Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/618/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7204899334 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Ferková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7204899334.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Ferkovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej, v právnej veci navrhovateľky: JUDr. Jozefa Dudovičová, Púpavova 65, Bratislava, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu COOP Jednota Považská Bystrica, spotrebné družstvo v konkurze, so sídlom v Považskej Bystrici, Hliny 1412/4, IČO: 00 168 998, zastúpenej JUDr. Karolom Porubčinom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum 27/32, proti odporcom: 1. C. M., E.. XX.XX.XXXX, I. K. D., R. X, 2. X. O., E.. XX. XX. XXXX, I. K. K. A., Ú. XX, 3. D. D., E.. XX. XX.XXXX, I. K. D., Y. Z. XX, zastúpenej JUDr. Rudolfom Maníkom PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Jantárová 30, 4. A. D., E.. XX. XX. XXXX, I. K. D., B. XX, 5. B. S., E.. XX. XX. XXXX, I. K. D., J. S. XX, 6. A. B., E.. XX. XX. XXXX, I. K. D., B. XX, 7. Z. B., E.. XX. XX. XXXX, I. K. D., B. XX, 8. C. D., E.. XX. XX. XXXX, I. K. D., B. X, zastúpenej opatrovníčkou JUDr. Gabrielou Lukáčovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice - okolie, 9. W. A., E.. XX. XX. XXXX, I. K. D., D. XX, zastúpenej JUDr. Rudolfom Maníkom PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Jantárova 30, 10. A. E., X.. A.Á., E.. XX. XX. XXXX, I. K. D., A. XX, D., zastúpenej JUDr. Rudolfom Maníkom PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Jantárova 30, 11. Z. A., E.. XX.X.XXXX, I. K. D., B. XX, zastúpenej JUDr. Rudolfom Maníkom PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Jantárova 30, 12. P. Z., E.. XX. XX. XXXX, I. K. D., G. XX, 13. O. S., E.. XX. XX. XXXX, I. K. I. Č.. XXX, 14. A. K., E.. XX. XX. XXXX, I. K. D., Y. X, 15. A. J., E.. XX. XX. XXXX, I. K. D., B. XX, 16. U. J., E.. XX. XX. XXXX, I. K. D., B. XX, v konaní o zaplatenie 1.939,89 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 24. 02. 2014 č.k. 28C/172/2004-541 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresný súd Košice II (ďalej len "súd prvého stupňa") návrh navrhovateľky na začatie konania v celom rozsahu zamietol. O trovách konania si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľky voči odporcom, ktorým sa voči ním domáhala náhrady škody titulom hmotnej zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách v prevádzkovej jednotke „SM 005 Supermarket Košice“, zistenej inventarizáciou vykonanou za obdobie od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX, ktorou bol zistený celkový schodok na zverených hodnotách vo výške 148.447,- Sk, znížený na sumu 147.657,- Sk a ktorý bol rozúčtovaný medzi jednotlivých hmotne zodpovedných zamestnancov - odporcov. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 176 ods. 1, 2 a 3, § 177 ods. 1 a 2., § 181 a § 182 zák. č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce vzal za preukázané, že odporcovia boli zamestnancami COOP Jednota Považská Bystrica, spotrebné družstvo na základe pracovných zmlúv, ktorými vznikol medzi nimi pracovný pomer a ktorý trval (až na odporcu v 15. rade, u ktorého pracovný pomer vznikol až XX. XX. XXXX) v celom období, za ktorý inventúrou, vykonanou v dňoch XX.-XX. XX. XXXX bol zistený schodok na zverených hodnotách. Každý z odporcov písomnou dohodou uzavrel so zamestnávateľom dohodu o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty určené na obeh alebo obrat, podliehajúce vyúčtovaniu. V dňoch XX. XX. XXXX - XX. XX. XXXX bola vykonaná inventúra pokladničnej hotovosti, zásob tovaru, obalov a stravných lístkov za obdobie XX. XX.XXXX- XX. XX. XXXX v prevádzke Supermarket 005, z ktorej vyplynulo, že za toto obdobie bol zistený schodok na zverených hodnotách vo výške 148.447,- Sk, ktorý bol následne opravným záznamom znížený o sumu 790,- Sk a ustálený na sumu 147.657,- Sk. Odporcovia vo svojich vyjadreniach v podstate namietali svoju zodpovednosť za vzniknutý schodok z dôvodu nedostatkov pracovných podmienok; osobitne vyzdvihli nedostatok zamestnancov, nedostatočné zabezpečenie prevádzky voči krádežiam, ako aj kontrolu zamestnancov pri odchode z pracoviska. Správnosť postupu a výsledkov vykonanej inventúry boli potvrdené závermi znaleckého posudku č. 3/2010 Ing. Viery Moskaľovej zo dňa 27. 07. 2010 a odborným stanoviskom č. 7/2010 zo dňa 05. 12. 2010. Súd prvého stupňa posúdil návrh na začatie konania ako nedôvodný v celom rozsahu a z toho dôvodu ho zamietol. Uzavrel, že v danom prípade, aj napriek nespornej existencii schodku na zverených hodnotách a zisteniu, že odporcovia v hmotnoprávnom postavení zamestnancov písomnými dohodami prevzali za schodok hmotnú zodpovednosť za predmetný schodok odporcovia nezodpovedajú. Vykonaným dokazovaním totiž bolo preukázané, že schodok vznikol celkom bez zavinenia odporcov ako následok porušenia právnej povinnosti zamestnávateľa - vytvoriť hmotne zodpovedným zamestnancom také pracovné podmienky, ktoré im umožnia riadnu ochranu zverených hodnôt. Odporcovia v konaní zhodne tvrdili, že prevádzka Supermarketu na Dénešovej ulici v Košiciach, vzhľadom na svoj charakter a veľkosť nebola dostatočne zabezpečená pred rôznymi krádežami, ktoré sa evidentne vyskytovali na prevádzke vo veľkom rozsahu, keďže len odhalené prípady krádeží podľa vyjadrení odporcov boli na dennodennom poriadku. Až neuveriteľne podľa názoru súdu vyznieva v tej súvislosti odporcami tvrdený fakt, že ochrana tovaru v predajni o výmere nad 1000 m2 so 6 pokladňami a niekoľkými oddeleniami s osobitným režimom bola ponechaná výlučne na zamestnancov - predavačky a pokladničky, ktorých počet vzhľadom na vysokú chorobnosť a fluktuáciu pri súčasnom plnení základných pracovných činností navyše zďaleka nezodpovedá optimálnemu stavu. Ani po opakovaných upozorneniach zamestnancov na tento nedostatok a na zistený následok v podobe odhalených krádeží a inventúrou zisteného schodku za predchádzajúce obdobie, zamestnávateľ nepristúpil ani len k základným opatreniam zameraným na ochranu tovaru. Z tohto pohľadu požiadavky zamestnancov smerujúce k zlepšeniu hospodárenia so zverenými hodnotami zvýšením počtu zamestnancov, opatrením tovaru bezpečnostnými kódmi, inštalovaním kamerového sledovacieho systému a strážením tovaru bezpečnostnou službou boli plne opodstatnené. Realizáciou takýchto opatrení by celkom nepochybne došlo k výrazne eliminácii až odstráneniu drobných krádeží. Súd prvého stupňa uzavrel, že od zamestnancov, pracujúcich v pracovnom zaradení predavač - pokladník v tomto zmysle nemožno prirodzene očakávať, aby ťažisko ich práce spočívalo v ochrane tovaru a aby boli schopní bez ďalších opatrení tovar ochrániť. Od zamestnanca nemožno očakávať ochranu zverených hodnôt inými prostriedkami ako poskytnutými zamestnávateľom. Preto pri absencii akýchkoľvek opatrení na zabezpečenie ochrany tovaru zo strany zamestnávateľa za situácie, keď opakovanými inventúrami na zverených hodnotách boli zistené schodky vo veľkom rozsahu, podľa posúdenia súdu prvého stupňa vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti výlučne s nedostatočnými pracovnými podmienkami, ktoré bol povinný zabezpečiť zamestnávateľ. Okrem toho vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v danom prípade dochádzalo k nedostatkom v informačnom systéme používanom v predajni pri evidencii tovaru a jeho blokovaní pri nákupe. Zlyhanie tohto informačného systému tiež mohlo prispieť k vzniku rozdielu medzi účtovným a fyzickým stavom tovaru. Súd prvého stupňa preto uzavrel, že v danom prípade, z dôvodu nevyhovujúcich podmienok na prevádzke, nebolo objektívne v možnostiach zamestnancov zverený majetok chrániť. Vzniknutý schodok preto vznikol v príčinnej súvislosti s uvedenými nedostatkami v pracovných podmienkach. Povinnosť zabezpečiť pracovné podmienky pritom stojí na zamestnávateľovi. Súd prvého stupňa preto ustálil, že k vzniku schodku v danom prípade došlo bez zavinenia odporcov, ktorí z týchto dôvodov za schodok nezodpovedajú. O trovách konania si súd v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. vzmienil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, podľa jeho obsahu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže odporcov zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.939,89 eur s prísl. V dôvodoch odvolania uviedol, že za dôvod zbavenia sa zodpovednosti za schodok nemožno považovať zistenie, že určité okolnosti mohli mať vplyv na vznik schodku, pokiaľ súčasne nie je preukázané, že príčinou schodku, či jeho časti, skutočne boli. Vo vzťahu k tvrdeniam odporcov o závažných poruchách počítačovej siete uviedol, že v dôsledku poruchy nedochádzalo k fyzickej strate hodnôt na prevádzke zverenej zamestnancom na vyúčtovanie. Pri vykonávaní inventarizácie sa vychádzalo zo stavu majetkových hodnôt na prevádzke od poslednej vykonanej inventúry. Odporcovia preto neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že v priamej príčinnej súvislosti s prípadnými poruchami počítačovej siete vznikol predmetný schodok. Úlohou zamestnancov je v zmysle článku 5 Dohody o hmotnej zodpovednosti oznamovať nedostatky zamestnávateľovi. Odporcovia opakovane tvrdili, že tieto skutočnosti oznamovali nadriadenému, o čom boli robené písomné záznamy v inšpekčnej knihe, ktorá však odporcami predložená nebola. Záznam v inšpekčnej knihe však nespĺňa požiadavku oznámenia závažných skutočností zamestnávateľovi zo strany zamestnancov, keďže dohoda o hmotnej zodpovednosti vyžadovala oznámenie doporučeným listom predsedovi družstva alebo príslušnému vedúcemu úseku, čo v prípade záznamu do inšpekčnej knihy splnené nebolo. Zamestnávateľ nie je povinný dokazovať zamestnancovi, že schodok zavinil úmyselne alebo z nedbanlivosti. Tvrdenia odporcov, že navrhovateľ nezabezpečil vhodné pracovné podmienky považuje za účelové, nakoľko od dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanci neodstúpili. Odporkyne v 1., 3., 4., 5. a 12. rade navrhli potvrdiť rozsudok ako vecne správny. V podstate zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach. Ostatní odporcovia zostali v odvolacom konaní nečinní. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa proti rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v rozsahu danom v zmysle ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk uplatnených v odvolacích dôvodoch (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13. 05. 2015 o 09.00 hod. v poj. miestnosti č. dv. 227/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 06. 05. 2015 v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. Rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľ uplatňuje odvolacie dôvody podľa ust § 205 ods. 2 písm. d/ a f/. O.s.p., t.j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Navrhovateľ v odvolaní opakovane poukazuje na skutočnosti, ktoré boli predmetom dokazovania pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa súd pri svojom rozhodovaní náležite a správne vyporiadal. Odvolacie námietky navrhovateľa preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku s poukazom na námietky navrhovateľa odvolací súd dodáva nasledovné: Podľa ust. § 176 ods. 1 veta prvá zák. č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce ak prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovednosť za zverené hodnoty v hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu, alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. Podľa ust. § 176 ods. 3 vyššie citovaného zákona zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Schodkom je rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než stav účtovný. Zodpovednosť zamestnanca za schodok je založená na princípe zavinenia zamestnanca; pri tejto zodpovednosti sa jeho zavinenie predpokladá. Pri zodpovednosti za schodok zamestnávateľ nemusí existenciu zavinenia preukazovať. Ak sa chce zamestnanec zbaviť tejto zodpovednosti, musí preukázať, že vznik schodku nezavinil (že schodok vznikol napríklad živelnou udalosťou, alebo že schodok vznikol zavinením iných osôb a podobne). Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti napríklad vtedy, keď preukáže, že mu zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami alebo vtedy, keď preukáže, že zverená hodnota mu bola odcudzená a podobne. V danom prípade z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ s odporcami uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorú správne súd prvého stupňa vyhodnotil ako platnú. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná aj existencia schodku na zverených hodnotách, ktoré boli odporcovia povinní vyúčtovať, tzv. manko, preto nevyúčtovaním týchto zverených hodnôt odporcami sú dané všetky predpoklady pre ich zodpovednosť za škodu uplatnenú navrhovateľom. Existencia škody bola vykonaným dokazovaním nepochybne preukázaná. Schodkom v danom prípade je objektívne zistený rozdiel na hodnotách zverených na vyúčtovanie, ktoré boli zistené fyzickou inventúrou za účtovné obdobie. Správne súd v danom prípade uzavrel, že odporcovia sa zbavili zodpovednosti v celom rozsahu v zmysle § 176 ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že predmetný schodok vznikol celkom bez ich zavinenia. Možno sa len stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že povinnosťou zamestnávateľa bolo vytvoriť zamestnancom vhodné pracovné podmienky, ktoré by im umožnili riadny výkon plnenia povinností. Na druhej strane zákon ukladá zamestnancom povinnosť oznamovať nadriadenému chyby ihneď, čo ich zistia. Výsledky dokazovania vykonaného na súde prvého stupňa jednoznačne potvrdili, že zo strany zamestnávateľa neboli vytvorené na danom pracovisku také podmienky, ktoré by zamestnancom umožnili zabezpečiť ochranu majetku. Uvedená prevádzka nebola totiž dostatočne zabezpečená voči krádežiam zo strany zákazníkov a súčasne navrhovateľ nereagoval ani na sťažnosti zamestnancov, ktorými boli tieto nedostatky vytknuté. Nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou navrhovateľa, že zamestnanci nesplnili podmienky stanovené v dohode o hmotnej zodpovednosti, pokiaľ tieto nedostatky neoznámili písomnou formou. Z vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľovi boli známe nedostatky týkajúce sa zabezpečenia prevádzky a napriek tejto vedomosti neboli zo strany navrhovateľa prijaté žiadne opatrenia, ktoré by ďalším krádežiam zabránili. Za tejto situácie podľa názoru odvolacieho súdu by požiadavka, aby zamestnanci opakované sťažnosti oznámili aj písomnou formou doporučene zamestnávateľovi za situácie, pokiaľ cestou nadriadeného zamestnanca zamestnávateľovi tieto skutočnosti boli známe, by bolo prísne formalistickým prístupom, v rozpore so základnými zásadami Zákonníka práce. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.