Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/402/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615212901 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7615212901.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v občianskoprávnej veci navrhovateľa: Q. O., A.. X.X.XXXX, W. F. XX, P., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., IČO: 47 234 466, Kuzmányho 29, Košice, za ktorého ako konateľ koná advokát JUDr. Peter Rybár, proti odporcovi: PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464, Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpenému advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, Martinčekova 13, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 30.7.2015 č. k. 11C/343/2015 - 15 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením označeným v záhlaví na návrh navrhovateľa predbežným opatrením odporcovi a zamestnávateľovi navrhovateľa uložil až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (o neplatnosť dohody o zrážkach) zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov navrhovateľa v prospech odporcu na základe dohody o zrážkach obsiahnutej v časti 3, bod 5 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 8.7.2008 medzi žalobcom a pôvodným veriteľom (Poštová banka, a. s.) a bližšie špecifikovanej v článku 4, bod 4.8 obchodných podmienok pre úver. Za situácie, keď na základe požiadavky odporcu zamestnávateľ navrhovateľa realizuje zrážky z jeho mzdy, hoci dohoda o zrážkach nebola dohodnutá individuálne, a preto ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, pričom odporcom evidovaný dlh navrhovateľa aj vychádza z nesprávneho právneho posúdenia samotnej úverovej zmluvy a jej obsahových náležitostí, stotožnil sa s argumentmi navrhovateľa o potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania navrhovaným predbežným opatrením, ako s jediným spôsobom zamedzenia vykonávania ďalších zrážok do budúcna [§74 ods. 1, 75 ods. 6 a 8, 76 ods. 1 písm. f), ods. 2, 3 a 4 OSP]. V tomto videl dôvodnú obavu, že odporca naplní zásah do majetku navrhovateľa bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení, považujúc za neprípustné, aby bol použitý takýto problémový zabezpečovací inštitút. Navrhovateľovi zároveň uložil povinnosť v lehote 30 dní od doručenia predbežného opatrenia podať na súd žalobu o určenie neplatnosti spornej dohody o zrážkach. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ ako spotrebiteľ v zmysle §4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. je oslobodený od súdnych poplatkov, s odkazom na ustanovenie §2 ods. 2 citovaného zákona rozhodol o poplatkovej povinnosti odporcu z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sumou 33 € (pol. 1c sadzobníka súdnych poplatkov). Proti uzneseniu, čo do výroku o nariadení predbežného opatrenia, odporca podal odvolanie s návrhom, aby odvolací súd uznesenie zmenil tak, že návrh na predbežné opatrenie zamietne. S odkazom na rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej na prejednanie sporu je príslušný Stály rozhodcovský súd ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s. a odvolávajúc sa na ustanovenie §106 ods. 1 OSP v znení do 31.12.2014 namieta nedostatok právomoci súdu prejednávať daný spor. Vychádzajúc zo skutočnosti, že spornú zmluvnú podmienku dodávateľ používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi a zastávajúc preto právny názor, že odporca ako právny nástupca dodávateľa spolu s pôvodným veriteľom v zmysle §53a Obč. zák. tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, namieta aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu v konaní o určovacej žalobe. Namieta tiež nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení neplatnosti spornej dohody o zrážkach a tiež nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia. Navrhovateľom napádaná dohoda o zrážkach zo mzdy pritom je samostatným dvojstranným zákonným zabezpečovacím inštitútom práve pre prípad neplnenia si povinností zmluvnou stranou, k akému došlo aj v posudzovanom prípade, účelom ktorého je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania, považuje preto za absolútne absurdné neplatnosť dohody o zrážkach odôvodňovať práve mimosúdnym uspokojením pohľadávky. Podľa odporcu navrhovateľ neprípustne v podstate len prezentuje svoj dodatočný (aposteriórny) nesúhlas so spornou dohodou o zrážkach zo mzdy uzavretou pri uzavretí zmluvy o úvere. Navrhovateľ nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP) bez potreby nariadiť odvolacie pojednávanie preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§212 ods. 1 a 3 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je opodstatnené. Uznesenie vo výroku je vecne správne, preto odvolací súd podľa §219 ods. 1 OSP ho potvrdil. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, t. j. je osvedčený nárok, ktorému navrhovaným predbežným opatrením sa má poskytnúť ochrana, je osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a je aj preukázaný vzťah navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej, ako tieto vyplývajú z §102 ods. 1, 79 ods. 1 a 76 ods. 1 písm. f) OSP. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov účastníkov navrhovaným predbežným opatrením odôvodnil tým, že samotnú zmluvu o úvere, od ktorej odporca odvodzuje svoj nárok, považuje za neplatne uzavretú a odplatu 1 365,59 € za úver 1 659,70 € za rozporný so zákonom, ako aj s dobrými mravmi. Domáha sa preto ochrany pred osvedčeným neoprávneným zásahom do svojho majetku, pričom nie je v jeho moci zabrániť vykonávaniu ďalších zrážok zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, t. j. veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká, akonáhle pohľadávka veriteľa je splnená alebo keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy predbežným opatrením môže uložiť povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy (R 47/1974). V posudzovanej veci platiteľ mzdy v zmysle predloženej dohody zo mzdy navrhovateľa vykonáva zrážky v prospech odporcu, je preto daná jeho pasívna vecná legitimácia v súdnom konaní o zdržanie sa vykonávania týchto zrážok. Navrhovateľ ako jeden zo zmluvných strán pritom nemá možnosť jednostranne dosiahnuť zrušenie dohody o zrážkach zo mzdy, ani pozastavenie vykonávania zrážok zamestnávateľom, hoci sa javí, že odplata za úver je neprimeraná, a zrážky z jeho mzdy preto sa vykonávajú neoprávnene. Akokoľvek, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, od ktorej odporca ako právny nástupca dodávateľa v danom prípade odvodzuje svoje právo a tiež vzhľadom na kogentnú povahu zákonnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v ustanovení §52 a nasl. Obč. zák., súd ex officio je povinný skúmať, či spotrebiteľské zmluvy neobsahujú neprijateľné podmienky, ktoré v zmysle §53 ods. 5 Obč. zák. sú neplatné. Aj preto nie je nedostatkom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia skutočnosť, že navrhovateľ neposkytol alebo neoznačil všetky dôkazy o ním tvrdených skutočnostiach a že bez bližšej konkretizácie len poukázal na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a na neplatnosť tak spornej dohody o zrážkach, ako i samotnej zmluvy o úvere, pričom ani pre nariadenie predbežného oparenia nie je nevyhnutne potrebným preukázať rozhodujúce skutočnosti, ale postačí ich osvedčenie. Navrhovateľ ako spotrebiteľ, ktorý v konaní o veci samej mieni sa domáhať neplatnosti dohody o zrážkach tvrdením, že v dôsledku ďalšej realizácie zrážok z jeho mzdy môže dôjsť k vymoženiu sumy, ohľadom ktorej spochybňuje nárok odporcu, t. j. osvedčuje, že v jeho majetkovej sfére bude vznikať ďalšia ujma, tak jednoznačne osvedčil svoje právo, jeho ohrozenie, ako aj vzťah navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Osvedčil tým naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania navrhovaným predbežným opatrením, a to do právoplatného vyriešenia otázky (ne)platnosti spornej dohody o zrážkach zo mzdy, poť. aj úverovej zmluvy ako predbežnej otázky v rámci konania o veci samej. To, či úverová zmluva je (ne)platná a či na základe akcesorickej dohody o zrážkach zo mzdy možno pristúpiť k vykonávaniu zrážok, ako napokon i to, či sporná zmluva (ne)obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, bude predmetom dokazovania vo veci samej. Nariadením predbežného opatrenia nerieši sa pritom dôvodnosť nároku vo veci samej. Bez vykonania dokazovania vo veci samej v tomto štádiu konania ani odvolací súd nemôže (a nie je ani jeho úlohou) zaujať právny názor o (ne)platnosti spornej zmluvy, plnenie z ktorej je zabezpečené zmienenou dohodou o zrážkach zo mzdy. V tomto štádiu konania nejde o určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom je návrh na nariadenie predbežného opatrenia o zdržanie sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov, neobstojí preto (a je aj právne irelevantná) tak námietka o nerozlučnom procesnom spoločenstve pasívne vecne legitimovaného účastníka, proti ktorému má smerovať žaloba vo veci samej, ako aj námietka o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Tieto otázky budú predmetom posudzovania vo veci samej. Posudzované súdne konanie začalo dňom 14.7.2015 podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. V danom prípade pri posudzovaní právomoci súdu prejednávať vec preto je potrebné aplikovať ustanovenie §106 ods. 1 OSP nie v znení do 31.12.2014, ako sa toho dovoláva odvolateľ, ale v znení od 1.1.2015, v zmysle ktorého hoci k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej súd zistí, že podľa zmluvy účastníkov vec sa má prejednať v rozhodcovskom konaní, vec predsa len prejedná o. i. v prípade, že ide o spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu a v tej istej veci ešte nezačalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie alebo ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovský súd sa odmietol vecou zaoberať. V posudzovanej veci nepochybne ide o spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach spotrebiteľskej úverovej zmluvy a vzhľadom na citované zákonné ustanovenie je preto právne irelevantná námietka nedostatku právomoci súdu danú vec prejednať. Zo všetkých týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa §219 OSP potvrdil ako vecne správne. Odvolanie odporcu nesmerovalo proti rozhodnutiu o jeho poplatkovej povinnosti, toto preto nadobudlo právoplatnosť, a nemohlo byť preto predmetom odvolacieho prieskumu (§206 OSP). Výsledok hlasovania senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.