Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/26/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108220719 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7108220719.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Gizely Majerčák v právnej veci žalobcov : 1/ Y. I., bývajúceho vo A., M. XXX, 2/ B. I., bývajúceho vo A., M. XXX, oboch zastúpených JUDr. Martinom Tomasom, advokátom so sídlom v Poprade, ul. 1. Mája 216/7 (predtým Sokolovská 12), proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Nemcovej 22, o zaplatenie 2 x 7.538,34 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov, ako aj žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 25. septembra 2013, č.k. 40C 50/2008-336, takto r o z h o d o l : Návrh žalovanej na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a. P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej. M e n í rozsudok vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania v sume 1.464,64 €, z toho súdny poplatok v sume 199,16 € a trovy právneho zastúpenia v sume 1.265,48 €, ktorú je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcov v 1. a 2. rade JUDr. Martinovi Tomasovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy odvolacieho konania v sume 252,96 €, ktorú je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcov v 1. a 2. rade JUDr. Martinovi Tomasovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V ostatnej časti zostáva rozsudok bez zmeny. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 25.9.2013, č.k. 40C 50/2008-336 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 7.538,34 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 14.1.2012 do zaplatenia a taktiež žalobcovi v 2. rade sumu 7.538,34 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 14.1.2012 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 1.067,30 €, z toho súdny poplatok 199,16 € a trovy právneho zastúpenia v sume 868,14 € na účet právneho zástupcu žalobcov v 1. a 2. rade JUDr. Martina Tomasa, advokáta so sídlom v Poprade, 1. Mája 216/7, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 704 € na účet Okresného súdu Košice I do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná ako poistiteľka uzavrela so žalobcami v 1. a 2. rade samostatné poistné zmluvy ÚDP-K č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.1.1997 a poistnú zmluvu č. ÚDP-K č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.1.1997, predmetom ktorých bolo životné poistenie žalobcov v 1. a 2. rade pre prípad dožitia a pre prípad smrti. Poistná suma pre prípad smrti bola 150.000,-Sk (4.979,09 €) a pre prípad dožitia 227.100,-Sk (7.538,34 €). Dňa 13.1.2012 došlo k zániku poistných zmlúv uplynutím doby, na ktorú boli uzavreté, a k vzniku nároku žalobcov v 1. a 2. rade na poistné plnenie vo výške každému po 227.100,-Sk (7.538,34 €). Uvedené poistné zmluvy uzavrela žalovaná na základe kalkulácie sadzby poistenia, ktorá bola súčasťou obchodného plánu poisťovacej činnosti poisťovne a bola v súlade s povolením žalovanej na výkon poisťovacej činnosti na základe rozhodnutia Ministerstva financií SR zo dňa 30.5.1995. Od 1.9.2005 prešla pôsobnosť dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom na Národnú banku Slovenska, ktorá vykonávala u žalovanej v roku 2007 dohľad a konštatovala, že kalkulačné vzorce žalovanej nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaná zaviazala plniť v prípade vzniku poistných udalostí a uložila žalovanej prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov. Žalovaná na základe výsledkov dohľadu Národnej banky Slovenska doručila žalobcom v 1. a 2. rade návrh na vyjadrenie k ďalšiemu trvaniu poistenia a predložila im tri alternatívy : a/ zachovanie pôvodnej faktickej výšky poistného bez zvyšovania v dôsledku spätného poistno- matematického prepočtu s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou metódou a postupom určeným poisťovňou, poistenie bude trvať naďalej bez faktického zvýšenia poistného, b/ dopočítanie poistného a s jeho ďalším zvýšením podľa metodiky stanovenej Národnou bankou Slovenska za týchto podmienok bude poistenie pokračovať naďalej, c/ nesúhlas s dopočítaním poistného ani s postupom podľa písmena a/ tejto „návratky“, vyplatenie odkupnej hodnoty stanovenej a vypočítanej poisťovňou k 15.5.2008 po odpočítaní dlžného poistného podľa metodiky Národnej banky Slovenska najneskôr do 90 dní od 15.5.2008. Žalobcovia listom zo dňa 7.5.2008 oznámili žalovanej, že nesúhlasia ani s jednou alternatívou, pretože každá je pre nich nevýhodná a je v rozpore so všeobecnými aj osobitnými podmienkami, s ktorými súhlasili pri uzatváraní poistných zmlúv. Súd posúdil zistený skutkový stav v súlade s § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1 OZ, § 788 ods. 1 až 4 OZ, § 797 ods. 1, 2 OZ, § 816 OZ, § 800 ods. 1, 2, 3 OZ, § 801 ods. 1, 2, 3 OZ, § 802 ods. 1, 2 OZ, § 802a OZ, § 516 ods. 1, 2 OZ, § 575 ods. 1, 2 OZ, § 517 ods. 1, 2 OZ, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a dospel k záveru, že návrh žalobcov 1, 2 je dôvodný, lebo uplynutím doby, na ktorú boli uzatvorené poistné zmluvy, došlo k zániku poistnej doby (jej uplynutím dňa 13.1.2012) a vzniku nároku žalobcov v 1. a 2. rade na poistné plnenie vo výške 7.538,34 € u každého z nich. Súd skúmal platnosť poistných zmlúv (s prihliadnutím na obranu žalovanej) a dospel k záveru, že účastníci konania uzatvorili platné poistné zmluvy, ktoré mali všetky náležitosti stanovené citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a práva a povinnosti účastníkov upravovali aj všeobecné poistné podmienky. Zmluva o poistení je občianskoprávnym vzťahom, ktorý je upravený súkromným právom a účastníci takéhoto vzťahu sú si rovní, t.j. majú rovnaké postavenie. K zmene obsahu poistnej zmluvy mohlo dôjsť iba na základe vzájomnej vôle oboch účastníkov, resp. z iných dôvodov uvedených v Občianskom zákonníku. Žalovaná doručila žalobcom návrh na zmenu poistnej zmluvy, ktorú žalobcovia neprijali, a preto mal súd za to, že nedošlo k zmene v obsahu poistnej zmluvy. Pretože nedošlo k zmene pôvodne dojednanej poistnej zmluvy inováciou, súd ďalej skúmal tvrdenie žalovanej, či došlo k zániku poistenia. K zániku životného poistenia pre prípad dožitia a pre prípad smrti nemôže dôjsť podľa § 800 ods. 1 OZ výpoveďou s poukazom na ustanovenie § 800 ods. 3 OZ, ktorý vylučuje zánik poistenia osôb takýmto spôsobom s výnimkou poistenia pre prípad úrazu. K zániku poistenia mohlo dôjsť podľa § 801 OZ pre nezaplatenie poistného, ale žalobcovia v 1. a 2. rade si riadne plnili svoje povinnosti zo zmlúv, a tak k zániku poistenia z tohto dôvodu nedošlo. Ďalším možným zákonným dôvodom zániku poistenia je dohoda účastníkov, ku ktorej ale nedošlo. Je pravdou, že žalovaná doručila žalobcom v 1. a 2. rade „zrušenie“ poistnej zmluvy s odôvodnením „podľa Občianskeho zákonníka“, ale dôvod zrušenia nie je možné subsumovať pod žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka, ani pod Všeobecné zmluvné podmienky, a tak je „zrušenie“ poistnej zmluvy žalovanou neplatným právnym úkonom. Pretože k zániku poistenia z vyššie uvedených dôvodov nedošlo, skúmal súd tvrdenie žalovanej, či v dôsledku dohľadu Národnej banky Slovenska sa plnenie žalovanej stalo nemožným. Aj keď je nepochybné, že v dôsledku zmeny právnej úpravy po uzavretí predmetných poistných zmlúv zákonom č. 186/2004 Z.z. Národná banka Slovenska konštatovala, že kalkulácia poistného v účastníkmi uzavretých zmluvách je nesprávna, táto skutočnosť nemôže ovplyvniť obsah predtým riadne a platne uzatvorenej zmluvy medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovanou. K namietanej dodatočnej právnej a objektívnej nemožnosti plnenia majúcej svoj pôvod v zmene právneho predpisu zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, ktorá nastala po uzavretí poistných zmlúv medzi účastníkmi konania v súvislosti s § 31a zákona č. 186/2004 Z.z. (v súčasnej dobe § 35 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z.z.) súd uviedol, že znenie § 575 OZ rozlišuje nemožnosť plnenia, a to v dobe vzniku záväzku, čoho dôsledkom je neplatnosť právneho úkonu, a dodatočnej nemožnosti plnenia, ktorá má za následok zánik záväzku. Podľa § 575 ods. 2 OZ plnenie nie je nemožné, najmä, ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok a s väčšími nákladmi, alebo až po dojednanom čase. V prejednávanej veci u žalovanej nejde o plnenie nemožné, neuskutočniteľné, ale o plnenie za sťažených podmienok s väčšími nákladmi, s akými v čase uzavretia poistnej zmluvy počítala a s ktorými kalkulovala, v dôsledku čoho nedosiahne taký predpokladaný zisk. Pretože poistenie zaniklo dňa 13.1.2012 a v predmetný deň sa stal splatným nárok žalobcov v 1. a 2. rade na poistné plnenie a nasledujúci deň sa žalovaná dostala do omeškania, zaviazal súd žalovanú zaplatiť žalobcom aj úroky z omeškania odo dňa 14.1.2012 až do zaplatenia podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z.z., ktoré činili k 14.1.2012 9%. Súd zaviazal žalovanú zaplatiť aj doplatok na súdnom poplatku 2 x 352 € (452 € - 99,58 €), t.j. 704 €. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobcom priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci, a to 1/ za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 9.7.2008 v sume 48,63 € [(§ 11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, (ďalej len „citovanej vyhlášky“) - 1/13 zo sumy 632,54 € výpočtový základ)] a režijný paušál á 6,32 € (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), 2/ podanie návrhu zo dňa 30.7.2008 v sume 48,63 € (§ 11 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky + režijný paušál 6,32 € - § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), 3/ účasť na pojednávaní 2.4.2009 v sume 53,49 € (§ 11 ods. 1 písm. b/ - 1/13 zo základu 695,41 € - výpočtový základ v roku 2009) a režijný paušál 6,95 € (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), 4/ podanie návrhu na zmenu žalobného petitu zo dňa 2.11.2012 v sume 58,69 € (§ 11 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky) - 1/13 z výpočtového základu 763 € (v roku 2012) a režijný paušál 7,63 € (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), 5/ účasť na pojednávaní dňa 16.1.2013 v sume 60,07 € (§ 11 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky) - 1/13 z výpočtového základu 781 € za rok 2013 + režijný paušál 7,81 € (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), 6/ účasť na pojednávaní dňa 25.9.2013 v sume 60,07 € (§ 11 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky) - 1/13 z výpočtového základu 781 € + režijný paušál 7,81 € - § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Pretože išlo o zastupovanie dvoch žalobcov a išlo o spoločné úkony, súd priznal každému z nich základnú sadzbu tarifnej odmeny zníženú o 50%, t.j. v celkovej sume 372,42 € (§ 13 ods. 2 citovanej vyhlášky). Žalobcom priznal aj náhradu cestovných nákladov 48,71 € a náhradu za použitie motorového vozidla v sume 137,25 €, ako aj náhradu za stratu času sume 309,76 €, celkove žalobcom priznal náhradu trov konania v sume 1.067,30 €, ktorú tvorí jednak súdny poplatok z návrhu u každého zo žalobcov po 99,58 €, spolu 199,16 € a trovy právneho zastúpenia v sume 868,14 €, ktoré pozostávajú z odmeny za právne zastúpenie 372,42 €, cestovné náklady 48,71 €, náhrada za použitie motorového vozidla 137,25 € a náhrada za stratu času 309,76 €. Proti výroku o náhrade trov konania podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie. Navrhli zmeniť napadnutý výrok a zaviazať žalovanú nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania v sume 4.288,56 €, z toho súdny poplatok v sume 199,16 € a trovy právneho zastúpenia v sume 4.089,40 € na účet ich právneho zástupcu JUDr. Martina Tomasa (advokáta so sídlom v Poprade), v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedli, že je pravdou, že na okresný súd podali žalobu proti žalovanej o určenie trvania poistných zmlúv, ale v priebehu konania, t.j. dňom 13.1.2012 nastala poistná udalosť (t.j. dožitie sa), a tak žalobcovia podali návrh na zmenu žaloby a žiadali, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť každému zo žalobcov sumu 7.538,34 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 14.1.2012 do zaplatenia. Súd túto zmenu žaloby pripustil uznesením zo dňa 13.11.2012. Tvrdili, že súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzať z tarifnej hodnoty 15.076,68 € a nie z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky. Žalobcovia boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, a tak mal súd aplikovať ustanovenie § 11 ods. 2 citovanej vyhlášky, podľa ktorej ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky sa nepoužije, ak bol klient v spore zo spotrebiteľskej zmluvy čo i len čiastočne úspešný. Nesúhlasili ani s nepriznaním odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom pre nového advokáta, lebo advokát JUDr. Vasil Kravčík ukončil svoju advokátsku činnosť a žalobcovia si zvolili nového právneho zástupcu. V tomto smere poukázali na záver rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 MObdo V/21/2007, podľa ktorého, ak na výmenu advokáta existoval vážny dôvod, príkladom sa uvádza aj ukončenie advokátskej činnosti, má sa priznať aj odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia (vrátane prvej porady s klientom zo dňa 29.6.2011). Nesúhlasili ani s nepriznaním odmeny za dva úkony, t.j. za prevzatie a prípravu zastúpenia JUDr. Kravčíkom, lebo tu nešlo o spoločné úkony, a tak neplatí úprava v § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky. Žiadali priznať aj náhradu za písomné vyjadrenie zo dňa 21.5.2009, ktoré sa v spise nenachádza, ako aj vyjadrenie zo dňa 10.4.2013, lebo (ne)šlo o vyjadrenie vo veci samej na výzvu súdu, ako aj príslušný režijný paušál. K vyjadreniu zo dňa 21.5.2009 uviedli, že toto vyjadrenie bolo zaslané súdu doporučenou poštou zo dňa 21.5.2009 a bola to reakcia na výzvu súdu zo dňa 13.5.2009. Pokiaľ ide o úkon zo dňa 10.4.2013, považujú tento úkon za účelne vykonaný, lebo išlo o vyjadrenie k návrhu žalovanej na prerušenie konania, ktorému súd nevyhovel, zamietol ho a okresný súd citoval aj z podania žalobcov. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaná. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie podala z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. f/. Uviedla, že podľa právnej doktríny analyzujúcej poistné zmluvy, spadajú tieto poistné zmluvy pod kategóriu tzv. regulovaných zmlúv, ktoré predstavujú medzistupeň medzi súkromným a verejným právom. V období roka 1997, kedy boli dojednané aj poistné zmluvy so žalobcami, bolo uzatváranie poistných zmlúv regulované štátom a pod jeho dohľadom. V čase uzavretia zmlúv so žalobcami boli podmienky vzniku a zániku zmluvného vzťahu jasne definované platnými všeobecnými poistnými podmienkami a zákonom, pričom normy spotrebiteľského práva v čase vzniku poistenia v zákonných normách neboli upravované. Vyčítala súdu, že nepripustil dôkazy navrhované žalovanou vo vyjadrení zo dňa 4.3.2009, a to dôkaz správnym spisom Ministerstva financií SR č. 52/1024/1995 a výsluch svedka V.. Š., generálneho riaditeľa správy poistenia žalovanej, ktorými žalovaná mohla dokázať celkový skutkový priebeh vzniku poistenia a ingerencie štátneho orgánu vo forme priamych zásahov do poistných súkromnoprávnych vzťahov žalovanej. Žalovaná bola donútená fakticky vypovedať poistný vzťah s poukazom na objektívnu nemožnosť plnenia z poistného vzťahu, ku ktorej došlo bez jej zavinenia pre objektívnu nemožnosť plnenia zapríčinenú vonkajšími faktormi (zmena zákona o poisťovníctve č. 95/2002 Z.z.) a z nej vyplývajúci zásah Národnej banky SR ako orgánov štátneho dozoru až do súkromnoprávnych vzťahov medzi žalobcami a žalovanou. Žalovaná považovala v priebehu trvania poistenia v roku 2008 za nespornú sumu najprv vo výške odkupnej hodnoty 1.009,03 €, ktorú chcela vyplatiť žalobcom pri zániku poistného vzťahu. Na základe jednoznačného ustálenia NBS počas uvedenej kontroly bol vykonaný správny poistno-matematický prepočet poistného, ktoré mali žalobcovia platiť žalovanej v mesačnej výške 53,67 €. Tým, že súd určil trvanie poistnej zmluvy bezo zmien, toto má za následok následné priznanie plnenia v nezmenenej výške žalobcom, keď súd nevzal do úvahy zmenu obsahu poistnej zmluvy, ku ktorej pristúpila žalovaná po kontrolných zisteniach orgánmi verejného práva. Dopad verejného práva na daný súkromnoprávny vzťah je preto jednoznačný a nesporný. Uviedla, že súd nemal pričítať žalovanej zavinené porušenie povinnosti v právnom vzťahu so žalobcami. Žalovaná v roku „1998“, keď došlo k uzavretiu poistnej zmluvy so žalobcami, nemohla predvídať situáciu, že po viacerých kontrolách štátnych orgánov bude po 10-ich rokoch v poradí tretí štátny orgán ako kontrolný subjekt vyhodnocovať poistno-matematické prepočty výšky poistného vo vzťahu k výške dohodnutých poistných súm žalovanej, ktoré predtým schválili dva štátne orgány (Ministerstvo financií SR v roku 1995 a Úrad pre finančný trh v roku 1999) ako nesprávne ? Žalovaná sa preto súbežne aj s osobitným návrhom domáha prerušenia tohto konania v štádiu pred odvolacím súdom s poukazom na § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, že v totožnom spore, vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 1 Co 212/12 z 24.10.2012 bolo pripustené dovolanie, o ktorom Najvyšší súd SR nerozhodol. Uviedla, že do obsahu poistnej zmluvy sa preniesla štátom stanovená výška poistného, ktorej zodpovedala príslušná výška poistného plnenia a žiadna zo zmluvných strán nemohla predpokladať omyl tretieho subjektu, spočívajúci v absolútnej neodbornosti v postupe príslušného orgánu verejnej moci, ktorý schváleniu výšky jednotlivých finančných parametrov obsahu poistnej zmluvy predchádzal. Počas trvania právneho vzťahu z poistnej zmluvy v roku 1998 bolo orgánom verejnej moci konštatované, že výška poistného v poistnej zmluve uzavretej medzi žalobcami a žalovanou, nezodpovedá všetkým záväzkom z poistenia, najmä poistnému plneniu pre prípad dožitia sa konca poistnej doby. Vyplýva to z protokolu z roku 2007, ak aj z nadväzujúcich opatrení, ktoré boli žalovanej uložené. Táto okolnosť znamenala konštatovanie rozporu obsahu poistnej zmluvy v časti poistno-matematickej závislosti medzi výškou poistného a poistným plnením (§ 31a v spojení s § 71a ods. 1 zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve). Potreba odstrániť rozpor medzi obsahom poistnej zmluvy a všeobecným právnym predpisom vyvolala snahu žalovanej o zosúladenie obsahu poistnej zmluvy so znením všeobecne záväzného právneho predpisu, a keďže zosúladenie sa nedosiahlo dohodou, žalovaná bola nútená nepokračovať v poistnom vzťahu, ktorého obsah nebol súladný so zákonom a konštatovať zánik zmluvného vzťahu pre rozpor so zákonom. Zotrvanie žalovanej v poistnom vzťahu s pôvodným obsahom vedie k porušeniu noriem pre žalovanú záväzných v oblasti verejného práva, a na strane žalobcov ku trvaniu práva na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistnej doby, ktoré nie je ekvivalentné, a tým ani primerané žalobcami skutočne uhradenej cene hlavného predmetu plnenia. Uplatnenie neadekvátneho plnenia zo zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka z pohľadu uhradenej ceny zvykne byť všeobecnými súdmi posudzované aj ako hraničiace s dobrými mravmi, alebo dokonca až s bezdôvodným obohatením. Cena poistenia nebola určená žalovanou slobodne, ale bola jej ako záväzná veličina predpísaná orgánom verejnej moci. Okresný súd (teda) poskytol právnu ochranu situácií, v ktorej žalovaná porušuje povinnosti uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise, a žalobcovia si nárokujú plnenie vo výške, ktoré si v uhradenej cene v skutočnosti nepredplatili a potenciálne neustále sa zvyšuje riziko a nárast škody sa prenáša na štát. Ďalej poukázala na to, že Občiansky zákonník výslovne neobsahuje takú právnu úpravu, ktorá by umožňovala v prípade synalagmatickej odplatnej zmluvy, aby jednu z podstatných obsahových náležitostí určil orgán verejnej moci. Skutkovo podobný prípad nebol predmetom konania ani pred Najvyšším súdom SR. Väčší počet doteraz vedených sporov v identických veciach vedie k potrebe, aby k predmetnému prípadu bol vyslovený záväzný právny názor dovolacím súdom. Navrhla preto pripustiť dovolanie na otázky zásadného právneho významu pre prípad, že odvolací súd sa stotožní s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ktoré vymedzila nasledovne : - či za situácie, ak počas trvania zmluvného vzťahu podľa zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka, ktorej jednu z podstatných obsahových náležitostí, a to cenu hlavného predmetu plnenia určil orgán verejnej moci, dôjde k podstatnej zmene vonkajších, zmluvnými stranami neovplyvniteľných okolností spočívajúcich v zistení, že cena hlavného predmetu plnenia stanovená orgánom verejnej moci prenesená do zmluvy bola určená nesprávne, keď tieto okolnosti neboli v čase uzavretia zmluvy predvídateľné, zmluvným stranám známe a zmluvné strany sa o nich dozvedia počas trvania zmluvného vzťahu, pričom zotrvanie na nezmenenom obsahu zmluvy spôsobuje porušenie zákonnej povinnosti jednej zo zmluvných strán, je možné podľa právnej úpravy Občianskeho zákonníka prelomiť zásadu „pacta sunt servanda“ zánikom zmluvného záväzku potom, čo k dohode zmluvných strán o úprave zmluvného vzťahu nedošlo, - či v podmienkach jednotného právneho poriadku Slovenskej republiky môže byť obsah zmluvného vzťahu v súlade so súkromnoprávnou úpravou podľa Občianskeho zákonníka, zároveň svojím obsahom v rozpore s právnou úpravou podľa predpisov z oblasti verejného práva bez právnych dôsledkov na obsah a trvanie takéhoto zmluvného vzťahu spočívajúcich v zmene alebo zániku takéhoto právneho vzťahu, - či v prípade, že poisťovňa v poistnej zmluve, ktorej jednotlivé obsahové náležitosti a časti poistnej zmluvy reguloval orgán štátnej správy nad poisťovníctvom s nadobudnutím účinnosti do 1.5.2014, mala aj po 30.4.2005 určené štátom poistné, poistno-matematický tak, že výška poistného nezabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov, a to záväzku na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistnej doby, - či za týchto novovzniknutých a oboma zmluvnými stranami nepredvídateľných podmienok mohla zaniknúť taká poistná zmluva, v dôsledku čiastočnej následnej nemožnosti plnenia podľa § 575 OZ na základe § 31a v spojení s § 70a ods. 1 zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve v prípade poistnej udalosti vzniknutej po 30.4.2005 a poisťovni povinnosť poskytnúť časť poistného plnenia vo výške rozdielu medzi poistným plnením pre prípad dožitia sa konca poistnej doby dohodnutým v zmluve a poistným plnením pre prípad dožitia sa konca poistnej doby určeným z uhrádzaného poistného poistno- matematicky správne, t.j. v inej - nižšej výške, než bolo dohodnuté v poistnej zmluve s poukazom na to, že zmluvné dohodnuté poistné muselo zabezpečovať podľa orgánov štátneho dohľadu nad poisťovníctvom trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne, - či pre rozpor určenia poistného a záväzku z poistenia v časti poistného plnenia pre prípad dožitia sa konca poistnej doby v poistnej zmluve s § 31a v spojení s § 70a ods. 1 zákona č. 95/2002 Z.z. mohlo dôjsť už počas trvania poistenia k zániku právneho vzťahu z takejto poistnej zmluvy pre nemožnosť pokračovať v takomto ďalšom poisťovaní. Žalobcovia v písomnom vyjadrení na odvolanie žalovanej navrhli rozsudok okresného súdu v 1. a 2. výroku ako vecne správny potvrdiť. Odmietli tvrdenie žalovanej, že v danom prípade ide o verejnoprávny vzťah, ako to neustále žalovaná prezentuje. V danom prípade ide výlučne o súkromnoprávny vzťah dvoch subjektov súkromného práva. Žalovaná predložila ako dôkaz odpoveď na žiadosť Národnej banky Slovenska zo dňa 8.2.2012, kde Národná banka Slovenska uvádza, že poisťovňa Rapid sa so zisteným porušením zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve mohla vyporiadať napríklad zmenou zmluvných záväzkov poisťovne Rapid voči poisteným na základe osobitných dohôd. Poznamenali, že žalovaná mohla podať na Slovenskú republiku žalobu na náhradu škody, ktorá žalovanej vznikla, resp. mala vzniknúť na základe nesprávneho dohľadu Národnou bankou Slovenska. Žalobcovia sú spotrebiteľmi a požívajú ochranu tak, ako im ju poskytuje nielen právny poriadok Slovenskej republiky, ale aj právny poriadok Európskej únie. Žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 328,15 €. Ako už bolo vyššie konštatované, v odvolaní žalovaná sa domáha(la) aj prerušenia tohto konania v štádiu pred odvolacím súdom s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, že v súčasnosti v inom obsahovo totožnom spore rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 24.10.2012 sp.zn. 1 Co 212/2012 a pripustil dovolanie pre vyriešenie otázky zásadného právneho významu, o ktorej „doposiaľ“ rozhodnuté nebolo a jej vyriešenie bude mať podstatný vplyv aj na toto prebiehajúce konanie. Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že dovolací súd, t.j. Najvyšší súd SR rozhodol o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.10.2012 sp.zn. 1 Co 212/2012 rozsudkom zo dňa 30.9.2014, sp.zn. 2 Cdo 229/2013, ktorým dovolanie žalovanej zamietol. V prejednávanej veci teda nebol daný dôvod na prerušenie konania, lebo o dovolaní žalovanej už bolo rozhodnuté dovolacím súdom. Dôvod, pre ktorý žalovaná navrhla prerušiť konanie odpadol, lebo už o dovolaní žalovanej bolo rozhodnuté, a tak odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, len zamietnuť návrh žalovanej na prerušenie odvolacieho konania ako neopodstatnený. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej ako aj žalobcov proti rozsudku bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p. z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť, a odvolanie žalobcov je len čiastočne dôvodné. Rozsudok okresného súdu veci samej, t.j. vo vyhovujúcich výrokoch, t.j. kde žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade (každému) sumu po 7.538,34 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 14.1.2012 do zaplatenia, je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8.9.2015 o 13.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. Žalovaná v odvolaní voči rozsudku namieta odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., písm. c/ O.s.p., písm. d/ O.s.p., písm. f/ O.s.p., teda, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k iným vadám, ako sú uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p. a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom, alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhnutý, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalší odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135 O.s.p. Odvolací súd k odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135 O.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Pokiaľ žalovaná v odvolaní voči rozsudku okresného súdu namieta postup súdu z hľadiska procesnoprávnych predpisov odvolací súd konštatuje, že tieto námietky nie sú dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je prekvapivé, keďže spĺňa požiadavku predvídateľnosti pre účastníkov konania. Účastníci v priebehu konania mali možnosť vyjadriť sa ku všetkým relevantným skutočnostiam do rozhodnutia vo veci samej, a odôvodnenie rozsudku má oporu vo vykonanom dokazovaní. Okresný súd pri vedení pojednávania postupoval v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a oboznámil zákonným spôsobom aj obsah listinných dôkazov obsiahnutých v spise, z ktorých pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal. Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie; zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd jeho rozsudok vo veci samej ako vecne správny potvrdil. Mimoriadne podrobné, presvedčivé, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Žalovaná v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa okresný súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo veci samej. Treba poznamenať, že podstatou odvolacích námietok žalovanej je tvrdenie o zániku jej povinnosti plniť v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia, ktorá bola vyvolaná postupom kontrolného orgánu Národnej banky Slovenska pri výkone kontroly nad žalovanou ako subjektom poisťovníctva v roku 2007 až február 2008; teda nezávisle od jej vôle tretím subjektom ako orgánom verejnej moci. S touto obranou žalovanej sa okresný súd zaoberal pri rozhodovaní vo veci samej. So záverom okresného súdu, že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku § 575 OZ pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal z dôvodov, ktoré sú podrobne, precízne a logicky uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Výsledok kontroly Národnou bankou Slovenska u žalovanej nespôsobuje nemožnosť plniť z poistnej zmluvy, pretože žalovaná prípadnú nedostatočnú výšku technických rezerv na životné poistenie môže vykryť aj inými spôsobmi ako len zmenou poistných zmlúv, ktorú síce navrhla žalobcom, ale títo ju odmietli. Pokiaľ je faktický a právny záväzok splniteľný, sťaženie podmienok plnenia, resp. to, že ho možno plniť s väčšími nákladmi, nemá za následok zánik záväzku (viď § 575 ods. 2 OZ). Pretože plnenie zo zmluvy nie je vylúčené, resp. zakázané právnym predpisom, na ktoré odkazuje žalovaná (zákonom 95/2002 Z.z.), nejde o nemožné plnenie. Žalovaná v priebehu celého konania poukazuje na to, že v dôsledku zmeny zákonov č. 95/2002 Z.z. a zákona č. 747/2004 Z.z. bol v sídle žalovanej vykonaný dohľad Národnou bankou Slovenska, Úradom dohľadu nad poisťovníctvom, zo záverov ktorého vyplýva, že kalkulačné vzorce žalovanej nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaná zaväzuje plniť v prípade vzniku poistnej udalosti. Pritom skupina dohľadu považovala „najrizikovejšie“ produkty UDP-K a Kapitál. Zároveň bolo žalovanej uložené prijať a splniť opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov v termíne do 30. apríla 2008. Z týchto záverov žalovaná vyvodila svoje právo jednostranne zmeniť zmluvný vzťah. Argumentovala, že skutkové okolnosti prípadu spočívajúce v podstatnej zmene prostredia, v ktorom bolo poistenie poskytované, sú tak špecifické a nepredvídateľné, že je na nich potrebné prihliadať ako na právnu nemožnosť plnenia. Potreba odstrániť rozpor medzi obsahom poistnej zmluvy a všeobecne záväznými právnymi predpismi u žalovanej vyvolalo snahu o „zosúladenie“ obsahu poistnej zmluvy s právnym predpisom z oblasti verejného práva, a preto bola žalovaná nútená (ne)pokračovať v poistnom vzťahu. Odvolací súd zdôrazňuje, že záver okresného súdu o tom, že k ukončeniu poistnej zmluvy riadnym a zákonným spôsobom nedošlo, a že poistný vzťah aj po oznámení zániku poistenia trval, je správny a zákonný. Naviac vzťah z poistnej zmluvy je vzťahom súkromnoprávnym a je upravený predpismi súkromného práva, predovšetkým Občianskym zákonníkom. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné (§ 788 ods. 1 OZ). Vzťahy v poisťovníctve sú okrem toho upravené predpismi verejného práva, predovšetkým zákonom č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, ktorý upravuje najmä vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, vykonávaním činnosti a zánikom poisťovní a zaisťovní, ako aj výkon dohľadu. Tento zákon je účinný od 15. februára 2008. Predtým upravoval verejnoprávne vzťahy v poisťovníctve zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov. Aj tento zákon upravoval predovšetkým vzťahy upravujúce vznik, organizáciu, riadenie, vykonávanie činnosti a zánik poisťovní a zaisťovní, vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných členských štátov a zahraničných poisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a výkon dohľadu nad poisťovníctvom (§ 1 ods. 1 uvedeného zákona). Vzhľadom na rozdielny charakter právnych noriem rozlišuje teória práva v rámci kontinentálnych právnych systémov rozdelený na dva podsystémy, a to právo verejné a právo súkromné. Pre právne normy súkromného práva predovšetkým platí to, že právne subjekty tu majú rovné postavenie (platí tu princíp ekvivalencie), naopak vo verejnom práve je jeden subjekt práva podriadený druhému, ktorý v právnom vzťahu vystupuje ako silnejší (princíp subordinácie) [viď Knapp V. Teórie práva, I. vydání Praha, C.H. Beck 1995 str. 68]. Obidva subsystémy práva sú založené na rozdielnych zásadách a princípoch. Medzi základné zásady súkromného práva, patrí okrem iného zásada individuálnej autonómie, zásada, že je dovolené všetko, čo nie je zákonom zakázané, zásada pacta sunt servanda a zásada dispozitívnej právnej úpravy. Pre občianskoprávne vzťahy platí, že ich subjekty majú rovnaké postavenie (§ 2 ods. 2 OZ). To znamená, že jeden z účastníkov vzťahu nemôže jednostranným úkonom alebo „rozhodnutím“ založiť povinnosť druhého účastníka vo vzťahu a v rámci tohto vzťahu nemôže autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého subjektu. Pokiaľ sa subjekty občianskoprávnych vzťahov nedohodnú na svojich subjektívnych právach a právnych povinnostiach, môže byť splnenie takejto povinnosti vynútené mocensky iba prostredníctvom orgánu štátu, ktorý je splnomocnený, poskytovať požadovanú právnu ochranu. Názor žalovanej, že ak jej bola rozhodnutím štátneho orgánu, ktorý vykonával právomoc podľa verejného práva uložená povinnosť, môže to ovplyvniť existujúce občianskoprávne vzťahy, je nesprávny. Zmena obsahu občianskoprávneho vzťahu môže byť vykonaná výlučne na základe predpisov súkromného práva a spôsobom, ktorý si účastníci dohodli, alebo ktorý upravuje zákon. Odvolací súd konštatuje, že ak štátny orgán v rámci výkonu oprávnení vyplývajúcich z verejnoprávnych predpisov uložil žalovanej povinnosť zosúladiť kalkulačné vzorce tak, aby zohľadnili všetky záväzky voči poisteným, nemá to bez ďalšieho vplyv na už uzavreté poistné zmluvy. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nedošlo k vzniku takej právnej skutočnosti, ktorá by znamenala zánik poistného vzťahu, lebo neprijatie návrhu na zmenu poistných podmienok nie je a nemôže byť okolnosťou, ktorá by spôsobila právo jednostranného ukončenia poistného vzťahu. Za relevantnú nepovažuje odvolací súd ani námietku žalovanej, že došlo k vzniku právnej nemožnosti plnenia a že zotrvanie v právnom vzťahu, ktorý vychádza z nesprávnych matematicko-poistných modelov, je v rozpore so zákonom, resp. s Ústavou Slovenskej republiky. Neopodstatnená je aj námietka žalovanej o nevykonaní ňou navrhnutých dôkazov, a to výsluchom svedka B.. Š. na preukázanie vzniku objektívnych nemožností plnenia. Odhliadnuc od skutočnosti, že vzhľadom na oddelenosť súkromnoprávnej a verejnoprávnej roviny právnej úpravy vzťahov účastníkov konania sa tieto uvádzané dôkazy na predmet konania nevzťahujú, a z tohto dôvodu nebol dôvod ani ich vykonať. Odvolací súd považuje za nepatričné aj úvahy žalovanej o zodpovednosti štátu (Ministerstva financií SR) alebo Národnej banky Slovenska za „škodu“ vzniknutú žalovanej, lebo predmetom tohto konania nebola náhrada škody (voči štátu), ale plnenie z poistných zmlúv. Odvolaním žalobcov ako bolo vyššie uvedené bol napadnutý výrok o náhrade trov konania, ktorý navrhli zmeniť a priznať im náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.089,40 €, ako aj náhradu za zaplatený súdny poplatok v sume 199,16 €, spolu 4.288,56 €. Žalobcovia vyčítali súdu, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky a nie podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky z tarifnej hodnoty15.076,68 €. Podľa § 151 ods. 5 veta prvá O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Sadzobníkom sa pre účely určenia odmeny za právne služby poskytnuté advokátom v súdnom konaní rozumie citovaná vyhláška (vyhláška č. 655/2004 Z.z.). Podľa § 9 ods. 1 citovanej vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Z ustanovenia § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, určuje sa základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby stanoveným výpočtom v závislosti od tarifnej hodnoty (viď bližšie toto ustanovenie vyhlášky). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak klientom je spotrebiteľ a ak ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 11 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky). Podľa § 11 ods. 2 citovanej vyhlášky ustanovenie odseku 1 písm. b/ sa nepoužije, ak bol klient v spore zo spotrebiteľskej zmluvy čo i len čiastočne úspešný. V preskúmavanej veci žalobcovia podali žalobu, ktorou sa domáhali určenia, že poistné zmluvy, ktoré uzavreli žalobca v 1. rade so žalovanou, ako aj žalobca v 2. rade so žalovanou dňa 13. januára 1997 špecifikované vyššie „zostávajú v platnosti“. Správne postupoval okresný súd, ak pre výpočet tarifnej hodnoty 1 úkonu právnej služby vychádzal z 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky až do doby, pokiaľ súd právoplatne pripustil zmenu žaloby na plnenie, t.j. do 13. novembra 2012. Právnemu zástupcovi žalobcov patrí odmena za tieto úkony právnej služby : - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 9. júla 2008 vrátane prvej porady s klientmi - odmena v sume 48,63 € (podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky) mínus 50 % podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky (podľa ktorej základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb) 24,315 € x 2 za zastupovanie dvoch žalobcov = 48,63 €, - písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 28. júla 2008, doručená súdu 30. júla 2008, odmena v sume 48,63 € (podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky v spojení s § 13a ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky) mínus 50 % (podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky) = 24,315 € x 2 zastupované osoby = 48,63 €, - za účasť na pojednávaní dňa 2. apríla 2009 - odmena v sume 53,49 € (podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky v spojení s § 13a ods. 1 písm. d/ citovanej vyhlášky) mínus 50 % (podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky) = 26,745 € x 2 zastupované osoby = 53,49 €, - podanie na súd zo dňa 29. októbra 2012, doručené súdu 2. novembra 2012, návrh na pripustenie zmeny - odmena 58,69 € (podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky v spojení s § 13a ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky) mínus 50 % (podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky) = 29,345 € x 2 zastupované osoby = 58,69 €. Uznesením okresného súdu zo dňa 13. novembra 2012 č.k. 40C/50/2008-295 bola pripustená zmena žaloby, podľa ktorej predmetom žaloby bolo už plnenie pre žalobcov v 1. a 2. rade v sumách po 7.538,34 €, a tak tarifná odmena za zastupovanie advokátom je upravená podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky za 1 úkon právnej služby, t.j. vychádza sa z tarifnej hodnoty 7.538,34 €, ktorá je reprezentovaná sumou 237,34 €. - za účasť na pojednávaní dňa 16. januára 2013 odmena v sume 237,34 € (podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky v spojení s § 13a ods. 1 písm. g/ citovanej vyhlášky) mínus 50 % (podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky) = 118,67 € x 2 zastupované osoby = 237,34€, - za účasť na pojednávaní dňa 25. septembra 2013, odmena v sume 237,34 € (podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky v spojení s § 13a ods. 1 písm. d/ citovanej vyhlášky) mínus 50 % (podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky) = 118,67 € x 2 zastupované osoby = 237,34 €. Náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné je reprezentovaná 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, ktorá bola priznaná podľa účtovania za jednotlivé priznané úkony, a to : - 2 x 6,31 € = 12,61 € za úkony v roku 2008, - 2 x 6,31 € = 12,62 € za úkony v roku 2008, - 2 x 6,95 = 13,90 € za úkony v roku 2009, - 2 x 7,63 = 15,26 € za úkony v roku 2012, a 4 x 7,81 € = 31,24 € za úkony v roku 2013, spolu náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné je reprezentovaná sumou 85,64 € (12,62 €+ 12,62 €+ 13,90 €+ 15,26 €+ 31,24 €). Odmena za právne zastúpenie spolu bola reprezentovaná sumou 684,12 € (48,63 + 48,63 + 53,49 + 58,69 + 237,34 + 237,34). K odvolacím námietkam žalobcov proti výroku o nepriznaní ďalších trov konania - odmien za právne zastúpenie odvolací súd uvádza : Správne postupoval okresný súd, keď nepriznal žalobcom odmenu za ďalší úkon - prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 29. júna 2011, lebo týmto úkonom došlo k zmene právneho zastúpenia žalobcov a za tento úkon, ako aj za prvú poradu s klientmi, bola už priznaná odmena právnemu zástupcovi žalobcov dňa 9. júla 2008. Odmena za tento úkon nepatrí JUDr. Martinovi Tomasovi, lebo tento zastupoval žalobcov už ako substitút predchádzajúceho právneho zástupcu JUDr. Vasila Kravčíka na pojednávaní dňa 2. apríla 2009 (viď č.l. 171 spisu) na základe substitučnej plnej moci zo dňa 30. marca 2009 (viď č.l. 169 spisu). K odmene za vyjadrenie z 21. mája 2009 okresný súd uviedol, že túto odmenu nepriznáva, lebo toto vyjadrenie sa v spisovom elaboráte nenachádza. Odvolací súd zistil, že v spise sa vyjadrenie žalobcov zo dňa 21. mája 2009 nachádza na č.l. 195. Uvedené vyjadrenie obsahuje len oznámenie súdu, že žalobcovia nesúhlasia s ponukou právneho zástupcu žalovanej a navrhli vyžiadať od žalovanej výsledok vykonaného dohľadu Národnou bankou Slovenska, ktorá vykonala dohľad u žalovanej. Zároveň žalobcovia oznámili aké správy sa objavili v médiách o praktikách žalovanej. Správne súd prvého stupňa postupoval, ak nepriznal odmena za vyjadrenie žalobcov zo dňa 10. apríla 2013, ktoré je žiadosťou o nariadenie termínu pojednávania a zároveň obsahuje vyjadrenie k odročeniu pojednávania. Citovaná vyhláška č. 655/2004 Z.z. umožňuje za úkony, ktoré nie sú výslovne uvedené priznať odmenu, a to za úkony, ktoré sú svojou povahou a účelom najbližšie. Musí však ísť o podania obsahovo a kvalitatívne porovnateľné s úkonmi vymedzenými v citovanej vyhláške. Oznámenie žalobcov, že nesúhlasia s ponukou právneho zástupcu žalovanej, a s tým, čo sa objavilo v médiách o praktikách žalovanej, resp. žiadosť žalobcov o nariadenie termínu pojednávania, majú charakter informatívneho oznámenia žalobcov k procesným úkonom súdu. Povahou z dôvodu ich obsahu a nenáročnosti na prípravu nie je možné ich priradiť k žiadnym úkonom uvedeným vo vyhláške. Ani odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa nezistil takú náročnosť a intenzitu úkonu, aby analogicky mohol prirovnať aspoň k úkonu, za ktorý patrí odmena. Uvedené podania nemožno považovať za vyjadrenia vo veci samej, za ktorý by im patrila odmena pre právneho zástupcu. Námietky zo strany žalobcov (ani žalovanej) neboli ohľadom náhrady cestovných nákladov v sume 48,71 €, ani ohľadom náhrady za použitie osobného motorového vozidla na pojednávania a späť v sume 137,25 €, ani ohľadom náhrady za stratu času v sume 309,76 €. Trovy konania sú tak reprezentované trovami právneho zastúpenia v sume 684,12 € + 85,64 € náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné + 48,71 cestovné náklady + 137,25 € náhrada za používanie osobného motorového vozidla + 309,76 € náhrada za stratu času v celkovej sume 1.265,48 € (684,12 € + 85,64 € + 48,71 € + 137,25 € + 309,76 €). Žalobcom patrí aj náhrada za zaplatené súdne poplatky v sume 199,16 €. Trovy prvostupňového konania sú tak reprezentované sumou 1.464,64 €. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy prvostupňového konania vo výške 1.464,64 €, z čoho suma 199,16 € je reprezentovaná súdnym poplatkom a trovy právneho zastúpenia v sume 1.265,48 € je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcov JUDr. Martinovi Tomasovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrok o náhradu trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd priznal žalobcom náhradu trov odvolacieho konania, ktorá spočíva v odmene advokáta za 1 úkon právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu žalovanej zo dňa 20. decembra 2013 v sume 237,34 € podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky v spojení s § 13a ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky mínus 50 % podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky = 118,67 € x 2 zastupované osoby = 237,34€ + náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné v sume 7,81 € (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), spolu trovy odvolacieho konania v sume 252,96 € (237,34 € + 15,62 €). Trovy odvolacieho konania je žalovaná povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcov JUDr. Martinovi Tomasovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 149 ods. 1 O.s.p.). V ostatnej časti, t.j. výrok, ktorým žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť (doplatok) súdneho poplatku za zmenený návrh v sume 704 € na účet okresného súdu nebol napadnutý odvolaním a tak nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.), a v tejto časti zostal rozsudok okresného súdu bez zmeny. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.