Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/359/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611208262 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7611208262.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Viktórie Midovej, vo veci žalobkýň 1. I. K., G. N. J. I., Y. XXXX/XX, 2. S. K., G. Y., zastúpených Advokátskou kanceláriou Hovan, Hospůdka, s.r.o., Spišská Nová Ves, Ing. Kožucha 1, proti žalovanému H. K., G. N. J. I., Y. XXXX/XX, zastúpenému JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 7, o zrušenie vecného bremena a vyplatenie náhrady, o odvolaniach účastníkov proti rozsudku 10C/45/2011-213 z 21.3.2014 Okresného súdu Spišská Nová Ves r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom 10C/45/2011-129 z 18.7.2012 zrušil vecné bremeno pod por. č. 1 spočívajúce v práve H. K., J.. XX.X.XXXX, G. I. O. N.. Č.. XXXX zapísanom v X. Č.. X vedenom Správou katastra N. J. I. pre k.ú. a obec N. J. I. a užívať nehnuteľnosti spôsobom bežným a obvyklým až do jeho smrti a povinnosť vlastníkov nehnuteľností toto právo trpieť - I. XXXX/XXXX - XXXX/XXXX a vecné bremeno pod por. č. 2 spočívajúce v práve H. K., J.. XX.X.XXXX, bývať v dome N. Č.. XXXX zapísanom I. X. Č.. X vedenom Správou katastra N. J. I. pre k.ú. a obec N. J. I. a užívať nehnuteľnosti spôsobom bežným a obvyklým až do jeho smrti a povinnosť vlastníkov nehnuteľností toto právo trpieť - I. XXXX/ XXXX- XXXX/XXXX, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobkyne v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť z titulu náhrady za zrušené vecné bremeno žalovanému sumu 16.650 €, respektíve 5.550 €, pričom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyniam trovy konania 1.795,76 € na účet ich právneho zástupcu, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Košiciach, rozhodujúci o odvolaní žalovaného uznesením 2Co/319/2012-161z 27.6.2013 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Upozornil prvostupňový súd, že žalovanému na základe zmluvy o zriadení vecného bremena nesvedčí len právo užívať byt v rodinnom dome, respektíve časť rodinného domu, ale aj právo užívať pozemky (záhradu) a uložil mu povinnosť pri určovaní výšky náhrady za zrušenie vecného bremena prihliadať aj na túto skutočnosť. Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí 10C/45/2011-213 z 21.3.2014 (t.j. v teraz preskúmavanom rozsudku) zrušil vecné bremeno pod por. č. 1 spočívajúce v práve H. K., J.. XX.X.XXXX, bývať v dome s. č. XXXX zapísanom v LV č. X vedenom Správou katastra Spišská Nová Ves pre k.ú. a obec N. J. I. a užívať nehnuteľnosti spôsobom bežným a obvyklým až do jeho smrti a povinnosť vlastníkov nehnuteľností toto právo trpieť - V 2500/2004 - 2625/2011 a vecné bremeno pod por. č. 2 spočívajúce v práve H. K., J.. XX.X.XXXX, bývať v dome s č. XXXX zapísanom v LV č. X vedenom Správou katastra Spišská Nová Ves pre k.ú. a obec N. J. I. a užívať nehnuteľnosti spôsobom bežným a obvyklým až do jeho smrti a povinnosť vlastníkov nehnuteľností toto právo trpieť - V 2500/2004- 2625/2011, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobkyne v 1. a 2. rade zaviazal vyplatiť žalovanému z titulu náhrady za zrušené vecné bremeno sumu 18.300 €, respektíve 6.100 € do 90 dní od právoplatnosti rozsudku a tiež rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyne domáhali zrušenia vecného bremena spočívajúceho v práve žalovaného bývať v dome čís. súp. XXXX a užívať nehnuteľnosť bežným a obvyklým spôsobom až do smrti za náhradu určenú súdom, čo odôvodnili tým, že žalovaný iba čerpá výhody z vecného bremena, k nim ako vlastníčkam sa správa arogantne a v rozpore s dobrými mravmi a spolužitie s ním pod jednou strechou je zdraviu ohrozujúce a ľudsky nemožné, keď hlavne žalobkyňa v 1. rade je pod neustálym psychickým stresom, vystavená vulgarizmom a sexuálnemu obťažovaniu zo strany žalovaného. Prihliadol na stanovisko žalovaného, ktorý poprel, aby v danej veci vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a jeho výhodou. Poukázal na priebeh doterajšieho súdneho konania a odôvodnenie zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach 2Co/319/2012-161 zo dňa 27.6.2013. Zistil, že rodičia žalobkyne v 1. rade dňa 25.11.2004 kúpnou zmluvou so zriadením vecného bremena predali svoj rodinný dom žalobkyni v 1. rade v podiele 3/4 a svojej vnučke - žalobkyni v 2. rade v podiele 1/4, pričom aj v prospech vedľajšieho účastníka zmluvy - žalovaného, bolo zriadené vecné bremeno, spočívajúce v právo užívať nehnuteľnosti spôsobom bežným a obvyklým až do jeho smrti. Z uznesenia ORPZ v Spišskej Novej Vsi z 29.5.2012 zistil, že žalobkyňa v 1. rade podala trestné oznámenie na žalovaného a vec bola odovzdaná Obvodnému úradu v Spišskej Novej Vsi na prejednanie priestupku. Ďalej podrobne reprodukoval obsah vyjadrení žalobkýň ako aj žalovaného a zdôraznil, že návrh na doplnenie dokazovania na stanovenie hodnoty vecného bremena týkajúcej sa záhrady znaleckým posudkom zamietol z dôvodu, že ani pri stanovení hodnoty vecného bremena týkajúceho sa domu pri svojom prvom rozhodnutí nevychádzal iba zo znaleckého posudku, ale bral do úvahy stanoviská realitných kancelárií a znalecký posudok použil iba podporne, pričom odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení mu prikázal iba zohľadňovať aj existenciu vecného bremena zriadeného vo vzťahu k pozemku - záhrade. Právne vec posúdil podľa § § 151o ods. 1, 2 a § 151p ods. 3 OZ, a mal za preukázané, že žalovanému v dôsledku kúpnej zmluvy vzniklo právo vecného bremena, umožňujúce mu užívať sporné nehnuteľnosti. Na základe vykonaného dokazovania mal za to, že žalovaný užíva prevažnú časť nehnuteľnosti a to spôsobom nie bežným a obvyklým a svojim správaním spôsobuje, že žalobkyne sú pod neustálym psychickým stresom a žalobkyňu v 1. rade začal aj sexuálne obťažovať, čo vyústilo do jej návštev u psychiatra a takéto jeho správanie je v rozpore s dobrými mravmi a presahuje únosnú mieru. Bol toho názoru, že tým došlo k zmene pomerov a vznikol aj hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou žalovaného a nemožno už spravodlivo trvať na doterajšom plnení, keďže presahuje únosnú mieru. Vzhľadom na uvedené vecné bremeno zrušil za náhradu. Pri výpočte náhrady vychádzal z predložených nájmov jednoizbových bytov v okrese Spišská Nová Ves a tiež podporne aj zo stanoviska znalca. Keďže žalobkyňa v 1. rade je vlastníčkou nehnuteľnosti v 3/4, po prepočte náhrada u nej predstavuje 16.650 € a u žalobkyne v 2. rade ide o sumu 5.550 €. Pri stanovení náhrady za pozemok vychádzal zo stanovísk realitných kancelárií a podporne zo stanoviska F.. S.. G. a za primeranú cenu nájmu pozemku považoval sumu 2.200 €, z čoho na žalobkyňu v 1. rade pripadá suma 1.650 € a na žalobkyňu v 2. rade suma 550 €. Na základe uvedeného zaviazal žalobkyňu v 1. rade vyplatiť žalovanému z titulu náhrady za zrušené vecné bremeno sumu 18.300 € a žalobkyňu v 2. rade sumu 6.100 €. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobkyne, keď nesúhlasili s výškou náhrady, ktorú by mali žalovanému zaplatiť a ani s rozhodnutím o trovách konania, majúc napadnuté výroky v rozsudku za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Boli toho názoru, že v spore dosiahli plný úspech, keď na základe ich návrhu bolo zrušené vecné bremeno a žalobcovi (správne zrejme žalovanému) bola priznaná náhrada. Nesúhlasili s výškou náhrady za zrušenie vecného bremena, keďže táto je neprimerane vysoká s prihliadnutím na konštatovaný stav, že žalovaný od roku 2008 žiadnym spôsobom sa nepodieľa na chode domácnosti a aj všetky náklady spojené s chodom nehnuteľností znášajú ony. Rozsudok vo všetkých výrokoch napadol včas podaným odvolaním aj žalovaný, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, pretože rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že pomery účastníkov sa nezmenili, nevznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a jeho výhodou a práve naopak, vecné bremeno je realizované presne v intenciách pôvodnej dohody avšak s tým, že navyše prízemie rodinného domu je prázdne. Nesúhlasil s tvrdením prvostupňového súdu, že žalobkyne sú pod neustálym psychickým stresom a že žalobkyňa v 1. rade je ním sexuálne obťažovaná, pretože takýto záver bol urobený iba na základe výpovede predovšetkým žalobkyne v 1. rade, ktorú poprel. K argumentácii súdu o tom že neprispieva na chod domu poukázal na to, že poberá iba sociálne dávky vo výške 118 € mesačne. Nesúhlasil tiež so spôsobom, akým súd prvého stupňa stanovil náhradu za zrušenie vecného bremena. Náhrada bola vypočítavaná na základe stanovísk realitných kancelárií a stanoviska F.. S.. G., ktorý ho predložil na základe vyžiadania žalobkyňou a nie na základe požiadania súdu. Prezentované stanoviská realitných kancelárií v tejto súvislosti označil za nepostačujúce. Navyše sa súd vôbec nezaoberal solventnosťou žalobkýň a už teraz je zrejmé, že v dôsledku finančnej situácie žalobkýň by sa za 90 dní ocitol bez bývania a bez finančnej náhrady. Upozornil tiež na svoje právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a bol toho názoru, že povinnosťou súdu bolo vyporiadať sa so všetkými skutkovo relevantnými otázkami a dať na nich jasné odpovede. Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného nesúhlasili s tvrdením žalovaného o tom, že nikdy nebol uznaný vinným z priestupkov voči nim a k tomuto predložili rozhodnutie o priestupku z 25.7.2008. Uviedli tiež, že len v dôsledku správania sa žalovaného aj matka žalobkyne v 1. rade pristúpila ku zrušeniu vecného bremena, ktoré jej svedčilo v obdobnom rozsahu ako žalovanému. Vznikla tak paradoxná situácia, kedy z dôvodu správania sa žalovaného sa musela matka žalobkyne v 1. rade z nehnuteľnosti vysťahovať, hoci v nej mala právo doživotného užívania a žalovaný teraz bez akýchkoľvek škrupúľ navrhuje deliť nehnuteľnosť tak, aby on mohol bezodplatne užívať celé poschodie rodinného domu. Zdôraznili, že len pre správanie sa žalovaného žalobkyňa v 2. rade pre nezhody s ním dočasne opustila spoločnú domácnosť. Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d) to vyžaduje verejný záujem. Podľa ods. 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd prejednal odvolania bez nariadenia pojednávania (214 ods. 2 O.s.p., keďže v posudzovanej veci nejde o žiadny z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p.), za dodržania podmienok stanovených v § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania bolo riadne oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach a to v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Ako už bolo uvedené, rozsudok súdu prvého stupňa napadli odvolaním obe procesné strany. Podľa žalobkýň súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške náhrady za zrušenie vecného bremena a rozhodovaní o trovách konania vec nesprávne právne posúdil (odvolací dôvod však nepresne špecifikovali podľa § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p.). Žalovaný v odvolaní rovnako namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a rozhodnutie označil aj za nepreskúmateľné. Ani jeden z týchto uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Skutkový stav bol objasnený v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie a správne skutkové zistenia boli prvostupňovým súdom správne podradené pod hmotnoprávne predpisy a z nich vyvodené zodpovedajúce závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak použil správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval. Súd prvého stupňa, podľa názoru odvolacieho súdu, vec správne právne posúdil a jeho postupu nemožno nič vyčítať. Žalobkyne sa domáhali zrušenia vecného bremena spočívajúceho v práve žalovaného bývať v rodinnom dome (§ 151p ods. 3 OZ). Predmetné ustanovenie umožňuje súdu zrušiť vecné bremeno za peňažnú náhradu, ak v dôsledku zmeny pomerov nastane hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Predpokladom vydania vyhovujúceho súdneho rozhodnutia je teda zmena pomerov, hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného ako aj príčinná súvislosť medzi týmito dvoma predpokladmi. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej veci došlo k zmene pomerov, že žalovaný užíva prevažnú časť nehnuteľnosti na úkor vlastníčok nehnuteľností, že žalobkyňu v 1. rade obmedzuje v užívaní jej vlastníctva a svojim správaním, krikom a sexuálnym obťažovaním jej spôsobuje psychický stres a svojím správaním obmedzuje aj žalobkyňu v 2. rade. S týmto názorom na základe vykonaného dokazovania možno súhlasiť. Občiansky zákonník v príslušných ustanoveniach bližšie nerozvádza, v čom má spočívať zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu úpravy rozsahu a obsahu vecného bremena. Zrejme sa však ňou mieni zmena nielen v objektívnych okolnostiach, ale aj v osobných pomeroch účastníkov, pokiaľ sa výrazným spôsobom dotýka ďalšieho obsahu či trvania vecného bremena. Za určitých okolností hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného môže vzniknúť aj zmenou v správaní sa subjektov tohto právneho vzťahu. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov musí byť pritom v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných. Aj výkon práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena musí byť teda v súlade s dobrými mravmi. Ak preto niektorý zo subjektov právneho vzťahu založeného vecným bremenom hrubo zneužíva svoje práva a správa sa v rozpore s dobrými mravmi, môže to mať vplyv na zmenu obsahu vecného bremena, prípadne na jeho zrušenie. Žalobkyne úspešne preukazovali, že hrubé správanie sa žalovaného im bráni naďalej dodržiavať ich záväzok voči nemu z titulu vecného bremena. Keďže súdna prax pripúšťa možnosť zrušenia vecného bremena pre zmenu pomerov aj v prípade mimoriadne konfliktných vzťahov medzi účastníkmi, boli v danej veci splnené podmienky pre zrušenie vecného bremena za náhradu. Žalovaný žalobkyňu v 1. rade dlhodobo vystavuje psychickému stresu, nadáva jej a sexuálne ju obťažuje, čo sa nepochybne negatívne odrazilo na jej celkovom psychickom stave. Žalobkyňa v 1. rade situáciu riešila aj podaním trestného oznámenia (č. l. 93 spisu), pričom Okresné riaditeľstvo policajného zboru, Obvodné oddelenie policajného zboru v Spišskej Novej Vsi uznesením z 29.5.2012 vec odovzdalo Obvodnému úradu v Spišskej Novej Vsi, Odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku. V inom prípade Ministerstvo vnútra SR, Sekcia verejnej správy dňa 25.7.2008 rozhodlo o tom, že žalovaný sa svojim konaní smerujúcim voči žalobkyniam dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a uložil mu pokutu. Konflikty a spoločensky neprijateľné správanie sa žalovaného potvrdila aj žalobkyňa v 2. rade (dcéra žalovaného), ktorá sa vyjadrovala o stupňovaní sa konfliktov. Za tejto situácie, pri zmenenom správaní sa žalovaného sa žalobkyne dôvodne domáhali zrušenia vecného bremena. Súd prvého stupňa sa správne vyporiadal aj s výškou primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena a v tejto súvislosti nie sú dôvodné odvolacie námietky účastníkov. Pri určení zodpovedajúcej výšky náhrady za právo doživotného užívania nehnuteľností - domu a súvisiacich pozemkov nemožno za rozhodujúci považovať spôsob zabezpečenia budúceho bývania oprávnenej osoby (napríklad vo forme obstarania vlastníctva bytu). Spôsob zabezpečenia bývania, aký si hodlá zvoliť oprávnený z vecného bremena, t. j. či sa uspokojí s nižším alebo vyšším štandardom bývania, so samostatným bývaním alebo so spoločným bývaním, s bývaním v penzióne, respektíve u príbuzného, je totiž na slobodnom rozhodnutí oprávneného. Zákon síce bližšie primeranú náhradu necharakterizuje, ale z hľadiska správneho rozhodnutia o tejto náhrade je významné, aký je majetkový prospech vlastníka (spoluvlastníkov) zaťaženej nehnuteľnosti a majetkový dôsledok u oprávneného, vychádzajúc z toho, že právo z vecného bremena spočíva v bezplatnom doživotnom bývaní. Vzhľadom na tento charakterizujúci účel (výhodu oprávneného z vecného bremena) musia byť majetkové dôsledky prejavujúce sa v zrušení vecného bremena u účastníkov zisťované ako možnosť získania nájomného vlastníkmi nehnuteľností pri ich prenájme a u oprávneného ako finančná povinnosť uhrádzať nájomné za užívanie podobnej nehnuteľnosti alebo bytu. Súd pri úvahe o primeranej náhrade nie je viazaný návrhom, čo znamená, že nie je vylúčená jednorazová peňažná náhrada, ale ani poskytovanie opakujúceho sa peňažného plnenia. Nemožno opomenúť, že náhrada má byť síce primeraná, táto adekvátnosť však neznamená, že by náhrada musela byť úplne (rovnocenne a v celom rozsahu) vyvažujúca hodnotu práva zodpovedajúceho zrušenému vecnému bremenu. Súd prvého stupňa v prejednávanej veci pri určení náhrady za zrušenie vecného bremena vychádzal z podkladov, ktoré mal k dispozícii (znalecký posudok F.. G. a stanoviská realitných kancelárií), pričom mu nemožno vyčítať, že prihliadal aj na znalecký posudok vypracovaný na podnet žalobkyne v 1. rade, keď tento hodnotil ako listinný dôkaz. Iný znalecký posudok k dispozícii nemal a žalovaný výslovne znalecké dokazovanie nenavrhoval (viď zápisnicu o pojednávaní z 11.3.2014 strany 193 až 198). Výška náhrady nemohla zohľadňovať ten fakt, že žalovaný podľa žalobkýň od roku 2008 neprispieval na chod domácnosti a neznášal náklady spojené s chodom nehnuteľností. Nakoľko ako už bolo uvedené náhrada nemusí plne vyvažovať hodnotu výhody, ktorá oprávnenému - žalovanému poskytovala právo zodpovedajúce vecnému bremenu, možno priznanú náhradu aj s prihliadnutím na časovú neobmedzenosť práva akceptovať a pokladať za spravodlivú vo vzťahu k obom procesným stranám. Neobstojí tvrdenie žalovaného o nedostatku riadneho odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, čo by mohlo znamenať odňatie jeho možnosti konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samým. Takým rozhodnutím je aj rozsudok, ktorý je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia. V súlade s cit. ustanoveniami O.s.p. je povinnosťou súdu v rozhodnutí uviesť dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých je založené, tak po skutkovej, ako i právnej stránke veci. Z odôvodnenia rozsudku musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, ktoré musia byť v súlade so skutkovými zisteniami. Odôvodnenie musí byť úplné v tom zmysle, že sa vyporiada so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami súvisiacimi s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Ak sa súd nedostatočným (neúplným) spôsobom vyporiada s argumentáciou účastníka týkajúcou sa skutkovej a právnej stránky rozhodovanej veci, takým postupom vo svojich dôsledkoch odníma účastníkovi právo konať pred súdom a porušuje jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zák. č. 23/1991 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, lebo v takom prípade účastník objektívne nemá možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, príp. postupu súdu, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Rozsudok súdu prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa znaky preskúmateľného a riadneho rozhodnutia a keďže nebola zistená dôvodnosť ostatných odvolacích námietok, bolo potrebné rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Vzhľadom na správnosť rozsudku po meritórnej stránke, vrátane rozhodnutia o výške náhrady obstojí aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, vychádzajúce z § 142 ods. 2 O.s.p. Aj pri rozhodnutí o trovách odvolacieho konania, berúc do úvahy čiastočný úspech procesných strán, bol aplikovaný § 142 ods. 2 O.s.p. (§ 224 ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom do 1. mája 2011). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.