Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/53/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200996 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:1014200996.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: A. R., D. XXX/XX, B. Š., práv. zast.: Mgr. Tomáš Adamec, advokát, Levočská ulica 3, Spišská Nová Ves proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 10.04.2014 č. 26183-2/2014-BA takto r o z h o d o l : Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovanej z 10.04.2014 č. 26183-2/2014- BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 08.01.2014 č. XXXX-X/XXXX-K. a v r a c i a vec žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 220,42 eur, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovanej uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 08.01.2014 č. XXXX/X-XXXX-K., ktorým táto žalobcovi nepriznala nárok na úrazový príplatok za dočasnú pracovnú neschopnosť od 09.07.2007 do 13.08.2007, pričom svoje rozhodnutie oprela najmä o list zamestnávateľa žalobcu zo dňa 17.12.2013 (správne má byť 06.12.2013), podľa ktorého jej tento oznámil, že účasť žalobcu na športovej akcii vo futbale dňa 14.06.2007 nebola povinná, a preto úraz žalobcu neuznala za pracovný úraz, aj keď zamestnávateľ žalobcu ho viedol ako úraz pracovný, s čím sa žalovaná stotožnila a dodala, že tento záver je zhodný aj so záverom stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 02.04.2007. Rozhodnutie žalovanej bolo doručené práv. zást. žalobcu dňa 17.04.2014. Včas podanou žalobou, podanou na poštovú prepravu dňa 17.06.2014 a doručenou Krajskému súdu v Bratislave 19.06.2014, ktorú tento postúpil svojím uznesením zo dňa 12.09.2014 č.k. 5S/124/2014-7 tunajšiemu súdu, sa žalobca domáhal preskúmania žalovaného rozhodnutia. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovanou, tvrdil, že v žalovanom rozhodnutí chýba v celom rozsahu spoľahlivé, bezchybné a predovšetkým správne právne odôvodnenie. Nesúhlasil s názorom žalovanej, že v danej veci nie je splnená nevyhnutná podmienka pre kvalifikovanie úrazu pri športovej činnosti ako úrazu pracovného, tvrdil, že v prípade žalobcu ide o pracovný úraz, a preto Sociálna poisťovňa mala plniť v celom rozsahu. Nesúhlasil ani s písomným stanoviskom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. XXXX/XXXX-J. zo dňa 02.04.2007, ktorým žalovaná v žalovanom rozhodnutí argumentovala. Preto mal za to, že žalovaná porušila práva a oprávnené záujmy žalobcu, pretože týmto rozhodnutím mu nespravodlivo odňala možnosť zákonným spôsobom sa domôcť svojho oprávneného nároku. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušiť a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. K žalobe žalobcu sa vyjadrila písomne žalovaná podaním doručeným súdu dňa 30.11.2015, pričom zotrvala na správnosti právneho posúdenia veci žalobcu a s poukazom na obsah svojho vyjadrenia navrhla žalobu zamietnuť. Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, po vypočutí účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom žaloby žalovaného rozhodnutia a administratívnym spisom správnych orgánov prvého a druhého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná z ďalej uvedených dôvodov. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydanie napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.). Podľa ust. § 85 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s účinnosťou do 31.12.2007 (ďalej len „zákon“), zamestnanec okrem sudcu, prokurátora a zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nemocenské z nemocenského poistenia. Úrazový príplatok sa poskytuje za dni (§ 86 zákona). Suma úrazového príplatku je: a) 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, b) 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania (§ 87 zákona). Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ okrem zamestnávateľa sudcu podľa osobitného predpisu a zamestnávateľa prokurátora podľa osobitného predpisu (§ 16 zákona). Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 17 ods. 1 zákona). V správnom konaní medzi žalobcom a žalovanou nebolo sporné, že žalobca utrpel úraz dňa 14.06.2007 o 11:00 hod., kedy ako zamestnanec B. E. K. B.M. K., B.W. P. Ú. B. N. M. - E. B. N. M. v pracovnom zaradení ako vodič počas branno-športových hier v areáli motorestu A. B. organizovaných zamestnávateľom žalobcu utrpel úraz pri hraní futbalu. Úraz sa stal tak, že v dopoludňajších hodinách sa zúčastnil futbalového zápasu, pričom došlo pri hre k stretu s protihráčom V. Š., pri ktorom došlo k zraneniu kotníka (správne spisovne mám byť členka) pravej nohy žalobcu. Po incidente bol žalobca ošetrený a ďalších športových podujatí sa nezúčastnil. Dňa 14.06.2007 riadne nastúpil do zamestnania ako vodič a vykonával pracovnú činnosť až do 09.07.2007, kedy sa stal práceneschopným z dôvodu ekzému na postihnutej nohe, a následne od 13.08.2007, kedy odborné lekárske vyšetrenie preukázalo, že žalobca má roztrhnutú achilovú šľachu v spojitosti s nakopnutím členka na športovej akcii, pokračoval v práceneschopnosti z dôvodu úrazu zo dňa 14.06.2007. Kým žalobca tvrdí, že vyššie uvedený úraz je pracovným úrazom, tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaná tvrdia, že tento úraz nie je pracovným úrazom, lebo žalobca ho neutrpel pri plnení svojich pracovných povinností, ale pri športovej aktivite, ktorá priamo nesúvisí s výkonom jeho práce. Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovanej súd zistil, že dňa 05.09.2008 bol prerokovaný podnet v súvislosti s riešením úrazu zamestnanca A. R., ku ktorému došlo na športových hrách konaných v areáli A. B. dňa 14. - 15.06.2007. V spise je oznámenie poistnej udalosti zo dňa 22.12.2008 vyhotovené zamestnávateľom žalobcu B. E. K. B. K., v ktorom je popísaný vznik poistnej udalosti a je tam uvedený dátum vzniku poistnej udalosti v dôsledku pracovného úrazu dňa 14.06.2007 o 11:00 hod. v areáli motorestu A. B. na F.. V zázname o registrovanom pracovnom úraze, ktorý bol spísaný dňa 17.12.2008 a vyšetrený dňa 16.12.2008, je uvedený druh vykonávanej práce, pri ktorej zamestnanec utrpel úraz - vodič. V deň úrazu pracovná zmena žalobcu mala trvať od 7:00 hod. do 15:00 hod. a k pracovnému úrazu došlo potom, keď žalobca od začiatku pracovnej zmeny odpracoval 4 hodiny. Z protokolu Inšpektorátu práce v Košiciach zo dňa 19.12.2008 vyplýva, že zamestnávateľ žalobcu nevykonal registráciu pracovného úrazu žalobcu, ku ktorému došlo 14.06.2007, t.j. v deň, keď jeho zamestnávateľ organizoval branno-športové hry. Tento úraz nebol zamestnávateľom evidovaný, registrovaný, nebol hlásený ako závažný na Inšpektorát práce v Košiciach a tento zistený stav je v rozpore s § 17 ods. 2, 3, 4, 5, 7, 8 zákona č. 124/2006 Z.z. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec zamestnávateľa utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi. Podľa § 195 ods. 1 cit. zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na tento účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa § 198 ods. 1 cit. zákona, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne týmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o tejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom, zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Podľa § 14 cit. zákona spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Z pripojených administratívnych spisov žalovanej nevyplýva, žeby medzi zamestnancom, t.j. žalobcom a jeho zamestnávateľom B. E. K.S. B. K. sa viedol na súde spor o nároky z pracovnoprávnych vzťahov, resp. aby sa riešil spor, či úraz, ktorý žalobca utrpel dňa 14.06.2007 okolo 11:00 hod., t.j. v deň, keď jeho zamestnávateľ organizoval branno-športové hry a on sa ich zúčastnil. Tento úraz dňa 06.11.2008 oznámil Y. D. F., E. S. P. P. a zamestnávateľ dňa 16.12.2008. Zamestnávateľ žalobcu v zázname o registrovanom pracovnom úraze, ktorý je založený v administratívnom spise uviedol, že jeho rozsah zodpovednosti za registrovaný pracovný úraz je 0 %, ale z neho nevyplýva, že by tento úraz neuznával ako pracovný úraz. Z oznámenia poistnej udalosti vystaveného tiež zamestnávateľom žalobcu dňa 22.12.2008 tento uviedol dátum vzniku poistnej udalosti v dôsledku pracovného úrazu dňa 14.06.2007 o 11:00 hod., z čoho taktiež nevyplýva, že by zamestnávateľ tento úraz nepovažoval za pracovný úraz. Napokon aj Inšpektorát práce v Košiciach v protokole z 19.12.2008 zamestnávateľovi žalobcu vytýka, že úraz, ktorý sa stal jeho zamestnancovi - žalobcovi počas pracovnej doby od 6:30 hod. do 14:30 hod. v deň, keď sa konali zamestnávateľom organizované branno-športové hry, tento úraz nebol ním evidovaný, registrovaný a tiež nebol hlásený ako závažný na Inšpektorát práce a až na základe tohto šetrenia Inšpektorátom práce na podnet Y. D. F., E. S. P. P., ktorý ho oznámil dňa 06.11.2008, zamestnávateľ žalobcu vyhotovil záznam o registrovanom pracovnom úraze dňa 17.12.2008, kde uviedol, že rozsah zodpovednosti zamestnávateľa za registrovaný pracovný úraz je 0 %, ale z tohto záznamu nevyplýva, žeby daný úraz nepovažoval za pracovný úraz a takisto aj z oznámenia poistnej udalosti, ktoré vyhotovil zamestnávateľ žalobcu dňa 22.12.2008 nevyplýva, že by tento úraz nepovažoval za pracovný úraz, lebo tam sám uviedol, že dátum vzniku poistnej udalosti v dôsledku pracovného úrazu dňa 14.06.2007 o 11:00 hod. Preto má súd za to, že ak zamestnávateľ žalobcu nikdy jednoznačne nepoprel, že daný úraz nie je pracovným úrazom, nebolo už povinnosťou správneho orgánu, t.j. Sociálnej poisťovne zisťovať a preverovať, či tento úraz je pracovným úrazom alebo nie. Podľa právneho názoru súdu, ak zamestnávateľ úraz, ktorý utrpel jeho zamestnanec počas pracovnej doby a s jeho súhlasom sa zúčastnil na ním organizovanom podujatí, v danom prípade branno- športových hier, je pracovným úrazom a toto stanovisko zamestnávateľa už Sociálna poisťovňa nie je oprávnená prehodnocovať. Súd má za to, že ak zamestnávateľ nahlási pracovný úraz Sociálnej poisťovni, Sociálna poisťovňa má plniť nároky zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz z titulu poistenia. Takýto právny názor súdu vyplýva aj z vyššie cit. ust. § 14 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, že spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy, a teda, ak taký spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom neexistuje, potom nemá ani kto podať žalobu na všeobecný súd, aby prejednával a rozhodoval spory o nárokoch z pracovnoprávnych vzťahov. Pretože, ak v danom prípade z administratívnych spisov žalovanej sa nedá zistiť, že by medzi žalobcom ako zamestnancom a jeho zamestnávateľom existoval spor o to, či úraz, ktorý žalobca utrpel počas branno-športových hier organizovaných jeho zamestnávateľom dňa 14.06.2007, je pracovným úrazom, alebo nie je pracovným úrazom, súd zastáva názor, že nie je možné žiadať od žalobcu, aby podával na súd žalobu, ktorý by o tom rozhodol. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne plniť nároky žalobcu, ktorý si u nej uplatnil z titulu utrpeného pracovného úrazu a nie preverovať, či úraz, ktorý zamestnávateľ považuje za pracovný úraz, je pracovným úrazom alebo nie je pracovným úrazom. Podľa názoru súdu, ak zamestnávateľ žalobcu doposiaľ žiadnym spôsobom nepoprel, že úraz, ktorý utrpel žalobca ako jeho zamestnanec pri ním organizovaných branno-športových hrách dňa 14.06.2007, je pracovným úrazom, potom už neexistoval žiaden dôvod, prečo by Sociálna poisťovňa vykonávala dokazovanie či úraz, ktorý zamestnávateľ považuje za pracovný úraz, a teda preverovala, zisťovala a skúmala, či skutočne ide o pracovný úraz alebo nie. Na základe vyššie uvedených dôvodov a zistených skutočností súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby nebol v súlade so zákonom, preto rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie. Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.). Právny zástupca žalobcu si uplatnil trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby takto: Úkony právnej služby 1. Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - na základe udeleného plnomocenstva. 2. Vypracovanie písomného podania na súd - návrh na preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia, súdom. 3. Ďalšia porada s klientom dňa 03.02.2016 pred nariadeným pojednávaním. 4. Zastupovanie na pojednávaní dňa 04.02.2016. Výpočet odmeny za poskytnutie vyššie uvedených úkonov právnej služby: 2 x 64,53 eur = 129,06 eur (podľa výpočtového základu na rok 2015) 2 x 66,-- eur = 132,-- eur (podľa výpočtového základu na rok 2016) Úkony právnej služby spolu: 261,06 eur Výpočet režijného paušálu: 2 x 8,39 eur = 16,08 eur (podľa výpočtového základu na rok 2015) 2 x 8,58 eur = 17,16 eur (podľa výpočtového základu na rok 2016) Režijný paušál spolu: 33,94 eur Trovy právneho zastúpenia vo výške: 295,-- eur (slovom: dvestodeväťdesiatpäť eur) Súd po kontrole vyčíslenia trov právneho zastúpenia žalobcu priznal žalobcovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 220,42 eur, ktoré pozostávali z úkonu za prevzatie a prípravu zastúpenia, za písomné podanie tak, ako si ich žalobca uplatnil 2 x 64,53 eur, spolu 129,06 eur podľa výpočtového základu na rok 2015, 1 x 66,-- eur za zastupovanie na pojednávaní dňa 04.02.2016 podľa výpočtového základu na rok 2016, spolu odmena vo výške 195,06 eur. Žalobcovi ku každému úkonu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. patrí paušálna náhrada, ktorú mu súd priznal za 2 úkony právnej pomoci podľa výpočtového základu na rok 2015 v sume 16,78 eur (2 x 8,39 eur) a za 1 úkon v roku 2016 v sume 8,58 eur podľa výpočtového základu na rok 2016, spolu v sume 25,36 eur. Žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia za ďalšiu poradu s klientom dňa 03.02.2016, pretože táto porada s klientom nebola podľa názoru súdu vynaložená na účelné uplatňovanie práva žalobcu jeho právnym zástupcom s poukazom aj na ust. § 250h ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie o trovách konania okrem ust. § 250k ods. 1 O.s.p. sa opiera aj o ust. § 149 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c prvá veta O.s.p. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.