Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/697/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814205930 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:6814205930.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, proti žalovanej P. B., F.. XX.X.XXXX, S., D.. I.. P. XX, o zaplatenie 484,41 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 6C/93/2015-56 z 18.8.2015 Okresného súdu Rožňava r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení, o.i., uviedol, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol. Z oboznamovaných listinných dôkazov ako aj zo žaloby žalobcu, konštatoval, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru vo výške 537,74 Eur (16.200 Sk), že predmetom tohto konania bolo zaplatenie úveru poskytnutého celkom vo výške 537,74 Eur (16.200 Sk) a vyplateného, vrátane revolvingov, vo výške 487,95 Eur, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Obč. zák. a zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a teda vznikol občianskoprávny vzťah, a nie obchodnoprávny vzťah v zmysle § 497 a nasledujúcich Obch. zák. Z prehľadu poskytnutých finančných prostriedkov mu vyplynulo, že žalobca z titulu úveru vyplatil žalovanej celkovo sumu 487,95 Eur , pričom žalovaná splátkami v období od 20.09.2006 do 20.10.2008 uhradila 633,65 Eur. Poukázal na to, že predložená zmluva je predtlačený formulár, bežne používaný žalobcom, resp., jeho zmluvnými obchodnými partnermi na tento účel, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Vychádzajúc z § 52 ods. 1, 3,4, § 53 ods. 1 prvej vety, ods. 4, § 54 ods. 1, 2 Obč. zák. a § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, t.j. , v čase uzavretia úverovej zmluvy, urobil záver, že Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa X.X.XXXX, podpísaná účastníkmi, je spotrebiteľskou zmluvou a neriadi sa režimom Obch. zák. Zistil, že oboznamovaná zmluva je v rozpore s § 4 ods. 1 ako aj s § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vyplynulo mu to zo skutočnosti, že žalobca prostredníctvom E. P. (uvedenej v bode 1 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru) so žalovanou uvedenou v bode 2 spísali žiadosť o poskytnutie úveru v bode 5 a následne žiadosť bola podpísaná žalovanou XX.X.XXXX. Zo samotného bodu 6 mu vyplynulo, že sa nemá vypĺňať, teda v čase uzavretia zmluvy - žiadosti táto časť nebola vyplnená, o čom svedčí aj iný typ písma, kde sú uvedené údaje o schválenom revolvingovom úvere. Z tvrdenia žalobcu mu vyplynulo, že žalovanej malo dôjsť oznámenie veriteľa o schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere, ktorá bola doložená v spise, že uvedené oznámenie nie je však podpísané zo strany žalovanej a navyše, žalobca v konaní ani nepreukázal, či toto oznámenie žalovanej aj doručil. Z toho mu vyplynulo, že žalobca so žalovanou neuzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má na mysli § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko písomná forma bola uvedená len na žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, pričom schválenie revolvingového úveru s uvedením výšky úveru a všetkých náležitostí týkajúcich sa splátok, úrokov, ročnej percentuálnej miery nákladov, boli uvedené len v oznámení veriteľa, ktoré žalovaná nepodpísala. Súd takýto spôsob uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy považoval za nekalú praktiku žalobcu, nakoľko v čase podpisu zmluvy žalovaná nevie, v akej výške a s akými podmienkami jej bude schválený úver, pretože vypisuje len žiadosť o poskytnutie úveru a schválenie úveru jej má byť oznámené následne žalobcom, kde už nemá možnosť ovplyvniť výšku úveru, ani podmienky, za ktorých je úver poskytnutý - výšku úrokov, splátky a podobne. Ďalej zistil, že úverová zmluva je v rozpore s § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, neobsahuje všetky náležitosti vyžadované cit. ust., t.j. sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, že v zmluve je totiž uvedená mesačná splátka 33,19 Eur (1.000 Sk), v počte 30 mesiacov, s termínom splátky 20. deň v mesiaci, avšak z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok iných poplatkov. Žalobca totiž v oznámení o schválení úveru uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako to má na mysli § 53 ods. 4 Obč. zák.. Navyše poukázal na § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v úverovej zmluve, o tom z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a tiež vzhľadom na to, že žalovaná úver čerpala, súd zmluvu o revolvingovom úvere uzavretú medzi účastníkmi konania považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného mu vyplynulo, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov a prípadnej zmluvnej pokuty, ale predmetom konania bolo vrátenie úveru poskytnutého žalovanej, ktorý jej bol vyplatený vo výške 487,95 Eur, pričom žalovaná uhradila spolu 633,65 Eur. Z uvedeného mal za zrejmé, že žalovaná čerpanú istinu úveru vo výške 487,95 Eur žalobcovi uhradila, keďže vzhľadom na žalobcom predloženú Kartu klienta k Zmluve č. XXXXXXXXXX spolu uhradila sumu 633,65 Eur. Vzhľadom na uvedené, s poukazom na nedodržanie § 4 ods. 1 ako aj § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 52 a nasl. Obč. zák. žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Výrok o trovách konania oprel o § 142 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že žalovanej by vzniklo právo na náhradu trov konania, nakoľko mala úspech vo veci, avšak trovy konania si neuplatnila. 3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. 4. V prvom rade žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že súd nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvy o revolvingovom úvere a zachovania písomnej formy. Z napadnutého rozsudku mu nevyplýva, že by súd vôbec ustálil alebo len posudzoval, čo je návrhom na uzavretie zmluvy a čo jeho prijatím. Tvrdil, že žalovaná podaním žiadosti o úver so sumou úveru 30.000,- Sk, s výškou splátky 1.000,- Sk a s počtom splátok 30 uskutočnila v zmysle Obč. zák., ako aj v zmysle čl. 2., ods. 2.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere návrh na uzavretie zmluvy, že tento návrh bol vykonaný v písomnej forme, pričom jeho obsah je vlastne určený obsahom žiadosti o poskytnutie úveru (bod 5), a prísl. ustanoveniami zo zmluvných dojednaní. Uviedol, že po obdržaní tohto návrhu a posúdení (z hľadiska schopnosti žalovaného splácať ním požadovaný úver) prijal uvedený návrh, pričom schválil poskytnutie úveru vo 30.000,- Sk, s výškou splátky 1.000,- Sk a s počtom splátok 30. Poukázal na to, že návrh na uzavretie zmluvy (vo forme žiadosti) , ako aj jeho prijatie sú písomné a uvedené na tej istej listine. Tvrdil, že samotný záver súdu týkajúci sa procesu uzatvárania zmluvy ako nekalej praktike odporuje právnej úprave a podstate právneho úkonu, ktorý robí žiadateľ o úver, že žiadateľ o úver žiada o poskytnutie v určitej výške, ktorá predstavuje maximálnu hranicu (limit) s tým, že táto hodnota môže byť po vyhodnotení údajov potrebných pre rozhodnutie o schválení úveru znížená, že s týmto vedomím podáva žiadosť o úver, pričom ani z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ktoré zákonné ust. by dávalo žiadateľovi o úver nárok na úver v ním požadovanej výške. Ak teda žiadateľ o úver podáva žiadosť, je si vedomý že výška úveru môže byť schválená aj v menšej sume. Avšak hodnota RPMN sa nikdy nezvýši, práve naopak (čo prakticky znamená, že v časovom vyjadrení je úver lacnejším). Uviedol, že obsah a dôsledky podania žiadosti o úver vyplývajú nielen zo zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, ale súčasne aj z podstaty úverovej zmluvy - možnosť získať úver do určitej výšky, a nie iba v presne požadovanej sume, že na rozdiel od pôžičky, právna úprava úveru a zmluvy o úvere umožňuje, aby výška plnenia od veriteľa mohla predstavovať úverový limit (teda sumu, do ktorej je za dohodnutých podmienok možné získať prostriedky). Preto žiadosť predložená zo strany žalovanej (a ktorá predstavuje z právneho hľadiska návrh na uzavretie zmluvy) predstavuje žiadosť o poskytnutie peňažných prostriedkov do určitej výšky (čo je inak vyjadrené aj v čl. 1 a 2 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere). Poukázal na to, že v zmysle právnej úpravy, ako aj právnej doktríny týkajúcej sa vzniku zmlúv, teda došlo medzi účastníkmi konania k dohode o výške úveru, výške splátky a počte splátok. Pokiaľ súd otázku uzavretia zmluvy spája s uvedením náležitostí podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu XX.XX.XXXX, ide o rozdielnu záležitosť. Písomná forma zmluvy bola v prípade zmluvy o revolvingovom úvere zachovaná a závery súdu v tomto smere nemajú oporu v právnej úprave. Záver o tom, že žalobca nemá nárok na úrok s odkazom na § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. považoval za nesprávny, a to po skutkovej ako aj právnej stránke. Citujúc čl. 4., ods. 4.1 zmluvy, uviedol, že uzavretá zmluva o revolvingovom úvere spĺňa požiadavku uvádzať v zmluve úrok a preto nárok na jeho zaplatenie je oprávnený, že rovnako je oprávnený aj jeho nárok na zaplatenie 1500,- Sk ako poplatku za uzavretie zmluvy, keďže tento poplatok je zaraditeľný pod pojem „poplatok, ktorý je v zmluve uvedený." Ak teda súd vychádzal zo záveru, že žalobca nemá nárok na zaplatenie žalovanej sumy a poukazoval na § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v relevantnom znení, potom jeho závery odporujú skutočnostiam plynúcim z obsahu súdneho spisu. Ďalej uviedol, že uzavretá zmluva obsahuje stanovenie počtu splátok, ich výšku a termíny splatnosti, že požiadavku na samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti splátok úrokov, istiny žiadny zákon nevyžadoval, že záver súdu nepodporuje ani len slovné znenie právnej normy (ktoré nehovorí o uvádzaní počtu, termínov a výšky splátok úrokov, splátok istiny, splátok ostatných poplatkov), že súd v odôvodnení rozsudku pritom neuvádza žiadne zdôvodnenie jeho výkladu (napr. z hľadiska teleologického výkladu daného ustanovenia, jazykového a podobne). Poukázal na to, že záverom súdu odporuje aj právna úprava výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, že ak by sa mal presadiť výklad o rozpisovaní splátky, potom v zákone o spotrebiteľských úveroch absentuje ust., podľa ktorého by sa mala uvádzať aj splátka ako ,jedna suma, že jej význam je pritom podstatný z hľadiska uvádzania údajov potrebných pre výpočet RPMN, že v rámci výpočtu RPMN sa má vychádzať z výšky splátky. V nadväznosti na interpretáciu právnej normy súdom by viedlo k otázke, z akej výšky splátky by sa malo pri výpočte vychádzať - zo splátky istiny, zo splátky úrokov, a zo splátky poplatkov. Dodal, že zákon vo všetkých svojich ustanoveniach hovorí len o jednej splátke, a nie o splátke istiny, splátky úroku, splátke iných poplatkov. Pritom zákonná úprava výpočtu RPMN môže vychádzať len z údajov o tej splátke, ktorá sa uvádza v zmluve, že musí ísť o súčet všetkých položiek uhrádzaných ako jedna splátka. Na základe uvedených skutočností uviedol, že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, a vec nesprávne právne posúdil. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania za zaplatený súdny poplatok za odvolanie a náhradu trov právneho zast. v odvolacom konaní vo výške 49,91 Eur , vrátane DPH (1 úkon - odvolanie 39,84 Eur , vrátane DPH /33,20 Eur + 20% DPH/, l x režijný paušál 10,07 Eur vrátane DPH /8,39 Eur + 20% DPH/). 5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 3792 C.s.p. viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu podľa 3 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na ktoré odkazuje odvolací súd v plnom rozsahu. 6. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov žalobcom nie je daný. 7. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 C.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. 8. Uvedený odvolací dôvod nie je daný. Žalobca v odvolaní neuviedol dôkaz ním navrhnutý, ktorý by súd prvej inštancie nevykonal a ktorý by bol potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností a ktorý by bol príčinou neúplných skutkových zistení. 9. Súd prvej inštancie vykonal všetky stranami navrhnuté dôkazy na riadne zistenie skutkového stavu. 10. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.), t.j. , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam sa týka chýb v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého spor posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 193 C.s.p. 11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 193 C.s.p.. 12. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). 13. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach sporových strán, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal. 14. K výhradám žalobcu, že predmetná zmluva obsahovala všetky náležitosti zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu uzavretia zmluvy, je potrebné uviesť, že aj súdna prax sa v obdobných prípadoch zjednotila na právnom závere, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a to rozčlenením jednotlivých súm, nielen výšku splátok a ak uvedené náležitosti nemá, potom je potrebné považovať úver za bezúročný. 15. Ďalšie žalobcom uvádzané skutočnosti v odvolaní nemajú pre správne právne posúdenie veci právny význam. 16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. 17. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 18. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 19. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli. 20. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).