Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/961/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212223397 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7212223397.2 Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu D.. W. P. a členov senátu: E.. E. U. a D.. S. S. v právnej veci žalobcu: B. J., a.s., H. 7, T., IČO: 35 XXX XXX, zastúpený: I. kancelária D.. E. B., s.r.o., R. XX, T., proti žalovanej: Q. P., nar. X.X.XXXX, T. XXX/X, P., t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou R. U., zamestnankyňou Z. súdu P. II, za účasti vedľajšieho účastníka: W. na ochranu občana spotrebiteľa U., F. A. 5, H., O.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. O. eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice O. takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o nepriznaní trov konania žalobcovi. M e n í rozsudok vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania nepriznáva náhradu trov konania. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eur do X dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie XXX,XX eur s úrokmi z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XXX,XX eur od X.X.XXXX do zaplatenia. Tento návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej poskytoval žalovanej spotrebiteľský úver vo výške XX.XXX,XX Sk na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu. Súčasne sa žalovaná zaviazala nahradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a to v XX-mesačných splátkach po X.XXX,XX Sk, celkom vo výške XX.XXX,XX Sk. Pretože žalovaná uhradila z poskytnutého úveru iba prvú splátku X.XXX,XX eur, preto žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a žiada zaplatenie zvyšku nesplateného úveru. Do konania vstúpil vedľajší účastník na strane žalovanej, ktorý vo svojom písomnom vyjadrení zo X.X.XXXX poukázal na ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a uviedol, že ak žalobca od úverovej zmluvy odstúpil, zmluva sa zrušuje od začiatku a každý je povinný vydať druhému všetko, čo z tejto zmluvy dostal a teda žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a nie aj ďalšie sumy, ktoré vymáha v tomto konaní. Súd prvého stupňa zistil, že účastníci konania uzatvorili dňa XX.XX.XXXX žiadosť/ zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške úveru XX.XXX,00 Sk, priama platba X.XXX,00 Sk a predajná cena tovaru bola vo výške XX.XXX,00 Sk s počtom mesačných splátok XX, pri výške mesačnej splátky X.XXX,00 Sk so splatnosťou 1. splátky najskôr dňa XX.XX.XXXX a termínom splatnosti XX. dňa v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená XX,XX %. Zároveň táto žiadosť/ zmluva o poskytnutí spotrebného úveru obsahovala časť C1) - úverová karta s mesačnou úrokovou sadzbou X,XX % platná ku dňu podpisu žiadosti /zmluvy, časť C) - úverová karta kde žiadal žalovaný, aby ho spoločnosť B. zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mu úverový rámec vo výške XX.XXX,00 Sk a vydala úverovú kartu na jeho meno, časť D) - poistenie klienta žalovaný odmietol, v časti F) bola dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalobca listom zo dňa XX.X.XXXX odstúpil od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX a žiadal a vyzval žalovaného k úhrade sumy XXX,XX eur zloženej z úverovej istiny vo výške XXX,XX eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške X,XX eur a zmluvnej pokuty za omeškanie úveru vo výške XX,XX eur a to do 14 dní. Odstúpenie bolo žalovanej doručené dňa XX.X.XXXX ako to vyplýva z jej podpisu na doručenke. Z potvrdenia odfinancovania peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade žalovanej vyplynulo, že žalovanej bola poskytnutá suma vo výške X.XXX,XX eur financovaná priamo predajcovi dňa X.XX.XXXX. Z potvrdenia prijatia splátok vyplýva, že žalovaná za obdobie od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX uhradila žalobcovi celkovo sumu vo výške 1.XXX,XX eur a to pred odstúpením od úverovej zmluvy. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje zmluvu o úvere a podľa §§ 451 - 456 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje bezdôvodné obohatenie. Uviedol, že žalobca vo svojich všeobecných podmienkach pre poskytnutie spotrebiteľského úveru v bode II./1.-4. má uvedené: „Cetelem je povinný oznámiť klientovi priamo alebo prostredníctvom zmluvného predajcu svoje rozhodnutie, či mieni prijať alebo nepriať návrh na uzavretie zmluvy. B. nie je povinný žiadaný úver poskytnúť a svoje rozhodnutie zdôvodniť. V tejto súvislosti voči nemu nemožno uplatňovať žiadne nároky“. V predmetnej úverovej zmluve absentuje jedna z jej podstatných náležitosti a to záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky. Absencia tejto podstatnej náležitosti má za následok, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere, pretože žalobca sa v bode II./1.-4. VOP zaviazal, že nie je povinný úver poskytnúť, čo je v rozpore s ustanovením § 497 obchodného zákonníka a zmluva o úvere je v zmysle ustanovenia § 39 občianskeho zákonníka neplatná. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že je nesporné, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške XX.XXX,00 Sk na financovanie kúpy spotrebného tovaru priamo na účet predajcu, ako to vyplýva z odfinancovania peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade žalovanej, pričom žalovaná žalobcovi uhradila celkovo sumu vo výške X.XXX,XX eur. Vzhľadom nato, že zmluva o úvere zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná pre nesplnenie podstatných náležitosti, žalobcovi by patrilo plnenie z neplatnej zmluvy titulom bezdôvodného obohatenia vo výške poskytnutého peňažného plnenia, t.j. suma X.XXX,XX eur. Žalovaná však uhradila viac, ako jej žalobca poskytol, a to ešte pred podaním žaloby, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný a ktorý žiadal priznať náhradu trov konania, náhradu trov konania nepriznal. Na strane žalovaného vystupoval vedľajší účastník, ktorý bol v konaní plne úspešný a žiadal priznať náhradu trov konania, preto súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania pozostávajúcu z 2 úkonov právnej pomoci 2x á XX,XX eur (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie zo dňa X.X.XXXX + 1x á X,XX eur a 1x á X,XX eur režijný paušál + XX % DPH vo výške XX,XX eur, spolu odmena vo výške XXX,XX €, ktorú je žalobca v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka č. účtu XXXXXXXX/XXXX, R.:XXXXXX vedeného vo VÚB H., D.. O. Š.. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, že zo strany žalovanej nedošlo k platnému uzatvoreniu predmetnej zmluvy o úvere z toho dôvodu, že žalobca má vo všeobecných úverových podmienkach (ďalej len VÚP) uvedené, že nie je povinný úver poskytnúť. Uviedol, že bode II./1. VÚP je uvedené „návrh na uzatvorenie zmluvy“ z čoho je zrejmé, že tieto ustanovenia sa týkajú len návrhu na uzatvorenie zmluvy a nie prípadu keď dôjde k akceptácii návrhu a k platnému uzatvoreniu úverovej zmluvy. Z bodu II./1.4. VÚP veriteľa B. vyplýva, že B. oznámi klientovi priamo, alebo prostredníctvom predajcu svoje rozhodnutie, či mieni prijať alebo neprijať návrh. B. nebol povinný žiadaný úver žalovanej poskytnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť. Dôvod prečo si žalobca vymienil právo na uzatvorenie úverovej zmluvy a neposkytnúť požadovaný úver pre žalovanú, je preskúmavanie schopnosti žalovanej splácať poskytnutý úver ako aj preskúmavanie pravdivosti a úplnosti údajov, ktoré uviedla v žiadosti o poskytnutie úveru a v jej prílohách. V prípade, ak má žalobca pochybnosti o spôsobilosti žalovanej splácať úver, žalobca návrh - uzatvorenie úverovej zmluvy neakceptuje a úverová zmluvy nevznikne. Takto žalobca postupuje v súlade s § 415 Občianskeho zákonníka, ktorý sa týka generálnej prevencie pred vznikom škody na strane žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade akceptovania návrhu žalovanej na uzatvorenie úverovej zmluvy, sa úverová zmluva stane platnou a žalobca ako veriteľ úverového vzťahu je zaviazaný poskytnúť žalovanej požadovaný úver. V prejednávanej veci žalobca akceptoval návrh žalovanej na uzatvorenie úverovej zmluvy a úver jej riadne poskytol tak ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov a preto je žalovaná povinná vrátiť žalobcovi poskytnutý úver v súlade so zmluvou o úvere. Ďalej žalobca k odvolaniu proti trovám, ktoré mu súd prvého stupňa uložil nahradiť vedľajšiemu účastníkov uviedol, že žalobca do momentu doručenia predmetného rozsudku nevedel o tom, že v tomto konaní na strane žalovanej vystupuje vedľajší účastník, pretože súd prvého stupňa nezaslal žalobcovi oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania ani žiadne iné písomné podanie vedľajšieho účastníka. Žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k podaniam vedľajšieho účastníka a ani uplatniť námietku voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 3 O.s.p. Preto žalobca napáda trovy právneho zastúpenia a poukazuje na to, že tieto trovy sú nehospodárne. Uviedol, že vedľajší účastník ako právnická osoba, ktorej cieľom je kolektívna ochrana spotrebiteľa, ak zastupuje spotrebiteľov v súdnych konaniach, má byť schopný poskytnúť mu túto odbornú právnu pomoc sám bez toho aby bolo potrebné jeho právne zastúpenie advokátom. Uviedol, že vedľajší účastník v takýchto konaniach predkladá vyjadrenia, ku ktorým ho súd vôbec nevyzýva. V týchto vyjadreniach poukazuje na skutočnosti všeobecne známe, na ktoré musí aj sám súd prihliadať ex offo - z úradnej povinnosti. Preto takýto postup vedľajšieho účastníka v konaní vyvoláva dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom združenia nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa ale zárobková činnosť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konania v celom rozsahu. Opatrovníčka žalovanej a vedľajší účastník na strane žalovanej vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepodali. Odvolanie pre opatrovníčku žalovanej bolo doručené XX.X.XXXX a pre právneho zástupcu vedľajšieho účastníka XX.X.XXXX. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné: Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvého stupňa, že účastníci konania neuzatvorili platne zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože pre platnosť každej zmluvy sa vyžaduje konsenzus - zhodný prejav vôle zmluvných strán uzatvoriť zmluvu za určitých zmluvných podmienok. Odvolací súd zistil z obsahu žalobcom predloženej zmluvy o úvere - návrhu zmluvy o úvere, ktorú žalovaná podpísala XX.XX.XXXX, že na druhej strane tohto návrhu sú všeobecné zmluvné podmienky B. J. a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru kde v bode III./1.-1. veta posledná je uvedené „vznik zmluvy potvrdí B. klientovi písomne“. Žalobca v konaní nepreukázal, že B. J. a.s. zaslal žalovanej potvrdenie zmluvy o úvere, teda prijatie návrhu zmluvy o úvere. Ak žalobca predložil v tomto konaní potvrdenie zo XX.X.XXXX (č.l. 30 spisu) toto potvrdenie nemožno považovať za prijatie návrhu zmluvy, pretože bolo žalobcom vystavené dňa XX.X.XXXX, teda po začatí tohto súdneho konania dňa XX.X.XXXX a nie v čase poskytnutia predmetných peňažných prostriedkov v roku XXXX. Týmto potvrdením teda nedošlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy z bodu III./1.-1. Všeobecných podmienok B. J. a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru ako to správne posúdil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Odvolací súd naviac poukazuje na to, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá nemôže obsahovať podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - tzv. neprijateľné podmienky, pretože takáto neprijateľná podmienka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Odvolací súd preto nepovažoval za platnú takú zmluvnú podmienku, kde žalobca ako poskytovateľ spotrebiteľského úveru na financovanie kúpy spotrebného tovaru, ktorý bol žalovanej ako spotrebiteľke podľa bodu G predmetného návrhu úverovej zmluvy dodaný pri podpise návrhu úverovej zmluvy dňa XX.XX.XXXX, avšak schválenie úveru si žalobca ponechal na neskorší nejasný dátum, čím vystavil žalovanú neistote v tom, či žalobca bude financovať kúpu tohto spotrebného tovaru alebo nie. Odvolací súd preto dospel k záveru, že uplatnená pohľadávka žalobcu je nedôvodná, pretože žalovaná uhradila žalobcovi X.XXX,XX eur, čo je suma vyššia ako boli poskytnuté peňažné prostriedky zo strany žalobcu pre žalovanú vo výške XX.XXX,XX Sk. Preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby ako vecne správny. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku, ktorým súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá podľa § 142 ods. 1 O.s.p. ako neúspešný účastník konania právo na náhradu trov konania. Odvolací súd považuje za dôvodné odvolanie žalobcu vo výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa: U., F. A. 5, H., O.: XX XXX XXX trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eur. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že tento vedľajší účastník na strane žalovanej vstúpil do tohto konania písomným podaním zo dňa XX.X.XXXX. V tomto písomnom podaní uviedol, že ak bol vo veci, do ktorej vstupuje, vydaný platobný rozkaz, že podáva proti nemu odpor, namieta neprijateľné a absolútne neplatné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky a z opatrnosti vznáša aj námietku premlčania, v prípade, ak nebol vo veci vydaný platobný rozkaz taktiež vznáša námietku premlčania, námietku neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík. Súčasne žiada o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami a po ich doručení sa k návrhu vyjadrí. Súd prvého stupňa následne právnemu zástupcovi tohto vedľajšieho účastníka D.. O. R. doručil dňa XX.X.XXXX spolu s predvolaním na pojednávanie konané dňa X.X.XXXX kópiu žaloby a príloh k žalobe a tento vedľajší účastník sa k návrhu písomne vyjadril dňa XX.X.XXXX. V tomto písomnom vyjadrení opäť poukazuje na ustanovenie §§ 53, 54 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských sporoch a zároveň si uplatňuje trovy konania XXX,XX eur. Odvolaciemu súdu z rozsiahlej rozhodovacej praxe je známe, že právnické osoby založené alebo zriadené na ochranu práv spotrebiteľa podľa Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, vstupovali do začatých súdnych konaní ako vedľajší účastníci na strane žalovaných ako spotrebiteľov. V mnohých týchto konaniach vedľajší účastníci na strane žalovaného dôvodne vznášali námietku premlčania uplatnenej pohľadávky žalobcov ako veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv. Toto bolo významným prínosom vedľajších účastníkov pre spotrebiteľov v súdnych konaniach, pretože súd nemohol z úradnej povinnosti prihliadať na námietku premlčania. Na ostatnú obranu vedľajších účastníkov na strane žalovaných ako spotrebiteľov o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, bol povinný z úradnej povinnosti prihliadať aj súd podľa § 53 ods. 1, § 53d, § 54 a nasl. Občianskeho zákonníka a bol povinný prihliadať na práva spotrebiteľa podľa § 3 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľov a prihliadať na náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch a následkoch týchto chýbajúcich náležitostí zmlúv o spotrebiteľských úveroch podľa § 9 a nasl. Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch. Zákonom č. 102/2014 Z.z. bolo do Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedené nové ustanovenie § 5b v tomto znení: „Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súd) prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával“. Toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť X.X.XXXX. Znamená to, že súdy od X.X.XXXX musia z úradnej povinnosti a to aj v súdnych konaniach začatých pred X.X.XXXX, pretože citované ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. ukladá súdu, ktorý rozhoduje o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy vo veci o ktorej ešte súd meritórne nerozhodol, aby aplikoval ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. a to aj v tomto konaní, aj keď bolo začaté pred X.X.XXXX a to dňa XX.X.XXXX, kedy žalobca podal predmetnú žalobu, pretože toto ustanovenie zákona má procesný charakter, teda súd ho aplikuje podľa účinnosti v čase svojho rozhodovania. Takýto výklad a aplikácia ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vychádza z ústavných princípov legitímnych očakávaní účastníkov konania v súdnom konaní. Žalobca ako veriteľ zo spotrebiteľskej zmluvy tým, že nechal márne uplynúť premlčaciu lehotu a neuplatnil včas svoju pohľadávku na súde, svoje právo na vymoženie pohľadávky v súdnom konaní, podmienene oslabil. Vznesením námietky premlčania dlžníka alebo vedľajšieho účastníka na strane dlžníka v súdnom konaní, mu nemôže byť jeho pohľadávka priznaná. Veriteľ teda do X.X.XXXX nenadobudol žiadne právo, lebo ak bolo jeho právo premlčané, uplatnením premlčania pohľadávky na súde, veriteľ nemohol automaticky očakávať úspech v súdnom konaní a teda nenadobudol podaním žaloby dňa XX.X.XXXX žiadne právo, čím nebola zavedením ustanovenia § 5b do Zákona o ochrane spotrebiteľa, porušená dôvera žalobcu ako veriteľa v právo. Žalobca musel počítať s tým, že svoje právo premlčaním stratí v dôsledku svojej nedbanlivosti, nie v dôsledku zavedenia § 5b novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa. Preto súd v prejednávanej veci bude podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa sám z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie práva aj na nekalé podmienky v spotrebiteľskej zmluve a na dôvodnosť uplatnenej pohľadávky. Úloha vedľajšieho účastníka preto v týchto konaniach o uplatnení práv zo spotrebiteľských zmlúv od X.X.XXXX už nie je tak nevyhnutná pre ochranu práv žalovaných ako spotrebiteľov ako to bolo do X.X.XXXX. O to viac, že v prejednávanej veci vedľajší účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa U. v zastúpení právnym zástupcom D.. O. R., advokátom na základe plnej moci z XX.X.XXXX oznamuje súdu prvého stupňa svojím písomným podaním z XX.X.XXXX, že vstupuje ako vedľajší účastník do tohto konania na podporu žalovanej Q. P.. Paušálne oznamuje, že „ak bol v predmetnej právnej veci vydaný platobný rozkaz, podávame proti nemu odpor, v ktorom namietame neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, nekalé obchodné praktiky a z opatrnosti vznášame námietku premlčania žalovanej pohľadávky“. Ďalej uvádza: „žiadame o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh, prípade aj rozhodnutí, ktoré už boli vo veci vydané“. Z tohto písomného podania vedľajšieho účastníka vyplýva, že vedľajší účastník nepozná žalovanú, pretože označenie žalovanej ako účastníka konania nie je v súlade s § 79 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého každý návrh musí obsahovať meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko účastníkov a údaj o štátnom občianstve, ak ide o fyzickú osobu. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa U. v tomto konaní označilo žalovanú iba menom a priezviskom a číslom konania vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. XXRo/XXX/XXXX. Tento vedľajší účastník teda nepozná ani obsah návrhu na začatie konania a nepozná jeho prílohy, ak žiadal súd o ich zaslanie a paušálne namietal všetko, čo môže v súdnom konaní namietať v prípade, že bol vydaný platobný rozkaz a alternatívne, v prípade, že ak aj nebol vydaný platobný rozkaz. Odvolací súd preto dospel k záveru, že vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej a takáto paušálna „ochrana“ práv žalovanej v tomto konaní ako spotrebiteľky, nie je účelná pre ochranu práv žalovanej ako spotrebiteľa podľa Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vedľajší účastník nepreukázal, že žalovaná prejavila súhlas s jeho vstupom do tohto konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej a vedľajší účastník nepreukázal, že individuálne riešil prejednávanú vec so žalovanou, na podporu práv ktorej vstúpil do tohto konania. Z písomných podaní vedľajšieho účastníka v tomto konaní to nevyplýva, práve naopak, vyplýva z nich, že vedľajší účastník nebol so žalovanou v žiadnom kontakte, pretože žalovaná je na neznámom mieste a súd jej v tomto konaní, na ochranu jej práv, ustanovil opatrovníka uznesením zo dňa XX.X.XXXX. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa nedôvodne priznal žalobcovi náhradu trov konania - trovy právneho zastúpenia XXX,XX eur, preto podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania tak, že vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. O trovách toho odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnej žalovanej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli a pre trovy odvolacieho konania vedľajšieho účastníka platí to, čo pre nepriznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi v konaní na súde prvého stupňa Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.