Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/126/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201180 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:6014201180.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu U. I., bývajúceho v F. XXX, zastúpeného advokátkou Mgr. Jankou Krakovskou, so sídlom Košice, Čajakova 1, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 19.08.2014 č. 44478-2/2014-BA, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava rozhodnutím zo 06.06.2014 č. 15089-7/2014-RV podľa § 194 ods.3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zastavila konanie vo veci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, o ktorú si žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal žiadosťou zo dňa 08.04.2014. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca so žiadosťou predložil písomnú žiadosť zo dňa 03.04.2014, v ktorej poukázal na už vydané a právoplatné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia: rozhodnutie č. 300-430/2005-2 zo dňa 17.05.2005 a rozhodnutie č. 300-431/2005-2 zo dňa 17.05.2005. Obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 31.05.2005. Správny orgán v konaní o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu vyzval výzvou zo dňa 22.04.2014 o predloženie dôkazov nevyhnutných na posúdenie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a určenie jej sumy, a to nového lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vydaného v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Na lekársky posudok zo dňa 10.03.2005, na ktorý prihliadala Sociálna poisťovňa už v právoplatne skončenom konaní, nebude v prebiehajúcom konaní prihliadať. Žalobca nový lekársky posudok nepredložil, preto konanie bolo zastavené. V odôvodnení správny orgán ďalej uviedol, že spolu s formálnou žiadosťou žalobcu bola pobočke Sociálnej poisťovne, Rožňava doručená 08.04.2004 aj jeho neformálna žiadosť, a to uplatnenie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 03.04.2014. Vzhľadom na to, že choroba z povolania bola žalobcovi zistená 20.07.2004, sa na vec vzťahuje prechodné ustanovenie § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. Toto prechodné ustanovenie je vymedzené jednoznačne, neumožňujúc dvojaký výklad. Správny orgán ďalej poukázal na to, že v prejednávaných veciach žalobcu nebola porušená ochrane súkromných osôb pred nepredvídateľnými mocenskými zásadami, najmä k tomu, že mohol proti rozhodnutiam pobočky z roku 2005 podať odvolanie v zmysle § 214 ods.1 zákona o sociálnom poistení a mal následne aj možnosť napadnúť prípadné právoplatné rozhodnutia odvolacieho orgánu žalobou podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru prvý dátum zistenia choroby z povolania nie je ešte odškodniteľný. Až druhý dátum spojený so splnením zákonných kritérií je odškodniteľný, ku ktorému sa choroba z povolania „hlási“, od toho dátumu vždy iba do budúcnosti. Súčasne musí byť splnená aj posledná podmienka, aby sa poškodenému príslušné tlačivo dostalo do dispozičnej sféry a mohol si svoje oprávnené nároky uplatniť. V otázke vydania nezákonných rozhodnutí Sociálnou poisťovňou, pobočka Rožňava v roku 2005 žalobca poukázal na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 28 zákona o sociálnom poistení. Podľa názoru žalobcu je potreba odstrániť ten rozpor, že lekársky posudok s bodovým hodnotením je vystavený na starom vzore tlačiva podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktorá k dátumu 10.03.2005 už nebola súčasťou platného právneho poriadku Slovenskej republiky. Tento nedostatok musí byť odstránený v súčinnosti s príslušnou Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, a súčasne musí zodpovedať platnému právnemu poriadku SR. Nový lekársky posudok podľa žalobcu musí byť vystavený na tlačive podľa vzoru 2 prílohy k zákonu č. 437/2004 Z.z. a priznanými bodmi zodpovedať tomuto zákonu. V danom prípade správny orgán nezistil presne a úplne skutočný stav veci, keď nezohľadnil všetky skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov a nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. Navrhol, aby na základe skutkových a právnych dôvodov bolo vydané rozhodnutie zrušené a vec vrátená za nové konanie. Po vrátení veci na nové konanie nové rozhodnutie o zrušení pôvodných ničotných rozhodnutí, odstránení sporných otázok a priznania úrazovej dávky minimálne do sumy 3.677,30 eur, ktorá bude zodpovedať platnému právnemu poriadku. Žalovaný rozhodnutím z 19.08.2014 č. 44478-2/2014-BA odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava potvrdil. V odôvodnení žalovaný konštatoval, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a priloženej dokumentácie v celom rozsahu, zistil, že postup správneho orgánu prvého stupňa bola správny. Ďalej konštatoval, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podaním žiadosti doručenej pobočke Sociálnej poisťovne, Rožňava 25.04.2005, ku ktorej pripojil posudok o odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania, profesionálnej otravy a iného poškodenia zdravia pri prácu zo dňa 10.03.2005, vystavený lekárom Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie FN L. Pasteura Košice a potvrdený prednostom tejto kliniky. V posudku bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na 350 bodov. Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava rozhodnutím zo 17.05.2005 č. 300-430/2005-2 priznala žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 21.000,-- Sk (350 bodov x 60,-- Sk). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.05.2005. Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava na základe zápisnice zo zasadnutie komisie pre odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania zo dňa 19.04.2005 spísanej zamestnávateľom žalobcu, ktorý navrhol a schváli zvýšenie sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia o 80 %, vydala dňa 17.05.2005 rozhodnutie č. 300-431/2005-2, ktorým žalobcovi priznala nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 16.800,-- Sk. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.05.2005. Žiadosťou z 08.04.2014, ktorého prílohou bol list označený ako Uplatnenie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, si žalobca uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.422,50 eur ako doplatok k už vyplatených súm vo výške 21.000,-- Sk a 16.800,-- Sk na základe právoplatných rozhodnutí, ktoré žalobca považuje za nezákonné, ničotné a žiada ich zrušiť a vydať nové rozhodnutie s priznaním sumy zodpovedajúcej hodnote bodov podľa zákona, ako aj hodnoty za jeden bod. Podľa názoru žalobcu mal priznanú chorobu z povolania až za účinnosti zákona č. 437/2004 Z.z., pričom poukázal na lekársku správu zo dňa 24.02.2005, z ktorej vyplýva záver, že na základe klinického obrazu a výsledkov objektivizovaných vyšetrení a údajov z hygienického prešetrenia pracoviska, a objektivizovanej pracovnej anamnézy, bola hlásená v kolektíve lekárov KPLaKT chorobu z povolania. Hlásenie choroby z povolania bolo vydané, a následne hlásené dňa 10.03.2005. To znamená, že v rámci výkonu ambivalentnej činnosti klinického pracovného lekára bolo pôvodné všeobecné ochorenie o zistenom poškodení zdravia po splnení jednotlivých kritérií transformované na profesionálne ochorenie. Týmto dňom hlásenie choroby z povolania a lekársky posudok sťaženia spoločenského uplatnenia nadobudli právnu účinnosť a možnosť uplatniť si úrazovú dávku. Žalobca k žiadosti zo dňa 08.04.2014 predložil posudok zo dňa 10.03.2005 a na výzvu prvostupňového správneho orgánu, aby predložil nový lekársky posudok, listom z 21.05.2014 oznámil, že v uplatnenom nároku uviedol všetky podstatné skutočnosti. V liste upozornil na procesnú povinnosť a odstránenie rozporov na zistenie skutočného stavu veci, a na vykonanie dôkazov, predovšetkým ustanovením znalca z odvetvia chorôb z povolania. Ďalej uviedol, že povinnosťou Sociálnej poisťovne je výklad dotknutej právnej úpravy tak, aby zodpovedal skutočnosti a platnému právnemu poriadku v roku 2005, kedy mal priznanú chorobu z povolania. Navrhovaným dôkazom na znalecké dokazovanie sa súčasne odstráni pretrvávajúci rozpor v tom, že lekársky posudok, ako aj posúdenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia musí byť vykonané podľa zákona č. 437/2004 Z.z. Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že žalobca v určenej lehote nedostatky podania neodstránil a svoj nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 20.07.2004 uplatnený žiadosťou zo dňa 08.04.2014, nepreukázal. K odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že lekársky posudok zo dňa 10.03.2005 bol predložený v konaniach, ktoré boli ukončené právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami. Rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom na základe dokladov, ktoré predložil žalobca. Ten nevyužil zákonom danú možnosť na podanie žaloby na preskúmanie právoplatného rozhodnutia v lehote 2 mesiacov podľa § 250b ods.1 O.s.p., pričom zameškanie lehoty už nie je možné odpustiť. Sociálna poisťovňa pri vydaní rozhodnutia zo 17.05.2005 vychádzala z právnych predpisov vzťahujúcich sa na vec v čase posúdenia žiadosti žalobcu v roku 2005. Z hlásenia choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania vystavenom v mesiaci marec 2005 jednoznačne vyplýva, že žalobcovi bola choroba z povolania prvýkrát zistená dňa 20.07.2004, teda pred účinnosťou zákona č. 437/2004 Z.z. Preto sa s poukazom na § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. na vec vzťahovali doterajšie predpisy. Preto nebolo potrebné nariadiť v tomto konaní znalecké dokazovanie, pretože pri rozhodovaní o nároku žalobcu sa Sociálna poisťovňa riadila platnou úpravou. Označenie právoplatných rozhodnutí zo 17.05.2005 žalobcom ako nezákonných a ničotných, považuje žalovaný za svojvoľné, ničím nepodložené a s platným právom absolútne nesúladné. Akékoľvek spochybňovanie právoplatných rozhodnutí zo dňa 17.05.2005 ako individuálnych právnych aktov znamená spochybnenie prejavu štátnej suverenity, a preto poukazovanie na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka považuje žalovaný za neopodstatnené. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že prípadná do úvahy prichádzajúca obnova konania je podľa § 221 a nasl. zákona o sociálnom poistení prípustná len v nedávkovom konaní, ktorého predmet je taxatívne vymedzený v § 172 ods.5 tohto zákona. Z týchto dôvodov považoval žalovaný za odvolanie žalobcu za nedôvodné. V zákonnej lehote podal žalovaný žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného a žiadal, aby súd toto rozhodnutie, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil tiež nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. V žalobe konštatoval, že k hláseniu choroby z povolania nedošlo, a ani nemohlo dôjsť v roku 2004, ako to tvrdí žalovaný. Vydané hlásenie o priznanej chorobe z povolania k dátumu 10.03.2005 bolo vydané v súlade s úpravou MZD SR č. Z-10 949/1973-B1, v zmysle ktorej je hlásenie dokladom o zistení choroby a podkladom pre uplatnenie nárokov vyplývajúcich zo zisteného ochorenia. Až po vystavení hlásenia a jeho odovzdania k registrácii do príslušných registračných systémov, sa podľa žalobcu pôvodné tzv. všeobecné ochorenie mení na tzv. profesionálne ochorenie. Preto o chorobe z povolania nerozhodujú používané termíny „zistená“, alebo „priznaná“, ale obsah, ktorý vyjadrujú. Žalovaný na túto skutočnosť neprihliadol, a preto rozhodol v rozpore s ustanovením § 195 a § 196 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalovaný tiež použil nesprávny výklad platnej právnej úpravy, keď tvrdí, že choroba z povolania bola zistená 20.07.2004. Ide o nesprávne, nezákonné, zmätočné tvrdenie, a na tom základe ničotné rozhodnutie. Tvrdenie žalovaného, že choroba z povolania bola zistená 20.07.2004, je aj v rozpore s metodickými pokynmi na vyplňovanie „hlásení“, z ktorých vyplýva, že najprv ide o všeobecné ochorenie, ktoré sa až neskôr zmení a prizná ako choroba z povolania. V tejto súvislosti poukázal na judikáty krajských súdov a Najvyššieho súdu SR ohľadom hodnoty za jeden bod, v zmysle ktorých sa žalobcovi nemala priznať hodnota za jeden bod 60,-- Sk. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že pri vydávaní t.č. právoplatných rozhodnutí zo 17.05.2005 vychádzal z právnych predpisov, vzťahujúcich sa na vec v čase posúdenia žiadosti žalobcu v roku 2005, poukazujúc na ustanovenie § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z., pretože žalovaný nebral do úvahy citovanú úpravu Ministerstva zdravotníctva, ktorá platila do októbra 2006. Podľa žalobcu prechodné ustanovenia § 11 ods.1 používa žalovaný zmätočne z dôvodu, že k hláseniu choroby z povolania v odškodniteľnom stupni došlo až v marci 2005, v takom prípade podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. R 47/2010) sa musí použiť nová hodnota bodov platná pre rok 2005. Žalobca ďalej poukázal na to, že si neuplatňoval nárok z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, preto nemal dôvod zhoršenie zdravotného stavu preukazovať. Nesprávny postup žalovaného je v tom, že ak vznikla sporná otázka (§ 7 ods.6 zákona č. 437/2004 Z.z.), potom fakultatívna možnosť ustanoviť znalca, sa musí zmeniť na obligatórnu povinnosť a procesnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 195 zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného vyplýva, že tak rozhodnutie žalovaného, ako aj podklad pre ich vydanie - lekársky posudok KPLaKT s bodovým hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia sa musia zrušiť, pretože sú vydané na základe nesprávnych listín. Žalobca poukázal na právne závery rozsudku Európskeho súdneho dvora z 13.01.2004 vo veci C-453/00 Kühne und Heinz, pričom povinnosťou žalovaného bolo sa so závermi vo svojom rozhodnutí vysporiadať. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný síce poukazuje na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí a nevyužitie odvolania. Obsah ustanovenia § 39 O.z., ako aj závery uvedeného rozsudku, je jednoznačný. Vyplýva z neho povinnosť zmeniť správne rozhodnutie, ktoré už nadobudlo právoplatnosť, aby sa dosiahol súlad s dikciou jednotlivých ustanovení komunitárneho práva. Aj keď záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia je jednou zo záruk stability právnych vzťahov, ktoré boli takýmto rozhodnutí založené, vymedzená právoplatnosť právneho rozhodnutia má vo svojej podstate iba relatívny charakter. Odôvodňuje ju existencia verejného záujmu na tom, aby bolo každé rozhodnutie, vydané v rozpore s právnym predpisom, zrušené alebo zmenené. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že zastavenie konania o žiadosti žalobcu z 08.04.2014 bolo odôvodnené, pretože žalobca nepredložil žiadne dôkazy nevyhnutné na posúdenie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a na určenie sumy. Lekársky posudok zo dňa 10.03.2005 bol predložený v konaniach, ktoré boli ukončené právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami. Právoplatné rozhodnutie už nie je možné napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami. Rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom na základe dokladov, ktoré predložil žalobca. Žalobca nevyužil zákonom danú možnosť na podanie žaloby na preskúmanie právoplatného rozhodnutia v lehote dvoch mesiacov, podľa § 250p ods.1 O.s.p. Sociálna poisťovňa pri vydaní právoplatných a vykonateľných rozhodnutí z roku 2005 vychádzala z právnych predpisov vzťahujúcich sa na vec v čase posúdenia žiadosti žalobcu. Podľa § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Hlásenia choroby z povolania z 10.03.2005 vyplýva, že žalobcovi bola choroba z povolania prvýkrát zistená dňa 20.07.2004, teda pred účinnosťou citovaného zákona. Hlásenie choroby z povolania obsahuje poučenie o možnosti v lehote 15 dní odo dňa, kedy bol posudok fyzickej osobe doručený, podať odvolanie. O tomto odvolaní rozhodoval vedúci bez zdravotníckeho zariadenia a rozhodnutie je konečné. Žalobca odvolanie proti posudku (hláseniu) z 10.03.2005 nepodal. Žalovaný ďalej uviedol, že nepovažuje za potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, lebo pri rozhodovaní o nároku žalobcu sa riadila platnou právnou úpravou. Označenie právoplatných rozhodnutí zo dňa 17.05.2005 zo strany žalobu ako nezákonných a ničotných, považuje žalovaný za svojvoľné, ničím nepodložené a s platným právom absolútne nesúladné. Akékoľvek spochybňovanie právoplatných rozhodnutí zo dňa 17. mája ako individuálnych právnych aktov znamená spochybnenie prejavu vnútornej štátnej suverenity, a preto poukázanie žalobcu na ustanovenie § 39 O.z., považuje žalovaný za neopodstatnené. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca si v roku 2005 uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe posudku z 10.03.2005, ktorý vyhotovil lekár KPLaKT, a z ktorej vyplýva, že žalobca mal zistenú chorobu z povolania dňa 20.07.2004, a to chorobu z vibrácií - ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené vibráciou. Toto sťaženie spoločenského uplatnenia kolektív lekárov KPLaKT v Košiciach hodnotili podľa položky č. 90 tabuľky č. IV, prílohy k vyhláške č. 32/196 Zb. počtom bodov 350. Posudok obsahuje poučenie o možnosti podať proti nemu odvolanie. V spise sa nachádza tiež hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, z ktorého vyplýva dátum prvého zistenia choroby 20.07.2004, dátum priznania 10.03.2005. Na základe týchto listín, ako aj oznámenia zamestnávateľa žalobcu o vzniku poistnej udalosti, žalovaný rozhodnutiami zo 17.05.2005 č. 300-410/2005-2 a č. 300-431/2005-2 žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 21.000,-- Sk a 16.800,-- Sk (zvýšenie o 80 %). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca nepodal odvolanie ani proti posudku, ani proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava, ktoré nadobudli právoplatnosť 31.05.2005. Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava pri rozhodovaní o nároku žalobcu o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodovala v roku 2005 podľa platných a účinných právnych predpisov zákona č. 461/2003 Z.z., ustanovenia § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. a vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Pretože choroba z povolania bola u žalobcu zistená 20.07.2004, postupovala v súlade s ustanovením § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. a výšku náhrady stanovila podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Súd konštatuje, že v čase rozhodovania o nároku žalobcu Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava postupovala v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi, keďže podľa citovaného prechodného ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z. rozhodujúci bol dátum zistenia choroby z povolania. Neskoršou judikatúrou Najvyššieho súdu SR bolo ustálené, že aj v týchto prípadoch, keď choroba z povolania bola zistená pred účinnosťou zákona č. 437/2004 Z.z., sa výška bodu posudzovala podľa novej právnej úpravy. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi v roku 2005 nič nebránilo, aby sa proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava, eventuálne aj proti posudku KPLaKT odvolal, a ak by v odvolacom konaní neuspel, mal ešte právo podať v dvojmesačnej lehote žalobu na preskúmanie právoplatných rozhodnutí Sociálnej poisťovne na príslušnom krajskom súde. Žalobca 08.04.2014 doručil Sociálnej poisťovne, pobočky Košice podanie, ktoré nazval Uplatnenie nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, ku ktorému pripojil žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a lekársku správu z 24.02.2005. Keďže žalobca k svojej žiadosti nepripojil žiadne nové dôkazy, Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava postupovala v súlade s ustanovením § 184 ods.5 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Zároveň bol žalobca upozornený, že ak v stanovenej lehote nepredloží nový lekársky posudok, konanie bude podľa § 194 ods.3 zákona o sociálnom poistení zastavené. Podľa § 186 ods.4 zákona o sociálnom poistení ak podanie neobsahuje predpísané náležitosti, alebo nebolo predložené na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne vyzve účastníka konania, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Súčasne upozorní účastníka konania na dôsledky neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh konania. Podľa § 194 ods.3 citovaného zákona konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa § 193 ods.1 v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne. Podľa § 210 ods.1 citovaného zákona organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutia o zastavení konania. Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení teda vyplýva, že žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa postupovali v súlade s nimi. Požiadavka žalobcu, aby správny orgán v konaní v roku 2014 zrušil svoje právoplatné a vykonateľné rozhodnutia z roku 2005 ako nulitné, je s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, neprípustná. Rovnako nie je prípustné ani opätovné rozhodovanie vo veciach, v ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté, a to na základe tých istých podkladov. Tento postup by mal za následok revíziu rozhodnutí z roku 2005, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom SR. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.09.2014 č.k. 9Sžso/6/2013, ktorým rozhodoval v obdobnej skutkovej a právnej veci. Z uvedených dôvodov sa súd nezaoberá jednotlivými žalobnými námietkami žalobkyne, vzhľadom na to, že nie sú k povahe veci právne významné. Z týchto dôvodov súd žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol. Žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250q ods.1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.