Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/89/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200458 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7012200458.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: AGENT 007 s.r.o., Hlavná 170/40, Ladmovce, zastúpený advokátom: JUDr. Ľuboš Petrovský, Advokátska kancelária so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ul. Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 16.02.2012 č. 1040505/1/12003-40837/2012/5081, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Podanou žalobou žalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo 16.02.2012 č. 1040505/1/12003-40837/2012/5081, ktorým podľa § 48 ods. 5 zákona SNR č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 166 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 738/320/320-24101/11/Rem z 28.09.2011, ktorým daňový úrad zriadil záložné právo na nehnuteľný majetok vo vlastníctve daňového dlžníka AGENT 007 s.r.o., Ladmovce, potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správca dane rozhodnutím č. 738/320/320-24101/11/Rem z 28.09.2011 zriadil záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku na nehnuteľnosti vo vlastníctve daňového dlžníka. Nehnuteľnosti vo vlastníctve daňového dlžníka v podiele 1/1 sú vedené v katastri nehnuteľnosti O. na LV č. XXX, k. ú. O. č. súpisné XXX, stavba postavená na parcele č. XXX, druh stavby 2, popis stavby sýpka, umiestnenie stavby 1. Podľa § 71 ods. 1, prvá veta zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane môže rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Správca dane evidoval u daňového dlžníka daňový nedoplatok v celkovej výške 3.385,76 Eur. Daňový nedoplatok vznikol na základe rozhodnutí o uložení pokút na dani z pridanej hodnoty č. 738/230/23036/10/Kaš z 30.09.2010 za zdaňovacie obdobie máj 2010, č. 738/230/17674/11/Kaš z 13.07.2011 za zdaňovacie obdobie február 2011 a rozhodnutie o uložení pokuty na dani z príjmov právnickej osoby č. 738/230/19596/11/Kaš zo 04.08.2011 za zdaňovacie obdobie roka 2010. Rozhodnutie o zriadení záložného práva je rozhodnutím vydaným podľa procesnej normy, t. j. zákona č. 511/1992 Zb., nie je meritórnym rozhodnutím o daňovej povinnosti. Námietky, ktoré daňový subjekt uviedol v odvolaní vrátane námietok týkajúcich sa udelenia plnej moci mohol uplatniť v opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam o uložení pokút. V odvolacom konaní proti rozhodnutiu o zriadení záložného práva nie je možné preskúmavať námietky týkajúce sa postupu v daňovej kontrole, skutkových zistení a vyrubených rozdielov dane alebo uložených sankcií. K ďalším námietkam daňového subjektu v odvolaní uviedol, že správca dane je v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnený zriadiť záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku. Na zriadenie záložného práva sa vyžaduje splnenie zákonných podmienok, ktorými sú vydanie rozhodnutia, existencia daňového nedoplatku a spôsobilý predmet záložného práva. Tieto zákonné podmienky boli splnené. Správca dane postupoval pri zriadení záložného práva v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a zásadou zákonnosti upravenou v § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.. Rozhodnutie o zriadení záložného práva má potrebné formálne náležitosti v zmysle § 30 zákona č. 511/1992 Zb.. Podľa ods. 3 prvá veta uvedeného ustanovenia rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. Preto odôvodnenie v danom prípade nie je formálnou náležitosťou rozhodnutia o zriadení záložného práva. Vzhľadom na procesný charakter rozhodnutia o zriadení záložného práva, ktorým správca dane zabezpečil existujúci daňový nedoplatok, ktorý vznikol na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, námietky odvolateľa považuje za bezpredmetné. Včas podanou žalobou žalobca žiadal, aby súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Kráľovský Chlmec z 28.09.2011 č. 738/320/320-24101/11/Rem zrušil a vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 250j ods. 2 O. s. p. a zároveň mu priznal náhradu trov konania titulom zaplatenia súdneho poplatku a právneho zastúpenia. V žalobe poukázal na to, že v tomto prípade došlo k porušeniu zásady úzkej súčinnosti v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. zo strany správcu dane a nerešpektovanie zásady proporcionality, ktorá patrí medzi základné princípy právneho štátu podľa článku 1 ods. 1 Ústavy SR. Poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu SR v zmysle ktorej povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia práv tým subjektom, ktorým boli priznané. Zákonnou povinnosťou žalovaného v tomto prípade bolo poskytnúť mu reálnu možnosť uplatniť svoje práva a splniť dôkaznú povinnosť, nevytvárať stav, ktorým ho neprimerane zaťažil a dospel do podstatne nevýhodnejšej polohy oproti daňovým orgánom. Súčasťou zámeru žalovaného bolo ho zaťažiť a spoločnosti personálne prepojené s ním, t. j. pánom T. P., nakoľko boli mu zaslané aj stovky výziev, miestne zisťovanie, ústne pojednávania, kde daňové orgány vyžadovali aby sa ich zúčastnil ako osoba nezastupiteľná a vyžadovali od neho tisícky odpovedí bez reálnej výpovednej hodnoty. Dôkazom tejto skutočnosti je napr., že 30.03.2009 bolo T. P. doručených 13 protokolov o výsledku daňovej kontroly v 12 obchodných spoločnostiach personálne prepojených jeho osobou. V septembri 2009 sa u subjektov prepojených personálne T. P. vykonávalo viac ako 300 daňových kontrol. Daňový úrad dospel v tomto prípade u tohto daňového subjektu aj ďalších daňových subjektov personálne prepojených T. P. k záveru, že reálnosť uskutočnených obchodov zo strany daňových subjektov je potrebné preukazovať ďalšími účtovnými dokladmi bez reálnej a výpovednej lehoty. Má za to, že ťažiskovým a vlastne jediným dôkazom, na ktorom postavil správca dane svoje rozhodnutie je totožnosť osoby ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Skutočnosť, že medzi spoločnosťami existuje personálne prepojenie nie je sama o sebe spôsobilá mať výpovednú hodnotu vo vzťahu k uskutočneniu/ neuskutočneniu akéhokoľvek plnenia. Ďalej poukázal na to, že podľa článku 2, ods. 3 Ústavy SR každý môže konať čo nie je zákonom zakázané a nikoho nie je možné nútiť, aby konal niečo čo zákon neukladá. Preto tým, že založil viacero obchodných spoločností neporušil žiadne zákonné ustanovenie, naopak využil právo slobodne podnikať. Účelom daňovej kontroly v zmysle § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. nie je, aby štátne orgány postupovali tak, aby úmyselne vytvorili stav, za ktorého si žalobca nemôže riadne plniť svoje povinnosti, ale zistiť čo najúplnejšie skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Do situácie ukracujúcej jeho práva sa nedostal tým, že T. P. založil viac obchodných spoločností, ale táto protiprávna situácia bola zavinená postupom žalovaného a je v rozpore s § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. a článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Nemožnosť reagovať na výzvy správcu dane na predloženie dôkazov preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľných plnení bola spôsobená aj tým, že ho zastupovala Advokátska kancelária Kolesár & partneri s.r.o., pričom toto zastúpenie zaniklo smrťou štatutárneho zástupcu 30.05.2011. Poukázal na rozsudok ESD C 454/90, z ktorého vyplýva, že fiktívne dodávky nie je možné považovať za dodávky podliehajúce dani a z uvedeného dôvodu na fiktívne dodávky nie je možné aplikovať ustanovenie § 71 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z., ktoré predpokladá existenciu faktúry ako dokladu o predaji za dodávku podliehajúcu dani a nie fiktívne faktúry. Má za to, že daňové nedoplatky na úhradu, v ktorých sa zriaďuje záložné právo sú výsledkom nezákonných konaní a samotné rozhodnutia sú taktiež nezákonné, preto aj evidované daňové nedoplatky sú neplatné a na ich zabezpečenie nemôže byť zriadené záložné právo na jeho majetok. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca v podanej žalobe napadá zákonnosť vydaných rozhodnutí, z ktorých daňový nedoplatok vznikol. Tento pozostáva z uložených pokút za nepodanie daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2010 a február 2011 a za nepodanie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2010. Proti uvedeným rozhodnutiam nebol zákonným spôsobom podaný riadny opravný prostriedok a tak nadobudli právoplatnosť. Preto tvrdenie žalobcu, že tieto rozhodnutia sú nezákonné je založené len na jeho subjektívnom názore. K udeleniu plných mocí uviedol, že sám žalobca udelil do zápisnice správcu dane zo dňa 18.04.2011 všeobecnú plnú moc pre JUDr. Kolesára, ktorá zanikla jeho smrťou 30.05.2011. Následne do zápisnice správcu dane zo 14.06.2011 uviedol, že údajne 01.06.2011 udelil generálnu plnú moc J. X. a I. P. súčasne. Uviedol, že nevie či tieto plné moci boli doručené správcovi dane, ale že zariadi, aby boli správcovi dane doručené. Plné moci pre p. X. a P. správcovi dane neboli predložené. Rozhodnutie správcu dane o zriadení záložného práva bolo vydané podľa procesného predpisu, t. j. zákon č. 511/1992 Zb. a to podľa § 71 ods. 1 prvá veta. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva s tým, že záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky k predmetu záložného práva ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Účelom záložného práva je zabezpečovať pohľadávku, preto záložné právo nemôže samo o sebe existovať. Má za to, že žalobca v tomto konaní nemôže napadnuté rozhodnutie o zriadení záložného práva spochybňovať argumentáciou, ktorá sa týka skôr vydaných rozhodnutí o uložení pokút. Pre zriadenie záložného práva sa vyžaduje splnenie zákonných podmienok, ktorými sú existencia daňového nedoplatku, vydanie rozhodnutia a spôsobilý predmet záložného práva a tieto zákonné podmienky v danom prípade boli splnené. K námietke, že rozhodnutie o zriadení záložného práva predstavuje závažný zásah do základných práv a slobôd žalobcu a to predovšetkým do jeho práva vlastniť majetok v zmysle článku 20 ods. 1 Ústavy SR, že právo záložného veriteľa je právom k cudzej veci, ktorá je i naďalej vo vlastníctve záložcu. Preto aj nehnuteľný majetok, na ktoré bolo zriadené záložné právo je naďalej vo vlastníctve záložcu, aj keď ho vo výkone vlastníckych práv obmedzuje a to vlastne zriadením záložného práva, ktorého jediným cieľom je zabezpečenie daňových nedoplatkov. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby žalobcu, písomným vyjadrením žalovaného, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako aj správcu dane a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O. s. p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 1 O. s. p.). Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O. s. p.). Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že Daňový úrad Kráľovských Chlmec v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. na zabezpečenie daňového nedoplatku vo výške 66,38 Eur na dani z pridanej hodnoty vyplývajúceho z rozhodnutia o pokute za podanie DP po lehote č. 738/230/23036/10/ Kaš za zdaňovacie obdobie máj 2010 z 30.09.2010, splatného 09.11.2010; vo výške 1.659,69 Eur na dani z pridanej hodnoty vyplývajúceho z rozhodnutia o pokute za nepodanie DP v lehote určenej správcom vo výzve č. 738/230/17674/11/Kaš za zdaňovacie obdobie február 2011 z 13.07.2011 splatné 30.08.2011; vo výške 1.659,69 Eur na dani z príjmov právnických osôb vyplývajúceho z rozhodnutia o pokute za nepodanie DP v lehote určenej správcom vo výzve č. 738//230/19596/11/Kaš za zdaňovacie obdobie 2010 zo 04.08.2011 splatné 14.09.2011 zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam daňového dlžníka AGENT 007 s.r.o. k nehnuteľnostiam vedeným v katastri nehnuteľnosti O., v správe katastra O. na LV č. XXX k. ú Č.. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca a žalovaný rozhodnutím zo 16.02.2012 č. 1040505/1/12003-40837/2012/5081 uvedené rozhodnutie potvrdil. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane môže rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným pomôckam vrátane osobného automobilu ťažko zdravotne postihnutej osoby. Záložné právo k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi. Ak ide o záložné právo k pohľadávke daňového dlžníka, rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi. Proti rozhodnutiu podľa štvrtej vety sa v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia daňový dlžník môže odvolať; rovnako proti rozhodnutiu podľa piatej vety sa môže odvolať daňový dlžník a poddlžník. Poddlžník môže v odvolaní namietať len neexistenciu alebo zánik pohľadávky, ktorá je predmetom záložného práva; toto tvrdenie je povinný preukázať. Odvolanie nemá odkladný účinok. Na vznik záložného práva sa vyžaduje zápis alebo registrácia rozhodnutia o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka alebo poddlžníka s vyznačením jeho vykonateľnosti podľa osobitného predpisu. Záložné právo slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Záložné právo plní svoju funkciu tým, že umožňuje aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená nebude riadne a včas splnená. Rozlišujú sa dve základné funkcie záložného práva a to funkcia zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ po splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, ak dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu. Uhradzovacia funkcia znamená možnosť záložné právo vykonať a uspokojiť sa zo zálohu. Záložné právo je vždy viazané na existenciu pohľadávky, to znamená, že jeho vznik a zánik sa odvíja od vzniku alebo zániku zabezpečovacej pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá bola zabezpečená záložným právom zanikne, vzniká aj záložné právo. Záložné právo sa viaže na danú pohľadávku. Z toho vyplýva, že akákoľvek dispozícia s pohľadávkou nemá za následok zánik záložného práva, ale aj po zmenách plní svoju zabezpečovaciu funkciu. Záložné právo sa vzťahuje na pohľadávku a jej príslušenstvo. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Preto na zriadenie záložného práva sa vyžaduje splnenie zákonných podmienok, ktorými sú existencia daňového nedoplatku, vydanie rozhodnutia a spôsobilý predmet záložného práva. Tieto zákonné podmienky ako to konštatuje žalovaný, ale aj správca dane vo svojich rozhodnutiach splnené boli. Je tu existencia daňového nedoplatku, v danom prípade pokút na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí a takisto spôsobilý predmet záložného práva, t. j. nehnuteľnosť, ktorá je vo výlučnom vlastníctve daňového dlžníka - žalobcu. Preto krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov boli v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb. a argumenty žalobcu, ktoré sú uvedené v žalobe a sčasti boli aj obsahom odvolania proti rozhodnutiu správcu dane nie sú spôsobilé tento stav zvrátiť. Podľa obsahu žaloby žalobcu krajský súd konštatuje, že podstatná časť žaloby sa týka úplne inej problematiky než zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Argumentácia predovšetkým spochybňuje uloženie pokút na základe vydaných rozhodnutí správcom dane, k čomu treba uviesť, že rozhodnutia, ktorými boli žalobcovi uložené pokuty sú právoplatné a vykonateľné. Žalobca nevyužil možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiam správcu dane o uložení pokuty, a preto námietky žaloby týkajúce sa rozhodnutí o uložení pokuty nie je možné v tomto konaní preskúmavať. Na základe zistených skutočností súd môže konštatovať, že zákonné predpoklady vyplývajúce z § 71 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., ktorými sú ako už bolo uvedené existencia právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, existencia daňových nedoplatkov, v danom prípade pokút a existencia spôsobilého predmetu záložného práva boli splnené, a preto snaha žalobcu zvrátiť súčasný stav pre neho nepriaznivý poukazujúc pritom na neplatnosť uložených pokút súd považuje za účelové. Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby bol v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb., a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu, lebo v konaní nebol úspešný. Súd vo veci rozhodol v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom znení). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach a to písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.