Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/96/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200652 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7012200652.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu: PRESTÍŽ s.r.o., Malá Tŕňa 153, zast. advokátom JUDr. Ľubošom Petrovským, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná č.63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020503/1/430018-517865/2012/5081 zo dňa 2.4.2012, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 14.06.2012 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1020503/1/430018-517865/2012/5081 zo dňa 2.4.2012, ktorým žalovaný podľa § 74 ods.4 a § 165 ods.3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil exekučnú výzvu Daňového úradu Trebišov č. 740/320/168-31918/11/Šol zo dňa 21.10.2011, ktorou daňový úrad vyzval žalobcu na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 5.286,29 eur. Predmetnou exekučnou výzvou Daňový úrad Trebišov ako správca dane podľa § 76 ods.2 písm.f/ zákona č. 511/1992 Zb. vyzval žalobcu na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 5.286,29 eur v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy. Exekučným titulom bol vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Trebišov č. 740/230/30156/11/Maže, ktorý bol zostavený z údajov evidencie daní žalobcu ku dňu 04.10.2011 v už uvedenej výške. Správca dane súčasne upozornil žalobcu, že v prípade nezaplatenia daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane vykoná správca dane daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky z účtu vedeného v banke podľa § 83a zákona č. 511/1992 Zb. Súčasne zakázal žalobcovi ako daňovému dlžníkovi nakladať s peňažnými prostriedkami na všetkých účtoch vedených v banke až do výšky daňového nedoplatku. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Trebišov potvrdil. Uviedol, že podľa § 76 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. môže daňový dlžník podať odvolanie proti daňovej exekučnej výzve iba v prípade, ak nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, resp. sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Žalobca ako daňový dlžník v podanom odvolaní namietal, že dodatočné platobné výmery, ktoré boli podkladom pre zostavenie výkazu daňových nedoplatkov, boli výsledkom daňových kontrol vykonávaných nezákonným spôsobom. Preto sú aj závery z týchto nezákonných kontrol - dodatočné platobné výmery, resp. rozhodnutia o uložení pokút nezákonné a nemôžu byť exekučným titulom a ani podkladom pre exekučný titul. Žalovaný uviedol, že pre začatie daňového exekučného konania boli splnené podmienky procesného charakteru, ako aj hmotnoprávneho charakteru. Vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov ako exekučný titul má všetky formálne obsahové náležitosti stanovené zákonom. Všetky rozhodnutia, ktoré boli podkladom pre zostavenie výkazu daňových nedoplatkov sú takisto právoplatné a vykonateľné. Námietka nezákonnosti postupu k daňovej kontrole ako aj nezákonnosti rozhodnutí správcu dané je založená len na subjektívnom hodnotení daňového dlžníka. Žalovaný ďalej uviedol, že námietky daňového dlžníka uvedené v odvolaní sa týkajú postupu správcu dane v daňovej kontrole a skutkových zistení, ktoré mali za následok vyrubenie rozdielu dane. Tieto námietky nemôžu byť predmetom preskúmania v odvolacom konaní proti daňovej exekučnej výzve. Daňová exekučná výzva nie je meritórnym rozhodnutím o daňovej povinnosti podľa hmotného práva. Ide o rozhodnutie procesnej povahy vydaný iba na základe procesnej právnej normy - zákona č. 511/1992 Zb. Náležitosti odvolania proti daňovej exekučnej výzve sú osobitne upravené v ustanovení § 76 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. Žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa § 76 ods.5 písm.b/ zákona č. 511/1992 Zb. Neprípustnosť daňovej exekúcie odôvodnil nezákonnosťou dodatočných platobných výmerov, resp. rozhodnutie o uložení pokút, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie výkazu daňových nedoplatkov. Takto podané odvolanie bolo spôsobilé na prerokovanie v odvolacom konaní, a preto výzva správcu dane na doplnenie odvolania bola nadbytočným procesným úkonom, čo však nemalo vplyv na zákonnosť začatého daňového exekučného konania. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj daňovej exekučnej výzvy Daňového úradu Trebišov. Rozhodnutie žalovaného hodnotil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a rozporné s ustanovením § 30 ods.1, 3 a § 48 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. Podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje odôvodnenie, pretože toto odôvodnenie pozostáva len zo skopírovaných vykonaných dôkazov, ale ich vyhodnotenie a posúdenie pre samotné rozhodnutie vo veci správca dane neuvádza. Hodnotenie dôkazov žalovaným považoval za rozporné s ustanovením § 2 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb. Ďalej namietal, že dodatočné platobné výmery, na základe ktorých bol vyhotovený výkaz nedoplatkov, sú nezákonné z dôvodu, že daňové kontroly, ktoré predchádzali vydaniu dodatočných platobných výmerov boli začaté v rozpore s ustanovením § 3 ods.1 zákona č. 511/1992 Zb., pretože ich vykonávali miestne nepríslušné daňové úrady. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 118/08 z 10.12.2009 a tvrdil, že miestne príslušný správca dane nebol oprávnený realizovať výkon daňových kontrol zamestnancami daňovej správy, ktorí neboli pričlenení k miestne príslušnému správcovi dane. Ďalej namietal, že pri vydaní rozhodnutí, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie výkazu daňových nedoplatkov, došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti daňového konania v súvislosti s tým, že vzhľadom na veľký počet daňových kontrol daňových subjektov prepojených osobou p. W. O. riaditeľ Daňového úradu Kráľovský Chlmec nebol objektívne schopný rozhodovať o začatí týchto daňových kontrol, ale len formálne podpisoval oznámenia alebo upovedomenia o ich začatí. Preto vzniká podozrenie, že začatie, formu, spôsob a priebeh vykonania daňových kontrol v týchto spoločnostiach plánovalo, riadilo a zabezpečovalo daňové riaditeľstvo SR. Žalobca ďalej žalovanému vytýkal, že Daňové riaditeľstvo SR nebolo oprávnené riadiť a unifikovať kontroly vykonávané Daňovým úradom Kráľovský Chlmec, ako tomu bolo v prípade daňových kontrol v obchodných spoločnostiach prepojených osobou p. W. O.. Žalobca uviedol, že v celom rozsah sa odvoláva na obsah svojho odvolania proti daňovej exekučnej výzve zo dňa 27.12.2011. Namietal, že výzva správcu dane na doplnenie odvolania bola nadbytočná, pretože odvolanie podané žalobcom bolo na prerokovanie v odvolacom konaní spôsobilé. Napokon namietal, že žalovaný mal daňové exekučné konanie zastaviť, resp. rozhodnúť o jeho odklade. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16.5.2016 navrhol žalobu zamietnuť. Žalobca v úvode žaloby popisuje úkony a označuje rozhodnutia, ktoré predchádzali vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie, ktoré bolo podkladom pre začatie daňového exekučného konania a ktoré bolo zahrnuté do výkazu daňových nedoplatkov, t.j. rozhodnutie č. 740/230/60-24562/11/Maže zo dňa 4.8.2011 je právoplatné a vykonateľné. Výkaz daňových nedoplatkov ako exekučný titul má zákonom stanovené náležitosti vyplývajúce z ust. § 74 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. Podľa citovaného ustanovenia zákona výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje a) označenie daňového dlžníka, b) výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, prípadne opravných daňových priznaní alebo dodatočných daňových priznaní, alebo oznámení, alebo hlásení, c) výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania alebo hlásenia podľa osobitných zákonov, d) výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní, e) pôvodnú splatnosť daní, f) deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný. Deň vyhotovenia výkazu daňového nedoplatku je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti. Výkaz daňových nedoplatkov č. 740/230/30156/11/Maže zo dňa 4.10.2011 je spôsobilý exekučný titul. V odvolacom konaní proti daňovej exekučnej výzve skúma odvolací orgán len tie skutočnosti, ktoré sa týkajú tejto fázy daňového konania, predovšetkým splnenie procesných a hmotnoprávnych podmienok pre začatie daňového exekučného konania. Podmienkami procesného charakteru sú: príslušnosť správcu dane na výkon daňovej exekúcie, neuplynutie prekluzívnej lehoty na vymáhanie. Hmotnoprávnymi podmienkami sú: existencia daňového nedoplatku, existencia exekučného titulu, ktorý má zákonom stanovené náležitosti a existencia majetku, ktorý je spôsobilým predmetom daňovej exekúcie. Tieto podmienky boli u žalobcu splnené. Žalobca mohol podať odvolanie proti daňovej exekučnej výzve podľa § 76 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. ak, a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol také skutočnosti, za ktorých existencie by bolo odvolanie proti daňovej exekučnej výzve opodstatnené. Takéto dôvody žalobca neuvádza ani v podanej žalobe. K námietke žalobcu týkajúcej sa výzvy na doplnenie odvolania žalovaný uvádza, že žalobca podal odvolanie proti daňovej exekučnej výzve dňa 3.1.2012. Správca dane vyzval žalobcu na doplnenie odvolania. Žalobca následne podal vyjadrenie k výzve na doplnenie odvolania, v ktorom tento postup správcu dane napadol. Žalovaný po preskúmaní uvedených listinných dokladov konštatoval, že zaslanie výzvy na doplnenie odvolania bolo nadbytočným procesným úkonom, avšak nemá to vplyv na zákonnosť daňového exekučného konania. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Daňový úrad Trebišov dňa 04.10.2011 pod č. 740/230/30156/11/Maže zostavil ku dňu 04.10.2011 z údajov evidencie daní výkaz daňových nedoplatkov u žalobcu ako daňového dlžníka, a to podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Daňového úradu Trebišov č. rozhodnutia 740/230/60/24562/11/Maže zo dňa 3.8.2011, s výškou daňového nedoplatku 5.286,29 Eur, daň z pridanej hodnoty, splatnej dňa 14.9.2011. Podľa § 76 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a/ nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vykonateľnosti, b/ sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Odvolanie má odkladný účinok. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú ustanovenia § 46 až 48 zákona. Podľa § 48 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Podľa § 74 ods.4 daňového poriadku odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Podľa § 165 ods.3 daňového poriadku ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na daňové exekučné konanie začaté podľa doterajších predpisov. V zmysle právnych záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sžf/19/2013-66 zo dňa 23.10.2013, v ktorom bola v plnom rozsahu akceptovaná právna argumentácia obsiahnutá v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/77/2012 z 13.11.2012, a ktorý je pre krajský súd záväzný (§ 226 O.s.p.) daňová exekučná výzva v obmedzenom rozsahu podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti. Jej zákonnosť však možno preskúmať iba v rozsahu dôvodov podľa § 76 ods.5 písm.a/,b/ zákona č. 511/1992 Zb., pričom musí ísť o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. V rámci súdneho prieskumu daňovej exekučnej výzvy, resp. rozhodnutia o odvolaní proti nej, nie je možné preskúmavať zákonnosť exekučného titulu. Žalobca v podanej žalobe ani vo svojich ďalších podaniach v priebehu súdneho konania netvrdil, že po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu - výkazu daňových nedoplatkov nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku, bránili by jeho vykonateľnosti alebo existujú iné dôvody, ´pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Žalobca v podanej žalobe namietal iba nezákonnosť exekučného titulu - výkazu daňových nedoplatkov a dodatočných platobných výmerov o určení daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty a rozhodnutí o uložení pokút, a to z dôvodu, že dodatočné platobné výmery, resp. rozhodnutia o uložení pokút sú nezákonné z dôvodu, že boli vydané na základe daňových kontrol vykonávaných nezákonným spôsobom. Žalobca ako daňový dlžník v odvolaní proti daňovej exekučnej výzve bol oprávnený ako odvolacie dôvody uplatniť iba dôvody uvedené v § 76 ods.5 písm.a/,b/ zákona č. 511/1992 Zb. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že uplatňuje odvolací dôvod podľa § 76 ods.5 písm.b/ zákona č. 511/1992 Zb., t.j. neprípustnosť daňovej exekúcie. Podľa žalobcu dôvodom neprípustnosti daňovej exekúcie bola nezákonnosť dodatočných platobných výmerov, resp. rozhodnutí o uložené pokút, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie výkazu daňových nedoplatkov. Namietaná nezákonnosť exekučného titulu tvoriaceho podklad pre začatie daňovej exekúcie, ktorý bol právoplatný a vykonateľný, nemôže predstavovať dôvod, pre ktorý by bola daňová exekúcia neprípustná. Žalobca v podanej žalobe nekonkretizoval žiaden z odvolacích dôvodov uvedených v § 76 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. Pretože zákonnosť daňovej exekučnej výzvy je oprávnený súd preskúmať iba v rozsahu týchto dôvodov, nemal súd možnosť preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného z pohľadu, či tu nastali okolnosti alebo dôvody spôsobujúce zánik vymáhaného daňového nedoplatku, brániace jeho vymáhateľnosti, resp. dôvody, ktoré by daňovú exekúciu robili neprípustnou. V podanej žalobe žalobca sa iba odvolal na obsah svojho odvolania proti daňovej exekučnej výzve zo dňa 21.10.2011. Odhliadnuc od toho, že za žalobný dôvod nemožno považovať iba púhy odkaz na obsah odvolania podaného proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, súd konštatuje, že žalobcom tvrdená nezákonnosť exekučného titulu nepredstavuje dôvod, pre ktorý je daňová exekúcia neprípustná v zmysle § 76 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. Žalobca tvrdil, že rozhodnutia žalovaného neobsahujú dostatok dôvodov, sú nepreskúmateľné a nezodpovedajú požiadavkám uvedených v § 30 ods.1,3 a v § 48 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. Rozhodnutia žalovaného obsahujú konštatovanie skutkového stavu, aký tu bol pred vydaním daňovej exekučnej výzvy. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa žalovaný podrobne vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie jeho rozhodnutia. Zdôvodnil, akými úlohami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov a aplikácii relevantnej právnej úpravy. Z uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol. Neúspešnému žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1 O.s.p.). Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.