Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Co/106/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011899800 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7011899800.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr. Ota Jurča a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobcu S.. R. Q., nar. X. XX. XXXX, bývajúceho v Q., N. Č.. X, proti žalovanej S. Q., nar. XX. X. XXXX, bývajúcej v Q., Y. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 15C/52/2004-765 zo dňa 25.2.2014 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov takto : Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva navrhovateľa záhradu o výmere 444 m2, nachádzajúcu sa na parcele č. 1499/8, katastrálne územie Q., N. Q. - Q., N. Q. S., zapísanú na LV č. XXX Správy katastra Q. S., Katastrálneho úradu v Q. v hodnote 8 688,31 eura. Do výlučného vlastníctva odporkyne p r i k a z u j e 3-izbový byt č. 14 na 7. poschodí vchod 31 v dome č. súp. 755, katastrálne územie Z., obec Q. - E. X., zapísaný na LV č. XXXXX Správy katastra Q. S., Katastrálneho úradu v Q. v hodnote 33 950,51 eura. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 20 310,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. Každý z účastníkov j e p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 135,23 eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 581,- eur na účet Okresného sudu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok vo výške 614,- eur na účet Okresného sudu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorý bol podaný na Okresný súd Košice I ešte dňa 10.2.2014 a ktorým sa tento domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že manželstvo rozvodom zaniklo a k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov uzavreté dňa 2.5.1987 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 6.9.2002 v konaní sp.zn. 19C/1123/2001, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2002. Deti pochádzajúce z manželstva boli zverené do výchovy matky a otec zaviazaný výživným. Zo súhlasných výpovedí účastníkov konania súd zistil, že za trvania manželstva nadobudli zo spoločných prostriedkov nehnuteľnosť, a to 3-izbový byt č. 14 na Y. C. Č.. XX L. Q. s prísl. a záhradu nachádzajúcu sa v katastrálnom území Q., počas trvania manželstva bolo nadobudnuté aj motorové vozidlo Renault 2 LGTS, ktoré žalobca po rozvode manželstva predal a finančné prostriedky za to utŕžené si ponechal. Žiaden z účastníkov nežiadal, aby súd vyporiadaval iné hnuteľné veci, preto súd vyporiadal len ten majetok, ktorý účastníci označovali ako predmet konania. Súd znaleckými posudkami zisťoval hodnotu predmetných nehnuteľností, pričom hodnota bytu s príslušenstvom predstavovala sumu 33.950,51 eura a hodnota nehnuteľností - záhrady predstavovala hodnotu 8.688,31 €. Znaleckým posudkom bola určená aj hodnota po rozvode manželstva žalobcom odpredaného motorového vozidla Renault 21 GTS v sume 896,23 €. Medzi účastníkmi nebola sporná aj skutočnosť, že ku dňu zániku manželstva existovali dlhy - pôžičky od firmy Tepláreň Košice a.s. vo výške 813,25 eura, úver od Prvej stavebnej sporiteľne a.s. Košice vo výške 897,96 eura, t.j. spolu vo výške 1.711,21 eura, ktoré po rozvode manželstva žalobca zaplatil. Súd nevzal do úvahy existenciu žalobcom tvrdenej pôžičky od jeho matky R. Q. vo výške 77.000,-Sk spolu s 10 % úrokmi na základe údajnej zmluvy o pôžičke zo dňa 3.6.2000 s tým, že doposiaľ jej nevrátil 27.000,-Sk, pretože v priebehu tohto konania matka žalobcu zomrela a on nepreukázal existenciu tohto záväzku. V konaní mal súd prvého stupňa preukázané, že počas manželstva došlo k výber z účtu vedeného na meno žalobcu sumy vo výške 3.276,26 eura (98.700,-Sk) a zároveň vkladu na účet vedený na meno žalobcu vo výške 99.200,-Sk, z čoho žalobca použil pre vlastnú potrebu 27.000,-Sk (912,83 eura). Súd ďalej zistil, že zo sporožirového účtu č. 3151620649/0900 v období od 1.3. do 31.5.2000 sa uskutočnili výbery v hotovosti a vklady z účtu, tieto dôkazy o výberoch a vkladoch však boli v zmysle platných predpisov podľa oznámenia Slovenskej sporiteľne a.s. vyradené a zlikvidované, preto súd považoval za nepodstatnú námietku žalobcu, že výbery vo výške 35.000,-Sk, 20.000,-Sk a ďalšie výbery realizovala výlučne žalovaná. Keďže žalobca nepreukázal použitie finančných prostriedkov na účely podľa § 144 a nasl. Obč. zákonníka súd sumy 3.276,24 eura a 912,83 eura zahrnul do masy BSM a následne ich vyporiadaval. V odôvodnení súd poukázal na závery znaleckého posudku č. 1/2007 vypracovaného v súdnom konaní, podľa ktorého žalobca nebol ku dňu rozvodu spoločníkom spoločnosti Slovakia Credit s.r.o. a nemal vo firme ani žiaden podiel. Podľa výpisu z obchodného registra táto spoločnosť bola založená 20.4.1998 počas trvania manželstva účastníkov a základné imanie tejto spoločnosti predstavovalo sumu 200.000,- Sk (6.639 eur), ktoré vložil žalobca zo spoločného majetku, lebo v konaní nepreukázal, že sa jednalo o jeho výlučný oddelený majetok. Žalobca sa stal konateľom uvedenej spoločnosti 4.12.2000 a podľa zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 31.10.2001 previedol ako jediný spoločník spoločnosti celý obchodný podiel na spoločníka J. I. bezodplatne. Podľa zápisnice o odovzdaní a prevzatí veci preberajúci J. I. prebral majetok spoločnosti tvoriaci obchodný podiel, ktorý bol predmetom prevodu s nulovou pokladničnou hotovosťou. Zaplatenie sumy 308 360,- Sk bolo predmetom súdneho sporu vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 30Cb/255/2002 zo dňa 16. 1. 2004, právoplatným 15. 4. 2004 a žalovaná si tieto finančné prostriedky vymáhala od firmy Slovakia Credit, s.r.o., preto nemôžu byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalovaná si ich môže vymáhať v exekučnom konaní. Súd uzavrel, že žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenie, že poskytla firme Slovakia Credit, s.r.o. pôžičku vo výške 300 000,- Sk, ktorú si žiadala započítať ako výlučný majetok vložený do spoločného majetku na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke, pretože žiadnym spôsobom nepreukázala, že takouto finančnou hotovosťou počas trvania manželstva disponovala. Napokon spoločnosť Slovakia Credit, s.r.o. nemala túto čiastku zaúčtovanú vo svojej evidencii a súd na požiadavku žalovanej ohľadne tejto položky neprihliadal. Súd zahrnul do masy BSM aj finančné prostriedky, ktoré boli prevzaté žalobcom a vyplatené spoločnosťou BMG Invest s.r.o. vo výške 1 065,52 eura (32.100,-Sk) a General Invest vo výške 464,71 eura ( 14.000,-Sk) boli prevzaté počas trvania manželstva a žalobca nepreukázal, že tieto finančné prostriedky použil podľa § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd do masy BSM zahrnul aj prostriedky v sume 15.300,-Sk (507,86 eura), ktoré boli poukázané spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Košice ako likvidácia poistnej udalosti z krádeže bytu na základe poistnej zmluvy a žalobca nepreukázal, že by ich použil podľa 144 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ďalej do masy BSM súd zahrnul výšku odkupnej hodnoty vyplatenej žalobcovi ku dňu 26.5.2006 v sume 24 381,- Sk (809,30 eura) z titulu uzavretej zmluvy o životnom poistení žalobcu v Českej poisťovni Slovakia a.s. Bratislava. Uzavreté životné poistenie žalobcu v spoločnosti Amslico Life a.s. Bratislava poistnou zmluvou č. 617967 dňa 12. 1. 2002 a ukončené 12. 10. 2002 bez vyplatenia odbavného a poistné vo výške 207,54 eura bolo hradené z prostriedkov patriacich do BSM. Poistenie v ČSOB Poisťovni a.s. vo výške 18 000,- Sk (597,52 eura) a to úrazové poistenie žalobcu vyplatené žalobcom v 19 platbách počas trvania manželstva tvorí predmet vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, lebo žalobca nepreukázal, že by sa jednalo o jeho výlučné finančné prostriedky. Do masy BSM súd zahrnul aj príjem od spoločnosti Fipoz Slovakia s.r.o. za obdobie od 1. 10. 2001 do 31. 3. 2002 vo výške 515,40 Sk (17,10 eura), lebo tieto finančné prostriedky boli vyplatené žalobcovi počas trvania manželstva, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 6. 9. 2002 v konaní 19C/1123/2001 a žalobca nepreukázal, že ich použil na účel podľa § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka. To isté nepreukázal ani v súvislosti s výnosmi spoločnosti VSŽ a.s. od 1. 9. 2001 do 30. 9. 2001, ktoré boli vyplatené na účet žalobcu vo výške 2 035,- Sk (67,54 eura) a patria do BSM. Mzda žalobcu od jeho zamestnávateľa Tepláreň Košice a.s. vo výške 102 401,- Sk (3 399,09 eura) patrí do BSM, lebo žalobca nepreukázal, že ju použil na účely podľa § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd posúdil vec podľa ust. § 143, 149 ods. 1,3 a § 150 Občianskeho zákonníka, konštatoval zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva dňa 20.10.2002 a vzhľadom k tomu, že nedošlo k dohode vykonal vyporiadanie BSM v zmysle ust. § 150 Obč. zákonníka súd. Pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania BSM nehnuteľností súd prihliadol na to, že byt získala žalovaná do užívania ešte pred uzavretím manželstva od zamestnávateľa a neskôr do vlastníctva spoločne so žalobcom, po rozvode zostala v byte bývať s deťmi účastníkov, preto jej súd byt prikázal do výlučného vlastníctva a do vlastníctva žalobcu prikázal záhradu, s čím súhlasila aj žalovaná, tiež peňažné prostriedky vo výške 896,23 eura z predaja motorového vozidla a dlhy vo výške 1 711,21 eura, ktoré žalobca zaplatil až po rozvode manželstva. Pokiaľ žalovaná v konaní nesúhlasila so spôsobom vyporiadania BSM pomerom rovnodielnym, ale navrhovala vysporiadať ho podielmi 60 : 40 v jej prospech s tým, že hlavná starostlivosť o deti, rodinu a podnikanie bola na nej, neskôr v konaní žiadala už vyporiadať delenie pomerom 70:30 v jej prospech, aj s týmito námietkami žalovanej sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku vyporiadal. Poukázal pritom tiež na výpovede detí účastníkov ako svedkov, ktorí svedčili, že rodičia sa starali o spoločnú domácnosť a spoločne aj hospodárili, a aj keď sa žalobca dôsledne o domácnosť nestaral, chodil do práce, podnikal a mal príjem z práce. Nie je preto dôvod, na základe ktorého by bolo potrebné meniť podiel vyporiadania masy BSM v prospech žalobkyne. Taktiež nie je dôvod na zníženie vyporiadavaného podielu jedného z manželov len preto, že odišiel zo spoločnej domácnosti, prípadne, že bol príčinou rozvratu manželstva. V závere odôvodnenia výroku rozsudku vo veci samej súd prvého stupňa konštatoval, že každý z účastníkov by mal dostať majetok v hodnote 30.750 eur,. Žalobcovi boli prikázané hodnoty vo výške 9.584 eur, t.j. o 21.166 eura menej, než predstavuje jeho podiel, ktorý by mu mala žalovaná zaplatiť. Žalovanej boli prikázané hodnoty vo výške 33.950,51 eura. Od sumy 21.166 eur je potrebné odpočítať sumu 856 eur, ktorú žalobca zaplatil na vyrovnanie spoločného dlhu vo výške 1.711,21 eura, a preto zaviazal súd žalovanú zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu BSM sumu 20.310 eur. Ďalším výrokom zaviazal oboch účastníkov v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. zaplatiť trovy štátu, ktoré predstavujú náklady znaleckého dokazovania celkom vo výške 369,61 eura. Každý z účastníkov pritom zložil v konaní zálohu 3.000,- Sk, a tak rovným dielom ich zaviazal zaplatiť trovy štátu po 135,23 eura. O trovách konania medzi účastníkmi rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že každému z nich sa dostalo polovicu spoločného majetku, nemožno teda hovoriť o prevažnom úspechu niektorého z nich a súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 7 ods. 7, položkou 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Proti uvedenému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o konečnom vysporiadaní, t.j. vo výroku o tom, ktorý majetok bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu a ktorý do výlučného vlastníctva žalovanej, ako aj do výroku o povinnosti vyplatiť finančnú náhradu na vyrovnanie jej podielu zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukázala, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je zmätočný, pretože je zjavný rozpor medzi výrokom rozsudku a jeho odôvodnením. Výrok rozsudku obsahuje len vyporiadanie nehnuteľností patriacich do BSM a neobsahuje vyporiadanie ďalšieho majetku, a to finančných prostriedkov od spoločnosti BMG Invest, prostriedkov vyplatených na základe krádeže, atď. Rovnako neobsahuje určenie komu sú prikázané do výlučného vlastníctva peňažné prostriedky za predaj osobného motorového vozidla zn. Renault a ďalšie prostriedky, ktoré súd prvého stupňa zahrnul do masy BSM. Podľa jej názoru výrok rozsudku musí obsahovať presný výpočet majetku, ktorý tvorí spoločný majetok účastníkov konania, výrok, ktorý majetok sa prikazuje do výlučného vlastníctva toho - ktorého účastníka a koľko je povinný ten - ktorý účastník zaplatiť druhému účastníkovi na vyrovnanie jeho podielu. Súd prvého stupňa neurčil správne masu BSM, do ktorej patrí podľa žalovanej všetko, čo uvádza v prílohe, ktorú priložila k odvolaniu. Podľa nej hodnota celého majetku účastníkov je 92.220,97 eura, pasíva sú v sume 1.711,21 eura, čo súd prvého stupňa správne zistil, ako aj skutočnosť, že po rozvode manželstva boli žalobcom zaplatené a toho času už neexistujú. Navrhla, aby do jej výlučného vlastníctva bol prikázaný byt s príslušenstvom a do výlučného vlastníctva žalovaného nehnuteľnosť - záhrada a všetky ostatné finančné prostriedky získané za predaj motorového vozidla, od finančných inštitúcii, ako aj ostatné podľa prílohy, ktorú k odvolaniu priložila v celkovej sume 58.270,46 eura. Vyporiadať BSM žiadala vykonať na základe disparity podielov tak, že jej podiel z BSM bude stanovený vo výške 70 % a podiel žalobcu vo výške 30 %, lebo z doteraz vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že o nadobudnutie, udržanie a zveľadenie spoločného majetku sa v prevažnej miere zaslúžila ona. Je pravdou, že žalobca počas trvania manželstva pracoval, ale väčšinu zarobených peňazí použil na žalovanie svojej firmy Slovakia Credit, s.r.o., na jej chod, pričom rodina z nej nemala žiaden prospech. Okrem toho si žalobca privlastnil všetky vtedy v hotovosti existujúce finančné prostriedky v značných sumách, neplatil riadne výživné na maloleté deti a nebolo by spravodlivé deliť BSM podielom rovným u oboch bývalých manželov. Napokon navrhla, aby bol zaviazaný práve žalobca zaplatiť jej na konečné vyporiadanie jej podielu sumu 34.306,33 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prílohe k odvolaniu žalovaná podrobne rozpísala námietky proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Vytýkala súdu, že do masy BSM nezahrnul čiastku 99.200,- Sk (3.292,83 eura), ktorá bola vložená na účet vedený na meno žalobcu (č.l. 614 spisu) a že prešetrenie príjmov z účtu v slovenskej sporiteľni u žalobcu súd prvého stupňa riešil oneskorene, kedy už banka nemala k dispozícií potrebné informácie. Poukázala ďalej na nesprávny prepočet podielu Slovakia Credit, keď suma 200.000,- Sk v prepočte činí 6.638,78 eura a nie 6.639,50 eura. Súd zanedbal skutočnosť, že v konaní Okresného súdu Košice I 30 Cb/255/2002 žalobca sám uznal tento dlh a zaviazal splácať sa ho. Nepravdivo a bez dôkazov konštatuje súd, že tieto finančné prostriedky si vymáha žalovaná od spoločnosti, v tomto konaní žalovanej, lebo táto spoločnosť je už zrušená. navrhla započítať do masy BSM pre žalobcu pohľadávku za účtovníctvo spolu s úrokmi v celkovej sume 10.413,13 eura ku dňu 28.2.2014. Nesúhlasila s tým, že okresný súd neuznal pôžičku od nej v sume 300.000,- Sk ako od súkromnej osoby pre žalobcu ako spoločníka firmy Slovakia Credit, s.r.o.. Súd tiež nezapočítal do masy BSM sumu 42.600,- Sk (1.314,06 eura), ktorá bola vyplatená žalobcovi Prvou dôchodkovou, a.s. dňa 29.4.2002 a navrhla, aby sa táto suma žalobcovi pripočítala. Namietala aj protokoláciu súdu týkajúcu sa výpovede svedkov - detí účastníkov L. D. K. Q., pretože nekorešpondujú s ich skutočnými vyjadreniami. Napokon poukázala na skutočnosť, že súd prvého stupňa vo veci pojednáva už 10 rokov, mal by sa pridržiavať v prvom rade predložených dôkazov a upozornení zo strany krajského súdu a následne zodpovedne vydávať rozhodnutie na základe dôkazov a nie písomných vyjadrení a osočovaní bez dôkazov zo strany žalobcu na osobu žalovanej. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu tak, že s ním nesúhlasí a že ide len o účelové zavádzanie súdu. Podotkol, že súd o vyporiadaní BSM už trikrát rozhodoval a opakovane sa žalovaná domáhala zmien a opráv rozsudku a do budúcnosti sa taktiež bude opakovane domáhať. Doklady ňou vymyslené a predložené ako dôkazné materiály až po desiatich rokoch súdneho sporu sú predložené tak, aby vyzneli v jej prospech. Žalovaná disponovala s finančnými prostriedkami jeho účtu a účelovo ich využívala vo svoj prospech. Finančné prostriedky, ktoré žalovaná vykazuje ako svoj príjem vyšší ako jeho ale nezahŕňa do vyporiadania BSM a je nutné podotknúť, že v tomto spore sa jedná o vyporiadanie BSM a nie finančných príjmov a výdavkov počas manželstva. Poukázal tiež, že so žalovanou žili v spoločnej domácnosti a zarobené finančné prostriedky použili na spoločnú domácnosť. Nie je dokázateľné, ani vyčísliteľné koľko a ktoré finančné prostriedky použila žalovaná pre svoj vlastný osoh a pre svoje životné nároky. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval iba s osobnými vecami, ako je oblečenie, pričom deti a žalovaná ostali bývať v byte, ktorý osobne zrekonštruoval a zanechal celé zariadenie bytu, ktoré ani neboli predmetom vyporiadania BSM. Nesúhlasil tiež so stanoviskom žalovanej o vyporiadaní BSM v pomere akým navrhuje ona a požadoval o vyporiadanie rovným dielom. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas a oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.3.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené v súlade s ust. § 156 ods. 1,3 O.s.p.. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaná namietala odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tento odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.. Odvolanie bolo podané aj z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym posúdením veci je mylná aplikácia výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav nemožno vôbec použiť. Odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vec nesprávne právne posúdil, že by aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil a svoje rozhodnutie aj riadne neodôvodnil a nemožno ani konštatovať, že by boli iné dôvody, ktoré by napadnuté rozhodnutie robili nesprávnym, t. j. že postupom súdu sa odňala žalobcovi možnosť konať pred súdom. V konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pri vyporiadaní BSM použitie podielu 70% v prospech žalovanej a 30% v prospech žalobcu, s čím sa súd 1. stupňa dostatočne a do dôsledkov vyporiadal v odôvodnení rozsudku a odvolací súd na toto odôvodnenie v celom rozsahu poukazuje. Výrok rozsudku, ktorého správnosť žalovaná namieta obstojí, pretože obsahuje určenie, komu z bývalých manželov pripadajú nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva a následne obsahuje aj výrok o povinnosti žalovanej, ktorá pri rozdelení nadobudla vyššiu hodnotu, na vyrovnanie podielov zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu. Nemožno do výroku rozsudku uvádzať finančné prostriedky, vyplatené počas manželstva, pretože nejde o existujúce spoločné vklady v peňažných ústavoch, je možné na tieto vyplatené prostriedky len prihliadať a započítať ich do masy BSM a následne ich vyporiadať podľa výšky podielu, ktorý súd ustálil. Takto správne postupoval aj súd 1. stupňa. Súd 1. st. sa v odôvodnení rozhodnutia vyčerpávajúco zhodnotil všetky vykonané dôkazy a na ich základe započítal majetkové hodnoty a finančné prostriedky alebo naopak, neprihliadal na navrhované zohľadnenie . Rozdiel, namietaný žalovanou ohľadne nesprávneho prepočtu sumy 200000 Sk na eurá , čo činí ( zanedbateľný) rozdiel 72 centov a hnuteľné veci účastníci nepožadovali vyporiadavať aj keď v konaní žalobca uvádza, že zariadenie bytu ostalo žalovanej. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia netvrdí, že žalobkyňa si vymáha finančné prostriedky na základe rozsudku 30Cb/225/02-76 v exekučnom konaní, konštatuje len, že si ich môže takto vymáhať. Ide o nárok žalobkyne proti spoločnosti Slovakia Kredit s.r.o. Budimír, právoplatne jej priznaný súdom od tejto spoločnosti po rozvode manželstva a nie je možné ho zahrnúť do vyporiadania BSM účastníkov konania. Ostatné námietky žalovanej v odvolaní boli prezentované už pred rozhodnutím súdu prvého stupňa a súd sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal. V súvislosti s výrokmi o trovách konania a povinnosti účastníkov uhradiť preddavkovo vyplatené trovy štátu a zaplatiť súdny poplatok žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne konkrétne námietky. Aj pre tieto svoje výroky však súd prvého stupňa použil správne zákonné ustanovenia a riadne ich odôvodnil. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu 1. st. ako vecne správy potvrdil vrátane súvisiacich výrokov. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., a § 151 ods. 1 O.s.p.. Žalovaná nemala úspech v odvolacom konaní, preto jej náhrada trov odvolacieho konania nepatrí, žalobca mal úspech, ale nepodal návrh na priznanie trov odvolacieho konania. Odvolací súd rozhodol preto, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.