Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cbi/1/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200766 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7012200766.9 Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Rizmana a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Jozefa Vancu v právnej veci žalobcu: JUDr. R. D., Y. XX, XXX XX F., správca konkurznej podstaty G. V., spoločnosť s ručením obmedzeným, F., A.: XX XXX XXX, zast. Zvara advokáti s.r.o., Námestie SNP 1, 811 06 Bratislava, IČO: 46 547 878 proti žalovanému: JUDr. E. E., nar. XX.X.XXXX, J. 2, XXX XX F., o 185.829,70 EUR s prísl., takto r o z h o d o l : Návrh z a m i e t a. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa podaným žalobným návrhom domáhal zaplatiť sumu 185.829,70 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 185.829,70 EUR od 17.3.2011 do zaplatenia a uhradiť trovy konania, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobný návrh právne odôvodnil ustanoveniami § 8 ods. 2 a 5 ZKV, § 3 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. (ZKR) v nadväznosti na ustanovenia § 415, 420 ods. 1, 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že žalovaný ako správca konkurznej podstaty nehospodárnym a neefektívnym vynakladaním finančných prostriedkov spôsobil, že nezostali na uspokojenie konkurzných veriteľov takmer žiadne finančné prostriedky. 3. Na pojednávaní konanom dňa 11.11.2014 doplnil, že súd už nemôže preskúmavať výdavky žalovaného ako správcu konkurznej podstaty a to z dôvodu, že tieto výdavky už preskúmal konkurzný súd pri prejednávaní a schvaľovaní konečnej správy. Ako je zrejmé z judikatúry Najvyššieho súdu SR, žiadny iný súd nemôže zasahovať do kompetencie konkurzného súdu vo vzťahu procesu týkajúceho sa samotného konkurzného konania. Správca konkurznej podstaty ako advokát a osoba, ktorá vykonávala činnosť správcu konkurznej podstaty podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní musel vedieť, aký je procesný postup pri schvaľovaní konečnej správy, aké má ako účastník konania tzn. osoba, ktorá vykonávala funkciu správcu konkurznej podstaty a ktorého výdavky a odmenu bude schvaľovať súd, mal teda možnosť ako účastník predložiť dôkazy a vyvrátiť tvrdenia, ktoré viedli konkurzný súd k rozhodnutiu o nehospodárnom vynakladaní finančných prostriedkov žalovaným. Toto konanie je vyvolané len z toho dôvodu, že v uznesení o schválení konečnej správy vo výrokovej časti nie je výrok, ktorý by ukladal žalovanému zaplatiť do konkurznej podstaty finančné prostriedky, ktoré súd neschválil. 4. Naďalej trval na tom, že táto žaloba je dôvodná a žiadal súd, aby žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť v zmysle navrhovaného petitu žaloby. V prípade úspechu si bude uplatňovať náhradu trov tohoto konania, ktoré vyčísli v zákonom stanovenej lehote. 5. Na pojednávaní konanom dňa 13.12.2016 zotrval na všetkých svojich vyjadreniach a poukázal na to, že pri prejednávaní konečnej správy sa krajský súd vysporiadal so všetkými podkladmi, ktoré boli predložené v účtovníctve úpadcu a schválil len tie výdavky, ktoré boli odôvodnené a ostatné neschválil. Tým, že do uznesenia o schválení konečnej správy neuviedol povinnosť predchádzajúceho správcu vydať do konkurznej podstaty finančné prostriedky zodpovedajúce sume neschválených výdavkov, prichádzalo do úvahy domáhať sa týchto touto samostatnou žalobou. 6. Žalovaný sa vyjadril písomne dňa 5.11.2012 k žalobnému návrhu žalobcu, uviedol, že správcom konkurznej podstaty úpadcu G. V. s.r.o. F. prestal byť ustanovením za správcu JUDr. C. P. 14.12.2005, ktorému odovzdal všetky doklady vzťahujúce sa na majetok úpadcu. Nevie, či novoustanovený správca ich odovzdal, resp. neodovzdal súčasnému správcovi. Odovzdávanie bolo vykonané písomne za prítomnosti správcov a ich účastníkov. Uviedol, že pri jednotlivých položkách je nutné vychádzať zo situácie, ktorá bola v čase vykonávania činnosti správcu od vyhlásenia konkurzu - 13.7.2001 do 14.12.2005, kedy bol z tejto funkcie odvolaný. Navonok vyzerá, že ako správca vôbec necestoval (cestovné 51.203,33 EUR), dopravné náklady nemohli vzniknúť (pneumatiky, disky - 6.767,78 EUR), spracovanie agendy spoločnosťou Telegrafia s.r.o. nebolo vykonané, resp. nebolo potrebné - 21.974,37 EUR, výdavky za poskytnutie právnej pomoci 13.256,32 EUR neboli potrebné, nakoľko žalovaný je právnikom, ale žalobu v tomto spore vypracovala Advokátska kancelária JUDr. Alena Vyskočilová, s.r.o., Bratislava, ktorá si uplatnila náhradu trov konania, aj napriek tomu, že súčasnou správkyňou je rovnako právnička. V jednom prípade je to rozpor so zákonom - nevedno ktorým a v druhom je všetko v najlepšom poriadku i keď trovy konania v tomto spore, vzhľadom na sídlo právneho zástupcu žalobcu, budú násobne vyššie ako boli so zastupovaním advokátom so sídlom v Košiciach. Obdobne boli napadnuté výdavky v súvislosti s archiváciou dokumentov - 92.627,90 EUR. Tvrdí žalobca, že archivácia vykonaná nebola, resp. že nebolo vykonané výberové konanie. Výberové konanie v tom čase nebolo predpísané, archivácia vykonaná bola v cenovej úrovni, ktorá zodpovedala v tom čase ponuke a dopytu. Pre úplnosť upriamil pozornosť súdu na problematiku premlčania práva. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, správcom konkurznej podstaty prestal byť 14.12.2005. Ku škode podľa žaloby malo dôjsť pred týmto dátumom. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá - § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 106 ods. 2 toho zákona najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Ak k udalostiam došlo pred 14.12.2005, trojročná lehota na uplatnenie práva uplynula, keď žaloba bola súdu doručená 9.7.2012. Ako vyplýva z uznesenia krajského súdu zo dňa 20. mája 2010 súčasný správca predložil konečnú správu o speňažení majetku 7.10.2009. Správa obsahuje položky, ktoré sú predmetom žaloby. Z toho vyplýva záver, že najneskôr v tento deň, t.j. 7.10.2009 žalobca vedel o škode a kto za ňu zodpovedá. Dvojročná lehota na uplatnenie práva v tomto prípade uplynula 7.10.2011, žaloba bola podaná 9.7.2012. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby žaloba bola v prvom rade zamietnutá z dôvodu premlčania práva a rovnaký návrh je dôvodný aj pre nepreukázanie dôvodnosti jej podania. 7. Na pojednávaní konanom dňa 13.12.2016 uviedol, že vzhľadom na právne závery odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení netrvá na námietke premlčania. Poukázal na to, že ako správca konkurznej podstaty získané finančné prostriedky použil na výdavky spojené s konkurzom v zmysle schválenej konečnej správy a rozvrhového uznesenia a žalobca žiadnymi konkrétnymi dôkazmi nepreukázal, že z konkurznej podstaty chýbajú finančné prostriedky. Navrhol preto, aby bol žalobný návrh zamietnutý. 8. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, vyjadreniami účastníkov konania a zistil nasledovné: 9. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením č.k. 5K/184/2001-11 zo dňa 13.7.2001 a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. E. E., E. XX, F.. 10. Uznesením č.k. 5K/184/2001-339 zo dňa 14.12.2005 bol rozhodnutím schôdze veriteľov do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený JUDr. C. P.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.2.2006. 11. Uznesením zo dňa 9.5.2007, č.k. 5K/184/2001-404 bola rozhodnutím schôdze konkurzných veriteľov do funkcie nového správcu konkurznej podstaty ustanovená JUDr. R. D.. 12. Uznesením č.k. 5K/184/2001-598 zo dňa 20.5.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.12.2010, bola schválená konečná správa. 13. Uznesením zo dňa 15.5.2012, č.k. 5K/184/2001-631, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.6.2012, súd rozvrhol výťažok získaný z predaja konkurznej podstaty. 14. Tento žalobný návrh žalobcu bol na tunajší súd podaný dňa 9.7.2012 t.j. po právoplatnosti vyššie uvedeného rozvrhového uznesenia, ktoré podľa oznámenia správkyne konkurznej podstaty E.. R. D. zo dňa 18.9.2012 bolo v plnom rozsahu splnené. 15. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016. 16. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. 17. Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/17/2015 zo dňa 18.10.2016 bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cbi/1/2014-140 zo dňa 11.11.2014 a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 18. Súd zistil, že v prejednávanom prípade jediným prostriedkom procesného útoku žalobcu bolo skutkové tvrdenie, že z konkurznej podstaty chýbajú žalované finančné prostriedky v dôsledku nehospodárneho konania žalovaného ako správcu konkurznej podstaty a tieto výdavky neboli schválené pri rozhodovaní o schválení konečnej správy. 19. Žalovaný v plnom rozsahu poprel skutkové tvrdenia žalobcu s tým, že postupoval s odbornou spôsobilosťou a všetky výdavky v priebehu konkurzu uhrádzal podľa schválenej konečnej správy a rozvrhového uznesenia. 20. Súd v rámci sudcovskej koncentrácie (§ 153 CSP) vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k záveru, že prostriedky procesného útoku žalobcu boli účinné popreté žalovaným. 21. Z vyššie citovaného uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 5K 184/2001-598 a to z jeho výrokovej časti je možné zistiť schválenie konečnej správy s príslušným vyúčtovaním odmeny a výdavkov správcu, avšak absentuje výrok o tom, že neboli schválené výdavky správcu, na ktorý odkazuje vo svojej žalobe žalobca. Z tohto dôvodu aj podľa hodnotenia súdu išlo zo strany žalovaného o účinné popretie skutkových okolností žalobcu, pretože žalovaný ako správca konkurznej podstaty postupoval pri výkone svojej funkcie v súlade s právoplatnými výrokmi rozhodnutia konkurzného súdu podľa § 237 CSP. 22. Vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť tohto uznesenia je súd pri rozhodovaní viazaný len jeho výrokovou časťou v zmysle § 237 CSP a samotné dôvody v uvedenom uznesení sú nevykonateľné. 23. Podľa záveru súdu samotná okolnosť, že v dôvodoch tohto uznesenia bolo síce uvedené, že neboli schválené výdavky žalovaného ako správcu konkurznej podstaty, nemá za následok bez ďalšieho to, že je možné konštatovať spôsobenie škody v rozsahu ako to žiadal žalobca vo svojom žalobnom návrhu. 24. V neposlednom rade je potrebné poukázať na to, že správca konkurznej podstaty postupuje podľa špeciálneho zákona a nad jeho činnosťou podľa § 12 ZKV vykonáva dohľad konkurzný súd. 25. Podľa žalobného návrhu žalobcu, žalovaný (ako predchádzajúci správca konkurznej podstaty) mal svojim konaním spôsobiť škodu konkurznej podstate tým, že nepostupoval s odbornou starostlivosťou a porušil povinnosti, ktoré mu ukladá zákon a to konkrétne v ustanovení § 415, § 420 ods. 1 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 26. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 OZ, ktoré ustanovenie upravuje všeobecnú zodpovednosť; sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Až na základe preukázania vzniku zodpovednosti za škody prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 442 ods. 1 OZ v určení spôsobu a rozsahu náhrady pre poškodeného. 27. V prejednávanom prípade podľa záveru súdu v tomto konaní neboli produkované žiadne konkrétne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné preukázať porušenie právnych povinností žalovaného v príčinnej súvislosti so vznikom škody tak, ako na to poukazuje žalobca v žalobnom návrhu. Žalobca v priebehu konania ani nenavrhol vykonať nejaké dôkazy, na základe ktorých by preukázal opodstatnenosť svojho nároku a v podstate poukázal len na jediný dôkaz a to dôvody uznesenia konkurzného súdu o schválení konečnej správy. 28. Konštatovanie konkurzného súdu v dôvodoch uznesenia o schválení konečnej správy o nehospodárnosti konania správcu, je nedostatočný dôkaz na to, aby bolo možné dospieť k právnemu záveru o vzniku spôsobenej škody v zmysle § 420 ods. 1 OZ ako to požaduje žalobca. 29. Z obsahu konkurzného spisu vyplýva, že žiaden z účastníkov konkurzného konania (§ 7 ZKV), t.j. konkurzní veritelia v priebehu konkurzného konania žiadnym právnym spôsobom nedali najavo, žeby im vznikla v tomto konaní nejaká škoda. Svedčia o tom vyššie uvedené právoplatné rozhodnutia súdu v konkurznom konaní a to uznesenie o schválení konečnej správy a rozvrhové uznesenie. 30. Súčasný správca konkurznej podstaty, v pozícii žalobcu v tomto konaní, pokiaľ by v priebehu konkurzného konania postupoval s náležitou odbornou spôsobilosťou, ako to má na mysli ustanovenie § 8 ods. 2 ZKV (od prevzatia výkonu svojej funkcie právoplatnosťou uznesenia o ustanovení za správcu konkurznej podstaty), mal možnosť najneskôr pri schvaľovaní konečnej správy využiť všetky právne prostriedky, t.j. aj opravné prostriedky na to, aby do konkurznej podstaty získal prípadné chýbajúce finančné prostriedky. Žalobca ako správca konkurznej podstaty nenapádal opravnými prostriedkami výrokové časti uznesenia o schválení konečnej správy a v konečnom dôsledku ani rozvrhové uznesenie. Túto nečinnosť žalobcu v konkurznom konaní podľa záveru súdu nie je možné nahrádzať samotnou žalobou o náhradu škody tak, ako to žalobca požaduje v tomto žalobnom návrhu. 31. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že pokiaľ by sa preukázalo, že žalobca ako správca konkurznej podstaty by v konkurznom konaní nepostupoval s odbornou spôsobilosťou, prichádzajú právne voči nemu aj možné sankcie v zmysle § 8 ods. 2 ZKV za náhradu škody pokiaľ by sa táto preukázala, prípadne spoluzodpovednosť za náhradu škody. 32. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že vykonaním rozvrhového konania sa z praktického hľadiska končí konkurzné konanie a samotné zrušenie konkurzu v zmysle § 44 ods. 1 písm. b/ je už len formálnym dôsledkom a konštatovaním ukončenia konkurzu. 33. Po právoplatnosti rozvrhového uznesenia v konkurznom konaní nie sú ani dané zákonné možnosti podľa ZKV, aj v prípade úspechu žalobcu dostať sa do procesného štádia konkurzného konania, ktoré predchádza schvaľovaniu konečnej správy. 34. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd žalobný návrh za bezdôvodný, na základe čoho rozhodol o jeho zamietnutí. 35. Pri rozhodovaní o trovách vychádzal súd z ust. § 255 ods. 1 CSP, neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil. 36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno podľa § 365 C.s.p. odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.