Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/28/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213200313 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7213200313.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého C. V. B. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov P. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v B. na C. ul. č. X a T. B. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho vo F. na P. W. XX v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 16.9.2014 č.k. 45P 6/2013-213 takto r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného, dlžnom výživnom, úprave styku, ako aj trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého 300 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletého počnúc dňom 9.1.2013 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 9.1.2013 do 31.9.2014 spolu v sume 1.200 € zaviazal otca zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým bez obmedzenia. Rozhodol, že účastníci ani štát nemajú právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, § 62 ods. 1 až 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a uviedol, že vzhľadom na zistené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, nakoľko táto sa v súčasnej dobe osobne o maloleté dieťa riadne stará a nie je dôvodná pochybnosť, že aj v budúcnosti sa o dieťa náležite postará a zabezpečí mu zdravý vývoj. Zároveň zaviazal otca prispievať na výživu maloletého 300 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 9.1.2013 do budúcna. Pri určovaní vyživovacej povinnosti zo strany otca zohľadnil komplexne aktuálne zárobkové a majetkové pomery na strane oboch rodičov, t.j. najmä na strane povinného otca, tak ako vyplynuli jednak z jeho výpovede a z ním predložených listinných dôkazov, pričom zobral zreteľ aj na tú skutočnosť, že matka je toho času na rodičovskej dovolenke a teda nemá pravidelný príjem plynúci zo zamestnania a zároveň zohľadnil aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré je toho času v celodennej osobnej starostlivosti matky. Dlžné výživné za obdobie od 9.1.2013 do 31.9.2014 spolu v sume 1.200 € zaviazal otca uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Dlžné výživné vypočítal zohľadniac doposiaľ realizované úhrady výživného zo strany otca, tak ako vyplynuli z predložených listinných dôkazov, resp. čiastočne zo zhodných vyjadrení oboch rodičov, pričom dlžné výživné za rok 2013 otcovi nevzniklo, dlh vznikol iba za rok 2014, kde súd síce vychádzal z ním predložených listinných dôkazov, z ktorých na rozdiel od tvrdenia matky vyplynuli viaceré platby, a teda súd zohľadnil platbu za január 2014 600 €, za marec 200 €, apríl 200 € a máj 200 €. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p.. Rozhodnutie o trovách štátu odôvodnil poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm.a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je konanie vo veciach opatrovníckych, starostlivosti o maloleté deti, osvojenie a povolenie uzavrieť manželstvo od poplatku oslobodené. Proti tomuto rozsudku proti výrokom o určení výživného, dlžnom výživnom a úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom uviedol, že rozhodnutie bolo vydané na základe chybného prekladu dokladu o jeho príjme zo Sociálnej poisťovne a taktiež zistil nové skutočnosti ohľadne matky maloletého. Zároveň žiada súd upraviť rozhodnutie o styku s maloletým, nakoľko je nemožné sa s matkou maloletého dohodnúť. Vo vzťahu k výživnému uviedol, že súdom určené výživné je neprimerané jeho príjmom a nie je schopný uhrádzať 300 € mesačne. Jeho príjmy, na základe ktorých bol rozsudok vydaný, nie sú správne. Z predložených listín nevyplýva, že v období od 1.1.2013 do 17.2.2013 poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 2.497,67 € a ani v iných obdobiach, ktoré sú uvedené s touto sumou. Totižto v dokladoch uvedená suma 2.497,67 € je základ kalkulácie nároku a nie suma, na ktorú má nárok. Nárok mu vznikol vo výške 28,89 až 32,87 € na deň. Suma úmerne klesá s dĺžkou nezamestnanosti. Z uvedenej skutočnosti teda vyplýva, že jeho príjem v nezamestnanosti sa pohyboval a naďalej pohybuje v sume okolo 900 € mesačne. V čase, keď bol zamestnaný, sumy uvedené v rozsudku sú pravdivé. Avšak chce upozorniť na fakt, že sumy sú uvádzané brutto, čo znamená, že jeho skutočná suma, ktorú obdržal netto je oveľa nižšia. Pokiaľ sa týka jeho mesačných výdavkov okrem nákladov na bývanie 312 €, medzičasom došlo k zvýšeniu z 307 na 312 € nájomné, platí energie 155 €, náklady na kúrenie a teplú vodu 45 €, ktoré nie s zahrnuté v nájme. Uhrádza mesačne 240 € banke, ktorá mu poskytla v minulosti pôžičku. Peniaze poslal svojej rodine v Nigérii, ktorá je vo finančnej tiesni a je na ňom finančne závislá. Informáciu o uvedenej skutočnosti oznámil aj na súde vo Viedni. Žije skromne a kvôli podpore svojho syna bol nútený predať auto a obmedzil tak výdavky na cestovanie. V prípade zamestnania používa MHD, kde mu vznikajú náklady minimálne 4,40 € na deň. Nie vždy je schopný zaplatiť nájomné, keďže uprednostnil posielať peniaze svojmu synovi a tak momentálne je dohodnutý na splátkovom kalendári vo výške 50 € mesačne, ktoré musí uhrádzať. Kvôli finančným problémom momentálne nezaplatil aj posledných pár mesiacov. Svojho syna nadovšetko ľúbi a vždy bolo a bude jeho prioritou podporovať ho. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že doposiaľ ho podporoval najviac ako mohol, aj nad rámec svojich možností. Napriek tomuto nemôže súhlasiť s vysokou výškou výživného 300 € mesačne, pretože momentálne túto sumu nie je schopný uhrádzať, preto navrhuje určiť výživné 100 € mesačne. Doposiaľ posielal matke svojho syna sumy od 200 do 600 €, no nie mesačne. Keď bol zamestnaný a mal vyšší príjem, snažil sa vyššou sumou pokryť mesiace, kedy nebol schopný peniaze poslať. Prosí o prihliadnutie na skutočnosť, že suma 397 € mesačne ako priemer vypočítaná z pripísaných prostriedkov na účet matky a hotovostnej podpory z jeho strany zahŕňala aj 145 €, ktoré boli a sú uhrádzané rakúskou Sociálnou poisťovňou a nie ním. Faktom je aj to, že v roku 2013 bol v sume zahrnutý aj doplatok za rok 2012. Tieto peniaze boli a sú uhrádzané rakúskou Sociálnou poisťovňou na základe práv jeho syna, pretože on a jeho matka sú registrovaní ako žijúci vo F.. Matka do dnešného dňa neurobila nápravu a neodhlásila si svoj pobyt, ako aj ich syna vo F. a doposiaľ má svoje veci u neho v byte. On osobne tak urobiť nemôže, nakoľko mu povedali na úradoch, že tak musí urobiť ona osobne alebo mu poskytnúť potrebné doklady, čo odmietla. Matka maloletého sa mu dokonca vyhrážala, že ho dostane do problémov, ak tak urobí a bude dostávať menej peňazí. Taktiež musí upozorniť na chybu o údaji 1.400 € údajne poslaných ním v máji 2013, pretože v skutočnosti to bolo 300 €, čo sa spomína na 4. strane rozsudku. Zároveň prosí o zohľadnenie aj skutočnosti, že so synom ho delí minimálne 500 km a na náklady na cestovanie a prípadný pobyt v B. je potrebná pre neho dosť značná suma. V žiadnom prípade nechce stratiť kontakt so svojím synom kvôli nedostatočnému množstvu finančných prostriedkov. Novou skutočnosťou je aj, že matka mu povedala, že maloletý navštevuje detské zariadenie, pravdepodobne jasličky, keďže ešte nedovŕšil vek troch rokov. Uviedla, že ho denne vozí autom 14 km tam a 14 km naspäť. Týmto predpokladá, že sa v krátkej dobe plánuje vrátiť do práce (zamestnávateľ Orange), kde mimochodom zarábala 2.000 €, ak sa tak už nestalo. Inak si nevie vysvetliť, prečo by míňala peniaze na jasličky a benzín v tak zlej finančnej situácii, ako uviedla. Týmto sa vyvracia aj skutočnosť, že je na materskej dovolenke kvôli starostlivosti o ich syna, v prípade, že sa do práce vrátiť nemieni, keďže je o neho postarané v detskom zariadení. Pokiaľ ide o stretávanie sa so synom, dohoda medzi ním a jeho matkou nie je možná, keďže sa vždy pár dní pred dátumom stretnutia na niečo vyhovorí. Žiada, aby súd jeho právo a právo syna na stretávanie upravil tak, aby im v tom matka nemohla brániť. Taktiež žiada upraviť rozsudok tak, aby si mohol syna brávať k sebe domov do F. na víkendy, počas prázdnin a tráviť s ním Vianoce. Navrhuje každý druhý víkend, polovicu prázdnin a každé druhé vianočné sviatky. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že nemožnosť dohody, prípadne nedodržanie dohôd, často meniace sa postoje otca, nepravidelnosť súm a termínov platieb výživného viedli k podaniu návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Jazykový preklad dokladov a výpovede nevie posúdiť. O ďalšej vyživovacej povinnosti otca voči rodine v Nigérii nebola doposiaľ nijako oficiálne či neoficiálne informovaná. Zo svojej strany vie opätovne preukázať podrobný prehľad jej príjmov a výdavkov, ako aj príspevkov na výživu a starostlivosť o maloletého od otca, presné dátumy a výšky všetkých platieb vrátane platieb za máj 2013 (1.400 + 200 prevod, 100 hotovosť ako dar k prvým narodeninám). Otec v rámci vlastnej výpovede na strane 3 rozsudku rozporuplne uvádza 500 €, na strane 4 rozsudku uvádza sumu 300 €. Akokoľvek tvrdenie silného muža v produktívnom veku bez záväzkov, ktorý aj v čase nezamestnanosti poberá dávku okolo 900 € mesačne, že neplatí nájomné za svoj byt kvôli výživnému, ktoré taktiež neplatí, jej vyznieva ako nelogické a nemorálne. Spoliehať sa na sociálny systém v Rakúsku v tejto veci pokladá za nezodpovedné. Či sociálny príspevok určený výlučne pre syna bude poskytnutý a na aký účet bude vyplácaný, záleží len na vôli otca maloletého a je pod jeho kontrolou. Jej prihlásenie a prihlásenie dieťaťa na pobyt v Rakúsku je legálne a odôvodnené. Osobne z toho nečerpá žiadne výhody a nie je to ani na úkor otca maloletého. Navyše, sám vyžaduje pobyt dieťaťa vo F.. Pre netransparentnosť úmyslov otca odmietla poskytnúť mu jej osobné doklady. Doklady, ktoré má k dispozícii sú rodný list dieťaťa a sociálna e-karta dieťaťa. Zároveň ho upozornila, že v prípade ich zneužitia vyvodí z toho dôsledky. Pokiaľ ide o skutočnosť, že maloletý nastúpil do predškolského zariadenia, bolo to z dôvodu zapojenia dieťaťa do kolektívu, rozvoja jeho osobnosti a zručností, adaptácie na škôlku, aj keď na úkor denného dochádzania a nákladov s tým spojených. Potvrdenie o návšteve zariadenia a platbách v celkovej výške 90 € bez cestovného v prílohe predkladá. Tieto výdavky nie sú zahrnuté v návrhu na výživné. Rovnako v ňom nie sú zahrnuté jej splátky za nedoplatok za vodu 87 € mesačne v celkovej výške 723,54 + 482,04 € (pokuta), ktoré v prílohe predkladá a ktoré spôsobili v byte jej matky a ktorý ani pri jej najlepšej vôli nie je schopná za nich matka z dôchodku splácať. Toho času je stále na rodičovskej dovolenke s príjmom 226 € mesačne. Úvahy otca maloletého a dohady o jej opätovnom zamestnaní a príjme odporúča otcovi riešiť, až keď tieto okolnosti reálne nastanú. Ďalej uviedla, že otec sa úmyselne nedostavil ani na jedno pojednávanie od januára 2013. V prípade záujmu vie poskytnúť rozpis občasných telefonických hovorov od otca. V roku 2014 sa so synom stretol dvakrát v B.I. a raz vo F.. Nevie posúdiť, či takáto frekvencia návštev súvisí s cestovnými nákladmi otca. Pokiaľ otec žiada upraviť rozsudok tak, aby mohol syna brávať k sebe domov do F. na víkendy, čas prázdnin a Vianoce, bude rešpektovať rozhodnutie súdu, pokiaľ otec preukáže, že sa dokáže plnohodnotne a zodpovedne o ich syna postarať. V súlade s vyneseným rozsudkom je aj naďalej ochotná prispôsobiť sa časovým a finančným možnostiam otca, aby syn mohol vídať otca častejšie. Naposledy im umožnila stráviť čas spolu 25. a 26.12.2014 napriek ťažkej tragédii v rodine, úmrtiu jej otca 19.12.2014 a dúfa, že dôvodom návštevy nebolo len predmetné odvolanie otca. Zdôraznila, že jej návrh vychádzal z reálnych potrieb dieťaťa a aktuálnych možností oboch rodičov. S rozhodnutím súdu, a to aj s kompromisom vo výške výživného 300 € mesačne súhlasí. Verí, že aj konečné rozhodnutie bude vykonané v prospech maloletého, za čo vopred ďakuje. K vyjadreniu pripojila rozhodnutie Materskej školy v Košiciach na Havanskej ul. 26 o prijatí maloletého na predprimárne vzdelávanie od 10.11.2014, poštové poukážky o úhrade nákladov za pobyt dieťaťa v materskej škole, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním a správou bytu za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 vystaveného BYTY-SERVIS s.r.o. Košice, výpis z účtu o prijatých platbách od otca, výpis z účtu č. 3 matky maloletého od BAWAG P.S.K. spolu s poukazom na výplatu sumy 1.400 €. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril. Výrok rozsudku o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a zastupovaní dieťaťa oboma rodičmi nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Podľa § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. Podľa § 51 ods. 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy v platnom znení súd priberie prekladateľa aj na preklad listinných dôkazov predložených do súdneho spisu účastníkmi konania vyhotovených v inom ako štátnom jazyku s výnimkou českého jazyka. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Vo vzťahu k napadnutému výroku o určení výživného pre maloleté dieťa súd prvého stupňa, ako vyplýva z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku, vychádzal z výpovede otca pred dožiadaným súdom vo Viedni z 11.6.2014, ako aj listinných dôkazov, ktoré otec v rámci tohto výsluchu predložil. Súd prvého stupňa ustanovil v konaní prekladateľa z jazyka nemeckého, ktorému uložil preložiť písomnosť dožiadaného súdu z č.l. 139-140 (zápisnica o výsluchu otca). Listinné dôkazy predložené otcom dieťaťa preložené do štátneho jazyka neboli. Dôkazným prostriedkom môže byť všetko, čím možno zistiť skutkový stav veci (§ 125 O.s.p.). Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny alebo jej odpis alebo fotokópiu. Dokazovanie môže byť vykonané aj fotokópiou listiny. V prípade dokazovania, ktoré sa má vykonať listinou napísanou v inom ako štátnom jazyku, je súd povinný najskôr pribrať prekladateľa na jej preklad (§ 51 ods. 5 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z.). Zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa zo 16.9.2014 vyplýva, že dokazovanie bolo vykonané aj listinami napísanými v nemeckom jazyku, pričom ide o listinné dôkazy, ktoré mali preukázať možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca plniť si vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ súd nezabezpečil preklad týchto listín do štátneho jazyka, nemohol ich v úradnom (štátnom) jazyku prečítať a tak správne vykonať dôkaz listinou. Vykonanie dokazovania prečítaním listín v cudzom jazyku zákon neumožňuje. To znamená, že súd prvého stupňa v danom prípade vykonal dokazovanie v rozpore s § 129 ods. 1 O.s.p.. Tento procesne nesprávny postup súdu vykazuje znaky takzvanej inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Všeobecne totiž platí, že skutkové zistenia súdu, ktoré majú základ v nesprávnom spôsobe vykonania dôkazu, nepožívajú ochranu ani v odvolacom ani v dovolacom konaní, z čoho vyplýva záver, že v tomto smere súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie potrebné na úplné zistenie skutkového stavu, a nemohol teda ani vec správne právne posúdiť. Odvolateľ, teda otec maloletého dieťaťa, v tomto smere správne argumentoval, že súd prvého stupňa dospel vo vzťahu k výške jeho dávky v nezamestnanosti k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navyše, z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako súd prvého stupňa ustálil priemerný čistý príjem otca v rozhodnom období s prihliadnutím aj na obdobia, v ktorých bol otec maloletého zamestnaný, teda úlohou súdu prvého stupňa bolo vyhodnotiť priemerný čistý príjem pozostávajúci z dávky v nezamestnanosti ako aj z pracovného pomeru otca v uvedenom období tak, aby mohol ustáliť výšku výživného pre maloleté dieťa zodpovedajúcu jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. V tomto smere je potrebné podotknúť, že súd konštatoval hrubý príjem otca zo zamestnania, ktorý nie je pre určenie vyživovacej povinnosti pre maloleté dieťa z hľadiska zhodnotenia možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča smerodajný, nakoľko je potrebné vychádzať z príjmu, ktorý skutočne povinný rodič dosiahol (obdržal) a za ktorý je preto potrebné považovať príjem čistý. V ďalšom je potrebné skonštatovať, že aj bez ohľadu na vyššie uvedené pochybenia súdu prvého stupňa bolo i právne posúdenie veci vo vzťahu k uvedenému výroku nesprávne, nakoľko nie je zrejmé, prečo súd prvého stupňa na uvedený zistený skutkový stav aplikoval ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine o minimálnom výživnom, neaplikoval ust. § 62 ods. 4, 5, z ktorých vyplýva, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará s tým, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Odôvodnenie napadnutého rozsudku ani neobsahuje úvahy súdu týkajúce sa posúdenia výdavkov rodičov, ktoré považoval za nevyhnutné a ktoré nie. Rovnako nie je zrejmé, aký súvis s prejednávanou vecou malo právne posúdenie podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, ktoré sa aplikuje na zmenu rozhodnutia o výživnom v prípade, ak sa zmenia pomery. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa neobsahuje žiadne dôvody, ako súd dospel k rozhodnutiu o úprave styku otca s dieťaťom bez obmedzenia, ktorý výrok je navyše nevykonateľný a z obsahu vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by rodičia k dohode o úprave styku v tomto znení dospeli. Navyše, k uvedenému výroku absentuje i akékoľvek právne posúdenie. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti v prípade úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zrušil rozhodnutie v napadnutých výrokoch, teda vo výroku o určení výživného, súvisiacom výroku o dlžnom výroku, úprave styku, ako aj trovách konania podľa ust. § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, ktorého povinnosťou bude odstrániť vyššie uvedenú zmätočnosť konania, teda náležite zistiť skutkový stav predovšetkým vo vzťahu k zisteniu možností, schopností a majetkových pomerov rodičov vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, doplniť dokazovanie na zistenie podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým dieťaťom tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a frekvencii je v záujme maloletého dieťaťa jeho styk s otcom upraviť, eventuálne zistiť zmeny pomerov, ktoré nastali po vyhlásení napadnutého rozsudku, všetky vykonané dôkazy vyhodnotiť podľa § 132 O.s.p. a zistený skutkový stav posúdiť podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a rozhodnutie odôvodniť vo všetkých jeho výrokoch podľa § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a aby boli spätne preskúmateľné. Zároveň súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách konania účastníkov, ak niektorý z účastníkov navrhne, aby súd o trovách rozhodol (§ 151 ods. 1 O.s.p.), ako aj o trovách štátu, ktoré v priebehu konania vznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.