Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/2/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205228969 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7205228969.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu J.. T. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. X., U. XX, zastúpeného Mgr. Vojtechom Kavečanským, bytom Košice, Budapeštianska 44, proti žalovanému Východoslovenskému onkologickému ústavu a.s., so sídlom v Košiciach, Rastislavova 43, IČO: 36 603 350, zastúpenému JUDr. Radoslavom Gregom, advokátom Advokátskej kancelárie, so sídlom Košice, Hlavná 20, o určenie, že žalobca splnil kritéria výberového konania, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 24.09.2013 č.k. 45C/104/2005-419 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobca splnil kritéria výberového konania konaného dňa 29.7.2005 pre obsadenie funkcie primára ORL oddelenia Východoslovenského onkologického ústavu v Košiciach. Týmto rozsudkom súd prvého stupňa v celom rozsahu vyhovel alternatívnemu návrhu žalobcu upravenému na predchádzajúcom odvolacom pojednávaní dňa 19.02.2009. Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v dňoch 14.06.2005 a 16.06.2005 bolo v tlači uverejnené oznámenie, v zmysle ktorého riaditeľ Východoslovenského onkologického ústavu Košice vypisuje konkurz na obsadenie funkcie primár otorinolaringológického oddelenia, kde ako kvalifikačné predpoklady bolo stanovené vysokoškolské vzdelanie - Lekárska fakulta, atestácia 2. stupňa, prípadne nadstavba v príslušnom odbore, atestácia z klinickej onkológie vítaná, prax 10 rokov v odbore. Ďalej boli stanovené požiadavky na predpoklady pre riadiacu prácu, komunikatívnosť, morálna bezúhonnosť, znalosť cudzieho jazyka vítaná a odpis z Registra trestov. Na základe prihlášky žalobcu v zmysle zásad výberového konania riaditeľ VOÚ Košice pozval žalobcu na výberové konanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 29.07.2005 o 10.00 hodine. Zo zápisnice zo zasadnutia výberovej komisie zo dňa 29.07.2005 zistil, že o 10.00 hodine začalo výberové konanie na primára ORL oddelenia, kde päťčlenná komisia overila všetky priložené doklady a potvrdila fakt, že kandidát splnil všetky podmienky pre účasť vo výberovom konaní. Ďalej zo zápisnice vyplýva, že žalobca odpovedal na tri otázky od každého člena výberovej komisie a pri vyhodnotení odpovedí získal 29 bodov. Na základe výsledkov pohovoru nebol výberovou komisiou navrhnutý do funkcie primára ORL oddelenia. Listom zo dňa 02.08.2005 riaditeľ VOÚ Košice Doc. J.. G. U. O.. oznámil žalobcovi, že na základe výsledkov výberového konania na obsadenie funkcie primára ORL oddelenia nebol doporučený výberovou komisiou na uvedenú funkciu, nakoľko nedosiahol potrebný počet bodov na jej obsadenie. Zároveň ho poveril dňa 02.08.2005 zastupovaním funkcie primára oddelenia do ďalšieho výberového konania. Na základe toho s poukazom na ustanovenia zákona č. 522/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, ako aj organizačnú normu l/2004 vydanú Východoslovenským onkologickým ústavom Košice označenú ako „Zásady výberového konania na obsadenie vedúcej funkcie VOÚ Košice s platnosťou od 01.01.2004 konštatoval, že vo veci sa jedná o tzv. určovaciu žalobu v zmysle ust. § 80c O.s.p. a preto sa vyporiadaval s otázkou preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení. V tomto smere dospel k záveru, že žalovaný v prípade porušenia povinnosti zamestnávateľa tým, že vo vzťahu k účastníkovi výberového konania nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného konania, mohol spôsobiť uchádzačovi poškodenie a s poukazom na ust. § 5 ods. 10 zákona č. 522/2003 Z.z. uzavrel, že nie je potrebné skúmať naliehavý právny záujem pri takejto žalobe, keďže tento vyplýva priamo z tohto zákonného ustanovenia (obdobne ako v prípade nároku na ochranu osobnosti, resp. určenie neplatnosti výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru). V súlade s názorom odvolacieho súdu zaujatým v predchádzajúcom rozhodnutí mal za to, že takto formulovaný nárok je spôsobilý zabezpečiť pre žalobcu určitú formu morálnej satisfakcie. Na základe toho po vyhodnotení vykonaných dôkazov ohľadne priebehu výberového konania, najmä vo vzťahu k spornej otázke týkajúcej sa podmienok výberového konania, počtu bodov, ktoré účastník je povinný dosiahnuť, aby mohol byť úspešný, zameral dokazovanie na zistenie skutočností rozhodných pre rozhodnutie vo veci. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca, ktorý sa zúčastnil konkrétneho výberového konania získal 29 bodov z celkového počtu možných 45 bodov, o čom nebol medzi účastníkmi spor. Spornou ostala iba otázka minimálneho počtu bodov, ktoré uchádzač musel dosiahnuť, aby mohol byť v tomto konkrétnom výberovom konaní úspešný. V tomto smere súd prvého stupňa prioritne poukázal na obsah svedeckej výpovede J.. G., predsedu výberovej komisie, ktorý vo svojej pôvodnej prvej svedeckej výpovedi jednoznačne uviedol, že pre úspešnosť výberového konania musel záujemca získať nadpolovičnú väčšinu bodov (aj keď maximálny počet bodov si nepamätal). Aj keď si svedok nepamätal počet bodov získaných žalobcom uviedol, že tento nebol vo výberovom konaní úspešný preto, že nedosiahol viac ako 50 % celkového bodového ohodnotenia. Poukázal na to, že ostatní svedkovia (členovia výberovej komisie) nevedeli jednoznačne uviesť aká bola výška alebo spôsob výpočtu minimálneho počtu bodov, preto sa súd opieral o svedeckú výpoveď J.. G.. S obsahom jeho ďalšej svedeckej výpovede, kde už uviedol, že pre úspešnosť uchádzača tento musel dosiahnuť viac ako 2/3 z celkového počtu bodov, sa súd prvého stupňa vyrovnal tak, že vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní nepredložil žiadne listinné dôkazy, z ktorých by tvrdenie o potrebe dosiahnutia 2/3 maximálneho počtu bodov vyplývalo a aj s poukazom na to, že ostatní členovia výberovej komisie si vzhľadom na odstup času túto spornú okolnosť už nepamätali, považoval súd za rozhodujúcu prvotnú výpoveď svedka J.. G.. So zmenou jeho svedeckej výpovede sa vyporiadal tak, že neuveril jeho tvrdeniam, že pred prvým výsluchom sa dostatočným spôsobom nepripravil, nenaštudoval si jednotlivé listinné dôkazy a zrejme si dobre veci nepamätal, pričom na druhom pojednávaní si už pozrel podklady a na ich základe uviedol minimálny potrebný počet bodov na úspech uchádzača. Súd poukázal na to, že v konaní nebol predložený žiadny listinný dôkaz, ktorý by mohol poslúžiť ako podklad pre zmenu svedeckej výpovede. S poukazom na tieto závery uzavrel, že žalobca dosiahnutím 29 bodov z celkového možného počtu 45, splnil podmienky výberového konania, a teda bol v ňom úspešný a preto jeho žalobe vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a toto odôvodnil tým, že žalobca ani žalovaný si náhradu trov konania neuplatnili. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. 205 ods. 2 písm. a), b) a c) O.s.p. Uviedol, že opätovne upriamuje pozornosť na otázku naliehavého právneho záujmu. Nestotožňuje sa so záverom súdu, že vo veci nie je potrebné skúmať naliehavý právny záujem, keďže má za to, že tento priamo nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia analogicky ako v prípade nároku na ochranu osobnosti. Má však za to, že v danom prípade sa nejedná o nárok na ochranu osobnosti, ale na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Má za to, že hoci aj úspešný výrok v tomto konaní sa zdá byť iba deklarátorným pre oboch účastníkov konania bez akéhokoľvek reálneho vplyvu na ich práva a povinnosti. K záverom súdu prvého stupňa o výsledkoch výberového konania uviedol, že dvaja svedkovia J.. G. G. J.. U. zhodne potvrdili, že úspešný uchádzať potreboval na splnenie kritéria dosiahnuť minimálne 2/3 počet bodov. Svedecké výpovede troch svedkov potvrdili existenciu písomnej inštrukcie vydanej svojho času upravujúcej, že úspešný uchádzač potreboval získať takýto pomer z celkového počtu bodov. Nepovažuje preto za správne hodnotenie dokazovania súdom prvého stupňa ak neuveril tvrdenia ani jedného z týchto svedkov. K záverom súdu o tom, že žalovaný nepredložil žiadne listinné dôkazy, z ktorých by vyplývala potreba dosiahnuť 2/3 maximálneho počtu bodov uviedol, že dôkazné bremeno v tomto smere bolo na žalobcovi a práve jemu možno vytýkať, že v konaní nepredložil žiaden dôkaz o preukázaní potrebného počtu bodov tak ako to tvrdí. Má za to, že z obsahu ďalších zápisníc o výsledkoch ďalších výberových konaní vyplýva, že bol zvolený jednotný postup vo všetkých výberových konaniach, teda že uchádzač potreboval získať 2/3 väčšinu bodov. Má za to, že žiadna svedecká výpoveď spoločne s inými dôkazmi v konaní nemôže viesť k záveru, žeby žalobca bol úspešný vo výberovom konaní. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Stotožnil sa so závermi súdu prvého stupňa, na základe ktorých dospel k vyhovujúcemu výroku. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď vykonal všetky účastníkmi označené dôkazy. Tieto aj vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 132 O.s.p., vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie než rozhodol súd prvého stupňa. Za vecne správne a výstižné považuje súd aj dôvody prvostupňového rozsudku a preto sa v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie ich správnosti a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaného k týmto, považuje za potrebné dodať. Z obsahu žaloby ako aj z opakovaných prednesov žalobcu počas konania vyplýva nesporná skutočnosť, že tento svoj nárok odvodzuje od úpravy § 5 ods. 10 zákona č. 522/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme. Podľa § 5 ods. 4 citovaného zákona zamestnávateľ, ktorý vyhlásil výberové konanie, zriadi výberovú komisiu a vymenuje jej členov. Členov výberovej komisie pri výberovom konaní namiesto štatutárneho orgánu vymenúva zriaďovateľ alebo zakladateľ. Ak zamestnávateľ nemá zriaďovateľa alebo zakladateľa, členov výberovej komisie vymenuje orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti zamestnávateľ patrí. Výberová komisia má najmenej troch členov, z ktorých najmenej jedného člena určí zástupca zamestnancov. Celkový počet členov výberovej komisie je nepárny. Podľa ods. 5 uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady podľa § 3 ods. 1 písm. a) až e) a g) výberová komisia pozve na výberové konanie najmenej 7 dní pred jeho začatím s uvedením dátumu, miesta a hodiny výberového konania. Výberové konanie sa uskutočňuje písomnou formou alebo pohovorom, alebo písomnou formou a pohovorom. Podľa ods. 6 výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov a zverejní výsledok výberového konania tak, aby bolo prístupné každému uchádzačovi. Poradie uchádzačov je záväzné pri obsadení funkcie; zamestnávateľ uzavrie pracovný pomer s uchádzačom podľa zákona. Podľa ods. 8 ak výberová komisia na základe výberového konania nevyberie uchádzača na obsadzované miesto vedúceho zamestnanca, pretože žiadny uchádzač nevyhovel ustanoveným podmienkam, zamestnávateľ vyhlási nové výberové konanie. Podľa ods. 10 uchádzač, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom konaní, môže sa domáhať svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z citovaného ustanovenia § 5 ods. 10 vyplýva právo uchádzača vo výberovom konaní, ktorý sa cíti byť poškodený nedodržaním podmienok pri výberovom konaní, domáhať sa svojich práv na súde vrátane náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z formulácie „môže sa domáhať svojich práv na súde“ vyplýva, že zákonodarca nemal v úmysle presne konkretizovať, akú žalobu môže takto poškodený uchádzač na súde uplatniť a je teda zrejmé, že výber formy, ktorou sa mieni domáhať svojho práva je na ňom. Súd prvého stupňa pri výklade tohto ustanovenia správne použil analógiu ust. § 13 Občianskeho zákonníka, ktoré priznáva fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti. Aj v tomto ustanovení (§ 13 ods. 1) zákonodarca iba prikladmo uviedol, aké sú možnosti domáhať sa ochrany (čo vyplýva z formulácie výrazu „najmä“. Súdna prax sa aj pri výklade tohto ustanovenia ustálila na tom, že okrem zákonom vymedzených foriem ochrany sa poškodená fyzická osoba môže domáhať aj iných nárokov, pokiaľ ich sama vyhodnotí za primeranú formu odškodnenia a teda aj určovacieho nároku. Obdobná úprava vyplýva aj práve z citovaného ust. § 5 ods. 10 zákona č. 522/2003 Z.z. , ktorá ponecháva výber formy nároku na samotnom poškodenom uchádzačovi. Nemožno vylúčiť skutočnosť, že aj samotný výrok, ktorým súd určí, že konkrétny uchádzač bol úspešný na výberovom konaní, môže tomuto slúžiť ako určitá forma morálnej satisfakcie vo vzťahu k jeho okoliu. V konečnom dôsledku správnosť takéhoto záveru vyplýva aj z toho, že žalobca pri pokusoch o ukončenie sporu formou zmieru navrhoval, aby bol tento uzavretý práve s takýmto výrokom, z čoho vyplýva, že mu to postačuje vzhľadom na ďalšie skutkové okolnosti za primeranú formu svojho odškodnenia. Keďže aj takýto nárok môže vychádzať z ust. § 5 ods. 10 zákona č. 522/2003 Z.z. je treba mať za to, že je daný naliehavý právny záujem na takto uplatnenom určovacom nároku. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z obsahu vykonaného dokazovania je zrejme, že pre rozhodnutie o dôvodnosti nároku žalobcu bolo potrebné vyporiadať sa so spornou otázkou, či bol zo strany organizátora výberového konania stanovený limit potreby dosiahnutia určitého počtu bodov pre úspešného uchádzača a v akej výške. Z ust. § 5 zákona č. 522/2003 Z.z. vyplýva, že tento upravuje iba všeobecne organizáciu samotného výberového konania a zriadenie výberovej komisie. Samotných výsledkov výberového konania sa dotýka ods. 6 citovaného paragrafu, ktoré ukladá výberovej komisii zhodnotiť výsledok výberového konania na základe výsledkov a určiť poradie uchádzačov a zverejniť výsledky výberového konania tak, aby bolo prístupné každému uchádzačovi. Poradie uchádzačov je záväzné pri obsadení funkcie pre zamestnávateľa. Táto úprava teda zamestnávateľa iba zaväzuje rešpektovať poradie uchádzačov na základe vyhodnotenia výberovej komisie. Neupravuje teda už ďalšie podrobnosti ohľadne formy hodnotenia uchádzačov, resp. uchádzača v prípade, ak je tento iba jeden. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že úpravu ďalších konkrétnych podmienok má za povinnosť transparentne vykonať zamestnávateľ ako organizátor výberového konania. V konaní bola predložená organizačná norma č. 1/2004 Východoslovenského onkologického ústavu upravujúca zásady na výber uchádzačov do vedúcich funkcií v zmysle § 5 citovaného zákona. V čl. 3 uvedenej organizačnej normy je upravené organizačné zabezpečenie samotného výberového konania. V bode 4 upravuje povinnosť predsedu komisie pred uskutočnením výberového konania oboznámiť členov komisie s obsahom prihlášok uchádzačov, so spôsobom riadených pohovorov uchádzačmi s kritériami výberu uchádzačov a so spôsobom vyhodnotenia uchádzačov. V záujme zabezpečenia jednotného prístupu ku všetkým uchádzačom bol zvolený bodovací systém v rozpätí od - do. Každý člen výberovej komisie bol oprávnený položiť uchádzačom rovnaké otázky aj rovnaký počet. Po posúdení uchádzačov formou bodovacieho systému, výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania na základe dosiahnutého počtu bodov, určí poradie uchádzačov. Z uvedeného organizačného zabezpečenia je zrejmé, že ani toto neokonkretizovalo hranicu počtu bodov, ktoré musí dosiahnuť úspešný uchádzač, a to aj v prípade ak je jediným uchádzačom. Keďže žiadna iná organizačná norma pre zabezpečenie výberového konania nebola zo strany organizátora v konaní preukázaná, možno vyvodiť záver o tom, že stanovenie konkrétnej hranice počtu bodov potrebného na úspech uchádzača, bolo na predsedovi komisie, ktorým bol v tomto prípade svedok J.. Z. G. O.. Pri nedostatku písomnej úpravy ako priameho dôkazu možno preto za rozhodujúcu považovať jeho svedeckú výpoveď ohľadne tejto spornej otázky. Keďže uvedený svedok bol vypočutý v konaní dvakrát a práve k spornej otázke vypovedal rozporne, súd prvého stupňa rozpor v jeho výpovediach vyhodnotil tak, že vychádzal z obsahu jeho svedeckej výpovede, ktorú predniesol ako prvú na pojednávaní dňa 16.04.2007 a neprihliadol na obsah jeho výpovede na pojednávaní dňa 05.02.2013. Dôvod takého záveru súd prvého stupňa aj dostatočne zdôvodnil pokiaľ konštatoval, že výpoveď svedka zo 16.04.2007 považoval za vierohodnú jednak vzhľadom na kratší časový odstup od vykonania výberového konania ako aj skutočnosť, že práve uvedenú otázku potrebného minimálneho počtu bodov na úspech uchádzača sa svedok vyjadril presvedčivo a dokonca opakovane na výzvu súdu. Vyhodnotenie týchto rozporov vykonané súdom prvého stupňa považuje odvolací súd za logické a aj primerane odôvodnené. Má za to, že zmena v svedeckej výpovedi uvedeného svedka s odstupom 6 rokov už mohla byť ovplyvnená viacerými skutočnosťami, napr, zistením svedka, že ako predseda komisie sa dopustil pochybenia, resp. jeho vzťah k žalovanému. Takéto závery súdu prvého stupňa nie sú v rozpore s výpoveďou ďalšieho svedka J.. G. U., ktorý bol v čase vykonania výberového konania vo funkcii riaditeľa Východoslovenského onkologického ústavu. Tento si vzhľadom na odstup času už presné podmienky aj pokiaľ sa týka minimálneho počtu bodov nepamätal a jeho tvrdenie o tom, že bol v tomto smere v písomnej forme vydaná úprava ohľadne týchto otázok, nebolo v konaní preukázané, keďže na opakovú výzvu žalovaný takýto listinný dôkaz nepredložil. Správnosť záveru súdu prvého stupňa nespochybňujú ani zápisnice o výsledkoch ďalších výberových konaní organizovaných právnym predchodcom žalovaného v rovnakom období, a to z toho dôvodu, že podľa obsahu týchto zápisníc uchádzači v týchto ďalších výberových konaniach dosiahli počet bodov vo výške 2/3 a viac maximálneho počtu bodov a teda ani z týchto dôkazov nemožno vyvodiť, ako mal byť hodnotený uchádzač, ktorý dosiahol viac ako 1/2 a menej ako 2/3 počtu bodov. Odvolací súd je toho názoru, že nedostatok listinného dôkazu, z ktorého by jasne vyplývala úprava spornej otázky, v konaní preukázaná nebola a preto súd prvého stupňa správne uvedenú otázku vyvodil z vyhodnotenia pôvodnej svedeckej výpovede predsedu výberovej komisie. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Za správny považuje aj výrok o trovách konania tak s poukazom na to, že každý z účastníkov mal v konaní čiastočný úspech ako aj s poukazom na to, že ani jeden z nich si náhradu trov konania neuplatnil. Z rovnakého dôvodu nepriznal odvolací súd účastníkom ani náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.