Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Cbi/3/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010210219 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7010210219.4 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: P. a. s., E. lomom 2, I., IČO: XX XXX XXX zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Katunským, Floriánska 16, Košice proti žalovaným: 1. Ing. D. S. a manželka A.. C. S., S. XXX/X, D. - E. S., 2. JUDr. A. D. a manžel A.. M. D., K. záhrada XXX/XX, D. - E. S., žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení advokátkou JUDr. Máriou Kanthovou, Župná 20, Komárno, 3. Ing. O. D., G. XX, D., správca konkurznej podstaty úpadcu C. U. a.s., G. XX, I., IČO: XX XXX XXX o určenie pravosti a výšky pohľadávky 9 585 603,60 eura s prísl. takto r o z h o d o l : Z a s t a v u j e konanie. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou, ktorá bola doručená súdu dňa 16.4.2010, žiadal žalobca určiť pravosť a výšku pohľadávky v sume 9 585 603,60 eura so zaradením do l. triedy voči úpadcovi C. U., a.s. v konkurze vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3K 191/2002. Žalobca v žalobe uviedol, že ako veriteľ úpadcu C. U., a.s. bol oboznámený s tým, že na prieskumnom pojednávaní úpadcu konanom dňa 2.12.2009 správca konkurznej podstaty úpadcu poprel pohľadávku žalobcu prihlásenú vo výške 8 099 316,21 eura z dôvodu neexistencie tejto pohľadávky a právny zástupca žalovaných (v l. a 2. rade) poprel žalobcom prihlásenú pohľadávku do konkurzu vo výške 1 486 287,39 eura z dôvodu, že ide o fiktívnu pohľadávku uznanú (čiastočne) správcom na základe nedostatočne zistených podkladov. S poukazom na Rámcovú zmluvu o podmienkach investovania z 23.5.2002, zmluvu o dielo č. EU 2002/Hotel 101a z 24.6.2002 a zmluvu o dielo č. EU 2002/0719 z 19.7.2002 žalobca tvrdil, že uniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti celej prihlásenej pohľadávky do konkurzu, t. j. v sume 9 585 603,60 eura (288 775 894,- Sk). Uviedol, že platnosť uvedených zmlúv nikto nespochybnil a žalobca za dôvodné považoval aj zmluvné pokuty vyplývajúce z týchto zmlúv. Žalovaný v treťom rade žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie oprávnenosti jeho nároku uplatneného prihláškou do konkurzu, pretože z dokladov získaných správcom nevyplýva evidencia záväzku úpadcu voči žalobcovi. Namietal tiež nevykonateľnosť petitu podanej žaloby. Žalovaní v l. a 2. rade navrhli žalobu zamietnuť z dôvodu, že popierajú pravosť a výšku žalobcom prihlásenej pohľadávky. Uviedli, že žalobca ako veriteľ č. 29 v konkurznom konaní prihlásil svoje pohľadávky proti úpadcovi tromi prihláškami. Dňa 27.3.2003 prihlásil svoju pohľadávku proti úpadcovi vo výške 8 000 000,- Sk vyplývajúcu Rámcovej zmluvy z 23.5.2002 a zo zmluvy o dielo z 24.5.2002, predložil výzvu úpadcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty z 1.10.2002 a oznámenie o započítaní pohľadávky z 25.10.2002. Druhou prihláškou zo dňa 17.2.2005 žalobca prihlásil pohľadávku vo výške 24 775 894,- Sk vyplývajúcu z čl. VI. bodu 2 Rámcovej zmluvy z 23.5.2002, ktorá pozostáva podľa špecifikácie žalobcu zo zmluvnej pokuty vo výške 24 000 000,- Sk a z úrokov z omeškania do vyhlásenia konkurzu v sume 775 894,- Sk. K prihláške pripojil Rámcovú zmluvu z 23.5.2002, zmluvu o dielo z 24.5.2002, výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty z 1.10.2002 a súhlas s realizáciou výstavby akcie „Nádvorie Európy“ v Komárne. Treťou prihláškou zo dňa 16.5.2005 žalobca prihlásil voči úpadcovi prihláškou pohľadávku vo výške 288 775 894,- Sk ako pohľadávku vyplývajúcu zo vzájomných zmluvných vzťahov bez doloženia listinných dôkazov. Žalovaní v l. a 2. rade poukázali na priebeh konkurzného konania, z ktorého vyplynulo, že správca konkurznej podstaty Ing. O. D. (štvrtý v poradí ustanovení správca) uznal pohľadávku žalobcu vo výške 822 409,- eur (24 775 897,- Sk) na základe druhej prihlášky a vo výške 663 878,- eur (20 000 000,- Sk) na základe tretej prihlášky. Vytýkali správcovi, že sa nevyporiadal s rozpormi, ktoré sú v prvej a druhej prihláške pohľadávky žalobcu. Poukázali na to, že právnym dôvodom pohľadávky žalobcu podľa prvej prihlášky je Rámcová zmluva z 23.5.2002 a na základe nej vyúčtovaná žalobcom zmluvná pokuta vo výške 24 000 000,- Sk, ktorú žalobca znížil o 16 000 000,- Sk na základe započítania vzájomných pohľadávok a záväzkov, teda titulom zmluvnej pokuty prihlásil pohľadávku len vo výške 8 000 000,- Sk. Žalovaní v 1. a 2. rade poukázali na to, že druhou prihláškou si žalobca uplatnil nárok na zmluvnú pokutu 24 000 000,- Sk, hoci došlo k jej čiastočnému započítaniu (16 000 000,- Sk) a uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 775 894,- Sk za 118 dní omeškania, pričom z prihlášky nie je zrejmé, za aké obdobie, teda odkedy uplatňuje úroky z omeškania. Žalovaní v 1. a 2. rade spochybnili aj platnosť Rámcovej zmluvy a zmlúv o dielo, z ktorých vyplývali žalobcom prihlásené pohľadávky v konkurze s poukazom na to, že úpadca nebol vlastníkom pozemku, na ktorom sa mal stavať hotel Millénium, žalobca ako investor neposkytol úpadcovi ako zhotoviteľovi žiadne finančné prostriedky na výstavbu, Správa katastra D. nepovolila vklad záložného práva na základe zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť z dôvodu nepreukázania existencie pohľadávky záložného veriteľa (žalobcu) a na základe protestu prokurátora bolo zrušené rozhodnutie Správy katastra D. o povolení vkladu vlastníckeho práva k prevádzkovej budove z dôvodu, že na základe zmluvy o výstavbe nemožno nadobudnúť vlastnícke právo k rozostavanej stavbe. Z týchto dôvodov považovali preto žalovaní v 1. a 2. rade pohľadávku žalobcu uplatnenú prihláškami v konkurze vedenom na majetok úpadcu za fiktívnu, lebo úpadca nevyhotovil dielo - hotel, pretože žalobca ako objednávateľ a investor diela mu neposkytol žiadne finančné prostriedky, a preto Rámcová zmluva a zmluvy o dielo nemôžu byť právnym podkladom na uplatnenie pohľadávky žalobcu titulom zmluvnej pokuty tak, ako to vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 2.4.1998 sp. zn. 3 Obo 7/98. Z obsahu konkurzného spisu súd zistil, že Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 27.1.2003 č. k. 3K 191/02-8 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka C. U., a.s., D.. Žalobca ako veriteľ úpadcu prihlásil v konkurze svoju pohľadávku voči úpadcovi vo výške 9 585 603,60 eura vyplývajúcu mu z Rámcovej zmluvy o podmienkach investovania z 23.5.2002, zo zmluvy o dielo č. EU 2002/Hotel 101a z 24.6.2002 a zo zmluvy o dielo č. EU 2002/0719 z 19.7.2002, ktorú správca konkurznej podstaty Ing. O. D. čiastočne poprel - z pohľadávky 9 585 603,60 eura (288 775 894,- Sk) uznal pohľadávku žalobcu vo výške 1 486 287,39 eura (44 775 894,- Sk) a zostatok uplatnenej pohľadávky 8 099 316,21 eura (244 000 000,- Sk) poprel ako neexistujúcu. Žalovaní v 1. a 2. rade popreli celú žalobcom prihlásenú pohľadávku ako fiktívnu. Upovedomenie o popretí pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní bolo žalobcovi doručené 18.3.2010 a žaloba o určenie pravosti a výšky popretej pohľadávky bola doručená súdu dňa 16.4.2010, teda v určenej jednomesačnej lehote (§ 23 ods. 5 ZKV). Žalobu zo dňa 12.4.2010 za žalobcu podpísal Ing. K. O., predseda predstavenstva P., a.s. Z výpisu z obchodného registra žalobcu súd zistil, že Ing. K. O. je v registri zapísaný vznik funkcie predsedu predstavenstva spoločnosti dňom 10.3.2003 a skončenie funkcie 29.3.2010. Po vyžiadaní listín z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I súd zistil, že podaním zo dňa 26.3.2010 požiadal Ing. K. O. o zosúladenie skutočného stavu so zápisom v obchodnom registri podľa § 200a O. s. p. Uviedol, že listom zo dňa 8.12.2009 sa v súlade s § 66 Obchodného zákonníka vzdal funkcie predsedu predstavenstva spoločnosti P., a.s., I. a tento list bol spoločnosti doručený dňa 28.12.2009. Predložil list so vzdaním sa funkcie predsedu predstavenstva spoločnosti s vyznačením prevzatia tohto listu spoločnosťou dňa 28.12.2009. Okresný súd Bratislava I uznesením z 29.7.2010 sp. zn. 32Exre/983/2010 začal vo veci konanie o dosiahnutie zhody zápisu v obchodnom registri so skutočným stavom a uznesením zo dňa 9.12.2010 rozhodol, že z obchodného registra vymazáva zápis člena predstavenstva spoločnosti P., a.s. Ing. K. O. s vyznačením zániku funkcie dňa 29.3.2010. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26.1.2011. Podľa § 66 ods. 2 vety prvej a druhej Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, je vzdanie sa funkcie účinné odo dňa prvého zasadnutia orgánu, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu nasledujúceho po doručení vzdania sa funkcie; ak sa člen orgánu vzdá svojej funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu, je vzdanie sa funkcie účinné okamžite. Ak orgán spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu spoločnosti, nezasadne ani do troch mesiacov od doručenia vzdania sa funkcie, je vzdanie sa funkcie účinné od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty. Konajúci súd si vyžiadal z obchodného registra Okresného súdu Košice I a tiež od žalobcu stanovy spoločnosti a notárske zápisnice osvedčujúce priebeh valných zhromaždení spoločnosti P., a.s. a zistil, že podľa stanov spoločnosti (čl. X bod 3) valné zhromaždenie volí členov predstavenstva na dobu 4 rokov a funkčné obdobie končí až voľbou nových členov predstavenstva, najneskôr však uplynutím piatich rokov. Spoločnosť P., a.s. vznikla zápisom do obchodného registra dňa 21.5.2002. Z notárskej zápisnice zo dňa 10.3.2003 osvedčujúcej priebeh valného zhromaždenia spoločnosti P., a.s. súd zistil, že na tomto valnom zhromaždení bolo rozhodnuté, že predstavenstvo má jedného člena a za nového člena predstavenstva bol zvolený Ing. K. O.. Na ďalšom valnom zhromaždení, ktorého priebeh osvedčovala notárska zápisnica z 27.10.2003, bola valným zhromaždením odsúhlasená zmena sídla spoločnosti, zmena člena dozornej rady a tiež zmena konania za spoločnosť tak, že spoločnosť zastupuje a podpisuje za ňu predseda predstavenstva samostatne tak, že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj podpis. Notárske zápisnice z ďalších valných zhromaždení spoločnosti neboli Obchodným registrom Bratislava I ani žalobcom predložené, preto možno dôvodne predpokladať, že sa nekonali. Z uvedeného vyplýva, že ak bol Ing. K. O. zvolený za jediného člena predstavenstva v marci 2003 a nedošlo k jeho opätovnému zvoleniu valným zhromaždením za člena predstavenstva, pričom podľa stanov spoločnosti dozorná rada nemala oprávnenie voliť členov predstavenstva, k zániku jeho funkcie došlo zo zákona uplynutím piatich rokov, t. j. dňa 10.3.2008. Pokiaľ registrový súd Bratislava I rozhodol o zániku funkcie člena predstavenstva Ing. K. O. až k 29.3.2010, vychádzal predovšetkým z ním predložených listín, to však nič nemení na skutočnosti, že Ing. K. O. zanikla funkcia člena predstavenstva ešte v roku 2008, pretože ani na výzvy konajúceho súdu nepreukázal, že valným zhromaždením bol opätovne zvolený do funkcie člena predstavenstva. Zápisy do obchodného registra majú dvojakú povahu - sú to zápisy s konštitutívnymi účinkami, u ktorých vznik, zmena alebo zánik právnych skutočností nastáva až vykonaním tohto zápisu, a zápisy s deklaratórnymi účinkami, ktoré vznik, zmenu alebo zánik právnych skutočností len osvedčujú, pre ich vznik, zmenu alebo zánik je teda právne významná iná právna skutočnosť. Deklaratórne sú teda zápisy takých skutočností, ktorých účinky nastávajú bez ohľadu na to, či a odkedy boli tieto skutočnosti v obchodnom registri zapísané. Konštitutívne (právotvorné) sú také zápisy, bez ktorých by nemohli nastať právne účinky zapisovaných skutočností, takže zápis takýchto skutočností je predpokladom ich právnych účinkov navonok, voči tretím osobám. Ktoré zápisy majú konštitutívnu povahu zápisov stanovuje výslovne právny predpis, v ostatných prípadoch ide o zápisy deklaratórne. To znamená, že aj voľba orgánov alebo ustanovenie do funkcie, v predmetnej veci voľba člena predstavenstva a zápis člena predstavenstva do obchodného registra má deklaratórnu povahu, lebo z ustanovení Obchodného zákonníka nevyplývajú konštitutívne účinky tejto skutočnosti. Podľa § 21 ods. 1 O. s. p. za právnickú osobu koná a) štatutárny orgán; ak štatutárny orgán tvorí viacero fyzických osôb, koná za právnickú osobu jeho predseda, prípadne jeho člen, ktorý tým bol poverený, b) zamestnanec, ktorý tým bol poverený štatutárnym orgánom, c) vedúci odštepného závodu alebo vedúci organizačnej zložky, o ktorých zákon ustanovuje, že sa zapisujú do obchodného registra, ak ide o veci týkajúce sa tohto závodu alebo zložky, alebo d) prokurista, ak podľa udelenej prokúry môže samostatne konať. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak tento zákon alebo osobitný zákon ustanovuje, že za právnickú osobu konajú iné osoby (§ 21 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 104 ods. 1 vety prvej O. s. p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ing. K. O. zanikla ako jedinému členovi predstavenstva funkcia člena predstavenstva pred podaním žaloby dňa 12.4.2010, nebol preto osobou oprávnenou konať za túto spoločnosť P., a.s. Za právnickú osobu konajú v občianskom súdnom konaní fyzické osoby, prostredníctvom ktorých vzhľadom na štruktúru tejto právnickej osoby môže právnická osoba uplatňovať procesné oprávnenia alebo plniť procesné povinnosti. V prípade, že procesný úkon - podanie žaloby za právnickú osobu vykonala osoba, ktorá na to nebola oprávnená, ide procesnú vadu, ktorá je odstraniteľná. V predmetnej veci však ku dňu začatia konania neexistuje iná osoba, ktorá mohla za žalobcu konať, prípadne schváliť úkon Ing. K. O., preto súd konanie pre nedostatok podmienky konania zastavil. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.