Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/578/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611218004 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7611218004.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803, Údernícka 5, Bratislava, proti odporcovi: M. S.Č., nar. XX.X.XXXX, C. XX/XX, Z. A., zastúpenému v konaní opatrovníčkou M.. R. C. - vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Košice II, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, o zaplatenie 2678,68 € s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka (ďalej len VÚ) proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 15C/9/2012-160 zo 14.3.2014 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (ďalej len súd) vyslovil, že VÚ, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov nemá právo na náhradu trov konania a že navrhovateľ nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.11.2011 domáhal zaplatenia sumy 2678,68 EUR s príslušenstvom. Súd konštatoval, že podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Uvedené ust. bolo do nášho právneho poriadku zavedené zák. č. 384/2008 Z.z, pričom týmto samotným zákonom bola vedľajšiemu účastníkovi daná legitimácia na vstup do konania. Cieľom takto koncipovanej pr. úpravy podľa Dôvodovej správy k uvedenému zák. bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je v zmysle ust. § 93 ods. 2 O.s.p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené, účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu ale nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie [to však napríklad neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor]. Súd citoval § 146 ods.2 veta prvá O.s.p., § 150 O.s.p., čl. 47 ods.2 Ústavy a dôvodil, že paušálny vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do všetkých konaní, v ktorých vystupuje ako žalobca rovnaký subjekt, bez ohľadu na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nepovažuje odvolací súd za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS , ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa a rovnako aj na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že VÚ vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, pričom splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na stane koho vstupuje do konania, a preto súd má za to, že sa nejedná o trovy, ktorý si uplatnil za účelne vynaložené. Skutočnosť, že združenie na zastupovanie v konaní splnomocnilo advokáta vzbudzuje dojem, že účelom jeho vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov. V zmysle vyššie uvedených skutočností súd urobil záver, že nebolo potrebné aplikovať ust. § 150 O.s.p v danej veci (tak ako to namieta v odvolaní navrhovateľ), avšak so zreteľom na účel právneho zastúpenia, na hospodárnosť konania v danom prípade súd pri rozhodovaní o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. avšak aj navrhovateľ zavinil zastavenie konania, aj keď vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy z titulu trov právneho zastúpenia, tieto nemožno považovať za účelne vynaložené, a úkony vykonané ako nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. , že poskytol právne služby, ktorých rozhodnutie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Súd preto v zmysle uvedených dôvodov náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. nakoľko navrhovateľ mal úspech len z pohľadu veci ako celku čiastočný, ďalej o trovách konania vedľajšieho účastníka, OZ právna pomoc spotrebiteľom, súd nerozhodoval nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili. V podanom odvolaní žiadal VÚ zmeniť napadnuté uznesenie a priznať trovy prvostupňového konania 285,22 € na účet právneho zástupcu ako aj v odvolacom konaní 152,27 € (v zastúpení M.. O.). Poukázal na viacero rozhodnutí odvolacích súdov (uznesenie KS v Košiciach zo 16.8.2013 sp.zn. 11Co/144/2013, pretože v zásade trovy konania sa priznávajú VÚ, v súčasnej dobe sa proti Slovenskej republike Európskou komisiou konanie pre porušenie práva Európskej únie (inflingement), Európska komisia pritom zaslala Slovenskej republike výzvu pre porušenie č. 2012/4165, nedôsledne Slovenská republika pristupuje pri uplatňovaní právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Rovnako podal Generálny prokurátor SR na základe ich podnetu na Najvyššom súde SR dňa 30.5.2013 vo veci nároku združenia na náhradu trov konania mimoriadne dovolanie zo dňa 27.5.2013 VI/1 Pz 42/13-5. Vec je na Najvyššom súde SR vedená pod sp.zn. 6M Cdo 9/2013. Podľa citovaného mimoriadneho dovolania VÚ na strane odporcu vstúpil do konania s cieľom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy odporcu, a preto pokiaľ bol v tomto konaní zastúpený právnym zástupcom, nemožno v danom prípade zastávať názor, že týmto zastúpením došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a neúčelnosti vynaloženia trov právneho zastúpenia VÚ z dôvodu, že ide o súdne konanie, ktoré je pre VÚ rutinnou záležitosťou. Práve kvalifikované podanie právneho zástupcu VÚ, v ktorom vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku, bolo vo svojej podstate dôvodom späťvzatia návrhu a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Keďže VÚ má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno z tohto podľa ich názoru vyvodiť len ten záver, že VÚ má tiež právo na právnu pomoc pred súdmi. V zmysle čl. 47 ods.2 Ústavy SR ide o základné ústavné právo, ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Každý má v zmysle § 20 ods.1 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii právo na poskytovanie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokát. V súvislosti s rozhodovaním niektorých súdov o trovách spotrebiteľského združenia ako VÚ dávajú do pozornosti súdu list zo 16.7.2013, ktorý adresovalo MS SR ich združeniu : „Pokiaľ ide o stav rozhodovacej praxe súdov, na ktorú vo svojom liste poukazujete, tento sa javí prinajmenšom ako neštandardný. O tom, že Vaše združenie dosahuje efektívnu ochranu poškodených spotrebiteľov v súdnych konaniach svedčí aj fakt, že po podaní námietok premlčania zo strany Vášho združenia navrhovatelia berú žaloby späť a konania sa zastavujú, čo potvrdzujú nezávisle od Vašich tvrdení aj zistenia Komisie. Je preto otázna udržateľnosť argumentácie súdov, ak tieto predmetný argument uvádzajú a používajú na neprospech združenia“. Preto, ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods.2 druhá veta O.s.p. z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania (R 49/1993). Spotrebiteľ má byť chránený pred takýmito neprijateľnými podmienkami v rovine vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku (aj podľa uznesenia SD EÚ POHOTOVOSŤ C-76/10, bod 50). O.i. pripojil aj rôzne rozhodnutia napr. podnet pre Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky proti rozhodnutiu vo veci 14C/232/2011 Okresného súdu Žilina pre mimoriadne dovolanie, v ktorých sa rozoberá potreba priznávať trovy konania VÚ. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľ žiadal potvrdiť napadnuté uznesenie a uplatnil si trovy konania vo výške 76,37 € pre prípad úspechu v odvolacom konaní. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z.z., lebo cieľom novelizácie Občianskeho súdneho poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenie na ochranu spotrebiteľov. Pritom nie je možné, aby sa porušovalo základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods.2 a 3 Ústavy SR ako uzavrel vo svojom právnom názore Ústavný súd SR v náleze II. ÚS 78/03 ako aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí 16Co/100/2012 ako aj Krajský súd v Prešove rozhodnutie sp.zn. 13Co/35/2012. Združenie niekedy nemá vôbec vedomosť o prejednávanom prípade a VÚ vstúpil do konania na strane odporcu zrejme z vlastnej iniciatívy, lebo tomuto bol súdom ustanovený opatrovník. Opatrovník disponuje rovnakými oprávneniami ako účastník konania. Odvolací súd postupom podľa § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie a uznesenie potvrdil, lebo odvolanie nie je opodstatnené a súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol (§ 219 ods.1, 2 O.s.p.). Treba konštatovať, že ak by nebola potrebná odborná pripravenosť spotrebiteľského združenia mohlo by poskytnúť predmetnú ochranu aj iné občianske združenie zastúpené právnym zástupcom rovnako ako spotrebiteľské združenie a nie advokátskou kanceláriou (podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je zrejmé, že zákon uprednostňuje združenie na ochranu spotrebiteľa práve pre ich odbornú pripravenosť po právnej (a personálnej stránke), aj preto odvolací súd potvrdil uznesenie. Je potrebné poukázať na snahu právneho zástupcu VÚ HOOS Prešov, ktorý žiada vo svojom odvolaní aj trovy odvolacieho konania, že síce právo na právnu pomoc sa priznáva každému, a to tak fyzickej ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana, ale je treba priznať pri konštatovaní základného práva na právnu pomoc, že možno vychádzať iba z úhrady účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má VÚ rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v súvislosti so svojim zastúpením v rámci zákonných upravených možností, lebo nie je vopred vylúčený z možností zvoliť si svoje zastúpenie a to aj advokátskou kanceláriou. O.i. tým, ak bolo rozhodnuté súdom, že sa mu nepriznáva náhrada trov konania - trovy právneho zastúpenia, lebo ich súd nepovažuje za účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti vynaložené s jeho procesným postojom k predmetu konania (pozri nález II. ÚS 78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu SR) , nie je tým porušené jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods.2 a 3 Ústavy SR. O.i. odvolanie právneho zástupcu VÚ nie je podpísané advokátom a nebola ním predložená plná moc na zastupovanie VÚ (zo spisu to nevyplýva). Znenie ust. § 137 O.s.p. síce medzi trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby a nie o odmenu za zastúpenie, ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Paušálny vstup VÚ do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť ciele svojej činnosti. S poukazom na ust. § 142 ods.1, § 224 ods.1 a § 151 ods.1, 2, 3 O.s.p., keďže navrhovateľovi iné trovy ako podaním vyjadrenia (trovy právneho zastúpenia) podľa obsahu spisu nevznikli, a on mal úspech v odvolacom konaní, čo do výroku o trovách konania, odvolací súd rozhodol tak, že mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a VÚ na strane odporcu aj keď žiadal priznať trovy, ako neúspešnému v odvolacom konaní mu nepatria. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.