Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2CoKR/36/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112201659 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112201659.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci žalobcu: X. republika - T. úrad O., H. 2, XXX XX O., proti žalovanému: C. O., a.s., S. 6, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX, práv. zast.: JUDr. Jaroslav Čollák, advokát, Floriánska 19, 040 01 Košice, v konaní o určení právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 15.1.2015, č.k. 31Cbi/3/2012-438 v znení opravného uznesenia zo dňa 14.7.2015, č.k. 31Cbi/3/2012-509 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku, ktorým súd konanie o určení, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti dlžníkovi C. O., a.s., S. 6, XXX XX, IČO: XXXXXXXX v reštrukturalizačnom konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 26R/5/2011 uplatnenej prihláškou zo dňa 4.11.2011 a to vo výške 1 652 951,17 eur, z toho istina 9.158,83 eur a úroky vo výške 1.643.792,34 eur zastavil. Z r u š u j e výrok rozsudku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie o určenie, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti dlžníkovi C. O., a.s., S. 6, XXX XX O., IČO: XXXXXXXX v reštrukturalizačnom konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 26R/5/2011 uplatnenej prihláškou zo dňa 4.11.2011 a to vo výške 1.652. 951,17 eur, z toho istina 9.158,83 eur a úroky vo výške 1.643.792,34 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 567,01 eur , ktorú sumu je žalobca povinný nahradiť žalovanému na účet právneho zástupcu žalovaného, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 567,01eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa návrhom domáhal, aby súd určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti dlžníkovi C. O., a.s., S. 6, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX v reštrukturalizácii, ktorá je vedená na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 265/5/2011, uplatnenej prihláškou zo dňa 4.11.2011 vo výške 21.053.333,46 eur, z toho istina vo výške 13.825.797,98 eur a úroky vo výške 7.227.535,48 eur z titulu rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev zo dňa 7.6.2006 o štátnej pomoci č. C/25/2005 (EX NN 21/2005) a Kapitoly V. Nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21.4.2004, ktorým sa vykonáva Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 a táto pohľadávka v celej prihlásenej výške nie je vylúčenú z uspokojenia, t.j. čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky je oprávnená a zistená. Návrh žalobca odôvodnil tým, že Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 18.10.2011, č. k. 2CoKR/15/2011-394 povolil reštrukturalizáciu dlžníka ( ďalej len žalovaného ) a za správcu ustanovil Ing. Imricha O. (ďalej len reštrukturalizačný správca). Žalobca si v reštrukturalizačnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 26R/5/2011 riadne a včas prihláškou prihlásil svoju pohľadávku v celkovej výške 21.053.333,46 eur, z toho istinu vo výške 13.825.797,98,- eur a úroky vo výške 7.227.535,48 eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky žalobca uviedol neoprávnene poskytnutú štátnu pomoc v zmysle Rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev zo dňa 7.6.2006 o štátnej pomoci č. C 25/2005 (EX NN 21/2005) a Kapitoly V. Nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21.4.2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, a to odo dňa poskytnutia štátnej pomoci, t.j. 23.7.2004 do dňa začatia reštrukturalizačného konania. Prihláseniu tejto pohľadávky žalobcom predchádzali nasledujúce skutočnosti. Dňa 14.7.2004 Krajský súd v Košiciach vydal uznesenie č.k. 3V 1/04-31, ktorým potvrdil vyrovnanie dlžníka - žalovaného a žalovaný bol povinný zaplatiť Daňovému riaditeľstvu SR zastúpenému Daňovým úradom Košice IV v lehote jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia 35% z jeho pohľadávky 640.793.831,-Sk, t.j. sumu 224.277.841,-Sk. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.7.2004. Komisia Európskych spoločenstiev v Bruseli (ďalej len Európska komisia) vydala dňa 7.6.2006 Rozhodnutie o štátnej pomoci č, C 25/2005 (ex NN 21/2005) poskytnutej Slovenskou republikou v prospech žalovaného (ďalej len Rozhodnutie č. 1). V tomto rozhodnutí je okrem iného uvedené, že Slovenská republika protiprávne poskytla štátnu pomoc odpísaním daňového dlhu v prospech žalovaného a porušila článok 88 ods. 3 Zmluvy o ES. Komisia prijala rozhodnutie, že táto štátna pomoc vo výške 416.515.990,-Sk nie je zlučiteľná so spoločným trhom. Slovenská republika je na základe tohto rozhodnutia preto povinná prijať všetky opatrenia potrebné na vymáhanie nezákonne poskytnutej štátnej pomoci od príjemcu. Vymáhanie sa má uskutočniť bez odkladu a v súlade s postupmi uvedenými vo vnútroštátnych predpisoch, pokiaľ umožňujú okamžité a účinné vykonanie tohto rozhodnutia. Vymáhaná suma musí zahŕňať úroky za celé obdobie od dátumu, ku ktorému bola suma daná k dispozícii žalovanému do jej skutočného vrátenia. V zmysle predmetného Rozhodnutia č. 1 je poskytovateľom štátnej pomoci Daňový úrad Košice IV, nakoľko štátna pomoc bola poskytnutá formou odpísania daňového dlhu žalovanému Daňovým úradom Košice IV v rámci vyrovnania veriteľmi podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Dňa 27.12.2011 reštrukturalizačný správca žalovaného predložil konečný zoznam pohľadávok z ktorého vyplýva, že reštrukturalizačný správca poprel pohľadávku veriteľa - žalobcu v celom rozsahu, t.j. čo do právneho dôvodu, čo do vymáhateľnosti a čo do výšky a konštatoval, že zistená suma pohľadávky je 0,00 eur, Ako dôvody popretia uviedol: 1.na prihláške nebolo vyznačené že „veriteľ vyhlasuje, že pohľadávku eviduje v účtovníctve“, pričom však veriteľ je osobou, ktorá je povinná viesť účtovníctvo. Taktiež poukázal na skutočnosť, že dňa 1.6.2011 podal žalovaný na Súdny dvor Európskej únie odvolanie proti zamietnutiu žaloby vo veci sp. zn. C - 73/11 P, konanie nie je právoplatne skončené. Dlžník v konaní žiada o zrušenie Rozhodnutia č. 1, čo má za následok spornosť pohľadávky v celom rozsahu. 2.veriteľ v prihláške nesprávne uviedol právny dôvod svojej pohľadávky, nakoľko ak sa malo jednať o vymáhanie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci, mal postupovať v súlade s platnou právnou úpravou uvedenou v zák. č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení platnom v čase začatia reštrukturalizácie a v čase vyplňovania prihlášky. Veriteľ v prílohách k prihláške nepripojil podnet Ministerstva financií SR s označením poskytovateľa podľa zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci, ktorý má podať návrh na vykonanie exekúcie a má nadobudnúť postavenie oprávneného v exekučnom konaní. Preto nie je z doručenej prihlášky vrátane jej príloh zrejmé, že tento prihlásený veriteľ má dostatočne preukázané oprávnenie na prihlásenie pohľadávky. 3.samotný dlžník - žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 7.12.2011 namietol oprávnenosť spornej pohľadávky veriteľa, pričom uviedol, že ju nemá ani vedenú v účtovníctve. 4.k spornosti pohľadávky žalobcu čo do právneho dôvodu dospel reštrukturalizačný správca aj s prihliadnutím na uznesenie Ústavného súdu SR č. PL ÚS 115/2011 zo dňa 7.12.2011, ktorým bola pozastavená účinnosť niektorých ustanovení zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci. Taktiež z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že žalobca sa na Okresnom súde Košice II domáhal žalobou podanou 21.7.2005, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 416.515.990,-Sk s príslušenstvom. Rozsudkom Okresného súdu Košice II , č. k. 34Cb/338/2006-85 zo dňa 11.6.2007 bola žaloba zamietnutá. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Cob/155/2007 -186 zo dňa 21.4.2008 bol rozsudok prvostupňového súdu špecifikovaný vyššie potvrdený. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.12.2014 žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že sa určuje, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti žalovanému v reštrukturalizácii, ktorá je vedená na Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. 26R/5/2011, uplatnenej prihláškou zo dňa 4.11.2011 vo výške 19.400.382,2 eur, z toho istina vo výške 13.816.639,15 eur a úroky vo výške 5.583.743,14 eur z titulu Rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev zo dňa 7.6.2006 o štátnej pomoci č. C(2013) 6261 final zo dňa 16.10.2013 vo veci štátnej pomoci č. SA. 18211 (C 25/2005) (EX NN 21/2005 ) a Kapitoly V. Nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21.4.2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 a táto pohľadávka v celej prihlásenej výške nie je vylúčená z uspokojenia, t.j. čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky je oprávnená a zistená. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa výšky prihlásenej pohľadávky berie žalobca žalobu späť. Na pojednávaní konanom dňa 18.12.2014, za účasti účastníkov konania, súd návrh žalobcu na pripustenie zmeny petitu žaloby, zamietol. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že uznesením zo dňa 18.10.2011 č. k. 2CoKR/15/2011-394 Krajský súd v Košiciach , povolil reštrukturalizáciu dlžníka ( ďalej len žalovaného ) a za správcu ustanovil Ing. Imricha O.. Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 205/2011 dňa 25.10.2011. Reštrukturalizácia bola povolená dňa 26.10.2011. Žalobca si prihláškou pohľadávky zo dňa 4.11.2011 doručenou súdu 7.11.2011 prihlásil svoju pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 21.053.333,46 eur. Táto suma pozostáva z istiny vo výške 13.825.797,98 eur a úrokov vo výške 7.227.535,48 eur. Žalobca ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol: neoprávnene poskytnutá štátna pomoc v zmysle Rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev zo dňa 7.6.2006 o štátnej pomoci č. C25/2005 ( EX NN 21/2005) . Úroky vypočítané ako zložený úrok v zmysle Kapitoly V. Nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21.4.2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, a to odo dňa poskytnutia štátnej pomoci, t.j. 23.7.2004 do dňa začatia reštrukturalizačného konania t.j. 19.7.2011. Z Rozhodnutia Komisie zo dňa 7.6.2006 o štátnej pomoci č. C25/2005 ( EX NN 21/2005) poskytnutej Slovenskou republikou v prospech spoločnosti C. O. a.s., uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 30.4.2007 okrem iného vyplýva, že Slovenská republika protiprávne poskytla štátnu pomoc odpísaním daňového dlhu v prospech žalovaného a porušila článok 88 ods. 3 Zmluvy o ES. Komisia prijala rozhodnutie, že táto štátna pomoc vo výške 416.515.990,- Sk nie je zlučiteľná so spoločným trhom. Slovenská republika je na základe tohto rozhodnutia preto povinná prijať všetky opatrenia potrebné na vymáhanie nezákonne poskytnutej štátnej pomoci od príjemcu. Vymáhanie sa má uskutočniť bez odkladu a v súlade s postupmi uvedenými vo vnútroštátnych predpisoch, pokiaľ umožňujú okamžité a účinné vykonanie tohto rozhodnutia. Vymáhaná suma musí zahŕňať úroky za celé obdobie od dátumu, ku ktorému bola suma daná k dispozícii žalovanému do jej skutočného vrátenia. V zmysle predmetného Rozhodnutia č. 1 je poskytovateľom štátnej pomoci Daňový úrad Košice IV, nakoľko štátna pomoc bola poskytnutá formou odpísania daňového dlhu žalovanému Daňovým úradom Košice IV v rámci vyrovnania veriteľmi podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Z potvrdenia reštrukturalizačného správcu zo dňa 9.11.2011 okrem iného vyplýva, že žalobca doručil do sídla kancelárie správcu predmetnú prihlášku pohľadávok dňa 7.11.2011. Reštrukturalizačným správcom bola predmetná prihláška pohľadávok dňa 23.12.2011 popretá v celom rozsahu , čo vyplýva z konečného zoznamu pohľadávok. Ako dôvody popretia sú uvedené najmä: 1. na prihláške nebolo vyznačené že „veriteľ vyhlasuje, že pohľadávku eviduje v účtovníctve“, pričom však veriteľ je osobou, ktorá je povinná viesť účtovníctvo. Taktiež poukázal na skutočnosť, že dňa 1.6.2011 podal žalovaný na Súdny dvor Európskej únie odvolanie proti zamietnutiu žaloby vo veci sp. zn. C - 73/11 P, konanie nie je právoplatne skončené. Dlžník v konaní žiada o zrušenie Rozhodnutia č. 1, čo má za následok spornosť pohľadávky v celom rozsahu. 2. veriteľ v prihláške nesprávne uviedol právny dôvod svojej pohľadávky , nakoľko ak sa malo jednať o vymáhanie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci, mal postupovať v súlade s platnou právnou úpravou uvedenou v zák. č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení platnom v čase začatia reštrukturalizácie a v čase vyplňovania prihlášky. Veriteľ v prílohách k prihláške nepripojil podnet Ministerstva financií SR s označením poskytovateľa podľa zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci, ktorý má podať návrh na vykonanie exekúcie a má nadobudnúť postavenie oprávneného v exekučnom konaní. Preto nie je z doručenej prihlášky vrátane jej príloh zrejmé, že tento prihlásený veriteľ má dostatočne preukázané oprávnenie na prihlásenie pohľadávky. 3. samotný dlžník - žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 7.12.2011 namietol oprávnenosť spornej pohľadávky veriteľa, pričom uviedol, že ju nemá ani vedenú v účtovníctve 4. k spornosti pohľadávky žalobcu čo do právneho dôvodu dospel reštrukturalizačný správca aj s prihliadnutím na uznesenie Ústavného súdu SR č. PL ÚS 115/2011 zo dňa 7.12.2011, ktorým bola pozastavená účinnosť niektorých ustanovení zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci. Taktiež z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že žalobca sa na Okresnom súde Košice II domáhal žalobou podanou 21.7.2005, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 416.515.990,-Sk s príslušenstvom. Rozsudkom Okresného súdu Košice II , č. k. 34Cb/338/2006-85 zo dňa 11.6.2007 bola žaloba zamietnutá. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Cob/155/2007 -186 zo dňa 21.4.2008 bol rozsudok prvostupňového súdu špecifikovaný vyššie potvrdený. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 4.5.2012, č. k. 26R/5/2011-2072 tunajší súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka- žalovaného , schválený na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 19.4.2012 a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka - žalovaného. Z Rozhodnutia Komisie z 16.10.2013 o štátnej pomoci č. SA.18211 (C25/2005) ( ex NN 21/2005) poskytnutej Slovenskou republikou v prospech spoločnosti C. O. a.s., v texte rozsudku označenom ako Rozhodnutie č. 2 okrem iného vyplýva, že rozhodnutie Komisie 2007/254/ES zo 7.6.2006 vo veci C 25/2005(ex NN 21/2005 ) sa zrušuje. Ďalej z neho vyplýva, že Európska komisia opätovne rozhodla, že štátna pomoc, ktorú poskytla Slovenská republika v prospech žalovaného vo výške 416.515.990,- Sk, nie je zlučiteľná so spoločným trhom a uložila Slovenskej republike povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia na vymáhanie tejto štátnej pomoci spolu s úrokmi za celé obdobie od dátumu, ku ktorému bola suma daná k dispozícii žalovanému do jej skutočného vrátenia, pričom zohľadní skutočnosť, že nedoplatky cestnej dane vo výške 424.490,-Sk boli 2.8.2006 zaplatené na účet miestneho daňového úradu. Z Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 17.1.2014 JUDr. Ľubomíra F. - súdneho exekútora, Exekútorský úrad Šaľa č. k. Ex 7323/13-6 okrem iného vyplýva, že dňa 13.12.2013 začalo exekučné konanie v prospech oprávneného - žalobcu - a neprospech povinného - žalovaného na vymoženie pohľadávky vo výške 20.585.118,75,-EUR spolu so zloženým úrokom podľa Kapitoly V nariadenia Rady ( ES ) č. 794/2004 z 21.4.2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 od 13.12.2013 do zaplatenia podľa exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie č. 2. Uznesením zo dňa 2.9.2014 , č. k. 23Er /9188/2013-128 Okresný súd Malacky povolil odklad exekúcie vedenej pod sp. zn. 23Er/9188/2013,Ex7323/2013, a to na čas do skončenia konania vo veci samej vedeného na Všeobecnom súde Európskej únie pod sp. zn. T 103/14. V zmysle ust. § 116 ods. 1 a 4 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení ( ďalej len ZKR ) (1) Ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví. (4) V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Do funkcie správcu súd ustanoví toho, kto vypracoval posudok. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi, príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu. V zmysle ust. § 118 ods. 1 a 4 ZKR (1) Povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.(4) Súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4. V zmysle ust. § 121 ods. 1,2 ZKR (1) Prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote alebo prihlášku doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa. Doručenie prihlášky na súd má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. (2) Správca je povinný najneskôr tretí deň po doručení každej prihlášky zabezpečiť, aby jeden rovnopis prihlášky spolu s prílohami bol prístupný na nahliadnutie v jeho kancelárii pre dlžníka a veriteľov, ktorí mu doručili prihlášky. Prihlášky doručené správcovi tvoria súčasť správcovského spisu. V zmysle ust. § 122 ods. 1 až 8 ZKR 1) Pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a dlžníka, právny dôvod vzniku pohľadávky a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku; prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa. (2) Ak veriteľ prihlasuje zabezpečenú pohľadávku, v prihláške uvedie aj druh, poradie a právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva spolu s určením majetku, ktorým je zabezpečená, a sumu, do ktorej je zabezpečená. Ak prihláška zabezpečenej pohľadávky tieto údaje neobsahuje, zabezpečená pohľadávka sa v reštrukturalizácii považuje len za nezabezpečenú pohľadávku a na zabezpečovacie právo, ktorým je zabezpečená, sa v reštrukturalizácii neprihliada.(3) Ak veriteľ prihlasuje podmienenú pohľadávku, v prihláške uvedie aj podmienku, od ktorej závisí vznik pohľadávky. Ak sa v prihláške podmienenej pohľadávky tento údaj neuvedie, na prihlášku podmienenej pohľadávky sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa.(4) Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska.8a) Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou.(5) Ak veriteľ podáva viacero prihlášok, k prihláškam pripojí aj súhrnný prehľad. Ak veriteľ podáva ďalšiu prihlášku dodatočne, súhrnný prehľad pripojí k poslednej podanej prihláške; na súhrnné prehľady pripojené k prihláškam podaným skôr sa v konkurze neprihliada. Ak veriteľ k svojim viacerým prihláškam nepripojí súhrnný prehľad, súhrnný prehľad nepredloží na datovanom a ním podpísanom predpísanom tlačive alebo súhrnný prehľad neobsahuje údaje uvedené v podaných prihláškach, na jeho prihlášky sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávky v nich uplatnené sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňajú.(6) K prihláške sa pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Ak sa prihlasuje postúpená pohľadávka, k prihláške sa pripoja aj listiny preukazujúce nadobudnutie pohľadávky veriteľom. Ak pohľadávku prihlasuje veriteľ, ktorý je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) k prihláške pripojí aj vyhlásenie, že pohľadávku eviduje v účtovníctve, inak je správca povinný pohľadávku uplatnenú v prihláške poprieť. Ak sa listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške vzťahujú na viaceré prihlášky, stačí ich pripojiť k súhrnnému prehľadu.(7) Ak veriteľ nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, v prihláške je povinný uviesť zástupcu na doručovanie písomností, ktorý ma bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky; k prihláške je povinný pripojiť aj listiny preukazujúce, že zástupca poverenie na doručovanie písomností prijal. Ak si veriteľ zástupcu na doručovanie písomností nezvolí, budú sa mu písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku.(8) Ani správca, ani súd nie sú povinní vyzvať veriteľa na doplnenie alebo opravu neúplnej alebo nesprávnej prihlášky; na požiadanie sú však povinní vydať veriteľovi potvrdenie o doručení prihlášky. Správca je tiež povinný v potvrdení uviesť, či prihlášku možno podľa odseku 1 alebo 2 považovať za úplnú; o prípadných nedostatkoch prihlášky je správca povinný veriteľa v potvrdení poučiť. Prihlášku môže veriteľ opraviť alebo doplniť len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. V zmysle ust § 124 ods. 1, 2, 4, 6, 7, 8 ZKR (1) Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.(2) Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. (4) Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. (6) Rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.(7) Kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo kým súd právoplatne nerozhodne o určení pohľadávky, dlžník môže popretú pohľadávku dodatočne voči jej veriteľovi písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú.(8) Zistenie pohľadávky počas reštrukturalizácie sa zapisuje do zoznamu pohľadávok. Správca je povinný zapísať zistenie pohľadávky do zoznamu pohľadávok bezodkladne po tom, čo sa pohľadávka považuje za zistenú alebo čo pohľadávku dlžník uznal. V zmysle ust. § 196 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle ust. § 199 ods.1, 9 ZKR (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia a iné písomnosti súdu sa v konaniach podľa tohto zákona doručujú ich zverejnením v Obchodnom vestníku. Uznesenie, ktoré sa zverejňuje v Obchodnom vestníku, sa zverejňuje bez odôvodnenia. (9)ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku. V zmysle ust. § 26 ods. 1, 2 zák. č. 231/1999 Zb. o štátnej pomoci v platnom znení v rozhodnom čase (1) Príjemca, ktorému sa podľa rozhodnutia Komisie poskytla neoprávnená štátna pomoc, je povinný sumu zodpovedajúcu neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci vrátane úroku podľa príslušnej sadzby určenej Komisiou vrátiť do rozpočtu, z ktorého bola poskytnutá, alebo zaplatiť do rozpočtu, do ktorého mala byť zaplatená. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na právneho nástupcu príjemcu.(2) Rozhodnutie Komisie o neoprávnenej štátnej pomoci je priamo vykonateľné voči príjemcovi dňom doručenia takého rozhodnutia Slovenskej republike. V prípadoch podľa odseku 4 je súčasťou exekučného titulu aj rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy podľa odseku 4. V zmysle ust. § 154 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V zmysle ust. § 21 ods. 4 O.s.p. (4) Za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. V zmysle ust. § 5 ods. 1 a 6 zák. č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov1) Daňový úrad vykonáva pôsobnosť v územnom obvode kraja, 11) ak tento zákon alebo osobitný predpis11a) neustanovuje inak.6) Daňový úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rámci svojej pôsobnosti. Za daňový úrad koná pred súdom riaditeľ daňového úradu alebo ním poverený zamestnanec; prezident finančnej správy môže poveriť zastupovaním daňového úradu iného zamestnanca finančného riaditeľstva. V zmysle ust. § 9 cit. zák. k 1. januáru 2012 minister financií Slovenskej republiky určí vnútornú organizačnú štruktúru daňových úradov a zriadi pobočky daňových úradov a kontaktné miesta daňových úradov. S poukazom na Rozhodnutie č. 1, vyššie cit . ust. § 5 ods. 1,6 a 9 zák. č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 26 ods. 1, 2 zák. č. 231/1999 Zb. o štátnej pomoci v platnom znení v rozhodnom čase má súd za to, že žalobca je právnym nástupcom Daňového úradu Košice IV. Z povahy konania charakterizovaného ako konanie vyvolané reštrukturalizáciou mal súd za preukázané, že popretím prihlásenej pohľadávky správcom vznikol žalobcovi naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu v tomto konaní. Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na to, že reštrukturalizácia bola povolená dňa 26.10.2011 a s poukazom na to, že prihláška pohľadávky žalobcu, bola žalobcom doručená 7.11.2011, čo vyplýva jednak zo spisu 26R/5/2011, jednak z potvrdenia reštrukturalizačného správcu zo dňa 9.11.2011 má súd nepochybne za preukázané, že žalobca si riadne a včas uplatnil prihlášku pohľadávky do daného reštrukturalizačného konania. Z reštrukturalizačného spisu 26R/5/2011, ako aj zo zoznamu pohľadávok zo dňa 23.12.2011 predloženého reštrukturalizačným správcom a s poukazom na to, že posledným dňom na popieranie bol - v zmysle ust. § 124 ods. 2 ZKR - 27.12.2011, má súd nepochybne za preukázané, že reštrukturalizačný správca pohľadávku žalobcu prihlásenú prihláškou pohľadávok žalobcu poprel v celom rozsahu riadne a včas. S poukazom na ust. § 124 ods. 4 ZKR lehota na podanie tejto incidenčnej žaloby bola do 26.1.2012. Keďže žaloba bola súdu doručená 23.1.2012 súd má nepochybne za to, že žalobca podal túto žalobu včas. Súd má rovnako nepochybne za preukázané, že si žalobca prihláškou pohľadávky zo dňa 4.11.2011 doručenou súdu 7.11.2011 prihlásil svoju pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 21.053.333,46 eur. Táto suma pozostáva z istiny vo výške 13.825.797,98 eur a úrokov vo výške 7.227.535,48 eur. Z uvedenej prihlášky má súd taktiež nepochybne za preukázané, že žalobca ako právny dôvod vzniku tejto pohľadávky uviedol: neoprávnene poskytnutá štátna pomoc v zmysle Rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev zo dňa 7.6.2006 o štátnej pomoci č. C25/2005 (EX NN 21/2005) - v texte rozsudku označenom ako Rozhodnutie č. 1. Úroky vypočítané ako zložený úrok v zmysle Kapitoly V. Nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21.4.2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, a to odo dňa poskytnutia štátnej pomoci, t.j. 23.7.2004 do dňa začatia reštrukturalizačného konania t.j. 19.7.2011. Z Rozhodnutia Komisie zo dňa 7.6.2006 o štátnej pomoci č. C25/2005 ( EX NN 21/2005) poskytnutej Slovenskou republikou v prospech spoločnosti C.ošice a.s., uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 30.4.2007 okrem iného vyplýva, že Slovenská republika protiprávne poskytla štátnu pomoc odpísaním daňového dlhu v prospech žalovaného a porušila článok 88 ods. 3 Zmluvy o ES. Komisia prijala rozhodnutie, že táto štátna pomoc vo výške 416.515.990,-Sk nie je zlučiteľná so spoločným trhom. Slovenská republika je na základe tohto rozhodnutia preto povinná prijať všetky opatrenia potrebné na vymáhanie nezákonne poskytnutej štátnej pomoci od príjemcu. Vymáhanie sa má uskutočniť bez odkladu a v súlade s postupmi uvedenými vo vnútroštátnych predpisoch, pokiaľ umožňujú okamžité a účinné vykonanie tohto rozhodnutia. Vymáhaná suma musí zahŕňať úroky za celé obdobie od dátumu, ku ktorému bola suma daná k dispozícii žalovanému do jej skutočného vrátenia. V zmysle predmetného Rozhodnutia č. 1 je poskytovateľom štátnej pomoci Daňový úrad O. IV, nakoľko štátna pomoc bola poskytnutá formou odpísania daňového dlhu žalovanému T. úradom O. IV v rámci vyrovnania veriteľmi podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. S poukazom na ust. § 124 ods. 4 ZKR má súd nepochybne za to, že v žalobe o určenie popretej pohľadávky sa veriteľ môže domáhať iba toho, čo uviedol v prihláške. Týka sa to i právneho dôvodu, ktorý veriteľ uviedol v prihláške. Z Rozhodnutia Komisie zo 16.10.2013 o štátnej pomoci č. SA.18211 (C25/2005) ( ex NN 21/2005) - poskytnutej Slovenskou republikou v prospech spoločnosti C. O. a.s., v texte rozsudku označenom ako Rozhodnutie č. 2 okrem iného vyplýva, že rozhodnutie Komisie 2007/254/ES zo 7.6.2006 vo veci C 25/2005(ex NN 21/2005 ) sa zrušuje. Vzhľadom na to, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky uvedeným v prihláške pohľadávok uplatnenej v tomto reštrukturalizačnom konaní bola neoprávnene poskytnutá štátna pomoc v zmysle Rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev zo dňa 7.6.2006 o štátnej pomoci č. C25/2005 ( EX NN 21/2005) a toto rozhodnutie bolo zrušené, odpadol tým právny dôvod uvedený žalobcom v prihláške pohľadávok žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené, i s poukazom na ust. 154 ods. 1 O.s.p., súd upustil od vyhodnocovania ďalších dôkazov vykonaných v tomto konaní a na základe vyššie uvedených dôkazov, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pre úplnosť súd poznamenáva, že Rozhodnutie č. 2 je priamym exekučným titulom, na podklade ktorého žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie , čo vyplýva z Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 17.1.20144 JUDr. S. F. - súdneho exekútora, Exekútorský úrad Šaľa č. k. Ex 7323/13-6. Uznesením zo dňa 2.9.2014 , č. k. 23Er /9188/2013-128 Okresný súd Malacky povolil odklad exekúcie vedenej pod sp. zn. 23Er/9188/2013,Ex7323/2013, a to na čas do skončenia konania vo veci samej vedeného na Všeobecnom súde Európskej únie pod sp. zn. T 103/14. O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O. s. p. 151 ods. 1 a ods. 2 O.s.p.. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca ako aj žalovaný. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I. pod sp.zn. 26R/5/2011 vo veci dlžníka C. a.s. (žalovaný) si žalobca riadne a včas prihlásil svoju pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 21.053.333,46 eur (istina vo výške 13.825.797,98 eur a úroky vo výške 7.227.535,48 eur - vypočítané ako zložený úrok v zmysle kapitoly V. Nariadenia komisie (ES) č. 794/2004, ktorým sa vykonáva Nariadenie rady (ES) č. 659/1999, a to odo dňa poskytnutia štátnej pomoci t.j. 23.7.2004 do dňa začatia reštrukturalizačného konania t.j. 19.7.2011). Ako právny dôvod vzniku pohľadávky bola uvedená neoprávnene poskytnutá štátna pomoc v zmysle Rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev zo dňa 7.6.2006 o štátnej pomoci č. C25/2005 (EX NN 21/2005). Z Rozhodnutia č. 1 vyplýva, že Slovenská republika protiprávne poskytla štátnu pomoc odpísaním daňového dlhu v prospech žalovaného a porušila článok 88 ods. 3 Zmluvy o ES. Komisia prijala rozhodnutie, že táto štátna pomoc vo výške 416.515,990,-Sk nie je zlučiteľná so spoločným trhom. Slovenská republika je ne základe tohto rozhodnutia preto povinná prijať všetky opatrenia potrebné na vymáhanie nezákonne poskytnutej štátnej pomoci od jej príjemcu. Vymáhanie sa má uskutočniť bez odkladu a v súlade s postupmi uvedenými vo vnútroštátnych predpisoch, pokiaľ umožňujú okamžité a účinné vykonanie tohto rozhodnutia. Vymáhaná suma musí zahŕňať úroky za celé obdobie od dátumu, ku ktorému bola suma daná k dispozícii žalovanému až do jej skutočného vrátenia. V zmysle predmetného Rozhodnutia č. 1 je poskytovateľom štátnej pomoci Daňový úrad Košice IV, nakoľko štátna pomoc bola poskytnutá odpísaním daňového dlhu žalovanému Daňovým úradom Košice IV v rámci vyrovnania s veriteľmi podľa zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. V rámci konania vedeného na základe žaloby podanej žalovaným vo veci zrušenia Rozhodnutia č. 1 Všeobecný súd EÚ (vo veci T-11/07) rozsudkom zo dňa 7.12.2010 žalobu žalovaného zamietol. Na základe odvolania podaného žalovaným proti tomuto rozsudku Súdny dvor EÚ (vo veci C-73/11) rozsudkom zo dňa 24.1.2013 rozhodol tak, že rozsudok Všeobecného súdu EÚ zo 7.12.2010 zrušil a vec vrátil Všeobecnému súdu EÚ na nové konanie, aby rozhodol o žalobných dôvodoch vznesených v konaní pred ním, o ktorých nerozhodol. V nadväznosti na uvedený rozsudok Európska komisia požiadala Všeobecný súd EÚ o prerušenie konania v úmysle zrušiť sporné rozhodnutie a prijať nové rozhodnutie ohľadom realizácie štátnej pomoci zo strany Slovenskej republiky pre spoločnosť C. a.s., ktoré bude brať do úvahy rozhodnutie Súdneho dvora pokiaľ ide o námietky žiadateľa v súvislosti s konkurzným konaním. V dôsledku uvedených skutočností Komisia považovala za vhodné zrušiť pôvodné rozhodnutie zo 7.6.2006 (Rozhodnutie č. 1) a nahradiť ho novým rozhodnutím. Nové rozhodnutie Komisie o štátnej pomoci č. SA.18211 (C25/2005) (ex NN 21/2005) poskytnutej Slovenskou republikou bolo vydané dňa 16.10.2013 (ďalej len Rozhodnutie č. 2). Týmto rozhodnutím Komisia opätovne posúdila, aj po zohľadnení žalobných dôvodov, o ktorých predtým nerozhodla, že štátna pomoc, ktorú Slovenská republika poskytla v prospech spoločnosti C. a.s. vo výške 416.515.990,- Sk, nie je zlučiteľná so spoločným trhom a uložila Slovenskej republike povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia na vymáhanie tejto štátnej pomoci spolu s úrokmi za celé obdobie od dátumu, ku ktorému bola daná suma k dispozícií spoločnosti C. O. a.s. až do jej skutočného vrátenia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zameral výlučne na skutočnosť, že v texte Rozhodnutia č. 2 je okrem iného uvedené, že Rozhodnutie Komisie 2007/254/ES zo 7.6.2006 vo veci C25/2005 (ex NN 21/2005) sa zrušuje, Súd teda dospel k záveru, že vzhľadom na to, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky uvedeným v prihláške pohľadávok uplatnenej v tomto reštrukturalizačnom konaní bola neoprávnene poskytnutá štátna pomoc v zmysle Rozhodnutia č. 1 a toto rozhodnutie bolo zrušené, odpadol tým právny dôvod uvedený žalobcom v prihláške pohľadávky žalobcu. S uvedeným záverom súdu sa nie je možné stotožniť, nakoľko z obsahu Rozhodnutia č. 2 jednoznačne vyplýva, že jeho predmetom je posúdenie poskytnutia štátnej pomoci Slovenskou republikou v prospech spoločnosti C. O. a.s. (žalovaného) v totožnom prípade a na základe tých istých skutkových okolností; jedná sa teda o rozhodnutie vo veci, ktoré nahrádza pôvodné, ním zrušené rozhodnutie. Táto skutočnosť je výslovne uvedená aj v časti I. Konanie, odsek 4 Zrušenie, bod (10): „Vzhľadom na rozsudok súdneho dvora a s cieľom napraviť ním zistené nedostatky Komisia preto považuje za vhodné zrušiť pôvodné rozhodnutie zo 7.6.2006 a nahradiť ho týmto rozhodnutím.“ Túto skutočnosť zároveň preukazuje aj číselné označenie rozhodnutí, ktoré v oboch prípadoch rozhodnutí Komisie obsahuje označenie, že sa jedná o rozhodnutie vo veci C25/2005, ex NN 21/2005. Z uvedeného je nepochybné, že pohľadávka žalobcu, ktorá vznikla z titulu poskytnutia štátnej pomoci v prospech žalovaného - spoločnosti C. O. a.s. a ktorá bola označená za neoprávnenú rozhodnutím Komisie č. 2007/254/ES C25/2005 (ex NN 21/2005) zo dňa 7.6.2006 a opätovne aj rozhodnutím Komisie č. SA.18211 (C25/2005) (ex NN 21/2005) zo dňa 16.10.2013 naďalej existuje. Rovnako naďalej existuje aj právny dôvod vzniku uvedenej pohľadávky, ktorým je rozhodnutie Komisie č. 2007/254/ES zo dňa 7.6.2006 C25/2005 (ex NN 21/2005) v znení rozhodnutia Komisie č. SA.18211 zo dňa 16.10.2013 (C25/2005) (ex NN 21/2005), ktoré ho nahrádza. V tejto súvislosti musí žalobca nevyhnutne opäť poukázať na zásadu prednosti komunitárneho práva pred vnútroštátnymi predpismi jednotlivých členských štátov, judikatúru Súdneho dvora EÚ a na rozhodnutie Komisie, podľa ktorého vymáhanie sa uskutoční bez odkladu a v súlade s postupmi uvedenými vo vnútroštátnych predpisoch, pokiaľ umožňujú okamžité a účinné vykonanie tohto rozhodnutia. Predmetná zásada prednosti komunitárneho práva pred vnútroštátnymi predpismi je vyjadrená aj v článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodnutie Komisie ako akt sekundárneho práva EÚ je v jej zmysle záväzné pre všetky orgány daného štátu vrátane jeho súdov, ktoré v rámci svojich právomocí sú povinné aplikovať komunitárne právo ako celok a chrániť práva, ktoré priznáva toto právo jednotlivcom tak, že nesmú aplikovať žiadne skoršie alebo neskoršie ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré by boli v rozpore s komunitárnym právom. V dôsledku zásady prednosti práva Európskej únie vnútroštátny súd je povinný zabezpečiť plný účinok predpisov Európskej únie a ak je to potrebné, z vlastnej iniciatívy neuplatniť akékoľvek ustanovenie vnútroštátneho práva odporujúce právu Európskej únie. V súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora preto vyslovuje záver, že uplatnenie vnútroštátnych predpisov nemá a nemôže byť prekážkou obnovenia efektívnej súťaže a brániť okamžitému a účinnému vykonaniu rozhodnutia Komisie a v konečnom dôsledku obnoveniu pravidiel spoločného trhu, t.j. obnoveniu efektívnej hospodárskej súťaže. Ak by sa tak nestalo, narušili by sa základné piliere fungovania Európskej únie a Slovenská republika by nedodržala svoje medzinárodné záväzky. Pokiaľ Okresný súd Košice I na základe uvedených skutočností, vykonaných dôkazov a s prihliadnutím na vyššie uvedenú legislatívu a judikatúru EÚ dospel s poukazom na ust. § 124 ods. 4 ZKR k jednoznačnému záveru, že právny dôvod žalobcom prihlásenej pohľadávky odpadol má za to, že prvostupňové konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a preto navrhuje žalobca, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 31Cbi/3/2012 zo dňa 18.12.2014 a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo Rozsudok Okresného súdu O. I sp.zn. XXCbi/3/2012 zo dňa 18.12.2014 zmenil tak, že vydá tento rozsudok: „Okresný súd O. I určuje, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti dlžníkovi C. Košice, a.s., S. 6, XXX XX Košice, IČO: 31 XXX XXX v reštrukturalizácii, ktorá je vedená na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 26R/5/2011, uplatnenej prihláškou zo dňa 4.11.2011 vo výške 19.400.382,29 eur, z toho istina vo výške 13.816.639,15 eur a úroky vo výške 5.583.743,14 eur z titulu rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev č. C(2013) 6261 final zo dňa 16.10.2013 vo veci štátnej pomoci č. SA.18211 (C 25/2005) (EX NN 21/2005) a Kapitoly V. Nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21.4.2004, ktorým sa vykonáva Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 a táto pohľadávka v celej prihlásenej výške nie je vylúčená z uspokojenia, t.j. čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky je oprávnená a zistená. Žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.“ K odvolaniu žalobcu sa podrobne vyjadril žalovaný. Okrem iného uviedol, že žalobca sa aj napriek tomu, že súd prvého stupňa nepripustil zmenu návrhu na začatie konania zo 16.12.2014, v odvolacom petite domáha zmeňujúceho rozsudku s rovnakým výrokom, aký nebol pripustený uznesením súdu prvého stupňa z 18.12.2014. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá. Proti výroku rozsudku o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný. Žalovaný sa nestotožňuje s postupom súdu pri vyčíslení náhrady trov konania, keďže má za to, že súdom aplikovaný § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v súdnej veci neprichádza do úvahy, a súd mal správne priznať náhradu trov konania aplikujúc § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Žalovaný vyčíslil trovy konania podaním z 19.12.2014, a to podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vychádzajúc z tarifnej hodnoty 21.053.333,46 eur, teda z hodnoty pohľadávky, o ktorej pravosť, výšku a vymáhateľnosť bol vedený spor. Trovy konania žalovaného boli 357.379,48 eur a pozostávali z odmeny advokáta za sedem úkonov právnej pomoci z tarifnej hodnoty 21.053.333,46 eur, odmena za každý úkon vo výške 42.537,41 eur: 1/ príprava a prevzatie zastúpenia a prvá porada s klientom (42.537,42 eur), 2/ vyjadrenie k žalobe z 12.3.2012 (42.537,41 eur), 3/ pojednávanie 15.10.2012 (42.537,41 eur), 4/ pojednávanie 25.3.2013 (42.537,41 eur), 5/ pojednávanie 10.6.2013 (42.537,41 eur), 6/ vyjadrenie vo veci 18.11.2013 (42.537,41 eur), 7/ pojednávanie 18.12.2014 (42.537,41 eur). Ďalej trovy konania úspešného žalovaného pozostávali z paušálnej náhrady hotových výdavkov (3x 7,63 eur, 3 x 7,81 eur, 1 x 8,04 = 54,36 eur) a 20% dane z pridanej hodnoty (59.563,25 eur). Okresný súd napadnutým výrokom priznal žalovanému náhradu trov konania aplikujúc § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., kde analogicky ako v prípade súdneho poplatku vychádzal zo skutočnosti, že predmet konania je peniazmi neoceniteľný. Tento záver okresného súdu je nesprávny, pretože nerešpektuje zmysel a význam ustanovení upravujúcich náhradu trov konania, ale ani novšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Trovy konania žalovaný vyčíslil v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z., pričom za tarifnú hodnotu v súlade s ust. § 10 ods. 2 predmetnej vyhlášky považoval cenu práva - hodnotu pohľadávky, ktorej sa právna služba týkala, určenú pri začatí poskytovania právnej služby. Predmetom konania v tejto právnej veci bolo určenie právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky vo výške 21.053.333,46 eur. Z pohľadu žalovaného preto nemožno rozumne pochybovať o tom, že predmet konania - určenie pravosti a výšky pohľadávky bol oceniteľný peniazmi, a to konkrétne sumou pohľadávky, ktorej pravosť, výšku a vymáhateľnosť žalobca požadoval určiť. Tarifnou hodnotou je takto suma 21.053.333,46 eur, pričom v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky je odmena za jeden úkon právnej pomoci v tomto prípade určená sumou 42.537,41 eur. Podľa názoru žalovaného iba takýto výklad predmetnej vyhlášky zodpovedá požiadavkám gramatického, systematického a logického posúdenia citovaných ustanovení vyhlášky. Názor okresného súdu o tom, že správne sa mali trovy vyčísliť podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, je preto nesprávny. Takýto postup totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak hodnotu veci alebo práv - v konkrétnom prípade hodnotu pohľadávky - nie je možné vyjadriť v peniazoch. Ak je však predmetom incidenčného konania určenie právneho dôvodu ako aj konkrétnej výšky pohľadávky, treba mať za nesporné, že hodnotu práva (pohľadávky) je možné vyjadriť v peniazoch, a je to suma uvedená v petite návrhu na začatie konania. V petite žaloby bola žalobcom jasne a zrozumiteľne vyčíslená v peniazoch hodnota pohľadávky, o ktorej pravosti, výške a vymáhateľnosti na jeho návrh okresný súd konal a rozhodoval. Žalovaný má z uvedeného dôvodu za to, že predmet konania - pohľadávky - bol oceniteľný peniazmi podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., a analógia okresného súdu s postupmi pri vyrubovaní súdneho poplatku neobstojí. Ak totiž existuje špeciálna úprava obsiahnutá v citovaných § 9 ods.1, 10 ods. 1 a 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. relevantná pre výpočet náhrady trov konania (§ 151 O.s.p.), aplikácia zákona o súdnych poplatkoch neprichádza do úvahy. Nie je medzi stranami sporné, že hodnota práva - pohľadávky, ktorej sa právna služba týkala bola určiteľná a určená sumou 21.053.333,46 eur, ktorá bola zároveň tarifnou hodnotou, pričom v zmysle § 10 ods. 1,2 vyhl. je odmena za jeden úkon právnej pomoci v tomto prípade určená sumou 42.537,41 eur. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností a ustanovení relevantných právnych predpisov žalovaný navrhol, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania tak, že zaviaže žalobcu nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania v sume 357.379,48 eur a súčasne ho zaviaže nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 25.532,09 eur (z toho odmena advokáta za odvolanie vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny v sume 21.268,70 eur, paušálna náhrada hotových výdavkov v sume 8,04 eur, 20% DPH v sume 4.255,35 eur), to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, a to na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Jaroslava Čolláka, advokáta, Floriánska 19, Košice. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1MObdo V17/2006 podľa ktorého „z hľadiska náhrady trov konania v incidenčných žalobách je výška pohľadávky bezvýznamná a výšku tarifnej odmeny advokáta je potrebné určiť podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ako keby sa jednalo o spor s neoceniteľnou hodnotou veci.“ Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol a rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 31Cbi/3/2012 zo dňa 18.12.2014 v časti výroku o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správny. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo veci vykonal riadne a dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil správny právny záver a rozhodnutie, ktoré žalobca napadol odvolaním súd prvého stupňa presvedčivo odôvodnil, preto odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa a nepovažuje za potrebné jeho znenie znovu opakovať. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením žalobcom napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Súd je zásadne viazaný návrhom na začatie konania § 79 O.s.p.. Pre rozhodnutie súdu - rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súdny dvor EÚ svojim rozsudkom zo dňa 24.1.2013 vo veci C-73/11, ktorej predmetom bolo odvolanie žalovaného proti rozsudku Všeobecného súdu EÚ zo 7.12.2010 vo veci T-11/07 C./Komisia, ktorým, uvedený súd zamietol žalobu žalovaného o vyhlásenie neplatnosti Rozhodnutia č. 1, rozhodol tak, že rozsudok Všeobecného súdu EÚ zo dňa 7.12.2010 zrušil. Táto skutočnosť nie je medzi účastníkmi konania sporná. Rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev zo dňa 7.6.2006 o štátnej pomoci č. C25/2005 (EX NN 21/2005) a toto rozhodnutie bolo zrušené, čím odpadol právny dôvod uvedený žalobcom v prihláške pohľadávok žalobcu. Žalobca vedomý si toho, že Súdny dvor EÚ svojim rozsudkom zo dňa 24.1.2013 vo veci C-73/11, ktorej predmetom bolo odvolanie spoločnosti C. O. a.s., proti rozsudku Všeobecného súdu EÚ zo 7.12.2010 vo veci T-11/07 C. O./Komisia, ktorým uvedený súd zamietol jej žalobu o vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia Komisie 2007/254/ES zo 7.6.2006 o štátnej pomoci C25/2005 (ex NN 21/2005) poskytnutej Slovenskou republikou v prospech spoločnosti C. O. a.s. rozhodol tak, že rozsudok Všeobecného súdu EÚ zo 7.12.2010 zrušil a vec vrátil Všeobecnému súdu EÚ na nové konanie podaním zo dňa 16.12.2014 požiadal o zmenu návrhu na začatie konania. Na pojednávaní konanom dňa 18.12.2014, za účasti účastníkov konania, súd návrh žalobcu na pripustenie zmeny petitu žaloby, zamietol. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodoval o návrhu žalobcu zo dňa 23.1.2012, o ktorom návrhu rozhodol správne. Podľa § 2 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Odvolací súd preto považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutie Komisie č. SA.18211 (C25/2005) (ex NN 21/2005) zo dňa 16.10.2013 je riadnym exekučným titulom a preto nie je ani daný právny záujem na vysporiadaní právnych vzťahov medzi účastníkmi tohto konania, nakoľko tieto sú vysporiadané zákonom. Z uvedených dôvodov odvolací súd výroky rozsudku súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného proti výroku o náhrade trov konania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou občianskeho súdneho konania. Z ust. § 9 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vyplýva, že základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva. Podľa ust. § 10 ods. 2 cit. vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu iba v prípade, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Z uvedeného gramatického, logického a systematického posúdenia citovaných ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z.z. možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu. Predmetom sporu v danej veci bolo určenie, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti dlžníkovi C. O., a.s., S. 6, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX v reštrukturalizácii, ktorá je vedená na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 265/5/2011, uplatnenej prihláškou zo dňa 4.11.2011 vo výške 21.053.333,46 eur, z toho istina vo výške 13.825.797,98 eur a úroky vo výške 7.227.535,48 eur z titulu rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev zo dňa 7.6.2006 o štátnej pomoci č. C/25/2005 (EX NN 21/2005) a Kapitoly V. Nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21.4.2004, ktorým sa vykonáva Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 a táto pohľadávka v celej prihlásenej výške nie je vylúčená z uspokojenia, t.j. čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky je oprávnená a zistená, preto súd prvého stupňa pri priznávaní trov konania nemohol vychádzať z tarifnej odmeny stanovenej v § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z., ale z tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 2 cit. vyhlášky. Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Pretože súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. výrok rozsudku o náhrade trov konania zrušil a podľa § 221 vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom konaní rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.