Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/204/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206215313 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7206215313.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: G. W., spol. s r.o., Z. 6, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Emilom Župíkom, advokátom, Tr. SNP 48/A, 040 11 Košice, proti žalovanému: Mikuláš N., Z. XX, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom, Floriánska 19, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 7.535,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 8.7.2014, č.k. 33Cb/94/2007-448 takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.535,58 eur s 0,05% úrokom z omeškania denne od 4.3.2005 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Na úvod odvolací súd udáva, že účastníkov konania bude označovať žalobca, žalovaný v súlade s § 79 O.s.p.. Súd prvého stupňa žalobu napadnutým rozsudkom zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 14.6.2006 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7.535,58 eur s 0,05 % úrokom z omeškania od 4.5.2005 do zaplatenia, titulom nezaplatenia kúpnej ceny dodaného tovaru. Vykonaným dokazovaním zistil, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol písomne uzavretou Zmluvou o odbere tlače zo dňa 4.11.2004, uzavretou medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. V čl. I. účastníci dohodli predmet zmluvy, ktorým bola distribúcia a predaj periodickej a neperiodickej tlače, ako aj doplnkového tovaru. Predávajúci (žalobca) sa zaviazal dodať kupujúcemu tovar, odovzdať doklady (dodacie listy a faktúry), ktoré sa na tovar vzťahujú a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru. K nadobudnutiu vlastníckeho práva malo dôjsť odovzdaním tovaru do schránky kupujúceho na odbernom mieste na ul. T.. V. pri obchodnom dome H. H. G., v čase od 4,00 hod. do 6,00 hod. alebo iným dohodnutým spôsobom. Ďalej zistil, že v čl. IV. sa kupujúci zaviazal zaplatiť za tovar najneskôr do siedmich kalendárnych dní od doručenia faktúry na účet dodávateľa. V prípade omeškania so zaslaním platby do stanoveného termínu bol predávajúci oprávnený podľa § 369 Obchodného zákonníka účtovať kupujúcemu úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania. Predávajúci sa zaviazal poskytnúť kupujúcemu predajný rabat 15 % z predajnej ceny bez DPH. V prípade neuhradenia viac ako dvoch faktúr v stanovenom termíne bol predávajúci oprávnený pozastaviť dodávku tovaru bez upozornenia. V čl. V. (záverečné ustanovenia), účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu na dobu neurčitú a jej plnenie začne podľa dohody zmluvných strán. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že kúpnu cenu dodaného tovaru žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrami č. 200059, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, pričom súčasťou faktúr boli aj dodacie listy na uvedených dokladoch (faktúrach a dodacích listoch) sa nachádza podpis G., resp. nečitateľný podpis. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, táto spočívala v tvrdení, že k podpísaniu zmluvy so žalobcom došlo z jediného dôvodu, že Radoslav N. chcel podnikať so stánkami a dohodnúť sa so žalobcom na takomto podnikaní. Keďže v uvedenom čase nemal živnostenské oprávnenie, požiadal žalovaného, aby v sídle žalobcu podpísal zmluvu o prípadnej spolupráci. Ústne bolo dohodnuté, že keď si vybaví živnostenský list, zmluva so žalobcom sa následne zruší. Dôvodil, že nikoho nesplnomocnil na prebratie stánku, tento neprevzal a neprevzal ani akýkoľvek tovar od žalobcu. Tvrdil, že plnenie dodávok zo zmluvy o odbere tlače bolo viazané na priestor, t.j. na novinový stánok pri OC TIP-H. v G., ak teda žalobca niekomu tovar dodával, nebol to žalovaný. Žalobca dôvodil, že jeho povinnosť odovzdať žalovanému novinový stánok nevyplýva zo zmluvy ani zo žiadnej inej dohody, pretože je vecou žalovaného, či stánok má alebo nie; predmetný stánok bol v zmluve uvedený ako miesto plnenia. Faktúry a dodacie listy boli doručované do schránky a naspäť sa vrátili dodacie listy, ktoré žalobca predložil. Podnikanie žalobcu spočíva v tom, že je monopolným distribútorom tlače, má svoje pobočky a ako distribútor môže uzatvoriť zmluvy so záujemcom, ktorý chce odoberať a predávať tovar. Žalobca má jednak svoje stánky, alebo zmluvy podpisuje s nájomcami alebo vlastníkmi benzínových púmp, nájomcami v supermarketoch, ktorí majú trafiky. Žalobca tvrdil, že ak sa bez jeho vedomia žalovaný dohodol s inými osobami, že budú za neho podnikať, žalobca o tom nemá žiadnu vedomosť, on dodával na dohodnuté miesto určenú tlač a poukázal na § 16 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa právny vzťah účastníkov konania posúdil podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Dospel k záveru, že účastníci konania uzavreli dňa 4.11.2004 kúpnu zmluvu o odbere tlače. V rovnaký deň uzavrel žalovaný Zmluvu o nájme predajného stánku s Ing. Dášou N. ako jeho vlastníčkou. Žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu dohody o začatí plnenia, nepreukázal doručenie faktúr (keďže žalovaný nemal prevádzku ani miesto podnikania v stánku pri H. - H.), nepreukázal, že tovar bol žalovanému dodaný a žalovaným prevzatý, z čoho vyvodil, že mu nevznikla povinnosť vyúčtovanú cenu zaplatiť. Ďalej nepreukázal, že odovzdal žalovanému novinový stánok, pretože nepredložil záznam o jeho prevzatí (podľa zmluvy o nájme predajného stánku zo dňa 4.11.2004 bol potrebný písomný záznam o prevzatí predmetu nájmu). Žalobca nepreukázal súdu, že takýto záznam o prevzatí predmetu nájmu, teda novinového stánku existuje a z čoho súd vyvodil, že žalobca novinový stánok žalovanému nikdy neodovzdal a žalovaný ho nikdy neprevzal. Súd prvého stupňa teda dospel k záveru, že nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru bez splnenia predchádzajúcej podmienky, t.j. bez odovzdania a prevzatia novinového stánku. Uzavrel, že žalobca ako podnikateľský subjekt konal nezodpovedne, ak si osobu žalovaného a skutočnosť, či má alebo nemá novinový stánok, dostatočne nepreveril. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Aj keď v odvolaní výslovne odvolacie dôvody nemenuje, z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že má na mysli odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Dôvodí, že predloženými dôkazmi preukázal existenciu dohody o začatí plnenia zo zmluvy. Má za to, že zo svedeckej výpovede Ing. N., ktorý riadil za firmu činnosť v Košiciach je nepochybné, že takéto dohody sa robili ústne, išlo vlastne o určenie dňa, kedy po prvýkrát bude dovezená tlač, čo záviselo od toho, či je už predajca pripravený, t.j. či má registračnú pokladnicu, atď. Ak bola tlač dovážaná, tak je jasné, že dohoda uzavretá bola. Tovar bol predávaný v stánku, ktorý určil žalovaný a niektoré faktúry boli aj zaplatené. Opätovne zdôraznil, že aj keby takáto dohoda o začatí plnenia (t.j. o termíne začatia pravidelnej dodávky) a odbere tlače a doplnkového tovaru uzavretá nebola, žalobca ako predávajúci plnil (dodával tovar), kupujúci tovar odoberal a čiastočne zaň aj platil, aj za takýchto okolností by kupujúcemu vznikla povinnosť za tovar zaplatiť, pretože by išlo o predčasnú dodávku v zmysle § 14 ods. 3 Obchodného zákonníka. Ďalej namietal, že je nesprávny záver súdu prvého stupňa, o nepreukázaní doručenia faktúr žalovanému podľa bodu 4.1. zmluvy. V tejto súvislosti uviedol, že faktúry boli doručované do stánku, čo je prevádzkareň žalovaného a preberala ich osoba tam prítomná a tam pracujúca. Zdôraznil, že na niektoré z faktúr bolo plnené. Namietal, že súd sa nevysporiadal s jeho tvrdením, a to, že počas konania boli doručené faktúry súdu, čo je hmotnoprávny úkon podľa § 41 O.s.p. Pokiaľ ide o záver súdu prvého stupňa, že žalovanému, resp. ním poverenej osobe tovar osobne nedodal, dôvodí, že osobne nie, pretože to nebolo jeho povinnosťou, keďže tovar dodal do schránky žalovaným určeného stánku podľa zmluvy. Rovnako nebolo jeho povinnosťou odovzdať žalovanému predajný stánok. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v medziach daných § 213 ods. 1,3 O.s.p. na nariadenom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a) O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi na podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p.. Ako už bolo uvedené vyššie, aj keď odvolateľ výslovne odvolacie dôvody nemenuje, z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že má na mysli odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. f) t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktorá nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom a výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým je omyl súdu pri aplikácií práva na správne zistený skutkový stav. O omyl aplikácií práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. sú dané. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na skutkových zisteniach, ktoré nemajú oporu a nevyplynuli z vykonaného dokazovania, pričom neprihliadol na tie skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli a ktoré boli vykonaným dokazovaním preukázané. Takto výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p.. V dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Z ust. § 132 O.s.p. vyplýva, že zákon vychádza z voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazov z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu, musí byť preskúmateľná inštančným postupom a pod.. Výsledky hodnotenia dôkazov sú súčasťou odôvodnenia rozsudku, lebo z ust. § 157 ods. 2 vyplýva povinnosť súdu v odôvodnení jeho rozsudku (okrem iného) stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a pod. Pred skončením dokazovania súd musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a prípadne vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiaden význam. Posudzovanie vykonaných dôkazov je v podstate ich hodnotením z hľadiska ich dôležitosti. Každý dôkaz hodnotí sudca najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva a či správa sama o sebe je svojim obsahom pravdepodobná alebo nie, až potom môže súd pristúpiť k posudzovaniu, resp. hodnoteniu všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Ich hodnotenie uskutoční priamo, bezprostredne. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že je naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakoval sám (§ 213 ods. 3 O.s.p.). Na úvod je potrebné uviesť, že vo veci už súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom zo dňa 4.10.2011 č. k. 33Cb/94/2007-273 a žalobe vyhovel. Na základe odvolania žalovaného bol rozsudok uznesením odvolacieho súdu zo dňa 31.10.2012 č.k. 2Cob/77/2012-340 zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými námietkami žalovaného. Žalobca na preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku predložil súdu Zmluvu o odbere tlače, faktúry, ktorými vyúčtoval kúpnu cenu dodanej tlače a doplnkového tovaru a dodacie listy k jednotlivým faktúram. Žalovaný sa počas celého konania bránil tvrdením, že je síce pravdou, že zmluvu o odbere tlače podpísal, avšak urobil tak v snahe pomôcť Radoslavovi N., ktorý zmluvu podpísať nemohol, pretože nemal živnostenské oprávnenie. Preto sa dohodli, že zmluvu podpíše (cieľom malo byť „pozdržanie stánku“) a následne Radoslav N. prevezme uvedený stánok. Na preukázanie uvedenej skutočnosti predložil súdu čestné prehlásenia Radoslava N.. Ďalej žalovaný tvrdil, že v súlade s čl.V. bodom 5.1 Zmluvy o odbere tlače zo dňa 4.11.2004 malo plnenie zmluvy začať podľa dohody zmluvných strán; ktorá dohoda spočívala v tom, že plniť sa malo až keď bude žalovanému odovzdaný novinový stánok pri OC H.-H. v G. (v zmluve určený ako miesto dodania). Žalovaný ale žiadny novinový stánok neprevzal, preto v zmysle uzavretej zmluvy o odbere tlače nenastala skutočnosť podmieňujúca začiatok plnenia. Ak teda žalobca tovar dodával, tak osobe odlišnej od žalovaného, preto žalovaný v konaní nie je aktívne legitimovaným. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na personálne prepojenie spoločnosti žalobcu, kde Ing. Dáša N. bola v rozhodnom čase spoločníčkou a konateľkou, pričom aj ona sama ako živnostníčka vlastnila a následne prenajímala stánky, kde žalobca dodával tovar. Zdôraznil aj skutočnosť, že majiteľom daného stánku bola buď Ing. Dáša N. alebo Ing. Peter N. (jej syn). Zopakovaním dokazovania v potrebnom rozsahu, odvolací súd zistil nasledovný skutkový stav: Účastníci konania uzavreli Zmluvu o odbere tlače zo dňa 4.11.2004(za žalobcu ju podpísala Ing. Dáša N.), predmetom ktorej bola distribúcia a predaj periodickej a neperiodickej tlače, ako aj doplnkového tovaru žalobcom (čl. I bod 1.1). Predávajúci bol povinný kupujúcemu tovar dodať, odovzdať doklady (dodacie listy, faktúry), ktoré sa na tovar vzťahujú a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru. K nadobudnutiu vlastníckeho práva k tovaru dochádza odovzdaním tovaru do schránky kupujúceho na odbernom mieste na ulici T. armády pri obchodnom dome H.-H., G. v čase od 4.00 do 6.00, alebo iným dohodnutým spôsobom (čl. II. bod 2.1.). Kupujúci bol povinný odovzdávať remitendné listy časopisov späť predávajúcemu do 3 kalendárnych dní a remitendné listy denníkov do 3 kalendárnych dní od dátumu vytlačenom na remitendnom liste (čl. III. bod 3.1). Kópiu dodacieho listu je kupujúci povinný podpísaný vrátiť, ihneď na druhý deň po prevzatí tovaru (čl. III. bod 3.3). Kupujúci mal zároveň povinnosť pri neobdržaní faktúry uvedenú skutočnosť oznámiť na prevádzku žalobcu (čl. III. bod 3.5). Kupujúci bol povinný zaplatiť za tovar najneskôr do 7 kalendárnych dní od doručenia faktúry, v prípade omeškania so zaslaním platby do stanoveného termínu bol predávajúci oprávnený podľa § 369 Obchodného zákonníka účtovať kupujúcemu úrok z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania (čl. IV. bod 4.1, 4.2). V článku 5.1 účastníci dohodli, že zmluva je uzavretá na dobu neurčitú, platnosť nadobúda dňom jej podpisu, jej plnenie začne podľa dohody zmluvných strán (čl. V bod 5.1). Zmluva je podpísaná za žalobcu Ing. Dášou N. a žalovaným. Existencia uvedenej zmluvy v konaní nebola sporná. Z výpisu Okresného úradu Košice č. živnostenského registra 803-11870 je nepochybné, že žalovaný v rozhodnom čase podnikal ako fyzická osoba pod obchodným menom Mikuláš N., IČO: XX XXX XXX s predmetom podnikania aj obchodná činnosť v rozsahu voľných živností - kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Prešov, číslo živnostenského registra: 707-5048 je nepochybné, že Ing. Dáša N. podnikala ako živnostníčka pod obchodným menom Ing. Dáša N. - G. W. a zároveň bola v období rokov 1995 - 2006 spoločníčkou a konateľkou spoločnosti žalobcu (výpis z Obchodného registra Okresného súdu Prešov z odd. Sro, vl. č. 2143/P). Z právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Košice I sp.zn. 3T/98/2010 vydaného dňa 30.9.2010 je nepochybné, že obvinený Radoslav N. a Ľudmila W. sa uznávajú vinnými, že koncom roka 2004 na presne nezistenom mieste v Košiciach v úmysle získať finančný prospech, obvinený Radoslav N. požiadal poškodeného Mikuláša N., aby tento uzatvoril zmluvu o nájme predajného stánku na ul. Čsl. armády pri Obchodnom dome H. H. ako aj Zmluvu o odbere tlače so spoločnosťou G. W., s.r.o. so sídlom v A., S. 5 s tým, že obvinený Radoslav N. sľúbil, že si v krátkej dobe vybaví potrebné živnostenské oprávnenie a následne preberie všetky povinnosti z uvedených zmlúv, pričom v rámci dohody s poškodeným mu nebol daný súhlas na prevádzku novinového stánku do doby prebratia povinností, kde napriek tomu potom, čo poškodený O. N. uzatvoril dňa 4.11.2004 predmetné zmluvy so spol. G. W., s.r.o., tak si obvinený živnostenské oprávnenie nevybavil a spoločne s obvinenou p. W. odoberali a v stánku predávali tlač, ale faktúry neuhrádzali, čím takto spôsobili poškodenému Mikulášovi N., ktorý v zmysle uzatvorenej Zmluvy o odbere tlače je povinný za ne dodávateľovi zaplatiť škodu vo výške 227.017,- Sk (7.535,58 eur) a zároveň, že spoločným konaním a na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu pre trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva podľa 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, 3 Trestného zákona č. 140/1961 Z.z.. V súlade s § 288 ods. 1 Trestného poriadku, súd odkázal poškodeného N. s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie. Kúpnu cenu dodaného tovaru vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. XXXXXX splatnou 21.1.2005, vystavenou po dobropisoch na sumu 8.082,- Sk (5 dodacích listov z 3.1.2005, 2 dodacie listy z 4.1.2005, dodací list z 6.1.2005, 7.1.2005, 8.1.2005), faktúrou č. XXXXXX splatnou dňa 27.1.2005, vystavenou po dobropisoch na sumu 15.723,- Sk, (2 dodacie listy z 10.1.2005, 2 dodacie listy z 11.1.2005, 2 dodacie listy z 12.1.2005, 3 dodacie listy z 13.1.2005, 2 dodacie listy z 14.1.2005, 2 dodacie listy z 15.1.2005) , faktúrou č. XXXXXX splatnou dňa 3.2.2005, vystavenou po dobropisoch na sumu 13.256,- Sk (2 dodacie listy z 17.1.2005, dodací list z 18.1.2005, 2 dodacie listy z 19.1.2005, 2 dodacie listy z 20.1.2005, 2 dodacie listy z 21.1.2005, 2 dodacie listy z 22.1.2005), faktúrou č. XXXXXX splatnou dňa 11.2.2005, vystavenou po dobropisoch na sumu 17.920,- Sk (2 dodacie listy z 24.1.2005, 2 dodacie listy z 25.1.2005, 2 dodacie listy z 26.1.2005, 2 dodacie listy z 27.1.2005, 2 dodacie listy z 28.1.2005, 2 dodacie listy z 31.1.2005), faktúrou č. XXXXXX splatnou dňa 17.2.2005, vystavenou po dobropisoch na sumu 18.846,- Sk (2 dodacie listy z 1.2.2005, 2 dodacie listy z 2.2.2005, 2 dodacie listy z 3.2.2005, 2 dodacie listy z 4.2.2005, 2 dodacie listy z 5.2.2005), faktúrou č. XXXXXX splatnou dňa 24.2.2005, vystavenou po dobropisoch na sumu 14.732,- Sk (2 dodacie listy z 7.2.2005, 2 dodacie listy z 8.1.2005, 2 dodacie listy z 10.1.2005, dodací list z 11.2.2005, 2 dodacie listy z 12.2.2005), faktúrou č. XXXXXX splatnou dňa 3.3.2005, vystavenou po dobropisoch na sumu 14.662,- Sk (2 dodacie listy z 14.2.2005, 2 dodacie listy z 15.2.2005, 2 dodacie listy z 16.2.2005, 2 dodacie listy z 17.2.2005, 2 dodacie listy z 18.2.2005, dodací list z 19.2.2005), faktúrou č. XXXXXX splatnou dňa 26.11.2004, vystavenou po dobropisoch na sumu 23.863,- Sk (2 dodacie listy z 9.11.2004, 2 dodacie listy z 10.11.2004, 2 dodacie listy z 11.11.2004, 2 dodacie listy z 12.11.2004, 2 dodacie listy z 13.1.2004), faktúrou č. XXXXXX splatnou dňa 7.1.2005, (2 dodacie listy z 20.12.2004, 2 dodacie listy z 22.12.2004, dodací list z 23.12.2004, 2 dodacie listy z 24.12.2004 , faktúrou č. XXXXXX splatnou dňa 28.11.2004 po čiastočnej úhrade zostáva nezaplatených 90.000,- Sk (faktúra je zároveň dodacím listom). Je nepochybné, tak ako správne právne vyhodnotil zmluvný vzťah účastníkov konania súd prvého stupňa, že uzavreli kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka s právami a povinnosťami uvedenými vyššie. Uvedená zmluva je platná, podpísaná Ing. Dášou N., ktorá bola v rozhodnom čase konateľkou žalovaného. Zo svedeckej výpovede Ing. N. a Ing. Petra N. zároveň vyplynulo, že danú zmluvu pripravoval Ing. Peter N. (ako jej zástupca pre oblasť G.). Určenie času pre začatie plnenia na základe zmluvy nie je jej podstatnou náležitosťou (§ 409 Obchodného zákonníka); zákonná úprava prenecháva túto otázku predovšetkým na dohodu zmluvných strán. Vzhľadom na protichodné tvrdenia účastníkov konania ohľadom začatia plnenia, bolo v konaní potrebné zaoberať sa článkom V. bodom 5.1 uzavretej zmluvy, podľa ktorého ..... „ táto zmluva nadobúda účinnosť dňom jej podpisu, jej plnenie začne podľa dohody zmluvných strán ...........“; teda zaoberať sa skutočnosťou, či táto dohoda bola uzavretá a čo bolo jej obsahom. Žalovaný tvrdí (t.j. obsahom dohody bolo), že plnenie podmienok zo zmluvy bolo viazané na priestor - t.j. na novinový stánok pri OC H.-H. v G., kde mala byť tlač a doplnkový tovar dodávaný; teda plnenie malo začať až potom, čo bude žalovanému tento novinový stánok odovzdaný na základe Zmluvy o nájme predajného stánku podpísanej medzi Ing. Dášou N. ako vlastníčkou (prenajímateľom) a žalovaným (nájomcom). Žalovaný tvrdí, že tento stánok nikdy neprevzal. Existencia danej zmluvy nebola sporná. Žalobca tvrdí, že táto dohoda bola uzavretá ústne, spočívala v určení času, kedy majú dodávky začať, keďže odberateľ musel byť pripravený (t.j. musel mať registračnú pokladnicu a pod.). K uvedenému odvolací súd udáva: Občianske súdne konanie je konaním dôkazným, t.j. účastníka konania zaťažuje v konaní povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, resp. sa tvrdili v rámci prípravy pojednávania a na pojednávaniach. Nesplnenie tejto dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než účastník, ktorý si túto povinnosť splnil nedostatočne. Žalovaný žiadnými dôkazmi existenciu takejto dohody nepreukázal. Zo žiadneho ustanovenia uzavretej zmluvy nevyplýva, že by bolo začatie plnenia podľa zmluvy viazané na odovzdanie novinového stánku a navyše od osoby odlišnej od žalobcu. Ak žalovaný v tejto súvislosti opakovane poukazoval na skutočnosť, že uvedený stánok prenajímala Ing. Dáša N. ako živnostníčka, pričom zároveň za žalobcu (ako konateľa) podpísala zmluvu o odbere tlače (teda poukazoval na personálne prepojenie) táto skutočnosť sama osebe tvrdenú dohodu nijak nepreukazuje. Vo svojej svedeckej výpovedi Ing. N. uviedla, že podnikala aj ako živnostníčka, sama vlastnila stánky, ktoré následne záujemcom, ktorí chceli podnikať v danej oblasti prenajímala. Zároveň uviedla, že aj samotný žalobca mal vo vlastníctve stánky, ktoré prípadne prenajímal. Odvolací súd má za to, že uvedená dohoda spočívala v pripravenosti odberateľa na predaj, že k tejto dohode skutočne došlo, čoho dôkazom je to, že do daného stánku sa tovar dodával a to spôsobom dohodnutým v zmluve, t.j. vhodením do schránky. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že niektoré faktúry boli uhradené. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že ak by aj k dohode o začatí plnenia nedošlo, mal žalovaný zákonnú možnosť tovar odmietnuť (§ 414 ods. 3 Obchodného zákonníka). Ak tak neurobil, došlo k splneniu dodávky so všetkými následkami z toho preň vyplývajúcimi. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že o dodávaní tovaru nevedel (t.j. nevedel preto, lebo nedošlo k dohode podľa zmluvy, t.j. k odovzdaniu novinového stánku) vychádzajúc z nasledovného: Je nepochybné (z predložených dodacích listov a vystavených faktúr), že tovar bol do stánku dodávaný v mesiacoch november 2004 - marec 2005. V svojej výpovedi žalovaný uviedol, že mu došiel z elektrárni list, že nie je vyplatená elektrická energia za daný stánok. Uvedené potvrdil aj v svojej výpovedi v trestnom konaní. Aj súdom prvého stupňa bolo zistené, že v trestnom oznámení zo dňa 25.7.2008 žalovaný mimo iného uviedol ........ „Dňa 4.11.2004 v snahe pomôcť N. uzavrel som Zmluvu o odbere tlače s G. W. s.r.o. s tým, že tlač bude odoberať a faktúry uhrádzať on (N.) aj keď budú vystavené na moje meno, čo však napriek ústnej dohode neurobil (t.j. faktúry neuhrádzal). Dôvodom bolo, že Rudolf N. nemal živnostenské oprávnenie...“ Rovnako z obžaloby proti obvineným (N., Ľudmila W.) vyplýva, že: „....... v roku 2004 p. N. požiadal N., aby uzavrel Zmluvu o odbere tlače a Zmluvu o nájme stánku s tým, že N. si vybaví živnostenské oprávnenie ....“ Z uvedeného nie je možné vyvodiť iný záver ako taký, že žalovaný o plnení zo zmluvy vedel. Ako vyplýva z § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka jednými z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy je záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy (tovar) kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu a záväzok kupujúceho zaplatiť zaň kúpnu cenu. Ak teda žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny, bolo potrebné, aby navrhnutými dôkazmi preukázal, že tovar dodal a umožnil žalovanému nadobudnúť k tomuto tovaru vlastnícke právo. Podľa čl. II. bod 2.1 je predávajúci povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady (dodacie listy, faktúry), ktoré sa na tovar vzťahujú a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru. K nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza odovzdaním tovaru do schránky kupujúceho na odbernom mieste pri Obchodnom dome H.-H. v čase od 4:00 - 6:00 hod.. Odvolací súd má za to, že žalobca svoju povinnosť dodať kupujúcemu tovar a umožniť mu nadobudnúť k tomuto tovaru vlastnícke právo splnil a to v zmluve dohodnutým spôsobom - vhodením do schránky, t.j. na miesto v zmluve žalovaným určené. Nebolo povinnosťou žalobcu skúmať, či žalovaný má alebo nemá, resp. aký je jeho právny vzťah k danému miestu dodania (t.j. k novinovému stánku). Skutočnosť, že žalobca tovar dodal a umožnil nadobudnúť žalovanému k tovaru vlastnícke právo bola preukázaná predloženými dodacími listami a im zodpovedajúcimi faktúrami (ich existenciu žalovaný napokon ani nespochybňuje). Dodanie tovaru v svojej výpovedi potvrdila aj p. W.. Neobstojí obrana žalovaného, že tovar mu nebol dodaný osobne (námietka neexistencie pasívnej legitimácie), pretože nebolo povinnosťou žalobcu (ako už bolo uvedené vyššie) skúmať vzťah žalovaného k miestu dodania určenému v zmluve. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ak na danom mieste bola iná osoba, potom bola v postavení zástupcu žalovaného ako podnikateľa (v súlade § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka). Existenciu plnomocenstva potvrdzuje trestné oznámenie, kde žalovaný uvádza „... tovar odoberať a faktúry uhrádzať bude on (N.)...“ a vyplýva aj z „F. vyhlásenia“ p. N.. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že p. Blaho následne poveril Ľudmilu W. (obžaloba z 13.8.2010, trestné oznámenie zo dňa 25.7.2008). Opäť pre úplnosť je potrebné uviesť, že v konaní bola preukázaná existencia nájomnej zmluvy uzavretej medzi vlastníčkou stánku JUDr. Dášou N. ako živnostníčkou a žalovaným a existencia faktúr, ktorými účtuje nájomné za nájom predmetného stánku (t.j. toho, ktorý žalovaný označil ako miesto dodania tovaru v zmluve). Skutočnosť, či bol alebo nebol tento stánok žalovanému skutočne odovzdaný pre rozhodnutie v prejednávanej veci je právne irelevantné, keďže ako už bolo uvedené vyššie, z uzavretej zmluvy takáto povinnosť žalobcu nevyplýva a ani nemôže, keďže vlastníkom stánku bola osoba odlišná od žalobcu. Žalobca teda preukázal splnenie povinnosti dodať tovar a umožniť kupujúcemu nadobudnúť k tomuto tovaru vlastnícke právo. Keďže podľa čl. IV. bod 4.1 uzavretej zmluvy kupujúci bol povinný zaplatiť za tovar, najneskôr do 7 kalendárnych dní od doručenia faktúry, bolo potrebné ustáliť, či boli alebo neboli žalovanému faktúry doručené. K uvedenému odvolací súd udáva: Ako vyplynulo zo svedeckej výpovede Petra N., ku každej dennej dodávke tlače (cca medzi 4,00 - 6,00 hod) bol zároveň priložený dodací list; za uplynulý týždeň bola vyhotovená faktúra za tovar a aj táto bola vhodená do schránky. Nepredané výtlačky (tzv. remitenda) boli žalobcom ocenené v dobropisoch k faktúram. Tento postup bol zachovaný, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že niektoré z faktúr boli zaplatené a že žalobca vystavil dobropisy (t.j. nepredané výtlačky museli byť vrátené). Táto svedecká výpoveď potvrdila spôsob komunikácie (ohľadom faktúr, dodávania tlače, remitendy) dohodnutý v uzavretej zmluve. Opäť len pre úplnosť odvolací súd udáva, že podľa čl. III. bodu 3.5 sa žalovaný zaviazal, že ak faktúry neobdrží, uvedenú skutočnosť žalobcovi oznámi. Keďže žiadne oznámenie neurobil, nemožno dôjsť k inému záveru ako tomu, že faktúry obdržal. Na základe uvedeného preto odvolací súd po zopakovaní dokazovania rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru (§ 220 O.s.p.). Keďže s jej zaplatením sa dostal do omeškania (§ 365 Obchodného zákonníka) má žalobca právo aj na úroky z omeškania (§ 369 Obchodného zákonníka), a to v zmluvne dohodnutej výške 0,05 % denne odo dňa splatnosti poslednej faktúry (ako to žalobca v žalobe žiadal). Pretože odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.