Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2CoPr/6/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113201058 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7113201058.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Táni Veščičíkovej, v právnej veci žalobcu N. D., bývajúceho v Č., K. XX, zastúpený S.. W. Q.W., advokátom so sídlom v J., N. XX, proti žalovanému C. C. I. O..I.. so sídlom v J., J. XX, IČO: XXXXXXXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou S.. N. J., I..W..V.. so sídlom J., W. X, IČO: XX XXX XXX, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou a o náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 10.4.2014 č.k. 41CPr 1/2013-63 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 83,89 eur na účet advokátskej kancelárie S.. N. J., I..W..V.. J., W. X, vedený v T. O..I.. N. J., č.ú.2627064947/1100. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 3.12.2012 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Zároveň žiadal priznať aj náhradu mzdy odo dňa, kedy oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnaní až do času, keď mu žalobca umožní pokračovať v práci. Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom žalobu zamietol. Uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 330,69 eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovaného, advokátska kancelária S.. J., I..W..V.. so I. J., W. X do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba je nedôvodná. Vychádzal pritom z ustanovení §§ 13 ods. 3, 19 ods. 1, 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce a §§ 37 ods. 1, 39 a 49a Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní veci vychádzal z toho, že jeden z možných spôsobov skončenia pracovného pomeru je dohoda o skončení pracovného pomeru uzavretá medzi zamestnancom a zamestnávateľom ako dvojstranný právny úkon, ktorý vyžaduje k svojmu vzniku zhodný prejav vôle zmluvných strán. Ak teda v danom prípade mal žalovaný dôvod na to, aby so žalobcom skončil pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce, bol teda nepochybne oprávnený dať navrhovateľovi výpoveď a teda hrozil niečím čo mal právo vykonať, pričom aj výpoveď aj dohoda o skončení pracovného pomeru smerujú k rovnakým právnym následkom a to k skončeniu pracovného pomeru. Pritom pri porovnaní obidvoch možností skončenia pracovného pomeru nie je možné usudzovať, že by v danom prípade žalobca konal k svojmu neprospechu, ak sa rozhodol predísť jednostrannému skončeniu pracovného pomeru výpoveďou a zvolil si možnosť skončiť pracovný pomer dohodou. Nebolo preukázané, že by žalovaný na žalobcu vyvíjal nejaký iný psychický či fyzický nátlak, či vyhrážanie, ktorým by žalobcu donútil podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru. Žalobca mal dostatočný časový priestor na zváženie, či pracovný pomer dohodou skončí, alebo ho skončí výpoveďou s možnosťou napadnutia jej neplatnosti na súde, keďže k uzavretiu dohody došlo až po uplynutí víkendu, ktorý mal na rozmyslenie, teda dňa 3.12.2012. Preto žalobca neurobil tento právny úkon na základe nedostatku slobody vôle a teda v danej veci nie sú splnené podmienky neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Taktiež v danej veci nie je možné dospieť k záveru, že by so zreteľom na konkrétnu situáciu a s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolností, ktoré predchádzali uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru išlo o prípad vymykajúci sa prevládajúcim mravným zásadám a princípom vzájomných vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancom. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania za 4 úkony vykonané advokátom a to príprava a prevzatie zastupovania, písomné vyjadrenie zo dňa 8.2.2013, účasť na pojednávaní dňa 13.2.2014 a účasť na pojednávaní dňa 10.4.2014, k tomu 2x režijný paušál po 7,81 eur a 2x po 8,04 eur + 20% DPH spolu odmena 330,69 eur. Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca. Namietal porušenie právnych predpisov, keď zápisnica o pojednávaní zo dňa 10.4.2014 neobsahuje označenie predpisu, podľa ktorého súd účastníkov poučil, že je uvedený iba § bez uvedenia, že ide o Občiansky súdny poriadok a potom chýba vyhlásenie uznesenie o skončení dokazovania. Zotrval na tvrdení, že zo strany žalovaného bol na neho vyvíjaný psychický nátlak, pričom poukázal predovšetkým na výpoveď svedka I. Z.. Ďalej poukázal aj na výpoveď svedka K. J.. Ďalej namietal, že v konaní nebol vypočutý nikto zo zamestnancov, či nejakých riadiacich pracovníkov odporcu, ani samotný odporca, preto s ohľadom na vykonané dokazovanie a množstvo uvedených mien zamestnancov na strane žalovaného ako aj skutočnosť, že dokazovanie súd uznesením nevyhlásil za ukončené navrhol žalobca vypočutie svedkov a to vedúcich riadiacich pracovníkov pánov S., F., A. O. W.. Okrem toho navrhol, aby žalobca predložil do konania dôkazy o údajnej nadspotrebe, ktorú mal žalobca žalovanému spôsobiť, teda aby predložil výpis účtovníctva, kde údajná škoda je evidovaná a preukázal túto reálnymi listinnými dôkazmi. Na základe vyššie uvedeného s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a ust. § 205 ods. 2 písm. b/,c/,d/,e/, f/ má za to, že súd prvého stupňa pochybil a preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. S názorom žalobcu, že bol na neho vyvíjaný psychický nátlak nesúhlasil, pretože mal za to, že nemôže ísť o psychický nátlak tam, kde niekto hrozí niekomu niečím na čo má právo. V danom prípade mal žalovaný dôvod na to, aby so žalobcom skončil pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce výpoveďou, teda hrozil niečím na čo mal právo, pričom žalobca mal dostatok času na to, aby si svoje konanie premyslel. Upozornenie na možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, prípadne aj podanie trestného oznámenia z upozornenia na riešenie situácie zákonným postupom sú objasnením pohnútky zamestnávateľka, pre ktorú predložil zamestnancovi návrh dohody o skončení pracovného pomeru a nijako neobmedzujú slobodnú vôľu účastníka rozhodnúť sa, či právny úkon uzatvoriť alebo nie. Pokiaľ ide o námietku - žiadosť o doplnenie dokazovania výsluchom ďalších svedkov, poukázal na obsah zápisnice zo dňa 10.4.2014, z ktorej jednoznačne vyplýva, že prvostupňový súd poučil prítomných účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p. na čo prítomní účastníci zhodne uviedli, že návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Na základe vyššie uvedeného navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej pomoci a to podanie vyjadrenia k odvolaniu v sume 61,87 eur + režijný paušál 8,04 eura a 20% DPH. Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)rozsudok vyhlásil verejne v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol. Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje odvolací súd. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým a právnym záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že v danom prípade zo strany žalovaného nemôže ísť o taký psychický nátlak, ako to tvrdí žalobca s tým, že v dôsledku tohto psychického nátlaku došlo k uzavretiu neplatného právneho úkonu t.j. dohody o rozviazaní pracovného pomeru. Z vykonaného dokazovania žiadne takéto skutočnosti nevyplývajú a samotná skutočnosť, že žalovaný žalobcovi poukázal na to, akými inými zákonnými možnosťami je možné tento prípad riešiť, nie je psychickým nátlakom. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca mal dostatok času na premyslenie si tohto úkonu a preto nemohol byť ani v časovej tiesni. Námietka žalobcu, že zo strany súdu prvého stupňa došlo k porušeniu procesných práv účastníka keď síce poučil účastníka podľa § 120 ods. 4, pričom v zápisnici nie je uvedené aký predpis bol použitý a po záverečných rečiach bol vyhlásený rozsudok bez toho, aby dokazovanie bolo vyhlásené za skončené, odvolací súd má za to, že táto námietka nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.4. nepochybne vyplýva, že súd dostatočným spôsobom poučil účastníkov konania o možnosti navrhovať ďalšie konanie, pričom obidvom právnym zástupcom bolo zrejmé, že ide o poučenie podľa ust.§ 120 ods. 4 O.s.p. aj keď názov predpisu v zápisnici o pojednávaní uvedený nie je a to vzhľadom k tomu, že po tomto poučení vyhlásili, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemajú a následne obidvom zástupcom bolo udelené právo na záverečnú reč. Samotná skutočnosť, že nebolo vyhlásené uznesenie o ukončení dokazovania je formálnym aktom, ktorý nie je dôvodom pre zrušenie veci, keďže voči účastníkom súd postupoval v súlade s ust. § 120 ods. 4 O.s.p. keď ich poučil o možnosti navrhovať ďalšie dokazovanie, pričom ani jeden z účastníkov žiadne návrhy na dokazovanie nemal. Rovnako voči účastníkom súd splnil svoju povinnosť tým, že im udelil právo záverečného prednesu. Keďže odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu za vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom žalovaný mal v konaní plný úspech a preto mu priznal náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej pomoci, vyjadrenie k podanému odvolaniu + režijný paušál a DPH vo výške 20% , spolu 83,89 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.