Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/380/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113206487 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:1113206487.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Centrálneho depozitára cenných papierov Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ulica 29. augusta 1/A IČO: 31 338 976, proti žalovanému Š. J., L.. XX. X. XXXX, bývajúcemu v T., C.L. Č.. XX, o zaplatenie 309,87 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 29.4.2015, č.k. 18C/174/2015-169 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 17,40 eura v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň zaviazal žalobcu povinnosťou nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 20,20 eura do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 309,87 eura, ktorého sa voči žalovanému domáhal z titulu neuhradeného poplatku za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za obdobie rokov 2008, 2009 a 2010. 2.V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný je majiteľom cenných papierov zaknihovaných podľa ust. § 10 ods. 1 písm. b/ zákona č. 566/2001 Z. z., nie je obchodníkom s cenným papierom, eminentom (§ 7 zákona č. 566/2001 Z.z.), nemá postavenie člena ( § 104 zákona č. 566/2001 Z.z.). Konštatoval, že je nepochybné, že k zriadeniu účtu majiteľa cenných papierov došlo zo zákona nie na základe zmluvne prejavenej vôle sporových strán, ktorý účet sa považuje za evidenciu. Predmetom žaloby tiež nie je nárok z odplatnej zmluvy v zmysle zákona o cenných papieroch, ale poplatok za činnosť žalobcu - evidenciu vykonávajú podľa zákona o cenných papieroch, za ktorú činnosť má žalobca nárok na odplatu. Aj keď k založeniu záväzkového vzťahu sporových strán došlo na základe zákona, nebráni to uplatneniu ustanovení o spotrebiteľskom práve na tento vzťah v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k žalobcovi má teda žalovaný postavenie spotrebiteľa ako fyzická osoba, aj keby žalovaný predával cenné papiere za účelom zisku, ako to tvrdí žalobca. Žalovanému je vedený účet majiteľa účtu ako fyzickej osobe, nepodnikateľovi, pričom žalobca je v uvedenom právnom vzťahu dodávateľom, keďže vykonáva svoju činnosť v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu, súd prvej inštancie preto vyhodnocoval jej dôvodnosť v súlade s ust. § 100 ods. 1,2 a § 101 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že žalobca mohol objektívne uplatniť na súde svoj nárok v čase splatnosti pohľadávky v zmysle § 71 zákona č. 222/2004 Z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.12.2012. Žalobca ako platiteľ DPH bol povinný vyhotoviť faktúry najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti (§ 19 zák. č. 222/04 Z.z.). Nakoľko išlo o opakovane dodávanú službu za obdobie 12 kalendárnych mesiacov, služba sa považovala za dodanú posledným dňom 12. mesiaca. Žalobca preto mohol objektívne svoje právo uplatniť na súde počínajúc 16. 1. 2009 pokiaľ išlo o nárok na poplatok za rok 2008 a počnúc 16. 1. 2010 pokiaľ šlo o nárok za poplatok za rok 2009. Žaloba v časti nároku na úhradu poplatku za rok 2008 bola na súd doručená 25. 2. 2013 a v časti práva na zaplatenie poplatku za rok 2009 až dňa 6. 11. 2013. V prípade nároku na zaplatenie sumy 292,47 eura (163,14eura + 129,33eura), zodpovedajúcej poplatkom za vedenie účtu majiteľa v rokoch 2008, 2009 tak došlo k uplynutiu premlčacej lehoty, s tým, že v prípade nároku poplatok za rok 2008 uplynula dňom 16. 1. 2012 a na poplatok za rok 2009 uplynula dňa 16.1.2013. Aj v prípade, ak by súd vychádzal z lehoty splatnosti uvedenej vo faktúrach vystavených na úhradu poplatkov za vedenie účtu (za rok 2008 dňa 28. 2.2009 a za rok 2009 dňa 15. 3. 2010), rovnako je nutné konštatovať premlčanie nároku v tejto časti pohľadávky žalobcu, pretože žaloba bola podaná až po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Za dôvodný považoval súd prvej inštancie iba nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie účtu za obdobie roku 2010. S poukazom na § 99 ods. 8 zák. č. 566/01 Z. z., ako aj cenník žalobcu platný na rok 2010, vydaný v súlade s Prevádzkovým poriadkom žalobcu, považoval nárok v tejto časti za dôvodne preukázaný a to v sume 17,40 eura (14,62 eura + DPH 2,78 eura). 3.Výrok o trovách konania odôvodnil súd ust. § 142 ods. 3. O.s.p. s tým, že žalobca bol neúspešný v prevažnej časti svojho nároku, preto mu nevzniká právo na náhradu trov konania a neúspech žalovaného bol len v nepatrnej časti, preto mu platí plná náhrada vzniknutých trov konania. Trovy žalovaného pritom pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z odporu proti platobnému rozkazu vo výške 16,50 eura a trovy spojené s úhradou poštovného za doručenie odporu voči platobnému rozkazu v sume 1,30 eura, odvolania voči uzneseniu o odmietnutí odporu vo výške 1,10 eura a vyjadrenia vo veci samej v hodnote 1,30 eura, pričom tieto výdavky dokladoval žalovaný potvrdením pošty o úhrade poštovného. 4.V zákonnej lehote proti zamietavému výroku rozsudku a výroku o trovách konania súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. f) OSP, § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.. Uviedol, že nepovažuje za správny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný je v danom záväzkovom vzťahu v postavení spotrebiteľa. Zastáva názor, že záväzkom, ktorý je predmetom tohto sporu je povinnosť žalovaného ako majiteľa cenných papierov uhrádzať Centrálnemu depozitáru cenných papierov (CDCP) poplatky za poskytnutú službu a to vedenie účtu majiteľa. Vlastníkom samotnej evidencie zaknihovaných cenných papierov a príslušného softvéru je CDCP, ale zápisy v tejto evidencii, ktoré sú hmotným substrátom zaknihovaných cenných papierov sú vo vlastníctve majiteľov cenných papierov. CDCP nedrží tieto zápisy pre seba, ale pre majiteľov cenných papierov a považuje za zrejmé, že žalovaný ako každý majiteľ cenných papierov týmito disponoval za účelom dosiahnutia zisku, a teda zvyšovania svojho majetku. Cenné papiere sú teda majetkové právo ich majiteľa, s ktorými môže na základe vlastného rozhodnutia vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť nakladať, previesť, či iným spôsobom s nimi disponovať. V súlade s takýmto rozhodnutím však musí rovnako ako každý iný subjekt znášať príslušné náklady, ktorými sú predovšetkým poplatky za vedenie účtu. Má za to, že neexistuje iné ako obchodnoprávne využitie cenných papierov, a teda žalovanému nemožno priznať stasus spotrebiteľa. Právny vzťah medzi žalobcom a osobami, ktorým vedie účet majiteľa sa v otázkach upravených zákonom č. 566/2001 Z.z. spravuje ustanoveniami zákona o cenných papieroch a z tohto vyvodzuje záver, že v otázkach neupravených týmto zákonom sa tieto právne vzťahy spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka a týmto sa spravuje aj inštitút premlčania. Tento záver odvodzuje od ust. § 105 ods. 5 zákona o cenných papieroch a má za to, že charakter kogentných noriem vylučuje, aby sa subjekty právneho vzťahu odchýlili od pravidla v nich uvedeného. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť mu celú žalovanú sumu, ako aj nahradiť všetky trovy konania, vrátane trovy odvolacieho konania za uhradený súdny poplatok za odvolanie. 5.K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdil a uplatnil si bližšie nešpecifikovanú náhradu trov celého konania. Zotrval na svojom názore, že podľa súčasnej judikatúry by mala premlčacia doba pre uplatnenie nároku na odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov voči spotrebiteľovi uplynúť po 3 rokoch v súlade s ust. § 101 Občianskeho zákonníka vzhľadom na ustanovenie § 52 ods. 2 a to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, pričom poukázal na to, že on podnikateľom nie je. Naďalej tvrdil, že na vzťah medzi sporovými stranami nie je možné aplikovať ust. § 105 ods. 5 zákona o cenných papieroch a o vzťahu podľa Obchodného zákonníka. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že je členom CDCP alebo, že je členom ako iný CDCP v zmysle § 104 ods. 1 citovaného zákona, pričom použitie Občianskeho zákonníka je možné v zmysle § 90 ods. 2 zákona o cenných papieroch. Majiteľ účtu vedeného v centrálnom depozitári cenných papierov je výhradne majiteľom účtu a nie klientom žalobcu. Ďalej uvádza, že odplatné zmluvy definuje zákon o cenných papieroch v druhej časti - § 30 až § 44a zákona a zmluva o vedení účtu pre majiteľa tam nie je uvedená. 6.Aj k tomuto vyjadreniu k odvolaniu podal písomné vyjadrenie žalobca, v ktorom zotrval na svojich argumentoch. 7.Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a krajský súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016) 8.Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 veta prvá tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal napadnuté výroky rozsudku aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že neboli dané dôvody ani pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozhodnutia. 10.Žalobca použil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/ , § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/, f/ O.s.p., platného a účinného v čase podania odvolania za súčasne platnej právnej úpravy, ide o odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ a § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. 11.Súd prvej inštancie založil svoje závery premietnuté do zamietavého výroku na nesprávnom právnom posúdení a v dôsledku toho v tejto časti aj nesprávne vo veci rozhodol. Žalovaný vzniesol námietku premlčania a pre posúdenie úspešnosti uplatňovaného nároku žalobcu je podstatné vysporiadanie sa s dôvodnosťou tejto námietky. Medzi sporovými stranami bolo totiž sporné, či sa má premlčanie vo veci posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka, a či základný vzťah medzi sporovými stranami je potrebné posudzovať ako vzťah obchodnoprávny alebo ako vzťah občianskoprávny - spotrebiteľský. 12.Odvolací súd dospel k záveru, že je nesporné, že právny vzťah sporových strán sa v súčasnej dobe spravuje ustanoveniami zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch. Charakter tohto právneho vzťahu je však potrebné vyhodnocovať v kontinuite s jeho vznikom, t.j. podľa ustanovení zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch ako právny vzťah Strediska cenných papierov a majiteľa účtu cenných papierov. 13.Podľa § 55 ods. 1 citovaného zákona stredisko je právnickou osobou, ktorú zakladá podľa osobitného predpisu ministerstvo, stredisko sa zapisuje do obchodného registra. Podľa § 56 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona stredisko je povinné evidovať zaknihované cenné papiere zmeny ich majiteľov a ďalšie údaje, ktoré sa ich týkajú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Podľa písm. c/ ustanovenia stredisko je povinné evidovať rozhodnutia prijaté ministerstvom podľa tohto zákona. Podľa § 58 ods. 1 citovaného zákona stredisko zriadi účet každému, kto sa stane majiteľom zaknihovaného cenného papiera na základe privatizácie s použitím investičných kupónov vykonanej podľa osobitných predpisov. Podľa ods. 5 ustanovenia právny vzťah medzi majiteľom účtu a strediskom sa spravuje týmto zákonom a Obchodným zákonníkom. Podľa § 56 ods. 7 činnosť podľa ods. 1 písm. c/, podľa § 58 ods. 1 a § 60 ods. 1 zákona vykonáva stredisko bezplatne. Ostatné činnosti vykonáva stredisko za odplatu na základe zmluvy. Ustanovenia cenových predpisov tým nie sú dotknuté. 14.Z citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že právny vzťah medzi pôvodným správcom účtu, t.j. Strediskom cenných papierov a majiteľom tohto účtu vznikol zo zákona, keď podľa § 58 ods. 1 tohto zákona (č. 600/1992 Zb.) stredisku cenných papierov vyplývala povinnosť zriadiť účet každému, kto sa stane majiteľom zaknihovaného cenného papiera na základe privatizácie, pričom priamo v zákone je úprava o tom, že tento vzťah sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, aj keď samotné postavenie strediska cenných papierov na jednej strane a postavenie žalobcu ako fyzickej osoby by mohlo naznačovať, že by išlo o vzťah spotrebiteľský, pre jeho vznik však chýba podstatná náležitosť takéhoto stavu a to existencia spotrebiteľskej zmluvy. 15.Podľa § 52 ods. 1, ods. 3,4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 16.Z týchto citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva záver, že spotrebiteľský vzťah vznikne iba vtedy, ak samotné plnenie dodávateľom bude dôsledkom uzavretej spotrebiteľskej zmluvy. Nestačí teda, že vo všeobecnosti bude mať dodávateľ charakter osoby, ktorá inak môže byť dodávateľom, vyžaduje sa, aby sa tento charakter prejavil v konkrétnom posudzovanom vzťahu. Pre nedostatok tejto podstatnej náležitosti teda nemožno tento právny vzťah založený na základe ustanovení zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch hodnotiť ako vzťah spotrebiteľský a navyše zákonodarca v ustanovení § 58 ods. 5 tohto zákona, podriadil tento právny vzťah expresis verbis ustanoveniam Obchodného zákonníka. Podradenie tohto právneho vzťahu pod novú zákonnú úpravu, ktorou je zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch sa uskutočnilo prostredníctvom prechodných ustanovení tohto zákona. 17.Podľa § 164 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. účet majiteľa zriadený podľa doterajších predpisov. sa pokladá za evidenciu podľa § 9 ods. 3. Účet majiteľa zriadený podľa doterajších predpisov vedie centrálny depozitár. 18.Podľa § 164a ods. 3 citovaného zákona účet majiteľa zriadený podľa doterajších predpisov sa považuje za evidenciu podľa § 99 ods. 3, ktorú centrálny depozitár vedie za odplatu. Účet majiteľa zriadený podľa doterajších predpisov vedie centrálny depozitár. 19.Vedenie účtu majiteľa cenných papierov aj podľa novej zákonnej úpravy bolo teda zriadené taktiež priamo právnym predpisom, v ktorom bolo zakotvené, že uvedenú evidenciu centrálny depozitár vykonáva za odplatu. Ani ustanovenie § 105 citovaného zákona, ktoré upravuje účet majiteľa nepredpokladá vznik tohto účtu za základe zmluvy. Jeho vznik totiž predpokladá už samotné nadobudnutie zaknihovaného cenného papiera tým, že tento sa zapíše na účet majiteľa podľa § 13 zákona. 20.Vzhľadom k tomu, že posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania žalovaným je závislé aj na vyhodnotení otázky začiatku plynutia premlčacej lehoty, ktorá sa javí byť medzi sporovými stranami sporná, považuje odvolací súd za potrebné vyjadriť sa aj k tejto otázke. Súdna prax už vo viacerých rozhodnutiach riešila túto otázku a zaujala stanovisko, že všeobecné ustanovenie § 101 Obč.zákonníka upravujúce nielen dĺžku všeobecnej premlčacej doby, ale aj jej začiatok, pričom tento je spájaný s okamihom, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Všeobecne platí, že právo sa môže vykonať po prvý raz akonáhle vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda okamihom splatnosti dlhu, t.j. dňom, kedy mal dlžník povinnosť prvýkrát splniť dlh. Tento dlh je potom dňom začiatku plynutia premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Ak môže veriteľ vyvolať splatnosť dlhu, t. zn., že ak môže požiadať dlžníka o splnenie dlhu, potom objektívne posudzované, môže svoje právo aj vykonať, t.j. podať žalobu na súd. Prvá objektívna možnosť vykonania práva je teda daná okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať. Prijatie názoru viazanosti začiatku plynutia premlčacej doby na deň splatnosti dlhu a nie na deň vzniku právneho vzťahu, z ktorého dlžníkovi vznikla povinnosť na plnenie, by znamenalo neprípustné posunutie začiatku plynutia premlčacej doby, čo je v zrejmom rozpore s účelom inštitútu premlčania a mohlo by sa tak stať prakticky na neobmedzenú dobu /rozhodnutie NS ČR 33 Odo/918/2006). Názor vyjadrený v uvedenom rozhodnutí nadväzuje na rozhodnutie uvedené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod R/28/84. 21.Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý zamietavý výrok rozsudku zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, keďže je založený na nesprávnom právnom posúdení. Odvolací súd zrušil aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania. 22.Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť vznesenej námietky premlčania nároku žalobcu za jednotlivé roky a pri svojich záveroch sa spravovať záväzným právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom v tomto rozhodnutí. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť v novom rozhodnutí rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania vrátane odvolacieho konania. 23.Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( § 393 ods.2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).