Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/41/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709201596 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7709201596.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: J. W., IČO: XX XXX XXX, W. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Szabóm, Nemocničná 7, Kráľovský Chlmec, proti povinnej: C. G., nar. XX.X.XXXX, W. XX, zastúpená opatrovníčkou E. D., zamestnankyňou Okresného súdu Michalovce, o vymoženie 26,65 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Vargom, Exekútorský úrad Trebišov, Pribinova 1, Trebišov pod EX 33/2009, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 26.4.2013, č. k. 17Er/66/2009-13 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie. V r a c i a vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o odvolaní proti výroku o trovách exekúcie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Vargom, Exekútorský úrad so sídlom v Trebišove, Pribinova 1, zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 104,20 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že na základe návrhu oprávneného a poverenia na vykonanie exekúcie vydaného dňa 19.2.2009 bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Varga. Dňa 7.9.2012 bol súdu prvého stupňa doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinnej. Zároveň súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 105,06 eur. Súd prvého stupňa preskúmaním predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že podnet na zastavenie exekúcie je dôvodný, lebo povinná je nemajetná, preto exekúciu podľa § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) zastavil. O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. O výške trov exekúcie rozhodol podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, 2 § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej od 1.5.2008 a uložil oprávnenému, aby nahradil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 104,20 eur, ktoré pozostávajú z odmeny a z náhrady hotových výdavkov v sume 86,84 eur citovanej vyhlášky a 20 % DPH v sume 17,36 eur. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a aby súdny exekútor pokračoval vo vykonávaní exekúcie. . Mal za to, že aj keď súdny exekútor vykonal šetrenie majetku povinnej, exekúcia sa vedie len od roku 2009, čo považoval za veľmi krátku dobu z hľadiska exekučného konania aj s prihliadnutím na to, že nie je vylúčené, že povinná nadobudne nehnuteľný majetok alebo bude mať iný príjem, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou. Z týchto dôvodov so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinnej nesúhlasil. Súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Varga vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že počas exekúcie zistil nemajetnosť povinnej a z uvedeného dôvodu bol predložený podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Poukázal na to, že pre rozhodnutie súdu je podstatné zistenie okolností pre vedenie exekúcie v čase podania podnetu na zastavenie exekúcie, preto neobstojí odvolacia námietka oprávneného spočívajúca v jeho tvrdení, že povinná môže v budúcnosti nadobudnúť majetok (napr. dedením) alebo sa zamestnať. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila, odvolanie bolo doručené opatrovníčke povinnej dňa 9.4.2014. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo výroku o zastavení exekúcie. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné: Ustanovenie § 57 ods.1 písm. h/ zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) stanovuje, že súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zákonná úprava teda vychádza z posúdenia existujúceho stavu, a nie možného budúceho stavu. Ak by sa mal zohľadniť možný budúci, ničím nepodložený stav o zmene majetkových pomerov, tak zákonná úprava by toto prejavila v texte uvedeného ustanovenia. Z pripojeného exekučného spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinnej od podania návrhu na vykonanie exekúcie, po tom, ako sa súdnemu exekútorovi dňa 9.4.2009 vrátila zásielka s upovedomením o začatí exekúcie adresovaná povinnej s poznámkou poštového doručovateľa, že povinná si zásielku nevyzdvihla. Dňa 13.5.2009 zamestnanci súdneho exekútora v mieste bydliska povinnej zistili, že povinná sa na adrese vo W. XX dlhodobo nezdržuje a je na neznámom mieste v cudzine. Žiadosťami o súčinnosť zo dňa 14.5.2009 adresovanými Daňovému úradu Veľké Kapušany, Sociálnej poisťovni Michalovce, Katastrálnemu úradu pracovisko Veľké Kapušany a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach žiadal súdny exekútor tieto úrady o oznámenie čísel nezrušených bankových účtov (DÚ), či je povinná zárobkovo činná ako zamestnanec alebo podnikateľ alebo či je poberateľom sociálnych dávok (SP), či je vlastníkom nehnuteľností (KÚ) a či je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, prípadne poberateľom dávok v hmotnej núdzi (ÚPSVaR). Oznámenia úradov boli negatívne a aj oprávnený - Obec W., na výzvu súdneho exekútora oznámil, že povinná má trvalý pobyt vo W. č. XX, kde sa však dlhodobo nezdržiava, obec nemá o jej pobyte vedomosť a povinná nie je vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území obce W.. Cez katastrálny portál súdny exekútor dňa 27.8.2009 zistil, že povinná nie je vlastníčkou nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky a podľa oznámenia Sociálnej poisťovne z 24.9.2009 povinná nie je poberateľkou invalidného dôchodku. Zamestnanci súdneho exekútora vykonali dňa 12.3.2010 opätovne cestu do miesta bydliska povinnej a zistili, že býva v rómskej osade a nevlastní žiaden nehnuteľný, ani hnuteľný majetok, je dlhodobo nezamestnaná a poberá dávku v hmotnej núdzi. Pri zisťovaní pomerov povinnej v roku 2012 sa menovaná podľa oznámenia Sociálnej poisťovne nenachádza v jej evidencii. Odvolací súd poukazuje na to, že v podanom odvolaní oprávnený neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by spochybnila zistenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinnej. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že doterajšie zistenia súdneho exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinná nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, a preto exekúciu zastavil dôvodne. Pokiaľ oprávnený zistí, že povinná sa zamestnala, prípadne podniká alebo inak nadobudla majetok, opätovne môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie. Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O. s. p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil. Oprávnený považoval zastavenie exekúcie a tiež uloženie mu povinnosti zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie za predčasné. Odvolanie oprávneného proti výroku napadnutého uznesenia o trovách exekúcie nie je odvolací súd podľa platnej právnej úpravy oprávnený prejednať. Možnosť podať odvolanie proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 2 a príslušné ustanovenia Exekučného poriadku. Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom podľa citovaného zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok. O zastavení exekúcie v predmetnej veci a o náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa uznesením dňa 26.4.2013 a odvolanie proti tomuto uzneseniu podal oprávnený dňa 3.6.2013. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je prípustné odvolanie. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013 exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca (§ 243b ods. 3 Exekučného poriadku). Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O. s. p. a čl. 142 Ústavy SR odvolanie vždy prípustné. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie bolo prípustné iba podľa právnej úpravy účinnej do 31.10.2013. Zmena ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinná od 1.11.2013 znamená, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v uznesení o zastavení exekúcie nie je prípustné. Oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktoré vydal vyšší súdny úradník, dňa 3.6.2013, teda v čase právnej úpravy, ktorá v § 58 ods. 6 Exekučného poriadku odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí o zastavení exekúcie pripúšťala. Odvolanie však bolo predložené odvolaciemu súdu až dňa 19.1.2015, teda po zavedení novej právnej úpravy, ktorá odvolanie proti výroku o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie už neumožňuje. Pre rozhodovanie odvolacieho súdu je rozhodujúca nová právna úprava (§ 154 ods. 1 a § 167 ods. 1 O. s. p.) a prechodné ustanovenie § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého nie je oprávnený odvolanie prejednať, ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom ešte nerozhodol sudca. Z uvedeného vyplýva, že podaním odvolania oprávneným proti výroku napadnutého uznesenia o trovách exekúcie sa (vzhľadom na novú právnu úpravu) uznesenie v tomto napadnutom výroku zo zákona zrušilo a o odvolaní proti výroku o trovách exekúcie musí rozhodnúť opätovne sudca súdu prvého stupňa, ktorého rozhodnutie je konečné, pretože nie je proti nemu prípustné odvolanie. Odvolací súd preto vracia vec súdu prvého stupňa, aby o odvolaní oprávneného proti trovám exekúcie rozhodol sudca súdu prvého stupňa. V rozhodnutí o trovách exekúcie rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.