Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/152/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200663 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7012200663.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: STEEL TRANS s.r.o., Adlerova 1, Košice, práv. zast.: JUDr. Miroslav Kráľ, advokát, Hraničná 12, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 19.03.2012 č. 1020503/1/432540-525696/2012/5924, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Košice III, rozhodnutím (platobným výmerom) č. XXX/XXX/XXXX-XXXXX/XX/Har zo dňa 30.11.2011 znížil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2010 zo sumy - 50.051,93 eur na sumu - 16.760,67 eur. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný správny orgán - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, a tento rozhodnutím č. 1020503/1/432540-525696/2012/5924 zo dňa 19.03.2012 prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní uviedol, že správca dane nespochybnil zmluvnú voľnosť daňového subjektu, ani právo uzatvárať zmluvy a upravovať ich dodatkami, ani výber zmluvného partnera. Ďalej uviedol, že: „Spolufinancovanie F. A. T..Q.. podľa Memoranda zo dňa 20.06.2005 malo byť zabezpečené akcionármi spoločnosti (F. A. a G. Q. K. E.) v pomere ich majetkovej účasti na základnom imaní spoločností, t.j. v pomere 50%. F. A. T..Q.. ako obstarávateľ (zastúpený D.. B. X.) a STEEL TRANS s.r.o. ako objednávateľ (zastúpený D.. B. X.) uzavreli dňa 27.06.2005 Rámcovú zmluvu o reklame, podľa ktorej „dohodnutá odmena bude vždy v hodnote, ktorá bude zhodná s hodnotou dotácie F. A., poskytnutej obstarávateľovi“. V Zmluve o reklame č. X/ XXXX zo dňa 30.12.2009 bola dohodnutá cena za reklamné služby poskytnuté na futbalovom štadióne vo výške 330.000,00 eur ročne. Následne bola dodatkami č. X a X k Zmluve č. X/XXXX zvýšená cena za zdaňovacie obdobie november 2010 na sumu 123.958,73 eur (základ dane 104.167,00 eur, DPH 19.791,73 eura) z dôvodu, že F. A. zvýšilo výšku dotácie. Správca dane v daňovom konaní dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu v súlade s § 2 ods. 1 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a akceptoval Zmluvu o reklame č. X/XXXX bez dodatkov v tom, že mesačnú sumu 32.725,00 eur (základ dane 27.500,00 eur, DPH 5.225,00 eur) ako cenu za poskytnuté reklamné služby v zdaňovacom období november 2010 uznal. Zmluvné strany v čl. 4 ust. 4.4. Zmluvy o reklame č. X/XXXX uviedli, že dohodnutá mesačná odmena (27.500,00 eur bez DPH) za zabezpečenie reklamy je vzhľadom k súťaži, ktorá sa na futbalovom štadióne hrá, obvyklá, aj vzhľadom k rozpočtu obstarávateľa. Z uvedeného vyplýva, že cenu za reklamu zabezpečenú obstarávateľom F. A. T..Q.. pre objednávateľa STEEL TRANS s.r.o. určil tretí subjekt, t.j. výška dotácie od F. A., a teda jediný faktor, ktorý mal vplyv na zvýšenie ceny za reklamu, spočíval vo zvýšení poskytnutej dotácie F. A. pre F. A. T..Q.. koncom roka 2010. Zvýšenie ceny poskytnutej dotácie malo vplyv na zvýšenie ceny a následne aj odpočítanej dane z pridanej hodnoty zo sumy 5.225,00 eur na sumu 19.791,73 eura. Odvolací orgán na základe predloženého spisového materiálu, so zreteľom na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle zúčastnených strán a s ohľadom na § 2 ods. 6 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov zistil, že zvýšenie ceny za reklamu dodatkami č. X a X k Zmluve o reklame č. X/ XXXX v zdaňovacom období november 2010 na sumu 123.958,73 eura (základ dane 104.167,00 eur, DPH 19.791,73 eura), nie je viazané na poskytnutie žiadneho ďalšieho plnenia, služby alebo tovaru. Z uvedeného vyplýva, že ide o zvýšenú platbu bez väzby na konkrétne plnenie, čo potvrdil aj daňový subjekt STEEL TRANS s.r.o.. Počet reklamných panelov, banerov, billboardov a ostatných reklamných zariadení, teda čl. 2 predmetnej zmluvy o reklame, ostal nezmenený. Daňová povinnosť z titulu cenového rozdielu dodávateľovi nevznikla, keďže sa nejednalo o platbu za konkrétne dodanie tovaru alebo služby, len o zvýšenie ceny bez väzby na dodanie len z dôvodu navýšenia dotácie F. A.. Daňový subjekt STEEL TRANS s.r.o. nepreukázal, že dodávateľovi F. A. T..Q.. vznikla daňová povinnosť na základe Zmluvy o reklame z titulu propagácie predmetu činnosti a podnikateľských aktivít spoločnosti využitím niektorej z foriem reklamy v rozsahu podľa predmetu zmluvy. Daňový subjekt STEEL TRANS s.r.o. nepreukázal vecnú stránku plnenia, ktoré by malo za následok zvýšenie ceny za reklamu na základe dodatkov č. X a X k Zmluve o reklame č. X/XXXX, na základe ktorých bolo uplatňované odpočítanie dane podľa faktúry č. XXXXXXX v sume DPH 19.791,73 eura (v mesiaci november 2010 odpočítané 17.621,89 eura). Rozdiel medzi cenou zvýšenou dodatkami k zmluve a cenou dohodnutou v Zmluve o reklame č. X/XXXX, t.j. rozdiel v základe dane v sume 76.667,00 eur (104.167,00 eur - 27.500,00 eur) a rozdiel v DPH v sume 14.566,73 eura (19.791,73 eura - 5.225,00 eur) je daň, ktorú daňový subjekt odpočítal neoprávnene, v rozpore s § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, keďže dodávateľovi F. A. T..Q.. daňová povinnosť nevznikla. Z uvedeného vyplýva, že tieto skutočnosti sú dôkazom toho, že pri platbách za reklamu, kde je zmluvne dohodnutá cena za reklamu v závislosti od hodnoty dotácie F. A., sa nejedná o platby za reálne poskytnuté reklamné služby. V skutočnosti a podľa posúdenia predložených dokladov ako aj vyhodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 6 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov ide o financovanie polovice nákladov vyplývajúcich z činnosti klubu F. A. T..Q.., a to podľa Memoranda „v rozsahu nákladov spoločnosti schválených v ročnom pláne F. A. T..Q..“. Spôsob dohodovania ceny za reklamu má po vyhodnotení všetkých dôkazov charakter spolufinancovania 50% všetkých nákladov F. A. T..Q.. daňovým subjektom STEEL TRANS s.r.o. Uvedený záver podporuje aj ďalšie tvrdenie daňového subjektu uvádzané v podanom odvolaní, keď odvolávajúci uviedol, že súčasťou vlastných nákladov F. A. T..Q.. nie sú len priame náklady súvisiace so zhotovením reklamných panelov, reklamných banerov, billboardov, reklamných nápisov, ale aj všetky súvisiace ďalšie náklady, ktoré je nevyhnutné vynaložiť na to, aby vedel zabezpečiť reklamu v takom rozsahu (t.j. prenájom štadióna E. T..Q.. A., prenájom iných futbalových ihrísk, údržba štadióna, prenájom kancelárií, šatní, odmeny pre hráčov, pre trénerov, pre rozhodcov, správnu réžiu a pod.). Uvedené skutočnosti len potvrdzujú vyhodnotenia a závery správcu dane, nakoľko uvedené náklady primárne súvisia s hlavnou činnosťou F. A. T..Q.., t.j. reklama daňového subjektu STEEL TRANS s.r.o. je sekundárna. Odvolací orgán k námietke daňového subjektu, že zákon číslo 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov ani zákon č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov nezakazuje v tuzemsku obchodovať spriazneným osobám, či už prepojených majetkovo alebo personálne, ani im nestanovuje osobitné dojednania pre potreby stanovenia cien, uvádza, že personálne prepojenie v danom prípade nie je jediným a najvýznamnejším dôvodom neuznania navýšenej dane z pridanej hodnoty. Správca dane uviedol personálnu prepojenosť v záujme komplexného posúdenia všetkých skutočností a súvislostí, ako aj v súvislosti s Memorandom zo dňa 20.06.2005, v ktorom sa obaja 50%-tní akcionári - F. A. a G. Q. K. E. - zaviazali zabezpečiť spolufinancovanie F. A. T..Q.. v pomere ich majetkovej účasti na základnom imaní spoločnosti, t.j. v pomere 50% G. Q. K. E., ako druhý 50%-tný akcionár, svoj záväzok (bod 7.1.4. Memoranda) zabezpečiť priamo, resp. prostredníctvom sponzorov a hlavných reklamných partnerov - STEEL TRANS s.r.o. a Q. K. T..Q.. - priebežné financovanie F. A. T..Q.. v rozsahu nákladov spoločnosti schválených v ročnom pláne akciovej spoločnosti F. A. T..Q.., a to v pomere svojej majetkovej účasti na základnom imaní spoločnosti, garantoval prostredníctvom osoby B. X.. Odvolací orgán k námietke daňového subjektu ohľadom tvrdenia, že obstarávateľ v súlade s článkom 2 ust. 2.3. Zmluvy o reklame č. X/XXXX vyhotovil predmetnú reklamu na vlastné náklady, uvádza, že z faktúr predložených F. A. T..Q.. vyplýva, že v skutočnosti F. A. T..Q.. zabezpečil výrobu reklamy len z časti, a to výrobu a potlač reklamy STEEL TRANS na dresy a športovú výstroj A mužstva, B mužstva a mládeže spolu v hodnote 1.356,69 eura s DPH, výrobu bulletínov spolu v hodnote 8.111,99 eura s DPH, zhotovenie a prevádzkovanie internetového portálu N..F..Q. spolu v hodnote 21.397,46 aura s DPH. Ostatné reklamné (reklamné predmety, banery, billboardy) už boli vyrobené skôr v rokoch 2005 - 2009, t.j. pred uzatvorením Zmluvy o reklame č. X/XXXX. Odvolací orgán k námietke daňového subjektu, že správca dane nebral do úvahy informácie a stanoviská uvedené v liste daňového subjektu zo dňa 05.09.2011 (doručený správcovi dane dňa 06.09.2011), ktorý daňový subjekt odcitoval v podanom odvolaní, uvádza, že správca dane sa počas daňovej kontroly zaoberal informáciami a argumentmi daňového subjektu uvedeným v predmetnom liste, vyhodnotil tento dôkaz v súlade s § 2 ods. 3 zákona číslo 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v protokole č. XXX/XXX/XXX-XXXXX/XXXX/Šku zo dňa 21.11.2011, ako aj v dodatočnom platobnom výmere č. XXX/XXX/XXXX-XXXXX-XX/Har zo dňa 30.11.2011. Odvolací orgán k námietke daňového subjektu uvedenej v podanom odvolaní ohľadom skutočností a faktov súvisiacich s reštrukturalizačným konaním voči daňovému subjektu, uvádza, že uvedená námietka nemá vplyv na rozhodnutie správcu dane. Navyše z namietaných skutočností vyplýva, že daňový subjekt bol už ku dňu 31.10.2010 v úpadku, čo podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov“) znamená, že bol platobne neschopný alebo predĺžený. V zmysle § 114 ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov účinkom začatia reštrukturalizačného konania je povinnosť dlžníka (daňového subjektu STEEL TRANS s.r.o.) obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony. Za bežný právny úkon sa v zmysle § 10 ods. 3 písm. f) zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov nepovažuje urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu. Z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt nebol schopný platiť nutné bežné záväzky vyplývajúce z obchodno-záväzkových vzťahov bezprostredne súvisiacich s prevádzkou podniku, a nie ešte pristúpiť k zvýšeniu ceny za reklamné služby poskytnuté na futbalovom štadióne spoločnosťou F. A. T..Q.. z dôvodu zvýšenia dotácie F. A.. Odvolací orgán konštatuje, že správca dane postupoval v súlade s ust. § 2 a § 29 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s ustanovením § 29 zákona č. 51/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa ust. § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v predmetnom zdaňovacom období. Postup správcu dane nebol v rozpore s ustanovením § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ani s ustanoveniami § 2 a § 29 ods. 2 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, správca dane vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v ustanovení § 2 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Na základe takto zistených skutočností Finančné riaditeľstvo SR rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Žalované rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 16.04.2012. 2. Žalobou zo dňa 13.06.2012, osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 15.06.2012, sa žalobca cestou svojho zvoleného zástupcu domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Košice III č. XXX/XXX/XXXX-XXXXX/XX/Har zo dňa 30.11.2011 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súčasne požadoval zaviazať žalovaného k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a obstarávateľom reklamy (F. A. T..Q..) je uzavretá Rámcová zmluva o reklame zo dňa 27.06.2005 na dobu neurčitú, kde si účastníci zmluvy dohodli, že dohodnutá odmena, konkrétne podmienky spolupráce a rozsah reklamnej činnosti budú každoročne stanovené dohodou obidvoch zmluvných strán a budú uvedené v zmluve o reklame, pričom dohodnutá odmena bude vždy v hodnote, ktorá bude zhodná s hodnotou dotácie F. A., poskytnutej objednávateľovi. Za mesiac november 2010 obstarávateľ reklamy F. A. T..Q.. faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 30.11.2010 v zdaňovacom období november 2010 vyfakturoval žalobcovi ako objednávateľovi reklamy sumu 123.958,73 eur (základ dane 104.167,- eur + DPH vo výške 19.791,73 eur), pričom si žalobca odpočítal daň v sume 14.566,73 eur (rozdiel medzi cenou zvýšenou dodatkami k zmluve o reklame a cenou dohodnutou v pôvodnej Zmluve o reklame č. X/XXXX, t.j. rozdiel dane v sume 76.667,- eur (104.167,- eur - 27.500,- eur) a rozdiel v DPH v sume 14.566,73 eur (t.j. 19.791,73 eur - 5.225,- eur), ktorú žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuznal s tým, že podľa neho obstarávateľovi F. A. T..Q.. daňová povinnosť nevznikla a žalobca si odpočítal daň v rozpore s ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. Žalobca uvádza, že žalovaný mu neoprávnene neuznal odpočítanie dane za služby reklamy v sume 14.566,73 eur na základe faktúry F. A. T..Q.. faktúrou č. XXXXXXX, čo odôvodňuje tým, že on ako objednávateľ reklamy uzavrel s obstarávateľom reklamy F. A. T..Q.. platnú Zmluvu o reklame č. X/XXXX zo dňa 30.09.2009, ktorú platne zmenil a doplnil Dodatkami č. X a č. X, a tým, že personálne prepojenie žalobcu a obstarávateľa reklamy F. A. T..Q.. je k odpočítaniu DPH právne irelevantné, žalobca dohodol s obstarávateľom reklamy F. A. T..Q.. odmenu (cenu) v súlade s právom - so zákonom o cenách, pri zachovaní zmluvnej voľnosti, začatie reštrukturalizačného konania - dňa 28.12.2010 vo vzťahu k odpočítaniu dane považuje žalobca za právne irelevantné aj preto, že zmluva o reklame bola uzavretá v decembri 2009 a reštrukturalizácia bola úspešne skončená potvrdením reštrukturalizačného plánu dňa 03.11.2011, žalobca splnil kritériá pre uznanie výdavkov do daňových výdavkov, žalobca v konaní preukázal, že obstarávateľ F. A. T..Q.. splnil všetky podmienky podľa uzavretej zmluvy o reklame, žalobca považuje za nedôvodné tvrdenie žalovaného o nepôsobení reklamy v mesiaci november 2010, pretože reklamná zmluva bola uzavretá na celý kalendárny rok 2011 a v tomto roku bola aj vykonávaná. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26.09.2012 uviedol, že žalobcovi nebolo uznané zvýšenie ceny za reklamu v zdaňovacom období november 2010 na sumu 123.958,73 eur Dodatkami č. X a č. X k Zmluve o reklame a nie samotná služba reklamy. Správca dane akceptoval Zmluvu o reklame č. X/XXXX bez dodatkov a uznal mesačnú sumu 32.725,- eur ako cenu za poskytnuté reklamné služby v zdaňovacom období november 2010. Žalovaný neuznal rozdiel v cene, v hodnote ktorého dodávateľ nedodal navyše žiadnu službu (žalobca nepreukázal vecnú stránku plnenia), t.j. navýšenie ceny za reklamu v zdaňovacom období nebolo viazané na poskytnutie žiadneho ďalšieho plnenia, služby alebo tovaru. Navýšenie ceny odôvodnili dodávateľ a odberateľ rámcovou zmluvou o reklame, ktorou sa odberateľ zaviazal platiť za reklamné služby v závislosti od toho, akú sumu dotácií získa F. A. T..Q.. od F. A.. V Zmluve o reklame č. X/XXXX však nie je zmienka ani odkaz na rámcovú zmluvu o reklame, ani spôsob, resp. dôvod úpravy, resp. zvyšovania ceny. Rozdiel medzi cenou zvýšenou dodatkami k zmluve a cenou dohodnutou v Zmluve o reklame č. X/XXXX, t.j. rozdiel v základe dane v sume 14.566,73 eur je preto daň, ktorú daňový subjekt odpočítal neoprávnene, v rozpore s ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. Dodávateľovi F. A. T..Q.. preto daňová povinnosť nevznikla. Jediný faktor, ktorý mal vplyv na zvýšenie ceny za reklamu, spočíval vo zvýšení poskytnutej dotácie F. A. pre F. A. T..Q.. koncom roka 2010 vzhľadom na skutočnosť, že dodávateľ nedodal navyše žiadnu službu, plnenie alebo tovar. Zvýšenie ceny poskytnutej dotácie malo vplyv na zvýšenie ceny a následne aj na výšku odpočítanej dane z pridanej hodnoty zo sumy 5.225,- eur na sumu 19.791,73 eur. Spôsob dohodovania ceny za reklamu má po vyhodnotení všetkých dôkazov v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. charakter spolufinancovania 50 % všetkých nákladov F. A. T..Q.. žalobcom. Personálne prepojenie žalobcu a spoločnosť F. A. T..Q.., začatie reštrukturalizačného konania nemali najvýznamnejší vplyv na rozhodnutie správcu dane. Správca dane ich uviedol v záujme komplexného posúdenia všetkých súvislostí. Okrem toho žalobca bol už ku dňu 31.10.2010 v úpadku, čo podľa zákona č. 7/2005 Z.z. znamená, že bol platobne neschopný alebo predĺžený a v zmysle § 114 ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. znamená, že účinkom začatia reštrukturalizačného konania bolo jeho povinnosťou ako dlžníka obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony, akým rozhodne nebolo pristúpenie k zvýšeniu ceny za reklamné služby na futbalovom štadióne spoločnosťou F. A. T..Q.. z dôvodu zvýšenia dotácie F. A.. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že v skutočnosti zabezpečil F. A. T..Q.. výrobu reklamy len z časti, pričom ostatné reklamné predmety už boli vyrobené skôr v rokoch 2005 - 2009, t.j. pred uzavretím Zmluvy o reklame č. X/XXXX. Hodnota priamych nákladov vynaložených F. A. T..Q.. na zhotovenie reklamy v novembri 2010 bola vo výške 3.142,87 eur, čo je celková a preukázaná suma vrátane DPH. Hodnota reklamy uznanej správcom dane je v sume 32.225,- eur vrátane DPH, čo je niekoľkonásobne viac ako náklad na výrobu reklamných panelov. Na základe uvedených skutočností preto žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 4. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 27.03.2014 č.k. 6S/152/2012-79 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice III a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, považujúc rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 06.07.2016 sp.zn. 2Sžf/57/2014 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 27.03.2014 sp.zn. 6S/152/2012-79 a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie z dôvodov procesných pochybení. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s názorom Krajského súdu v Košiciach v tom, že reklama žalobcom dodaná bola, pretože Krajský súd v Košiciach svoj právny záver nezdôvodnil ani neuviedol, akými úvahami sa riadil pri vyhodnocovaní dôkazov. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, akým spôsobom žalovaný uvažoval a ako vyhodnotil skutkové okolnosti vo vzťahu k právnej úprave, keď dospel k záveru o neuznaní nadmerného odpočtu uplatneného žalobcom. Poukázal na to, že záverečné rozhodnutie o spornej otázke v tomto konaní, ktorému nepredchádzajú žiadne úvahy a argumenty, o ktoré by sa takéto konštatovanie opieralo, je nedostatočné. Uložil Krajskému súdu v Košiciach vec žalobcu znovu prejednať v medziach žaloby a argumentácie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť. 6. Správny súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, za splnenia podmienok uvedených v ust. § 107 SSP, dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. 7. Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiskálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o DPH“) predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa ust. § 19 ods. 2 veta prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, Podľa ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 a ním uplatnená z tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7 a 9, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa ust. § 29 ods. 1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Podľa ust. § 29 ods. 2 zákona o správe daní správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ust. § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa ust. § 29 ods. 8 zákona o správe dani, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa ust. § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 8. Predmetom preskúmacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný znížil žalobcovi nadmerný odpočet DPH za zdaniteľné obdobie 11/2010, pretože žalobcovi neuznal v plnej výške odpočítanie dane za reklamné služby prijaté na základe Zmluvy o reklame č. X/XXXX od dodávateľa služby F. A. T..Q... Daňový úrad Košice III ako správca dane akceptoval pôvodnú cenu za reklamné služby dohodnutú v Zmluve o reklame č. X/XXXX, avšak neuznal zvýšenie ceny, ku ktorému došlo Dodatkami č. X a č. X k Zmluve o reklame č. X/XXXX. 9. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenom vo vyššie označenom uznesení žalovaný ozrejmil, z akých skutočností a dôkazov žalovaný vychádzal a akými úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že navýšenie ceny v zdaniteľnom období 11/2010 nebolo viazané na poskytnutie žiadneho ďalšieho plnenia alebo služby. 10. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že bola uzavretá Rámcová zmluva o reklame dňa 27.06.2005 medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou F. A. T..Q.. ako obstarávateľom s predmetom, ktorým je zabezpečenie reklamy pre objednávateľa, kde v bode 2.2. sa uvádza, že odmena sa stanoví každoročne dohodou zmluvných strán a táto bude v hodnote, ktorá bude zhodná s hodnotou dotácie F. A. poskytnutej obstarávateľovi. Následne bola konkrétna výška odmeny stanovená Zmluvou o reklame č. X/XXXX a jej Dodatkami č. X zo dňa 15.07.2010 a č. X zo dňa 15.11.2010. 11. Krajský súd v Košiciach viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v jeho uznesení zo dňa 06.07.2016, majúc na zreteli právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorého žalovaný ozrejmil, z akých skutočností a dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že navýšenie ceny v zdaňovacom období november 2010 nebolo viazané na poskytnutie žiadneho ďalšieho plnenia alebo služby, a preto osobitnú pozornosť venoval argumentácii žalovaného v napadnutom rozhodnutí. 12. V preskúmavanom prípade nebol sporný obsah Zmluvy o reklame č. X/XXXX, z ktorej žalobca cituje čl. 2 ods. 2.1., ani obsah Dodatkov č. X a X k zmluve týkajúcich sa zvýšenia ceny za reklamu na sumu 123.958,- eur ročne bez DPH, ani obsah Rámcovej zmluvy o reklame z 27.06.2005, ani obsah Memoranda z 20.06.2005. 13. K námietke žalobcu týkajúcej sa dohodnutia ceny za reklamu súd uvádza, že žalovaný nespochybňuje zmluvnú voľnosť žalobcu pri uzatváraní vyššie uvedených zmlúv a dodatkov k Zmluve o reklame č. X/XXXX, ale žalovaný a správca dane, majúc na zreteli prax a vlastnú činnosť pri výdavkoch na reklamu a sponzoringu, sa zamerali najmä na to, či žalobca mohol v mesiaci november 2010 reálne dodať službu - reklamu obstarávateľovi. Z obsahu dôkazov, ktoré si správca dane obstaral vyplýva, že žalobcovi nebolo uznané zvýšenie ceny za reklamu v zdaňovacom období november 2010 na sumu 123.958,73 eur (základ dane 104.167,00 eur, DPH 19.791,73 eur) Dodatkami č. X a X k Zmluve o reklame, a nie samotná služba reklamy. Správca dane akceptoval Zmluvu o reklame č. X/XXXX bez dodatkov a uznal mesačnú sumu 32.725,- eur (základ dane 27.500,- eur, DPH 5.225,- eur) ako cenu za poskytnuté reklamné služby v zdaňovacom období november 2010, t.j. správca dane nespochybnil cenu za reklamu v sume 27.000,- eur (DPH 5.225,- eur) a uznal uvedené odpočítanie dane ako odpočítané v súlade v platnou právnou úpravou. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný neuznal rozdiel v cene, v hodnote ktorého dodávateľ nedodal navyše žiadnu službu, t.j. navýšenie ceny za reklamu v zdaňovacom období nebolo viazané na poskytnutie žiadneho ďalšieho plnenia, služby alebo tovaru. Dodávateľ aj odberateľ súhlasne potvrdili, že pri zvyšovaní ceny za reklamu v priebehu roka 2010 sa nemenil rozsah poskytovaných služieb, teda sa jednalo o zvýšenú platbu bez väzby na konkrétne plnenie. Dodatkami č. X a X k Zmluve o reklame sa len zvýšila cena za reklamu, ostatné zmluvné podmienky ostali nemenné. Dodávateľ aj odberateľ dôvodili zvyšovanie ceny Rámcovou zmluvou o reklame zo dňa 27.06.2005, ktorou sa odberateľ zaviazal platiť za reklamné služby v závislosti od toho, akú sumu dotácií získa F. A. T..Q.. od F. A.. V Zmluve o reklame č. X/XXXX však nie je zmienka ani odkaz na rámcovú zmluvu o reklame, ani spôsob, resp. dôvod úpravy, resp. zvyšovania ceny. Fakturovaná cena za reklamu zodpovedajúca cenovému rozdielu medzi cenou dohodnutou v zmluve o reklame (základ dane 27.500,- eur, DPH 5.225,- eur) a cenou zvýšenou Dodatkom č. X a X (104.167,- eur, DPH 19.791,93 eur) nepredstavuje v skutočnosti cenu za poskytnuté reklamné služby, len rozdiel v cene, v hodnote ktorého dodávateľ nedodal navyše žiadnu službu. Daňový subjekt STEEL TRANS s.r.o. nepreukázal vecnú stránku plnenia, ktoré by malo za následok zvýšenie ceny za reklamu na základe Dodatkov č. X a X k Zmluve o reklame č. X/XXXX, na základe ktorých bolo uplatňované odpočítanie dane podľa faktúry č. XXXXXXX v sume DPH 19.791,73 eur (v mesiaci november 2010 odpočítané 17.621,89 eur). Rozdiel medzi cenou zvýšenou dodatkami k zmluve a cenou dohodnutou v Zmluve o reklame č. X/XXXX, t.j. rozdiel v základe dane v sume 76.667,- eur (104.167,- eur - 27.500,- eur) a rozdiel v DPH v sume 14.566,73 eur (19.791,73 eur - 5.225,- eur) je daň, ktorú daňový subjekt odpočítal neoprávnene, v rozpore s § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, keďže dodávateľovi F. A. T..Q.. daňová povinnosť nevznikla. Z uvedených dôvodov na základe zisteného skutkového stavu je podľa názoru súdu námietka žalobcu, že žalovaný nezákonne posúdil, že sa nejedná o platby za reálne poskytnuté služby reklamy, nedôvodná. 14. Podľa názoru súdu žalovaný nespochybnil zmluvnú voľnosť žalobcu ani právo uzatvárať zmluvy a upravovať ich dodatkami, ani výber zmluvného partnera. Žalovaný v súvislosti s Memorandom zo dňa 20.06.2005 len uviedol, že obaja 50%-ní akcionári - F. A. a G. Q. K. E. - sa zaviazali zabezpečiť spolufinancovanie F. A. T..Q.. v pomere ich majetkovej účasti na základnom imaní spoločnosti, t.j. v pomere 50 %. G. Q. K. E., ako druhý 50%-ný akcionár, svoj záväzok (bod 7.1.4. Memoranda) zabezpečiť priamo, resp. prostredníctvom sponzorov a hlavných reklamných partnerov - STEEL TRANS s.r.o. a Q. K. T..Q.. - priebežné financovanie F. A. T..Q.. v rozsahu nákladov spoločnosti schválených v ročnom pláne akciovej spoločnosti F. A. T..Q.., a to v pomere svojej majetkovej účasti na základnom imaní spoločnosti, garantoval prostredníctvom osoby B. X.. V Zmluve o reklame č. X/XXXX zo dňa 30.12.2009 bola dohodnutá cena za reklamné služby poskytnuté na futbalovom štadióne vo výške 330.000,- eur ročne. Následne bola Dodatkami č. X a X k Zmluve č. X/XXXX zvýšená cena za zdaňovacie obdobie november 2010 na sumu 123.958,73 eur (základ dane 104.167,- eur, DPH 19.791,73 eur) z dôvodu, že F. A. zvýšilo výšku dotácie. Z uvedeného vyplýva, že cenu za reklamu zabezpečenú obstarávateľom F. A. T..Q.. pre objednávateľa STEEL TRANS s.r.o. určil tretí subjekt, t.j. výška dotácie od F. A., a teda jediný faktor, ktorý mal vplyv na zvýšenie ceny za reklamu, spočíval vo zvýšení poskytnutej dotácie F. A. pre F. A. T..Q.. koncom roka 2010, vzhľadom na skutočnosť, že dodávateľ nedodal navyše žiadnu službu, plnenie alebo tovar. Zvýšenie ceny poskytnutej dotácie malo vplyv na zvýšenie ceny a následne aj na výšku odpočítanej dane z pridanej hodnoty zo sumy 5.225,- eur na sumu 19.791,73 eur. Vyššie uvedené skutočnosti sú dôkazom toho, že pri platbách za reklamu, kde je zmluvne dohodnutá cena za reklamu v závislosti od hodnoty dotácie F. A., sa nejedná o platby za reálne poskytnuté reklamné služby. V skutočnosti a podľa posúdenia predložených dokladov, ako aj vyhodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 6 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov išlo o financovanie polovice nákladov vyplývajúcich z činnosti klubu F. A. T..Q.., a to podľa Memoranda „v rozsahu nákladov spoločnosti schválených v ročnom pláne F. A. T..Q..“. Spôsob dohodovania ceny za reklamu má po vyhodnotení všetkých dôkazov charakter spolufinancovania 50 % všetkých nákladov F. A. T..Q.. daňovým subjektom STEEL TRANS s.r.o. Slovenská legislatíva osobitne neupravuje výdavky na reklamu a sponzoring v oblasti športu. Súd súhlasí s názorom žalovaného, že v praxi sa častokrát zakrýva sponzoring práve výdavkami na reklamu. Sponzorský príspevok by totiž mohol poskytovateľ príspevku (sponzor) poskytnúť len zo zisku po zdanení. Podľa všeobecnej encyklopédie sponzor je ten, kto poskytuje sponzorovanému peniaze alebo vecné prostriedky, pričom sponzorované môžu byť osoby, skupiny ľudí, inštitúcie a spoločenské akcie v športovej, kultúrnej umeleckej, výskumnej, zdravotníckej a v inej spoločenskej oblasti. Sponzor za to dostáva vopred určené (dohodnuté) protihodnoty, ktoré priamo alebo nepriamo podporujú dosiahnutie jeho marketingových cieľov. Sponzorované činnosti sa týkajú reklamy, podpory predaja, propagácie a osobného predaja. Na základe uvedených skutočností a v uvedených súvislostiach podľa názoru súdu je nedôvodná námietka žalobcu, že žalovaný vôbec nie v súvislosti so zisťovaním skutkového stavu hodnotí „Memorandum“ uzatvorené medzi žalobcom a F. A. T..Q.., ktoré vôbec nesúvisí s reklamou. 15. Súd k námietkam žalobcu týkajúcich sa personálneho prepojenia osobou D.. B. X., ako konateľa aj spoločníka STEEL TRANS s.r.o. a zároveň predsedu predstavenstva a prezidenta F. A. T..Q.., začatia reštrukturalizačného konania, ako aj skutočnosti, že cena za reklamné služby nemala reálny vplyv na hospodársky výsledok spoločnosti, podľa názoru súdu vzhľadom na bod 15 uvádza, že tieto personálne prepojenia nemali rozhodný vplyv na konanie správcu dane. Personálne prepojenie, začatie reštrukturalizačného konania ani vplyv reklamy na hospodársky výsledok spoločnosti v danom prípade neboli jedinými a najvýznamnejším dôvodmi na neuznanie navýšenej dane z pridanej hodnoty. Správca dane uviedol tieto skutočnosti v záujme komplexného posúdenia všetkých skutočností a súvislostí. Žalovaný nehodnotil začatie reštrukturalizačného konania voči žalobcovi nedôvodne, ako to uvádza žalobca v žalobe, ale poukázal na zákonom upravené skutočnosti, ktoré z platnej právnej úpravy vyplývajú a teda, že daňový subjekt bol už ku dňu 31.10.2010 v úpadku, čo podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov“) znamená, že bol platobne neschopný alebo predĺžený, čo v nadväznosti na § 114 ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov znamená, že účinkom začatia reštrukturalizačného konania bolo povinnosťou dlžníka (žalobcu STEEL TRANS s.r.o.) obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony. Za bežný právny úkon sa v zmysle § 10 ods. 3 písm. f) zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov nepovažuje urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu. Teda žalobca na základe uvedených skutočností nebol schopný platiť nutné bežné záväzky vyplývajúce z obchodno-záväzkových vzťahov bezprostredne súvisiacich s prevádzkou podniku, a nie ešte pristúpiť k zvýšeniu ceny za reklamné služby na futbalovom štadióne spoločnosťou F. A. T..Q.. z dôvodu zvýšenia dotácie F. A.. Preto na základe vyššie uvedeného súd považoval aj túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 16. Súd k námietkam žalobcu, že obstarávateľ F. A. T..Q.. splnil všetky podmienky podľa zmluvy o reklame, čo žalobca v konaní preukázal, a žalovaný nedôvodne vyčísľuje a hodnotí niektoré výdavky F. A. T..Q.. na zhovenie reklamy, uvádza, že z faktúr predložených F. A. T..Q.. vyplýva, že v skutočnosti F. A. T..Q.. zabezpečil výrobu reklamy len sčasti, a to výrobu a potlač reklamy STEEL TRANS na dresy a športovú výstroj A mužstva, B mužstva a mládeže spolu v hodnote 1. 356,69 eur s DPH, výrobu bulletinov spolu v hodnote 8.111,99 eur s DPH, zhotovenie a prevádzkovanie internetového portálu N..F..Q. spolu v hodnote 21.397,46 eur s DPH. Ostatné reklamné (reklamné panely, banery, billboardy) už boli vyrobené skôr v rokoch 2005 - 2009, t.j. pred uzatvorením Zmluvy o reklame č. X/XXXX. Súd nezdieľa ani tvrdenie žalobcu, že si zamieňa odmenu za reklamu s cenou na zhotovenie a výrobu reklamných panelov, potlače, bulletinov a pod., pretože hodnota priamych nákladov vynaložených F. A. T..Q.. na zhotovenie reklamy v novembri 2010 bola vo výške 3.142,87 eur, čo je celková a preukázaná suma vrátene DPH. Hodnota reklamy uznanej správcom dane je v sume 32.225,- eur vrátane DPH, čo je niekoľkonásobne viac ako náklad na výrobu reklamných panelov. 17. Pretože z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že dodávateľ ako obstarávateľ F. A. T..Q.. aj objednávateľ (žalobca) ako odberateľ potvrdili žalovanému, že pri zvyšovaní ceny za reklamu v priebehu roku 2010 sa nemenil rozsah poskytovaných služieb, z čoho podľa názoru súdu vyplýva, že išlo len o zvýšenú platbu bez väzby na konkrétne plnenie, a to Dodatkami č. X a X k Zmluve o reklame č. X/XXXX, v ktorej niet ani zmienky, ani odkazu na rámcovú zmluvu z roku 2006, a v Dodatkoch č. X a X nešlo o cenu za žiadnu reálnu službu, ale len o rozdiel v cene medzi Zmluvou o reklame č. X/XXXX a Dodatkami č. X a X k tejto zmluve, súd uzatvára, že žalobca nepreukázal svoju dôkaznú povinnosť dokázať svoje tvrdenia o reálnom poskytnuté reklamy v mesiaci november 2010, a teda nepreukázal vecnú stránku plnenia z týchto dodatkov, na základe ktorých si žalobca uplatňoval odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa faktúry zo dňa 30.11.2010. 18. Pretože žalobca námietky uvedené v žalobe namietal aj v podanom odvolaní voči dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 30.11.2011 č. XXX/XXX/XXXX-XXXXX/XX/Har a žalovaný sa s nimi podrobne zaoberal v žalovanom napadnutom rozhodnutí, súd má za to, že žalovaný reagoval na odvolacie námietky žalobcu v dostatočnom rozsahu. 19. Pre úplnosť súd dodáva, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“) (§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane, a v preskúmavanom prípade preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitia žalobcom na uskutočnenie zdaniteľných plnení nenastalo. 20. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 21. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP). 22. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. a § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.