Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/290/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513200076 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7513200076.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej, v právnej veci navrhovateľa E. R., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v H. X. L., X.. H. č. X, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom Bódišom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Turistickej č. 11 proti odporcom v 1. rade plnoletému H. R., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v G. č. XXX a v 2. rade maloletej S. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, za účasti matky C. Č., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v B. č. XX, v konaní o zníženie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P 5/2013- 98 zo dňa 13.06.2014 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o znížení výživného pre odporcu v 1. rade zo strany navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 9P 115/2012-22 zo dňa 28.09.2012 tak, že znížil výživné pre odporcu od navrhovateľa zo sumy 100 Eur na sumu 80 Eur mesačne počnúc dňom 07.01.2013, ktoré je navrhovateľ povinný platiť k rukám odporcu vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Konanie o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného pre maloletú S. R. zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. V zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd znížil výživné pre odporcu zo sumy 100 Eur na sumu 80 Eur mesačne z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že konal ľahkovážne, keď prerušil živnosť a zaevidoval sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Dôvodom na prerušenie živnosti bola skutočnosť, že v priebehu jedného týždňa došlo k zrušeniu dohodnutých obchodných kontraktov na rok 2013. Pre nedostatok finančných prostriedkov by nebol schopný platiť zdravotné a sociálne poistenie, dane a tiež si plniť záväzky voči iným dodávateľom, pričom nechcel byť stíhaný pre spáchanie trestného činu neodvedenia dane a poisteného a trestného činu nezaplatenia dane a poisteného. Namietal, že súd by mal vychádzať z možností pracovného uplatnenia, zvážiť situáciu na trhu práce v danom regióne s prihliadnutím na jeho kvalifikáciu, vek, získanú prax a ďalšie charakteristiky. Uviedol, že napriek zlej situácii na trhu práce sa pokúša nájsť si prácu, avšak v súčasnosti pracuje len na základe dohody o vykonaní práce. Poukázal na rozhodnutie uverejnené pod č. R 101/1967, R 5/1969. Jeho mesačné náklady predstavujú výdavky na bývanie vo výške 140 Eur, energie vo výške 15 Eur, plyn 7 Eur, spotrebný úver vo výške 50 Eur a výživné 2-krát á 27,13 Eur pre deti. Vytýkal súdu prvého stupňa, že pri hodnotení výdavkov odporcu súd vychádzal len z tvrdení odporcu bez toho, aby tieto tvrdenia boli preukázané dôkazmi. Namietal, že nie je v jeho možnostiach prispievať na výživu odporcu sumou 80 Eur, preto navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a určiť výšku výživného, ktorá bude zodpovedať jeho majetkovým a osobným pomerom. Matka odporcu vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ svojím konaním zavádza súd a koná účelovo. Navrhovateľ je schopný platiť si mobilné paušály, internet, splácať pôžičku a platiť za právne služby advokáta. Uviedla, že na trhu práce je dostatok pracovných ponúk, pričom navrhovateľ nemá žiadne zdravotné problémy, nezabezpečuje starostlivosť o deti, preto by podľa jej názoru mohol pracovať aj v zahraničí. Uviedla, že je na materskej dovolenke s maloletým Š., preto si nemôže nájsť zamestnanie. Odporca navštevuje školu v Humennom, ktorá je vzdialená 25 km od jeho bydliska, pričom mesačné cestovné predstavuje sumu 34 Eur. Odporca je alergik a musí užívať injekcie a súčasne má rôzne poplatky spojené so štúdiom. Z tohto dôvodu navrhla nevyhovieť odvolaniu odporcu a rozsudok v napadnutej časti potvrdiť. Výroky rozsudku o zastavení konania o zníženie výživného pre maloletú S. R. a o trovách konania neboli odvolaním navrhovateľa napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. § 206 ods. 2 O.s.p.). Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo vzťahu k zníženiu výživného pre odporcu dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust.§ 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov tých okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o trvalú zmenu, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo prechádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Z tohto dôvodu je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného t.j. ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou trvajúcou do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Pri určení rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Komplexným porovnaním pomerov, ktoré boli v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom (rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P 115/2012-22 zo dňa 28.09.2012 s právoplatnosťou dňa 26.10.2012) s pomermi existujúcimi v čase podania návrhu, resp. v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa o návrhu na zníženie výživného dospel odvolací súd k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že na strane navrhovateľa aj odporcu došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom a zníženie výživného pre odporcu v takom rozsahu ako určil súd prvého stupňa. V čase predchádzajúcej právnej úpravy o výživnom bol odporca maloletý a bol žiakom 2. ročníka gymnázia v Humennom, mal zhoršený zdravotný stav v dôsledku alergií, ktoré si vyžadovali zvýšené výdavky na stravu a lieky, pričom v súčasnosti je odporca plnoletý, začal študovať na Strednej odbornej škole v Humennom, odbor sociálno - výchovný pracovník. Jeho mesačné náklady predstavujú výdavky na cestovné, lieky a rôzne výdavky na štúdium. Súčasne sa zmenili aj pomery na strane matky odporcu, ktorej pribudla nová vyživovacia povinnosť k maloletému Š., s ktorým je matka na materskej dovolenke, jej manžel je toho času nezamestnaný a jediným príjmom rodiny je rodičovský príspevok matky a rodinné prídavky. Navrhovateľ bol v čase poslednej úpravy živnostníkom v odbore stavebníctvo približne po dobu 4 rokov, uzavrel nové manželstvo, z ktorého nepochádzajú žiadne deti. Od 01.10.2012 je nezamestnaný a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, od 03.10.2012 má pozastavenú živnosť a je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorá je od 01.04.2014 vo výške 215,50 Eur. Od 10.04.2013 je zamestnaný na dohodu o vykonaní prác, ktorú uzavrel so spoločnosťou KISS stavebné práce s.r.o. so sídlom v Moldave nad Bodvou a jeho čistý mesačný príjem predstavoval v mesiacoch august a september 2013 sumu cca 40 Eur. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že pokles príjmu u navrhovateľa odôvodňuje zníženie výživného, avšak len v primeranom rozsahu, nakoľko odporca je stále odkázaný na výživu svojich rodičov, pripravuje sa na budúce povolanie a v súvislosti so štúdiom a nepriaznivým zdravotným stavom má zvýšené výdavky. Odporcom uvedené výdavky podľa názoru odvolacieho súdu nie sú neprimerané, nevybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku, a teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Z tohto dôvodu bola neopodstatnená odvolacia námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa si osvojil výdavky odporcu bez toho, aby v tomto smere vykonal dokazovanie. K odvolacej námietke navrhovateľa, že bol nútený pozastaviť svoju živnosť v dôsledku zrušenia dohodnutých kontraktov a aby sa vyhol trestnému stíhaniu, odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 62 Zákona o rodine je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky, ako aj osobné pomery usmerňovať tak, aby plnenie už existujúcej vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pri akomkoľvek plánovaní spôsobu života, zmeny zamestnania, vytvorenia novej rodiny a pod., rodičia si musia uvedomovať existenciu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k dieťaťu, ktoré nie je schopné samé sa živiť a teda uspokojovať si svoje odôvodnené potreby samostatne a prispôsobiť tomu svoje pomery tak, aby uspokojovanie odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa nebolo ohrozené a dieťa sa nemuselo prispôsobovať subjektívne zhoršeným pomerom rodičov. Navyše ako správne podotkol súd prvého stupňa, navrhovateľ s matkou odporcu uzavrel dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorá bola schválená rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P 115/2012-22 zo dňa 28.09.2012, v zmysle ktorej sa zaviazal prispievať na výživu odporcu sumou 100 Eur mesačne, pričom už v tom čase si musel byť vedomý zrušenia obchodných zákaziek, na ktoré v odvolaní poukazuje. Len pár dní na to však už pozastavil svoju živnosť, t.j. dňa 03.10.2012 a zaevidoval sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Z tohto dôvodu nebolo možné vyhovieť návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu a znížiť výživné pre odporcu na zákonom stanovené minimálne výživné. Odvolací súd dodáva, že ostatné odvolacie námietky navrhovateľa tvorili jeho obranu v prevažnej miere v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, pričom ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o návrhu na zníženie výživného. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny a podľa odseku 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.