Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/706/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7909211758 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7909211758.2 Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu U.. U. S., I. B. D., E. D. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, J. Ťatliaka 2051/8, proti žalovanému Ľ. C., I. S., Z. XXX/X, v konaní o vrátenie 5.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov z 26.03.2014 č.k. 6C/122/2009-258 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému proti žalobcovi n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Trebišov (ďalej iba súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vrátenia sumy 5.000,- eur titulom nároku na vrátenie kúpnej ceny, pretože odstúpil od kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným. Ďalším výrokom rozhodol, že účastníkom nepriznáva náhradu trov konania. Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil tým, že v konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy dňa 08.07.2009, na základe ktorej žalovaný predal žalobcovi živé zviera - orla skalného za kúpnu cenu 5.000,- eur. Žalobca ako kupujúci si zviera prevzal. Z obsahu kúpnej zmluvy súd prvého stupňa zistil, že okamihom prevzatia zvieraťa prechádza na kupujúceho vlastníctvo k predmetu kúpy a súčasne nebezpečenstvo vzniku škody na predmete kúpy. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že predávajúci nezodpovedá za škody na predmete kúpy, ktoré vzniknú tým, že kupujúci predmet kúpy užíval či ošetroval inak než ako bol predávajúcim inštruovaný, či inak než je obvyklé. K úhynu kúpeného zvieraťa došlo dňa 15.07.2009. Z protokolu o skúške č. 12995/2009 vyplýva, že žalobca osobne doručil dňa 17.07.2009 do laboratória Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Dolnom Kubíne uhynuté zviera, kadáver orla skalného. Z protokolu a z jeho záveru súd prvého stupňa zistil, že predpokladanou príčinu úhynu u zvieraťa mohla byť neschopnosť vylúčiť vývržok bežným spôsobom, čo mohlo v konečnom dôsledku spôsobiť celkové vysilenie s následným úhynom. Žalovaný písomne odstúpil do zmluvy listom zo dňa 18.08.2009, a to z dôvodu podľa § 597 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Zároveň žiadal o vrátenie kúpnej ceny. Žalovaný s odstúpením od zmluvy nesúhlasil. Súd prvého stupňa uviedol, že odstúpenie od zmluvy je jednostranný adresovaný právny úkon zmluvnej strany určený druhej zmluvnej strane. Ak došlo k jednostrannému odstúpeniu od zmluvy, pričom opodstatnenosť odstúpenia je medzi účastníkmi sporná, musí súd riešiť ako predurčujúcu otázku, či došlo k zrušeniu zmluvy a či v dôsledku toho pôvodný dôvod plnenia skutočne odpadol, takže tu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 457 OZ. Súd prvého stupňa ďalej odcitoval ust. § 597 ods. 1 a 2 OZ. Uviedol, že vykonaným dokazovaním, a to kúpnou zmluvou, protokolom o skúške č.1299/2009, výpoveďou svedka A.. A., B.. Č.X., žalovaného a znaleckého stanoviska vypracovaného Štátnym veterinárnym a potravinárskym ústavom Bratislava dospel k záveru, že predmet kúpnej zmluvy - mláďa orlíčaťa spĺňalo v čase predaja vlastnosti vymienené žalobcom. Išlo o mláďa zdravé, k čomu sa vyjadril svedok A.. A.X., ktorý mláďa orlíčaťa poznal, poznal jeho rastovú krivku, malo zdravý vývin. Rovnako to potvrdil B.. Č., ktorý videl mláďa 2 dní pred predajom a bolo v dobre živenom stave, z klinických príznakov nijaké ochorenia, malo normálne reakcie a bolo zdravé. Pokiaľ ide o protokol o skúške Č..XXXX/X/XXXX v časti obsahujúcej patologicko-anatomicky nález poukázal súd prvého stupňa na znalecké stanovisko Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Bratislave, kde sa uvádza, že dilatácia ingluvia, pažeráka a žalúdkov môžu svedčiť pre poruchu, resp. neschopnosť zbavenia sa vývržkov. Bakteriologickému nálezu patogénnych kmeňov E.coli K88 a K99 nepripisujú dôležitosť pri súvise s úhynom dravcov. Pitevný nález nie je taký presný a výpovedný, žeby sa mohli jeho závery použiť na stanovenie dĺžky vzniku patologických zmien v organizme mláďaťa opísaných v pitevnej správe. Ďalej zo stanoviska vyplýva, že zmeny uvedené v pitevnom protokole mohli vzniknúť v časovom rozpätí od 08.07.2009 do 15.07.2009. Podľa názoru súdu prvého stupňa teda nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, lebo žalobca prevzal od žalovaného zdravé mláďa orla. Žalobca odstúpil od zmluvy z dôvodu vady. ktorou podľa neho trpelo zviera v čase kúpy. Túto skutočnosť žalobca nepreukázal a preto jeho odstúpenie od kúpnej zmluvy nie je dôvodné. Keďže nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, neprichádza do úvahy vrátenie kúpnej ceny. Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení uvádza, že z výpovede svedkov A.. A. W. A.. Č. bolo preukázané, že úhyn orlíčaťa bol spôsobený zakŕmeným vývržkom. Z odborného posudku Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach vyplýva, že patologický nález potvrdil tzv. syndróm zakŕmeného vývržku, ktorý vo väčšine prípadov spôsobuje syplikémiu a následne exdotoxémiu. Príčinou úhynu orlíčaťa bolo podanie stravy ešte pred umožnením vyvrhnutia nestrávených zvyškov potravy. Zo stanoviska - Štátneho veterinárneho a potravinového ústav ďalej vyplýva, že frekvencia vývrhu je podmienená množstvom skonzumovanej potravy. V prípade, že k vývrhu došlo, zdravý jedinec skonzumuje potravu predloženú na hniezde spontánne sám. U zdravého jedinca, najmä mláďaťa, je veľmi dôležité kontrolovať prítomnosť vývržkov. Nález preplneného tráviaceho traktu naznačuje pre hodnotiteľa nálezu, že došlo k poruche priebehu fyziologického procesu trávenia. Rovnako je uvedené, že akýkoľvek terapeutický úkon na živom zvierati, ku ktorému patrí i laváž ingluvia je oprávnený vykonať len veterinárny lekár. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že žalobca svojím konaním spôsobil úhyn orlíčaťa. Pri kúpe zvieraťa, pokiaľ sa nepredáva do zahraničia, nie je podmienkou potvrdenie zdravotného stavu, pretože to žiadny právny predpis neurčuje. Žalovaný ako predávajúci odpredal mláďa orla na základe písomnej kúpnej zmluvy a predal ho ako fyzická osoba, pretože nevystavil faktúru pre kupujúceho ani iný doklad potrebný pre daňové účely a iné orgány. Zo živnostenského listu žalovaného vyplýva, že v predmet podnikania má veľkoobchod so živými zvieratami. Podľa názoru súdu prvého stupňa sa to nevzťahuje na predaj v prejednávanej veci, preto žalovaný nevystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 OZ a nevzťahujú sa naň osobitné ustanovenia o predaji tovaru v obchode podľa § 612 a nasledujúcich OZ. Súd prvého stupňa preto návrh zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vychádza z nesprávneho posúdenia veci, navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.000,- eur s príslušenstvom oproti povinnosti vydať žalovanému krúžok na krúžkovanie vtáctva s označením S.. Odvolateľ považuje za najpodstatnejšie to, že súd prvého stupňa v zmysle pokynu odvolacieho súdu mal skúmať, či vzťah medzi účastníkmi konania je vzťah spotrebiteľský, teda či sa naň vzťahuje ust. § 52 ods. 3 OZ a zákon o ochrane spotrebiteľa. Žalobca pritom tvrdí, že v priebehu konania poukazoval jasne na konkrétne ustanovenie zákona na ochranu spotrebiteľa, z ktorých vyplýva jednoznačne, že medzi účastníkmi konania aj spotrebiteľský vzťah vznikol, s čím sa súd prvého stupňa nevysporiadal a tejto otázke sa venoval veľmi okrajovo a formálne. Poukazuje na to, že žalovaný je chovateľom dravého vtáctva a tieto predáva záujemcom. Odvolateľ je toho názoru, že je povinnosťou súdu prvého stupňa bolo skúmať jednotlivé ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Je nepochybné, že žalobca je spotrebiteľom. Žalovaného je potrebné považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 2 OZ v spojení s § 2 ods. 1 písm. b) bodu 2 zákona na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný nevystavil faktúru a živnostenským oprávnením má povolený veľkoobchod so živými zvieratami, žalobca je však toho názoru, že aj chovateľská činnosť akú vykonáva žalovaný spadá pod definíciu predávajúceho, pretože žalovaný túto činnosť vykonáva odplatne za účelom dosahovania zisku. Žalobca ďalej namieta, že obchodovanie s orlom skalným je pod prísnou kontrolou štátu, preto je mláďa orla skalného bolo riadne označené za účasti zástupcu Obvodného úradu v Trebišove. Príjem z činnosti musí byť zdaňovaný. Ak bol súd opačného názoru, teda, že žalovaný nie je dodávateľ, mohol si to overiť na Okresnom úrade alebo Daňovom úrade. Žalovaný predal mláďa vo svojej prevádzkarní v S. E. Q. B.T. G. Č..XX/XX. V ďalšej časti odvolania žalobca spochybňuje konštatovanie súdu prvého stupňa, že od žalovaného prevzal pri kúpe zdravé orlíča. Poukazuje pritom na svoje tvrdenia v priebehu konania a na vykonané dôkazy. Tvrdenie o tom, že žalobca orlíča prekŕmil a nečakal na vývržok sú len domnienkami a odborníci na dravé vtáctvo vychádzajú z predpokladu, ktorý nie je overený žiadnym exaktným spôsobom. Navyše namieta, že svedkovia A. W. Č. sú osobnými priateľmi žalovaného. Súdu prvého stupňa sa nepodarilo vyhotoviť znalecký posudok, pretože dvaja znalci to odmietli. Odborný posudok Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Bratislave nie je možné za znalecký posudok považovať. Na základe vykonaného dokazovania teda súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam keď ustálil, že mu žalovaný predal zdravé orlíča. Odvolateľ tvrdí, že z chovu dravého vtáctva už mal skúsenosti, pričom do úhynu orlíčaťa mu žiadne zvieratko neuhynulo, starostlivosť bola rovnaká. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani s listinnými dôkazmi, a to odbornými článkami, ktoré žalobca predložil. V ďalšej časti dovolania žalobca namieta záver súdu prvého stupňa, že žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil z dôvodu vady neplatne. Opakovane poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/102/2007 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/208/2008. Bezprostredne po uhynutí uplatnil žalobca reklamáciu a odstúpenie od zmluvy vykonal prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Po kúpe vyšla dodatočne najavo vada orlíčaťa spočívajúca v tom, že nebolo životaschopné, čo umožňuje odstúpenie od zmluvy podľa § 597 ods. 1 a 2 OZ a následne povinnosť vrátiť vzájomné plnenia podľa § 457 OZ. Napokon poukazuje na ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že považuje rozsudok prvostupňového súdu za správny a tvrdenia žalobcu za účelové a zavádzajúce. Popiera, žeby predaj zvieraťa bol spotrebiteľský, pretože pri predaji na živnosť by museli byť vydané doklady faktúra, dodací list, príjmový a výdavkový doklad. Pokiaľ ide vady orlíčaťa poukazuje na protokol o skúške č. XXXXX/XXXX. Nález uvedeného protokolu nasvedčuje o tom, že vadu spôsobil sám žalobca nesprávnym stravovaním, kŕmením, zlyhaním na úseku veterinárnej starostlivosti, ani odborným liečením. Odstúpenie od zmluvy považuje žalovaný za špekulatívne. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd predovšetkým v celom rozsahu zotrváva na svojich záveroch a na právnom názore uvedenom v odôvodnení uznesenia zo 14.07.2011 č.k. 3Co/323/2010-146, ktorým zrušil predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa z 30.08.2010. Z obsahu spisu vyplýva, že po zrušení rozsudku a vrátení veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie bolo vo veci vykonané, resp. doplnené dokazovanie a súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku posudzoval nárok uplatnený žalobcom v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa riadne a úplne zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným ust. 132 a nasl. O.s.p. a dospel k dostatočným skutkovým zisteniam umožňujúcim mu rozhodnutie o nároku žalobcu. Súd prvého stupňa sa zameral na posúdenie otázky, či predmet kúpnej zmluvy - mláďa orla skalného splnil v čase predaja a vlastnosti vymienené žalobcom a z vykonaných dôkazov dospel k záveru, že sa jednalo o mláďa zdravé. Súd prvého stupňa vykonal aj dostupné dokazovanie na okolností úmrtia a z vykonaného dokazovania vyvodil postačujúce skutkové zistenia. Zo zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa dospel k právnemu záveru, že zo strany žalobcu neboli splnené podmienky pre platné odstúpenie od zmluvy. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súdu prvého stupňa opakuje doterajšie prednesy, ktoré boli vykonané v konaní pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa konajúci súd dostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. K dôvodom napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že v sporovom konaní žalobcu zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno (§ 79 ods. 1, § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p.). To znamená, že je povinnosťou každého účastníka konania uviesť tvrdenia a označiť dôkazy, z ktorých vyvodzuje také skutkové okolnosti, ktoré mu môžu privodiť v konaní úspech. V prípade absencie alebo nepreukázanie takýchto skutkových zistení je účastník sankcionovaný stratou sporu vo forme procesného neúspechu. Zistenia súdu prvého stupňa o tom, že predané mláďa orla skalného v čase uzavretia kúpnej zmluvy bolo zdravé a teda predmet zmluvy nemal vady, sú správne. Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k posúdeniu platnosti odstúpenia od zmluvy je vecne správne. Pokiaľ ide o odvolacie námietky týkajúce sa otázky, či vzťah medzi účastníkmi konania bol vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na ktorý sa zároveň vzťahujú predpisy verejného práva o ochrane spotrebiteľa, uvádza odvolací súd, že aj keď sa súd prvého stupňa tejto otázke nevenoval v dostatočnej miere, jeho záver spočívajúci v zistení, že žalovaný je držiteľom živnostenského oprávnenia iba na veľkoobchod so živými zvieratami je postačujúce. Z uvedeného skutkového zistenia vyplýva, že žalovaného nemožno považovať za podnikateľa, ktorý by v rámci svojho predmetu podnikateľskej činnosti mohol vykonávať maloobchodný predaj živých zvierat. Preto je vylúčené, aby bol žalovaný považovaný za predávajúceho v zmysle § 2 písm. b) bod 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania. Rovnako nemožno na tento vzťah aplikovať ustanovenie § 2 písm. b) bod 2, pretože toto ustanovenie sa nevzťahuje na predaj živých zvierat. Žalovaného nie je možné považovať ani za dodávateľa podľa § 52 ods. 3, pretože v rámci vzťahu so žalobcom nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu je záver súdu prvého stupňa o tom, že sa na vzťah medzi účastníkmi konania neaplikujú ustanovenia predpisov o ochrane spotrebiteľa správny. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, žalovaný sa však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.