Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/128/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201292 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:1015201292.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu VOLMAX, s. r. o., Ibrányiho 1255/28, Kráľovský Chlmec, zast. advokátom JUDr. Petrom Pandym, Ul. Kossutha 99, Kráľovský Chlmec, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/216441/2015/5081 zo dňa 27. 05. 2015, takto r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 29. 07. 2015 podanou na poštovú prepravu dňa 03. 08. 2015 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/216441/2015/5081 zo dňa 27. 05. 2015, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Košice č. 9800503/5/371982/2015/Tott zo dňa 18. 02. 2015, ktorou daňový úrad vyzval žalobcu na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 111.465,69 eur. Daňovou exekučnou výzvou zo dňa 18. 02. 2015 Daňový úrad Košice ako správca dane podľa § 91 ods. 2 písm. f/ daňového poriadku vyzval žalobcu ako daňového dlžníka na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 111.465,69 eur v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy. Exekučným titulom bol vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Košice č. 9818301/5/5103176/2014, ktorý bol zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 19. 11. 2014 vo výške 111.465,69 eur. Správca dane súčasne upozornil žalobcu, že v prípade nezaplatenia daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane vykoná správca dane daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu podľa § 108 daňového poriadku. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Košice potvrdil. Uviedol, že žalobca ako daňový dlžník v podanom odvolaní uviedol skutočnosti, ktoré sa týkajú bližšie neoznačenej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty a bližšie neoznačeného rozhodnutia, ktoré bolo vydané na základe výsledkov daňovej kontroly. Daňový dlžník neuviedol žiadne skutočnosti týkajúce sa začatého daňového exekučného konania vymáhaného daňového nedoplatku. Konštatoval, že v daňovej exekučnej výzve bol daňový dlžník upozornený, že odvolanie proti daňovej exekučnej výzve možno podať podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku ak, a/ nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku, alebo bránia jeho vymáhateľnosti b/ sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Daňový dlžník sa uvedeným poučením neriadil a neuviedol také skutočnosti podľa citovaného ustanovenia daňového poriadku, za ktorých existencie by bolo odvolanie proti daňovej exekučnej výzve opodstatnené. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj daňovej exekučnej výzvy Daňového úradu Trebišov. Namietal, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty, pričom o výsledku kontroly vypracoval protokol a vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty. V žalobe nekonkretizoval, ktorým rozhodnutím bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty. Namietal tvrdenia správcu dane v nekonkretizovanom rozhodnutí o tom, že nedošlo k dodaniu tovaru spoločnosťou KEVOLA, s. r. o., a k nadobudnutiu tovaru spoločnosťou VOLMAX, s. r. o., tak, ako to bolo deklarované v podanom daňovom priznaní, ale iba k vystaveniu faktúr za dodanie tovaru. Žalobca zastáva názor, že správca dane nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav a nepreveril skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Vyslovil názor, že rozhodnutie prvostupňového orgánu (pozn. súdu - bližšie nekonkretizované) je nepreskúmateľné. Žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného, ako aj daňovej exekučnej výzve Daňového úradu Košice vytýkal, že neobsahovali odôvodnenie, ktoré by bolo v súlade s ust. § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07. 12. 2015 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobné dôvody sú obsahovo zhodné s dôvodmi, ktoré žalobca uviedol vo svojom odvolaní proti daňovej exekučnej výzve. Išlo všetko o dôvody, ktoré sa týkali výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty a vecnej správnosti bližšie neoznačených rozhodnutí, ktorými bol vyrubený rozdiel dane. V odvolacom konaní proti daňovej exekučnej výzve odvolací orgán nepreskúmal vecnú správnosť rozhodnutí, ktoré boli podkladom pre daňové exekučné konanie, pretože tomu bráni právoplatnosť týchto rozhodnutí. V odvolacom konaní proti daňovej exekučnej výzve skúma odvolací orgán len tie skutočnosti, ktoré sa týkajú tejto fázy daňového konania, predovšetkým splnenie procesných a hmotno-právnych podmienok pre začatie exekučného konania. Podmienkami procesného charakteru sú: príslušnosť správcu dane na výkon daňovej exekúcie, neuplynutie prekluzívnej lehoty na vymáhanie. Hmotno-právnymi podmienkami sú: existencia daňového nedoplatku, existencia exekučného titulu, ktorý má zákonom stanovené náležitosti a existencia majetku, ktorý je spôsobilým predmetom daňovej exekúcie. Tieto podmienky boli u žalobcu splnené. Uviedol, že žalobca v poučení proti daňovej exekučnej výzve bol poučený o možnosti podať odvolanie proti daňovej exekučnej výzve podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku. Za bezpredmetnú považoval žalovaný argumentáciu žalobcu, pokiaľ ide o náležitosti rozhodnutia daňových orgánov podľa ust. § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní. Vo veciach správy daní sa postupuje podľa daňového poriadku. Náležitosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní upravuje ust. § 63 daňového poriadku a náležitosti dane v exekučnej výzve sú upravené v ust. § 91 daňového poriadku. Daňová exekučná výzva, ako aj rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu majú všetky náležitosti v zmysle týchto ustanovení daňového poriadku. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa za splnenia podmienok podľa § 250f ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Daňový úrad Košice dňa 19. 11. 2014 pod č. 9818301/5/5103176/2014 zostavil ku dňu 19. 11. 2014 z údajov evidencie daní výkaz daňových nedoplatkov u žalobcu ako daňového dlžníka, a to podľa právoplatných a vykonateľných rozhodnutí Daňového úradu Košice. Podľa § 88 ods. 1 daňového poriadku daňovým exekučným konaním je konania, v ktorom správca dane z úradnej povinnosti vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenia, plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149. Správca dane je v daňovom exekučnom konaní povinný a/ zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania, b/ vykonať daňovú exekúciu len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje (§ 88 ods. 4 daňového poriadku). Podľa § 89 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku exekučným titulom je aj vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov. Podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku daňový dlžník môže do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy podať u správcu dane odvolanie, ak a/ nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b/ sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Súd sa v konaní predovšetkým zaoberal otázkou, či daňová exekučná výzva je spôsobilým predmetom preskúmavacieho konania v zmysle § 244 ods. 3 O. s. p., t. j., či podlieha súdnemu prieskumu. Pri posudzovaní tejto otázky vychádzal z jednoznačnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorý v dosť početných rozhodnutiach dospel k záveru, že daňová exekučná výzva podlieha v obmedzenom rozsahu súdnemu prieskumu zákonnosti. Najvyšší súd SR v uznesení č. k. 3Sžf/77/2012 zo dňa 13. 11. 2012 uviedol: „Daňové exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa vymáha daňový nedoplatok resp. iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím v daňovom konaní. Rozhodnutiami preskúmateľnými podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sú rozhodnutia vydané v daňovom konaní, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Jednotlivé úkony správcu dane v štádiu daňového exekučného konania v zásade nie je možné kvalifikovať ako rozhodnutia v zmysle § 244 ods. 3 O. s. p., pretože tieto úkony smerujú k vykonaniu právoplatného exekučného titulu, ktorý zakladá povinnosť daňového subjektu zaplatiť vyrubenú sumu. Z tejto zásady však existujú výnimky, s ktorými počíta zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní ako s preskúmateľnými okolnosťami i počas exekučného konania, to v odvolacom daňovom konaní. Na tieto výnimky sa vzťahuje koncentračná zásada. Podľa § 76 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Odvolanie má odkladný účinok. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú ustanovenia § 46 až 48. Najvyšší súd preto dospel k záveru, že „daňová exekučná výzva podlieha v obmedzenom rozsahu súdnemu prieskumu zákonnosti. Jej zákonnosť možno preskúmať iba v rozsahu dôvodov podľa § 76 ods. 5 písm. a/ a b/ zák. č. 511/1992 Zb., pričom podľa názoru najvyššieho súdu ide o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany (§ 247 ods. 2 O. s. p.), počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu.“ K už judikovaným právnym názorom Najvyššieho súdu SR odvolací súd dodal nasledujúce: „Najvyšší súd považuje za potrebné poukázať na zmenu v hodnotení závažnosti, akou je daňová exekučná výzva zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. Len donedávna bol zastávaný ten právny názor, že daňová exekučná výzva je len procesným rozhodnutím, ktoré nepodlieha preskúmavaniu zákonnosti v správnom súdnictve, z ktorého názoru vychádzal aj krajský súd pri svojom rozhodovaní. Vzhľadom na všeobecný príklon k stále sa zužujúcemu výkladu § 248 O. s. p. je nutné tento názor prehodnotiť a prihliadnuť na hybridnú povahu daňovej exekučnej výzvy. Daňová exekučná výzva exekučná výzva opúšťa charakter procesného rozhodnutia vylúčeného zo súdneho prieskumu, a to vzhľadom na jej následky v hmotnoprávnej rovine. Daňová exekučná výzva fakticky mení rozsah práv povinného k určitým zložkám jeho majetku. Daňovou exekučnou výzvou sa totiž, bez ohľadu na reakciu daňového dlžníka, ukladá tiež zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, ak sa zákaz nakladať s jeho majetkom neuložil už podľa § 71 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb., a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku (§ 76 ods. 2 písm. i/ zák. č. 511/1992 Zb.). Práve toto obmedzenie dispozičného práva povinného subjektu vo vzťahu k jeho majetku ako zásah do vlastníckeho práva, práva s priznanou osobitnou ochranou nielen na úrovni vnútroštátnej (čl. 20 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky), ale aj medzinárodnej (čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 Charty základných práv Európskej únie). Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach sp. zn. II. ÚS 50/01, sp. zn. I. ÚS 52/02, sp. zn. III. ÚS 183/2003, sp. zn. I. ÚS 354/08 a. i.) dospel záveru, že v danej veci je vhodné prijať právne závery urobené vo veci sp. zn. 3Sžf/77/2012. Zároveň pre podporu svojich záverov poukazuje aj na rozhodnutia iných senátov tunajšieho súdu zaoberajúce sa rovnakou právnou otázkou ako v prejednávanej veci, sp. zn. 5Sžf/65/2012 zo dňa 28. februára 2013, sp. zn. 2Sžf/65/2012 zo dňa 22. mája 2013“. K totožným záverom, pokiaľ ide o obmedzený rozsah súdneho prieskumu zákonnosti v prípade daňovej exekučnej výzvy dospel Najvyšší súd SR aj v uznesení č. k. 8Sžf/19/2013-66 zo dňa 23. 10. 2013 a ďalších svojich rozhodnutiach. Uvedené právne závery pokiaľ ide o obmedzený rozsah súdneho prieskumu daňovej exekučnej výzvy Najvyšší súd SR síce judikoval vo vzťahu k ust. § 76 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, ale toto ustanovenie je identické s ust. § 91 ods. 5 daňového poriadku. Preto sa tieto právne závery nepochybne vzťahujú aj na súdny prieskum daňovej exekučnej výzvy vydanej podľa § 91 daňového poriadku. Žalobca v podanej žalobe nekonkretizoval žiaden z odvolacích dôvodov uvedených v § 91 ods. 5 daňového poriadku. Pretože zákonnosť daňovej exekučnej výzvy je oprávnený súd preskúmavať iba v rozsahu týchto dôvodov, nemal súd možnosť preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného z pohľadu, či tu nastali skutočnosti alebo dôvody spôsobujúce zánik vymáhaného daňového nedoplatku, brániace jeho vykonateľnosti, resp. dôvody, ktoré by daňovú exekúciu urobili neprípustnou. V podanej žalobe žalobcu sa iba odvolal na obsah svojho odvolania proti daňovej exekučnej výzve. Podľa § 163 daňového poriadku na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (odkaz pod čiarou č. 94 - zákon o správnom konaní). Preto nemožno priznať úspech žalobnej námietke, podľa ktorej žalobou napadnuté rozhodnutia, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa sú v rozpore s ust. § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní. V podanej žalobe žalobca nenamietal porušenie ust. § 63 daňového poriadku (náležitosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní), resp. ust. § 91 daňového poriadku (náležitosti daňovej exekučnej výzvy). Napokon súd poznamenáva, že žalovaný v odvolacom konaní proti daňovej exekučnej výzve nebol oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia, ktoré bolo podkladom pre daňové exekučné konanie (vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov zo dňa 19. 11. 2014). Zákonnosťou tohto exekučného titulu sa v tomto súdnom konaní nemohol zaoberať ani súd, pretože predmetom súdneho konania nebol vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Košice. Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250j ods. 1 O. s. p. žalobu zamietol. Neúspešnému žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O. s. p.). Vo veci rozhodol senát pomerom hlasov 3:0. Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.