Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/439/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103899331 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7103899331.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Dany Ferkovej, v právnej veci navrhovateľa I. S., bývajúceho v I., B. X, zastúpeného JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti odporkyni U. S., bývajúcej v I., N. XX, zastúpenej Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 26. apríla 2012, č.k. 24C 349/2003-141 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 24. septembra 2013, č.k. 24C 349/2003-167, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením zo dňa 24. septembra 2013, č.k. 24C 349/2003-167. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I (ďalej len „ okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 26. 4.2012, č.k. 24C 349/2003-141 v spojení s opravným uznesením zo dňa 24.9.2013, č.k. 24C 349/2003-167 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že do výlučného vlastníctva odporkyne pripadá hodnota členského podielu v Územnom bytovom družstve I.-Ť. so sídlom v I., S. XX, vo výške 62.700 €. Do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal nehnuteľnosť - parcelu registra „C“ č. 1290/10 o výmere 962 m2, druh pozemku - záhrady, nachádzajúcu sa v katastrálnom území Š., obec I.-Š., L. I. Y., zapísanú na LV č. XXXX v hodnote 9.500 €. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielov titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 25.254,20 € v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Účastníkom uložil povinnosť zaplatiť zostatok dlhu voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 30, zo zmluvy o stavebnom úvere č. 0146430601 (ku dňu 31.1.2012 vo výške 164,31 €), každý 1/2-ou. Oslobodil navrhovateľa, ako aj odporkyňu, od platenia súdnych poplatkov. Nepriznal štátu právo na náhradu trov konania, ktoré platil, voči navrhovateľovi i odporkyni. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 20.8.1988. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 25.10.2000, č.k. 13C 572/2000-23, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2000. K zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) došlo rozvodom manželstva, a k vyporiadaniu BSM dohodou medzi účastníkmi konania nedošlo. Účastníci konania predmetom vyporiadania urobili len hodnotu členského podielu v bytovom družstve, (ďalej) nehnuteľnosť - záhradu, a spoločný záväzok - dlh účastníkov voči Prvej stavebnej sporiteľni a.s. Za trvania manželstva vznikol spoločný nájom bytu manželmi, ako aj spoločné členstvo manželov v bytovom družstve. Z obsahu spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 10C 282/2001 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 10.10.2008, č.k. 10C 282/2001-166 súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k bytu č. 19, nachádzajúceho sa na N. P.. Č.. XX A. I. na 2. poschodí, pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva a určil U. S. za výlučnú nájomkyňu a členku Územného bytového družstva I.-Ť., S. P. Č.. XX. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.10.2009, č.k. 3 Co 9/2009-192 bol zmenený výrok o povinnosti odporcu byt č. 19, nachádzajúci sa na N. P. Č.. XX A. I., 2. poschodie vypratať do 15 dní odo dňa zabezpečenia primeraného náhradného bytu U. S. tak, že I. S. je povinný byt č. 19, nachádzajúci sa na N. P. Č.. XX v I. vypratať do 15 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2009. Rozhodnutie súdu o zrušení spoločného nájmu a o zániku spoločného členstva sa však nezaoberalo vyporiadaním hodnoty členského podielu, z čoho súd vyvodil, že o tejto otázke sa musia rozvedení manželia buď dohodnúť, alebo o nej rozhodne súd v rámci konania o vyporiadanie BSM, pokiaľ je taký návrh na vyporiadanie podaný včas (do troch rokov od zániku manželstva), alebo na návrh jedného z bývalých manželov na úhradu polovice hodnoty členského podielu v družstve (pokiaľ návrh na vyporiadanie BSM v zákonnej lehote podaný nebol). Vzhľadom k tej skutočnosti, že odporkyňa bola právoplatným rozsudkom súdu určená za výlučnú nájomníčku predmetného družstevného bytu a výlučnú členku družstva, súd rozhodol o tom, že hodnota členského podielu v družstve pripadá odporkyni. Pokiaľ ide o posúdenie otázky hodnoty členského podielu, teda hodnoty tohto majetkového práva, ktoré je predmetom vyporiadania, súd sa nestotožnil s názorom odporkyne, že v danom prípade nie je možné vychádzať zo všeobecnej hodnoty bytu tak, ako bola zistená znaleckým posudkom. Poznamenal, že pôvodne súdy pri vyporiadaní členského podielu v stavebnom bytovom družstve prihliadali k zostatkovej hodnote členského podielu, ale tento právny názor bol už vývojom judikatúry prekonaný. Členský podiel sa stal legálnym predmetom obchodu a súdna prax pri jeho vyporiadaní vychádza z jeho trhovej hodnoty. Zo znaleckého posudku Y.. O. O. súd zistil všeobecnú trhovú hodnotu členského podielu v čase vyporiadania podľa stavu, v akom tento bol v roku 2009, (teda) v čase rozhodovania súdu o zrušení práva spoločného nájmu rozvedených manželov k bytu, v sume 62.700 €. Pretože odporkyňa do rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM bytovú náhradu pre navrhovateľa nezabezpečila, a tento na pojednávaní dňa 26.4.2012 vyhlásil, že sa vzdáva práva na zabezpečenie bytovej náhrady (s čím odporkyňa súhlasila), súd pri určení trhovej hodnoty členského podielu nemusel zohľadňovať trhovú hodnotu náhradného bytu, a túto odpočítať od hodnoty členského podielu. Hodnota nehnuteľnosti - záhrady parcelného č. 1290/10 bola stanovená trhovou cenou 9.500 €. Hodnota aktív bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola reprezentovaná sumou 72.200 € (62.700 € + 9.500 €). Navrhovateľ pri vyporiadaní BSM „dostal“ pozemok parcelného č. 1290/10 v hodnote 9.500 € a odporkyňa členský podiel v hodnote 62.700 €. Povinnosťou súdu bolo rozhodnúť o vyporiadavacom podiele, teda o sume, ktorú je jeden z účastníkov povinný zaplatiť druhému tak, aby dostal rovnakú hodnotu, čo v danom prípade predstavuje sumu 36.100 € (1/2 zo sumy 72.200 €). Za predpokladu, že by nedošlo k započítaniu, resp. zohľadneniu toho, čo bolo vynaložené zo spoločných úspor na oddelený majetok, alebo čo bolo vynaložené výlučne z majetku jedného na spoločný majetok, by odporkyňa bola povinná zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie sumu 26.600 € (62.700 € - 36.100 €). Po citácii § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) súd konštatoval, že v čase rozhodovania o vyporiadaní BSM existoval spoločný dlh účastníkov konania voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., ktorý vznikol za trvania manželstva, poskytnutím stavebného úveru v zmysle zmluvy o stavebnom úvere a preto, že odporkyňa sama od rozvodu manželstva do 31.1.2012 zaplatila dlh vo výške 1.031,90 €, súd zohľadnil polovicu z toho, čo zaplatila, t.j. sumu 515,95 €. Pretože navrhovateľ v mesiaci december 1999 a vo februári 2000 vybral zo spoločných úspor (vedených na účte stavebného sporenia) sumu 1.659,70 €, ktorú nepoužil na úhradu spoločných potrieb rodiny a spoločnej domácnosti, ale výlučne na svoje potreby, súd zohľadnil polovicu z uvedenej sumy 829,85 € (1/2 zo sumy 1.659,70 €). Súd konštatoval, že sumu 26.600 €, ktorú by mala odporkyňa zaplatiť navrhovateľovi, je treba znížiť o sumu 1.345,80 €, a tak odporkyňa je povinná zaplatiť na vyrovnanie podielov titulom vyporiadania BSM sumu 25.254,20 €. Vzhľadom na osobné, majetkové a sociálne pomery odporkyne, ktoré navrhovateľ nespochybňoval, jej súd uložil zaplatiť uvedenú sumu v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Pretože existoval spoločný dlh účastníkov konania, založený Zmluvou o stavebnom úvere voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., súd v súlade s ustálenou súdnou praxou zaviazal oboch účastníkov konania zaplatiť zostatok dlhu ich veriteľovi, každému v rovnakom rozsahu, t.j. po 1/2. Súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov ako navrhovateľovi, tak aj odporkyni, a tak im neuložil zaplatiť súdny poplatok za konanie o vyporiadanie BSM. Príjem navrhovateľa bol reprezentovaný čiastočným invalidným dôchodkom v sume 154 € a mesačným príjmom zo zamestnania v sume 360 €, a príjem odporkyne je reprezentovaný invalidným dôchodkom v sume 371 €. Pretože obaja účastníci konania boli oslobodení od súdnych poplatkov, nepriznal súd štátu náhradu trov konania podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Výrok o náhrade trov medzi účastníkmi konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedla dôvod v § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., nesprávne právne posúdenie veci. Uviedla, že „predmetný“ byt bol ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výlučnom vlastníctve Územného bytového družstva I.-Ť., a nie v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov. V prípade, ak by sa odporkyňa (výlučná členka družstva a nájomníčka predmetného družstevného bytu), rozhodla previesť na nového nadobúdateľa členské právo a povinnosti v bytovom družstve, tak odplata za prevod členských práv a povinností v bytovom družstve, by sa nerovnala trhovej hodnote bytu, ale bola by nižšia, lebo nadobúdateľ by sa nestal vlastníkom bytu, ale iba vlastníkom členského podielu v bytovom družstve a nájomcom družstevného bytu, s možnosťou do budúcna odkúpiť družstevný byt do svojho vlastníctva podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 40/2002, všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, vybavenia, veku a podobne. Obvykle sa táto všeobecná cena (tiež trhová hodnota) zisťuje porovnaním s už zrealizovanými predajmi a kúpami členských podielov (podobných bytov) v danom mieste a čase. Podľa uvedeného „judikátu“ je dôležitá hodnota, za ktorú je možno v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti v bytovom družstve, a nie vlastnícke právo k bytu. Odvolateľka ďalej uviedla, že navrhovateľ má na základe rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 10.10.2008, č.k. 10C 182/2001-166 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.10.2009, č.k. 3 Co 9/2009-192 právo predmetný byt užívať až do doby poskytnutia náhradného bytu zo strany odporkyne (ako výlučnej členky a výlučnej nájomníčky predmetného bytu) a táto okolnosť má vplyv na zníženie odplaty za prevod členských práv a povinností v bytovom družstve. Právo tretej osoby byt užívať výrazne znižuje odplatu za prevod členských práv a povinností v stavebnom bytovom družstve, ktorú je ochotný zaplatiť nový nadobúdateľ. Po zopakovaní námietky, že v konaní nebola zistená trhová hodnota členského podielu v Stavebnom bytovom družstve, ale trhová hodnota bytu, ktorý nie je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov tohto konania, uviedla, že v konaní o vyporiadanie BSM nie je možné určiť do výlučného vlastníctva odporkyne hodnotu členského podielu v Územnom bytovom družstve I.-Ť.. Odporkyňa už bola určená za výlučnú členku a nájomníčku predmetného bytu právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 10.10.2008, č.k. 10C 182/2001-166 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.10.2009, č.k. 3 Co 9/2009-192 a nadobudla už do svojho vlastníctva členský podiel v predmetnom Stavebnom bytovom družstve. Hodnota tohto členského podielu v bytovom družstve, ktorú odporkyňa výlučne vlastní, nie je vecou ani pohľadávkou, ktorú by bolo možné prikázať v konaní o vyporiadanie BSM do výlučného vlastníctva niektorého z účastníkov konania. Navrhovateľ zostal v odvolacom konaní nečinný. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie odporkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.sp. v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť. Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.2.2015 o 9.30 hod. v pojednávacej sieni Krajského súdu v Košiciach, č. dverí 202, 2. poschodie (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.). Odporkyňa uviedla odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo, ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod v danom prípade nebol naplnený. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením, ako vecne správny potvrdil. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odporkyňa v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré boli už ňou uvádzané v konaní pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa náležite vyporiadal pri rozhodovaní vo veci samej. Uvedené odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením a z hľadiska ňou uplatneného odvolacieho dôvodu je jej odvolanie nedôvodné. Podľa § 143 OZ v znení platnom k 25.11.2000 (t.j. ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov) v bezpodielovom spoluvlastníctve je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 (§ 149 ods. 1 OZ). Podľa § 150 OZ sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pre určenie miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Jednou zo základných zásad sporového občianskoprávneho konania je zásada dispozičná, ktorá spočíva v procesnej iniciatíve, patriacej účastníkom konania, ktorí disponujú konaním i predmetom konania. Dispozícia predmetom konania je upravená v § 153 ods. 2 O.s.p., podľa ktorej súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť niečo iné alebo viac, než čoho sa domáhajú len vtedy, ak konanie možno začať aj bez návrhu, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi. Takým je aj konanie o vyporiadanie BSM, v ktorom súd môže vyporiadať len tie veci (majetok) patriaci do tohto spoluvlastníctva, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy môže súd len ohľadom ceny vyporiadaného majetku a toho, ako ho medzi manželov rozdelí. K odvolacím námietkam odporkyne uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza : Otázkou, či pri stanovení hodnoty, ktorá sa dostáva účastníkom konania o vyporiadaní spoločného majetku manželov, je treba vychádzať z tzv. účtovnej zostatkovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve, alebo z tzv. trhovej hodnoty členského podielu sa zapodieval veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR v rozsudku zo dňa 14.11.2002, sp.zn. 31Cdo 2428/2000, ktorým vyslovil, že v prípade zániku spoločného nájmu družstevného bytu manželmi a ich spoločného členstva v bytovom družstve v rámci vyporiadania BSM, je treba hodnotu členského podielu vyjadriť obvyklou (trhovou) cenou a nie zostatkovou hodnotou členského podielu, alebo hodnotou vyporiadacieho podielu. Právny názor, ktorý bol vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu R 43/1972 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, že pri vyporiadaní BSM je treba prihliadnuť k členskému podielu vo výške zodpovedajúcej jeho zostatkovej hodnote ku dňu zániku BSM bol už prekonaný rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR z 21.8.2000, sp.zn. 22Cdo 717/99, rešpektujúc reálne ekonomické vzťahy, ktorých výrazom je práve vyporiadanie hodnoty členských práv a povinností, spojených s užívaním družstevného bytu ako ceny obvyklej, za ktorú by bolo možno prevod v rozhodnom čase a mieste dosiahnuť. Pri určení hodnoty členského podielu v bytovom družstve vychádzal okresný súd z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR. K uvedenej konštantnej judikatúre odvolací súd ešte poznamenáva, že aj v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.11.2004, sp.zn. 22 Cdo 900/2004, publikovanom v Souboru civilních rozhodnutí Nejvyššího soudu pod č. C 2945 sa uvádza : „že pri oceňovaní členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov - bývalých spoločných nájomcov družstevného bytu a spoločných členov bytového družstva - sa vychádza zo stavu tohto podielu v dobe zániku spoločného členstva rozvedených manželov v družstve, avšak z ceny zodpovedajúcej, kedy sa vyporadúva. Pokiaľ v dôsledku dĺžky konania dôjde k nárastu ceny bytu, nemožno túto skutočnosť pri rozhodovaní o vyporiadaní zohľadniť tak, že by sa cena určovala podľa iného kritéria“. Okresný súd pri rozhodovaní správne vychádzal zo stavu tohto podielu v čase zániku spoločného členstva rozvedených manželov v družstve, a z ceny zodpovedajúcej dobe, kedy došlo k vyporiadaniu tohto spoluvlastníctva. Úvahy odvolateľky o tom, že súd prvého stupňa pri oceňovaní členského podielu nesprávne postupoval, keď nezisťoval hodnotu členských práv a povinností, ale ocenil členský podiel v bytovom družstve v rámci vyporiadania BSM, sú právne irelevantné. Nepatričná je aj námietka odvolateľky, že súd nezohľadnil pri rozhodovaní, že rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 10.10.2008, č.k. 10C 182/2001-166 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.10.2009, č.k. 3 Co 9/2009-192 má navrhovateľ právo predmetný byt užívať až do doby poskytnutia náhradného bytu zo strany odporkyne (ako výlučnej nájomníčky a členky predmetného bytu), lebo okresný súd sa touto otázkou nielen zaoberal, ale sa s ňou aj vyporiadal počas konania na súde prvého stupňa, ako aj v dôvodoch napadnutého rozsudku. Odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ v tomto konaní o vyporiadanie BSM sa na pojednávaní dňa 26.4.2012 výslovne vzdal svojho práva na náhradný byt, a vysťahoval sa z predmetného bytu, dôvodiac, že chce byť nápomocný pri urýchlení konania o vyporiadaní BSM. K ďalšej námietke odvolateľky, že v konaní o vyporiadanie BSM súd nemôže určiť do výlučného vlastníctva odporkyne hodnotu členského podielu v Územnom bytovom družstve I.-Ť., odvolací súd poznamenáva, že spoločné členské práva a povinnosti účastníkov k družstevnému bytu boli vyporiadané rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 10.10.2008, č.k. 10C 282/2001-166 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.10.2009, č.k. 3 Co 9/2009-192. V konaní o vyporiadanie BSM je súd viazaný uvedeným rozsudkom o zrušení spoločného nájmu družstevného bytu, a v tomto konaní, t.j. v konaní o vyporiadanie BSM už nerozhoduje o prikázaní hodnoty uvedených majetkových práv a povinností niektorému z bývalých manželov, ale túto majetkovú hodnotu už len vyporadúva. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa nemala úspech v odvolacom konaní, a tak jej náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Navrhovateľovi trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.