domáha, aby súd preskúmal rozhodnutie žalovaného číslo: UPS/
US6/GRPRKEPPK/BEZ/2014/2494 zo dňa 28.10.2014, ktorým ako orgán príslušný podľa § 4 ods.
6 písm. c) a § 6 zákona NR SR č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych
vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a podľa § 51 písm. b) zákona NR SR č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, preskúmal podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce číslo
M11/OPPKŤZP/SOC/2014/46927-0003 zo dňa 05.06.2014 na základe odvolania žalobkyne podaného
v lehote stanovenej zákonom vo veci nepriznania peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je mal. I. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX C.
a v zmysle § 39 ods. 1, § 40 ods. 1 zákona NR SR č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov zamietol odvolanie žalobkyne a napadnutého rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Michalovce číslo M11/OPPKŤZP/SOC/2014/46927-0003 zo dňa 05.06.2014 potvrdil.

V napadnutom rozhodnutím žalovaný ďalej uviedol, že oddelenie posudkových činností žalovaného
- pracovisko Košice (po preskúmaní predloženej zdravotnej dokumentácie posudkovým lekárom
žalovaného a jeho vyjadrení v lekárskom posudku číslo UPS/US6/GRPRKEPC/BEZ/2014/25164 zo dňa
17.10.2014) vydalo dňa 21.10.2014 komplexný posudok č. UPS/US6/GRPRKEPC/BEZ/2014/25164,
podľa ktorého bola miera funkčnej poruchy mal. I. Š. stanovená na 60 % pre stredne duševnú zaostalosť,
ľahkú imbecilitu podľa prílohy číslo 3 k zákonu NR SR č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, časti
IV. ods. 3, písm. b) v dôsledku čoho sa menovaná považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím a je odkázaná na sprievodcu. Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu posudkový



lekár žalovaného nestanovil. Ostatné chorobné stavy a diagnózy sú posudkovo nevýznamné, nakoľko
nedosahujú mieru funkčnej poruchy najmenej 50%.

Ďalej uviedol, že dňa 19.08.2014 vykonali zamestnanci žalovaného sociálnu posudkovú činnosť, pri
ktorej bolo zistené, že mal. I. Š. žije v bytovom dome v spoločnej domácnosti s rodičmi, so súrodencami
a starou mamou. Je žiačkou 2 ročníka základnej školy, pričom v oblasti verbálnej komunikácie
má sťažený verbálny kontakt, rozpráva rómsky, slovensky trocha rozumie. Základné seba obslužné
zručnosti má zvládnuté, sama sa vie obliecť, len niekedy potrebuje pomoc inej osoby. Maloletá nemá
znížené pohybovú ani orientačnú schopnosť, dokáže sa sama premiestňovať, nepoužíva kompenzačné
pomôcky. Pri úkonoch celkového kúpeľa a pri úkonoch liečebného režimu posudzovaná potrebuje
dohľad. Domáce práce, varenie, nakupovanie vykonávajú rodičia a stará mama.

Nakoľko na základe komplexného posudku žalovaného, ktorý je súčasťou odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia a tvorí aj jeho prílohu ako aj skutočnosti, že stupeň odkázanosti maloletej na pomoc inej
fyzickej osoby je III (75 bodov), v zmysle § 49 ods. 10 a prílohy č. 3 k zákonu NR SR č. 488/2008 Z.
z. o sociálnych službách a ustanovenia § 14 ods. 4 zákona NR SR č. 447/2008 Z. z. o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, žalovaný potvrdil, že maloletá I. Š. nie
je odkázaná na opatrovanie inou fyzickou osobou. Z týchto dôvodov nepriznal žiadateľke (žalobkyni)
peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Žalobkyňa v podanej žalobe, ako aj v jej doplnení zo dňa 02.01.2015 a zo dňa 13.02.2015 uviedla, že
nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia žalovaného vidí predovšetkým v tom, že jej nebol priznaný
peňažný príspevok za opatrovanie vnučky mal. I. Š., nar. XX.XX.XXXX, ktorej podáva celodennú 24
hodinovú starostlivosť. Poukázala na to, že mal. I. Š.S. je podľa jej názoru psychiatrický pacient.
Ďalej uviedla, že matka maloletej je tiež osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a celodennú
starostlivosť o vnučku vykonáva žalobkyňa sama. Žalobkyňa si je vedomá tej skutočnosti, že priznanie
peňažného príspevku za opatrovanie nie je nárokovateľné automaticky, pričom každý prípad sa
posudzuje individuálne, ale napriek tomu zdôraznila, že pozná viacero prípadov, kde osoba, ktorá je
opatrovaná je na tom oveľa lepšie ako jej vnučka, peňažný príspevok za opatrovanie poskytnutý bol. Na
základe týchto skutočností žiada priznať peňažný príspevok za opatrovanie na svoju vnučku mal. I. Š..

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.03.2015 zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol v napadnutom
rozhodnutí číslo UPS/US6/GRPRKKEPPK/BEZ/2014/24941 zo dňa 28.10.2014 a považuje ho v celom
rozsahu za správne a vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Z týchto dôvodov žalobu navrhuje
v celom rozsahu zamietnuť.

K námietkam žalobkyne uviedol, že dňa 12.03.2015 (po podaní žaloby) posudkový lekár žalovaného
MUDr. I. Q. spracoval vyjadrenie k lekárskemu posudku číslo UPS/US6/GRPRKEPC/BEZ/2014/25164
zo dňa 17.10.2014, v ktorom okrem iného uviedol, že pri posudzovaní zdravotného stavu maloletej I.
Š. vychádzal z relevantných doložených odborných lekárskych nálezov (psychiatrický, psychologický
a neurologický) a z výsledkov prevedeného sociálneho prieskumu. Závery psychiatrického a
psychologického vyšetrenia jednoznačne zaraďujú posudzované dieťa pod dg. strednej duševnej
zaostalosti (ľahká imbecilita) so sprievodnou enurézou - nočné pomočovanie, cez deň sa pýta na nočník.
V nálezoch je uvedené, že základné samoobslužné zručnosti má osvojené, zvládnuté, pričom názorová
zložka intelektu sa pohybuje v pásme ľahkej imbecility. Vyžaduje pomoc pri obliekaní, udržiavaní telesnej
hygieny, pritom však nebolo preukázané, že pri týchto úkonoch vyžaduje sústavný dohľad. Vzhľadom
ku skutočnosti, že od vystavenia Komplexného posudku zo dňa 17.10.2014 neboli doložené žiadne
aktuálne lekárske nálezy, na základe doteraz predložených nálezov zotrváva na svojom posudku stým,
že posudzovaná dosiahla stupeň odkázanosti na celodenné opatrovanie III s počtom dosiahnutých
bodov 75, pričom odkázaná na dohľad je pri úkonoch celkového kúpeľa a pri úkonoch dodržiavania
liečebného režimu, avšak podľa informácii od rodinných príslušníkov aktuálne neužíva žiadne lieky.
Súčasne poukázal na ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., kde sa uvádza, že pri
posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej
fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o



domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti
poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku.

Žalobkyňa sa na nariadenom pojednávaní nezúčastnila, pričom súdu doručila súhlas s rozhodnutím veci
bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 O. s. p.).

Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval v plnom rozsahu na písomnom stanovisku zo dňa
27.03.2015 a navrhol žalobu zamietnuť.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, oboznámil sa so žalobou žalobkyne ako aj jej doplneniami zo dňa 02.01.2015 a zo dňa
13.02.2015, písomným vyjadrením žalovaného, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako
aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

V správnom súdnictve podľa § 244 ods. 1 O. s. p. preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa piatej časti druhej hlavy
Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O. s. p.).

Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že dňa 14.05.2014 žalobkyňa požiadala
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce (ďalej "prvostupňový správny orgán") o poskytnutie
peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a to svojej vnučky
maloletej I. Š., nar. XX.XX.XXXX. Za účelom rozhodnutia o tomto nároku bol vypracovaný komplexný
posudok oddelenia posudkových činností číslo: MI1/OPČ/SOC/2014/46998 - 0006 zo dňa 02. 06.2014,
v ktorom bola zistená, miera funkčnej poruchy u posudzovanej maloletej I. Š.S. na úrovni 50 % a to podľa
prílohy č. 3, časti IV. bod 3, písm. b) k zákonu č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 447/2008
Z. z. ") a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 tohto zákona považuje maloletá za fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím. Súčasne bolo zo strany posudkového lekára konštatované, že maloletá nie je
odkázaná na individuálnu prepravu motorovým vozidlom, nie je odkázaná na formy kompenzácii v oblasti
komunikácie, zvýšených výdavkov a súčasne v oblasti sebaobsluhy nebol pre posudzovanú navrhnutý
ani peňažný príspevok na opatrovanie. Posudzovaná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia je
odkázaná na sprievodcu. Na podklade týchto zistení vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie
číslo MI1/OPPKŤZP/SOC/2014/46927-0003 zo dňa 05.06.2014, ktorým podľa § 40 ods. 1 zákona
č. 447/2008 Z. z. nevyhovel žiadosti žalobkyne a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie
fyzickej osoby mal. I. Š.. Žalovaný po podaní opravného prostriedku zo strany žalobkyne opätovne
preskúmal zdravotný stav maloletej a vypracoval komplexný posudok číslo: UPS/USG/GRPRKEPC/
BEZ/2014/25164 zo dňa 21.10.2014, v ktorom opakovane nenavrhol žiadne kompenzácie v oblasti
mobility a orientácie, v oblasti komunikácie, v oblasti zvýšených výdavkov a ani v oblasti sebaobsluhy.
Tento posudok vychádzal z lekárskeho posudku číslo UPS/US6/GRPRKEPC/BEZ/2014/25164 zo dňa
17.10.2014, ktorý vypracoval posudkový lekár žalovaného v zmysle ustanovenia §11 ods. 9 zákona č.
447/2008 Z. z., v ktorom bola miera funkčnej poruchy u posudzovanej stanovená na 60 % podľa prílohy
č. 3, časti IV.3b) k zákonu č. 447/2008 Z. z., nakoľko u posudzovanej bola diagnostikovaná stredná
mentálna retardácia v dolnom pásme s IQ v rozpätí 49-50. Ostatné chorobné stavy a diagnózy neboli
posudkovo významné a nedosahovali mieru funkčnej poruchy 50%. U maloletej bola zamestnancami
žalovaného vykonaná aj sociálna posudková činnosť, v rámci ktorej bolo okrem iného zistené, že býva v
obytnom dome spolu s rodičmi, starou mamou a súrodencami, pričom základne samoobslužné zručnosti
má zvládnuté, vie sa sama obliecť a len niekedy potrebuje pomoc inej osoby. Z dôvodu svojho ochorenia
je liečená v psychiatrickej a neurologickej ambulancii. Keďže z lekárskeho posudku žalovaného vyplýva,
že posudzovaná mal. I. Š. na základe bodového na účely stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc
inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach dosiahla podľa Barthelovho indexu stupeň odkázanosti
III. (75 bodov), čo je v rozsahu 4-6 hodín denne, s potrebou dohľadu pri úkonoch celkového kúpeľa a pri
úkonoch dodržiavania liečebného režimu žalovaný napadnutým rozhodnutím v súlade s ustanovením §
14 ods. 4, § 39 ods. 1, § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho



orgánu, čím nepriznal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím.

Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov Opatrovanie na účely tohto zákona
je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa §
14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 39 ods. 2 citovaného zákona účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej
osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o
domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí.

Podľa § 40 ods. 1 citovaného zákona ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila
šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na
opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje,
poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.

Podľa § 40 ods. 3 citovaného zákona fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného príspevku
na opatrovanie je manžel, manželka, rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd
ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič, vnuk,
vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec. Za nevestu sa
považuje aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra a za zaťa sa považuje aj ovdovený muž po
dcére svokry alebo svokra.

Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na
opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa § 49 ods. 10
a 12 a prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

Podľa § 55 ods. 1 veta prvá citovaného zákona konanie o priznanie peňažného príspevku na
kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína na základe žiadosti
fyzickej osoby alebo na základe žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa
zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu.

Podľa § 55 ods. 6 citovaného zákona podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu
je komplexný posudok.

Na základe vyššie uvedených skutočností a a citovaných zákonných ustanovení má súd za preukázané,
že tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v rámci rozhodovania o nároku
žalobkyne na peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
v súlade so zákonom, pričom vychádzali z predložených lekárskych správ ako aj z vypracovaných
komplexných posudkov posudkovými lekármi prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného.
Komplexný posudok, ktorý vypracuje posudkový lekár tvorí v danom prípade podklad pre rozhodnutie
správneho orgánu o nároku žiadateľa o poskytnutie peňažného príspevku. Pri posudzovaní zdravotného
stavu mal. Jany Šandorovej bolo v rámci odvolacieho konania na základe odborných zdravotných
vyšetrení (psychiatrické vyšetrenie zo dňa 14.02.2014, ORL vyšetrenie zo dňa 05.09.2013, neurologické
vyšetrenie zo dňa 03.10.2013, 17.04.2014, psychologické vyšetrenie zo dňa 13.08.2013) preukázateľne
zistené, že maloletá I. Š. je mentálne retardovaná v strednom pásme na úrovni ľahšej imbecility s
retardáciou reči s prítomnou enuresis nocurna, sociálne výrazne zaostalou, pričom ide o osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím. Na základe doložených odborných lekárskych vyšetrení posudzovaná mal.
I. Š. nie je podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 odkázaná na celodenné opatrovanie inou fyzickou



osobou, nakoľko stupeň jej odkázanosti je III s počtom dosiahnutých bodov 75. Odkázaná na dohľad je
pri úkonoch celkového kúpeľa a pri úkonoch dodržiavania liečebného režimu.

Tieto závery potvrdzuje aj sociálna posudková činnosť vykonaná v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1
zákona č. 447/2008 Z. z. dňa 19.08.2014 u maloletej I. Š., v rámci ktorej boli zisťované a overovaná
závery posudkových lekárov zamestnancami žalovaného.

Súd má za to, že žalobkyňa tak v správnom konaní, ani v konaní pred súdom, nijakým právne
relevantným spôsobom nespochybnila lekárske závery posudkových lekárov žalovaného ako aj
prvostupňového správneho orgánu, pričom nepredložili žiadne odborné zdravotné správy resp. nálezy
spochybňujúce tvrdenia posudkových lekárov. Aj v podanej žalobe žalobkyňa sama uvádza, že si
je vedomá tej skutočnosti, že priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia nie je automaticky nárokovateľné a je nutné splniť zákonom predpísané podmienky. Keďže
u posudzovanej mal. I. Š. nemožno na základe vykonaných lekárskych posudkových činností ako aj
sociálnej posudkovej činnosti konštatovať stupeň odkázanosti V alebo VI podľa § 49 ods. 10 a 12 a
prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, žalovaný (ako aj prvostupňový správny
orgán) postupoval správne ak v súlade s ustanovením § 14 ods. 4 a § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008
Z. z. žalobkyni nepriznal peňažný príspevok na opatrovanie.

K námietke žalobkyne spočívajúcej v posúdení zdravotného stavu maloletej I. Š. ako psychiatrického
pacienta resp. jej vedomosti o iných osobách, ktorým bol poskytnutý peňažný príspevok na opatrovanie
hoci stav opatrovanej osoby nebol taký ako je u maloletej I. Š., súd uvádza, že bez ďalšieho
preukázania týchto skutočností nejde o právne relevantné námietky, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu
alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd tieto skutočnosti hodnotí ako subjektívne hodnotenie
zdravotného stavu maloletej I. Š. zo strany žalobkyne. V tejto súvislosti súd záverom poukazuje na
ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., v zmysle ktorého pri posudzovaní odkázanosti
neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada
na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri
realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej
neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku.

Na základe zistených a uvedených skutočností súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyňou dospel
k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby bol v súlade so zákonom, a preto
žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a žalobkyni, ktorá v konaní úspešná nebola,
nepriznal právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší úd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postupu súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že



a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.