Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/206/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201092 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7013201092.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: KOPSTAV, s.r.o. so sídlom Hutnícka 2713/10, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Jaroslav Čollák, Advokátska kancelária so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/25375-180151/2013/4897 z 18.04.2013, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/25375-180151/2013/4897 z 18.04.2013, ktorým podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 573/2009 Z. z. o správne daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice č. 9812401/5/3740215/2012/Baj zo 14.12.2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod I zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 v sume 39.525,47 Eur daňovému subjektu KOPSTAV, s.r.o., potvrdil. Na základe Protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 9812401/5/3318602/2012/Baj z 12.11.2012, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný a doručený v zmysle § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. 06.12.2012, správca dane vydal Dodatočný platobný výmer č. 9812401/5/3740215/2012/ Baj zo 14.12.2012, ktorým vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie dodatočného platobného výmeru bol záver správcu dane o porušení § 49 ods. 1 § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 39.525,47 Eur. Z toho 200,33 Eur z faktúry od dodávateľa MILANKO spol. s r.o., Spišská Nová Ves, 18,07 Eur z faktúry od toho istého dodávateľa a 39.307,07 Eur, z 12 faktúr od daňového subjektu GARDEN-GG, s.r.o. a jedná sa o tieto faktúry: - faktúra č. XXXXXXXXX z 15.07.2010, základ dane 2.225,00 Eur, DPH 19 % 422,75 Eur, predmet fakturácie: za vykonané výkopové práce na ul. BREŽANY ZOS XX/XXX - výkop ryhy + zásyp, výkop trafostanice, ťahanie kábla, výkop jám, výkop zemnenia, práce naviac; - faktúra č. XXXXXXXXX z 15.07.2010, základ dane 3.148,50 Eur, DPH 19 % 598,22 Eur, predmet fakturácie: za vykonané výkopové práce na akcii: ŠIRKOVCE ZOS XX/XXX - prečistenie ryhy, pieskovanie ryhy, ťahanie kábla, pokládka KPL + fólia, ťahanie chráničky, výkop ryhy, práce naviac, úprava terénu; - faktúra č. XXXXXXXXX z 25.07.2010, základ dane 9.541,80 Eur, DPH 19 % 1.812,94 Eur, predmet fakturácie: za vykonané výkopové práce na akcii: VÝKOP OSVETLENIA - HORNÁ ŽDAŇA: výkop ryhy + zásyp; - J. Č.. XXXXXXXXX z 30.07.2010, základ dane 11.313,20 Eur, DPH 19 % 2.149,51 Eur, predmet fakturácie: za vykonané výkopové práce na akcii: TRANSFORMOVŇA 400/110/22 kW - STUPAVA KOMUNIKAČNEJ A BEZPEČNOSTI OSVETLENIA: výkop ryhy + zásyp, výkop jám, prenájom kompresora, úprava terénu + odvoz zeminy; - J. Č.. XXXXXXXXX z 05.08.2010, základ dane 10.500,00 Eur, DPH 19 % 1.995,00 Eur, predmet fakturácie: za vykonané výkopové práce na akcii: VÝKOP OSVETLENIA - HORNÁ ŽDAŇA: výkop ryhy + zásyp, výkop jám; - J. Č.. XXXXXXXXX z 05.08.2010, základ dane 7.948,15 Eur, DPH 19 % 1.510,15 Eur, predmet fakturácie: za vykonané výkopové práce na akcii: KEŽMAROK ZOS XX/XXX: výkop sond, výkop ryhy, pieskové lôžko, bordovanie + fólia, rozbíjanie betónu, ťahanie kábla, ťahanie chráničky, prenájom bagra, pokládka KPL, nakládka zeminy + betonáž; - J. Č.. XXXXXXXXX z 20.08.2010, základ dane 1.147,26 Eur, DPH 19 % 217,98 Eur, predmet fakturácie: úprava terénu K. Ž.; - J.Ú. Č.. XXXXXXXXX z 31.08.2010, základ dane 42.795,00 Eur, DPH 19 % 8.131,05 Eur, predmet fakturácie: pomocné stavebné práce na akcii: K.; - J. Č.. XXXXXXXXX z 31.08.2010, základ dane 88.924,00 Eur, DPH 19 % 16.895,56 Eur, predmet fakturácie: za vykonané výkopové - stavebné práce na akcii: OPRAVA ZÁKLADOV 400 kW VEDENIA V 424 KRIŽOVANY - ŠT. HRANICA ČR III. ETAPA: oprava stĺpov; - J.Ú. Č.. XXXXXXXXX z 10.09.2010, základ dane 10.760,75 Eur, DPH 19 % 2.044,54 Eur, predmet fakturácie: za vykonané výkopové práce na akcii: VČELINEC ZOS XX/XXX: výkop ryhy, pieskové lôžko, prečistenie ryhy, ťahanie kábla, bordovanie ryhy + fólia; - J. Č.. XXXXXXXXX z 10.09.2010, základ dane 11.252,00 Eur, DPH 19 % 2.137,88 Eur, predmet fakturácie: za vykonané výkopové - stavebné práce na akcii: V. ZOS XX/XXX: výkop ryhy, prečistenie výkopu, ťahanie kábla, ťahanie chráničky, pieskové lôžko, zásyp ryhy + fólia, bordovanie ryhy, ťahanie fólie; - J.Ú. Č.. XXXXXXXXX z 30.09.2010, základ dane 7.323,61 Eur, DPH 19 % 1.391,49 Eur, predmet fakturácie: za vykonané stavebné práce na akcii: POKLÁDKA ZÁMKOVEJ DLAŽBY + OBRUBNÍK - I. W. I. O.. Správca dane vzhľadom na to, že mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov, nevychádzal len z faktúr predložených daňovým subjektom, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a či im neabsentuje materiálny podklad, t. j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či daňový subjekt prijal fakturované služby od spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o.. Y. M. - osoba oprávnená konať za spoločnosť GARDEN-GG, s.r.o. v roku 2010 nepotvrdil, že zabezpečoval dodanie prác pre spoločnosť KOPSTAV, s.r.o.. Podľa jeho vyjadrenia dodávateľmi deklarovaných prác mali byť spoločností, ktoré dokázal identifikovať iba názvami - bez uvedenia ich presných adries a ďalších identifikačných znakov, ako aj osôb konajúcich za uvedené spoločností, okolnosti spolupráce s uvedenými spoločnosťami. Iba označil osobu, ktorá mala komunikovať s dodávateľmi spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o. - V. B., ale tento opakovane uviedol, že v roku 2010 určite nespolupracoval ani so spoločnosťou KOPSTAV, s.r.o., ani so spoločnosťou GARDEN-GG, s.r.o., že pre uvedené spoločnosti nevykonával žiadne služby, že pre spoločnosť GARDEN-GG, s.r.o. nezabezpečoval dodanie žiadnych tovarov a služieb a že s touto spoločnosťou nespolupracoval. Žalobca k odvolaniu proti dodatočnému platobnému výmeru predložil dôkazy, ktorými preukazoval, že jednotliví odberatelia písomne potvrdili skutočnosť, že nimi deklarované práce u neho boli v roku 2010 zrealizované v dohodnutom termíne, práce boli riadne odovzdané a prevzaté a následne vyfakturované a zaplatené. Predložil Zmluvu o dielo zo 14.05.2010 uzavretú medzi KOPSTAV, s.r.o. a GARDEN-GG, s.r.o., faktúru č. XXXXXXXXX z 10.10.2010 od dodávateľa GARDEN-GG, s.r.o. pre KOPSTAV, s.r.o. + výdavkový pokladničný doklad č. PV XXX zo dňa 05.11.2010 + príjmový pokladničný doklad č. PP XXX z 05.11.2010; KOPSTAV s.r.o. + likvidačný list faktúry interné číslo faktúry: XXXXX; potvrdenie od spoločnosti MIGI s.r.o., Spišská Nová Ves zo 17.01.2013 + Zmluva o dielo č. XX/XXXX zo 06.05.2010 + dva odovzdávacie a preberacie protokoly z 30.11.2010 a jeden z 31.08.2010; potvrdenie od spoločnosti BBF elektro s.r.o., Spišská Nová Ves z 18.01.2013 + cenník zemných prác podpísaný 29.04.2008; potvrdenie od spoločnosti HAKO, s.r.o., Liptovský Mikuláš zo 17.01.2013 + objednávka č. XXXX/XXX z 25.06.2010; potvrdenie od spoločnosti MILANKO spol. s r.o., Spišská Nová Ves z 18.01.2013 + Zmluva o dielo z 18.06.2010 + Zmluva o dielo zo 07.05.2010 + zápis o odovzdaní a prevzatí stavby (Zlievareň SEZ Krompachy) + zápis o odovzdaní a prevzatí stavby (Rekonštrukcia a dostavba laboratórií BVS - Bojnická ul., BL) + zápis o odovzdaní a prevzatí stavby (stavba - Križovany); potvrdenie od spoločnosti Zlievareň SEZ Krompachy z 18.01.2013 + objednávky č. XXX/XX/OEN zo 14.08.2010 a č. XXX/XX/OEN z 15.06.2010; potvrdenie od V. J. z 18.01.2013 + Zmluva o dielo z 25.05.2010; potvrdenie od ELCO s.r.o., Bratislava z 18.01.2013 + Zmluva o dielo z 15.06.2010 + zápis o prevzatí diela - preberacie konanie 29.10.2010, stavba FVE Kútniky. K novo doloženým dôkazom v odvolacom konaní žalovaný uviedol, že novo predložené dôkazy nepovažuje za také, ktoré by mali vplyv na záver správcu dane vyvodený vo veci neuznania nároku na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o., pretože ani jeden z odberateľov spoločnosti KOPSTAV, s.r.o. neuviedol, že práce boli vykonané v subdodávke. Faktúry, ktoré daňový subjekt vystavil pre svojich odberateľov, na ktoré poukázal aj v odvolaní a ktoré správca dane preveril, nepreukazujú skutočného dodávateľa pre daňový subjekt KOPSTAV, s.r.o.. K námietke, že správca dane opomenul preveriť finančné toky uviedol, že správca dane pri daňovej kontrole zistil, že identifikovaný odberatelia spoločnosti KOPSTAV, s.r.o. (žalobcu) uhrádzali odberateľské faktúry žalobcovi bezhotovostne bankovými prevodmi, ale táto skutočnosť ešte nepreukazuje, že práce vyfakturované žalobcovi boli dodané aj spoločnosťou GARDEN-GG, s.r.o.. K námietke, že správca dane vyhotovil oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu v čase, kedy ešte nedisponoval deklaratórnym výsledkom daňovej kontroly, kedy ešte nezačalo ani vyrubovacie konanie uviedol, že v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku sú štátne orgány povinné bez zmeškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin. Vzhľadom na to, že správca dane posúdil daný prípad ako výnimočný, oznámil orgánom činným v trestnom konaní podozrenie zo spáchania trestného činu skresľovania údajov, hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Včas podanou žalobou žalobca žiadal preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. 1100303/1/25375-180151/2013/4897 z 18.04.2013 v spojení s Dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Košice č. 9812401/5/3740215/2012/Baj zo 14.12.2012 zrušiť, vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a zároveň mu priznať náhradu trov konania. V tejto veci žalobné námietky sú totožné so žalobnými námietkami vo veciach vedených na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/207/2013 a 6S/175/2013 a sú tieto: „Ako to žalobca uviedol už v podaných odvolaniach proti Dodatočným platobným výmerom, trvá na tom, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, neuviedol a nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by potvrdzoval a jednoznačne preukazoval záver správcu dane o nedodaní prác v roku 2010. Máme za to, že správca dane sa nedostatočne zaoberal dôkazmi predloženými žalobcom na potvrdenie jeho tvrdení, a len na základe vlastného svojvoľného posúdenia ustálil záver, ktorý vychádza len z domnienky a fikcie. Správca dane takýmto spôsobom preklenul dôkaznú núdzu a bez dostatočných a jasných dôkazov usúdil, že k dodaniu predmetných prác v prospech žalobcu od spoločnosti GARDEN- GG, s.r.o. nedošlo, v dôsledku čoho správca dane, ani odvolací orgán neuznal nárok žalobcu na odpočítanie DPH na základe dodávateľských faktúr od menovanej spoločnosti. Správca dane vyhodnotil výpoveď svedka Y. M., bývalého konateľa spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o. tak, že tento pán prvotne uvádzal, že osobou, ktorá pre jeho firmu robila účtovníctvo bola istá externá ekonómka z Nitry. Túto osobu bližšie nešpecifikoval. Následne však svoje tvrdenia zmenil a označil pána V. B. z L. ako osobu, ktorá sa starala o účtovníctvo spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o. a dokonca tento pán mal vyhotovovať aj všetky faktúry, zaúčtovať ich a tiež jednať s konateľom žalobcu a všetko zabezpečovať. Na priamu otázku správcu dane po predložení faktúr vystavených spoločnosťou GARDEN-GG, s.r.o., čí je podpis na predmetných faktúrach, pán Y. M. uviedol, že podpis je jeho a tiež potvrdil, že všetky platby od žalobcu preberal konkrétne sám pán Y. M.. Správca dane vo svojom rozhodnutí uvádza, že spoločnosť GARDEN-GG, s.r.o. nepredložila správcovi dane daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby a súvisiace účtovné výkazy za zdaňovacie obdobie rok 2010. Tiež uvádza, že daňový subjekt spoločnosť GARDEN-GG, s.r.o. si neplní daňové povinností, nespolupracuje so správcom a teda správca dane si nemal možnosť overiť spôsob dodania deklarovaných stavebných prác, ktoré mali byť týmto daňovým subjektom dodané žalobcovi. Žalobcovi však nemôže byť na ujmu tá skutočnosť, že iný daňový subjekt si neplní svoje zákonné povinností. Žalobca žiadnym spôsobom nemôže ovplyvniť takéto konanie iného daňového subjektu, a preto nemôže znášať negatívne dôsledky za takýto subjekt. Na strane druhej žalobca zvýrazňuje, že podľa záverov napadnutých rozhodnutí spoločnosť GARDEN- GG, s.r.o. zmenila sídlo až v roku 2011, kedy sa jej konateľom mala stať ďalšia osoba - W. Z. a žiaden dôkaz nevyvrátil svedeckú výpoveď Y. M., v zmysle ktorej spoločnosť GARDEN-GG, s.r.o. v roku 2010 riadne fungovala a cez subdodávateľské vzťahy zabezpečila realizáciu fakturovaných prác. Z hľadiska tejto žaloby je pritom rozhodné práve obdobie II., III. a IV. štvrťrok 2010, ktorého sa týkali napadnuté rozhodnutia. Žalobca považuje za neprijateľné, že správca dane opiera svoje rozhodnutia o výpovede svedka Y. M., avšak iba v tých smeroch, ktoré podporujú jeho závery. Naopak tie časti výpovede Y. M., ktoré sú v prospech žalobcu a ktoré deklarujú skutočné dodávky prác a služieb správca dane bez relevantného dôvodu ignoruje, čo je v priamom rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a prihliadania na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). Zároveň tým správca dane porušil jeho povinnosť dbať na ochranu práv a oprávnených záujmov žalobcu ako daňového subjektu (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku). Podľa názoru žalobcu správca dane nepreveril všetky rozhodné skutočnosti podstatné pre objektívne, správne a zákonné rozhodnutie správcu dane a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa názoru žalobcu takýto postup žalovaného v procese výkonu daňovej kontroly je nesprávny, svojvoľný, a preto neakceptovateľný. Správca dane nezaobstaral pri výkone daňovej kontroly žiadnu písomnosť, či iný dôkaz, ktorý by preukazoval jeho záver o nedodaní tovaru a služieb voči žalobcovi zo strany spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o. prostredníctvom subdodávateľov, ktorých označil bývalý konateľ spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o. - Y. M., čo však vzhľadom na ich identifikáciou obchodným menom nemohlo predstavovať reálny problém. Žalobca po celú dobu trvania daňovej kontroly spolupracoval so správnom dane, poskytol mu všetku dokumentáciu, podával vysvetlenia k dotazom správcu dane, poskytol správcovi dane kompletný zoznam odberateľov spoločnosti KOPSTAV, s.r.o. s identifikáciou miest a spoločností, pre ktoré boli požadované práce z jeho strany vykonané. Sám požiadal svojich odberateľov o písomné vyjadrenia týkajúce sa prác ním vykonaných. Napriek všetkým týmto dokladom správca dane bez toho, aby vykonal dokazovanie týchto skutočností zisťovaním, dotazovaním, preverovaním u označených subdodávateľov spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o. prijal záver o tom, že práce dodané neboli. Žalobca má za to, že správca dane za účelom sa účelovo vyhol uskutočneniu preverenia skutočností tvrdených žalobcom, pričom správca dane sa vo svojom rozhodnutí o porušení príslušných právnych predpisov žalobcom odvoláva na výpoveď bývalého konateľa spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o. pán Y. M. a tiež na výpoveď údajného účtovníka tejto spoločnosti pána V. B.. Aj napriek vyššie uvedeným nedostatkom a vážnym pochybeniam správca dane a následne žalovaný o takéto dôkazy opreli odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 9 ods. 1, § 19 ods. 2, § 49 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 a § 51 ods. 1 písm. a), ods. 2 a ods. 4 zákona o DPH citujúc uvedené nezákonné ustanovenia v znení rozhodnom pre právne posúdenie preskúmavanej právnej veci, z ktorého vyvodil záver, že v prípade žalobcu boli splnené všetky zákonné podmienky pre odpočítanie DPH. Rozhodnutia daňových orgánov preto označil za nezákonné. Splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie DPH pritom žalobca ako daňový subjekt poukazujúc na uvedené zákonné ustanovenia považoval za preukázané nasledovnými skutočnosťami: - správca dane považuje za reálne a nespochybnite, že žalobca dodal práce a služby svojim odberateľom (Zlievareň SEZ Krompachy, a.s., MIGI, s.r.o., MILANKO spol. s r.o. a ďalší), - správca dane, ako odvolací orgán zároveň majú za preukázané, že žalobca v rozhodnom období nemal vlastných zamestnancov, a teda nemohol vykonať sám ním fakturované práce a služby - ergo, niekto tie práce pre odberateľov žalobcu vykonať musel a žalobca dokladmi preukázal, že ich pre neho vykonala spoločnosť GARDEN-GG, s.r.o., - svedok Y. M. ako bývalý konateľ spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o. vo svojej výpovedi potvrdil, že táto spoločnosť fakturovala žalobcovi práce, ktoré pre ňu v subdodávateľskom vzťahu dodali iné spoločnosti, ktoré obchodným menom presne označil, - svedok Y. M. zároveň potvrdil reálnosť uskutočnených a dodaných prác pre spoločnosť KOPSTAV, s.r.o., ako aj to, že prijal hotovostné úhrady za tieto práce a služby od žalobcu (v tom čase žiaden zákon hotovostné úhrady neobmedzoval), - žalobca použil služby jemu dodané spoločnosťou GARDEN-GG, s.r.o. na ďalšie dodávky svojich služieb, pri ktorých mu vznikla daňová povinnosť (§ 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 2 zákona o DPH) a ktoré správca dane nespochybnil, - žalobca mal faktúry od spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o., ktoré spĺňali všetky formálne a obsahové náležitosti podľa § 71 zákona o DPH a zároveň preukázané skutočné zaplatenie fakturovaných súm. Vychádzajúc z uvedených skutočností a súvislostí je žalobca presvedčený, že splnil všetky zákonné podmienky na odpočítanie DPH od vlastnej daňovej povinnosti a závery správcu dane sú v rozpore s požiadavkou na logické hodnotenie vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, ako aj prihliadnutie na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku)“. Z právnych dôvodov uvedených v ustanovení § 250j ods. 2 písm. a), b), c), e) O. s. p. preto navrhol zrušiť rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, pričom zároveň požiadal súd o odklad vykonateľností preskúmavaných rozhodnutí v súlade s § 250c ods. 1 O. s. p.. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. K námietkam žalobcu uvedeným v žalobe uviedol: Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane musia byť splnené obidve hmotnoprávne podmienky. V tomto prípade správca dane po zhodnotení zabezpečených dôkazov bez súčinnosti žalobcu, ako aj dôkazných prostriedkov predložených žalobcom spochybnil už prvú podmienku uplatnenia práva na odpočet a to, či spoločnosť GARDEN-GG, s.r.o. práce deklarované spornými faktúrami žalobcovi aj dodala. Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, nepostačuje predloženie účtovaných, daňových a iných dokladov (faktúra, pokladničné doklady, zmluvy), ale uskutočnenie deklarovaného plnenia je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj obsahovej stránke. Žalobca si musí byť vedomý toho, že v zmysle ustanovení § 29 a § 15 zákona č. 511/1992 Zb. je jeho povinnosťou preukázať oprávnenosť uplatňovaných nárokov upravených v daňových hmotnoprávnych predpisov, v tomto prípade v zákone č. 222/2004 Z. z.. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či predmetná služba bola dodaná, nie je povinný dokazovať nedodanie tejto služby, ale dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý je povinný preukázať uskutočnenie deklarovaného plnenia a to daňovým subjektom uvedeným na predloženej faktúre. Subdodávateľská forma obchodu predpokladá tiež preukázanie plnení subdodávateľom odberateľa (žalobcu). Malo by totiž byť predovšetkým v záujme žalobcu preverovanie obchodných partnerov, aby mal zabezpečené podklady pre preukázanie týchto nárokov. Ak daňový subjekt neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane. Správca dane v prípade svedeckých výpovedí pána Y. M., ktorý bol konateľom spoločnosti GARDEN- GG, s.r.o. v čase vyhotovenia faktúr a dodania fakturovaných prác, nezohľadnil len tie skutočnosti, ktoré podporujú jeho závery. Y.Á. M. vo svedeckých výpovediach síce potvrdil vykonanie stavebných prác a dodávku materiálu pre žalobcu a to subdodávateľským spôsobom, pričom však nevedel jednoznačne identifikovať dodávateľské daňové subjekty. Neuviedol presné adresy, osoby konajúce za tieto spoločností ktoré mali dodávať služby živnostníkov, stavebný materiál a zabezpečovať prepravu materiálu. Príkladmo iba uviedol, že ide o spoločností BR Trade Slovakia s.r.o. Bratislava, SOLOMA s.r.o. Rožňava, DAILY PROJECT s.r.o., Bratislava, BEJA s.r.o., Bratislava. Z obsahu jeho vyjadrenia vyplýva, že nemá vedomosti o spôsobe zabezpečenia stavebných prác a montážnych prác včítane dodania materiálu a nepredložil žiadne doklady preukazujúce uskutočnenie týchto prác, napr. súpis vykonaných prác, stavebný denník, ani mená osôb, ktoré mali práce vykonať, prepravné doklady. Podľa jeho vyjadrenia obchodné vzťahy s dodávateľmi zabezpečoval pán V. B.,ktorý s týmito spoločnosťami komunikoval a vyhotovoval faktúry. V. B. vo svojej výpovedi poprel vedenie účtovníctva pre spoločnosť GARDEN-GG, s.r.o. (nie je predmetom jeho podnikateľskej činnosti) a tiež spoluprácu s touto spoločnosťou, subdodávateľmi žalobcu a tiež žalobcom. Správca dane sa snažil kontaktovať s osobami konajúcimi za subdodávateľov vykonaných prác, ale ide o nekontaktné právnické osoby. V tejto súvislosti poukazuje na personálne prepojenie konateľov dodávateľských daňových subjektov osobami W. O., J. O. a V. B.. Zavádzajúce je tvrdenie žalobcu, že po celú dobu trvania daňovej kontroly spolupracoval so správcom dane, poskytol mu všetku dokumentáciu, podával vysvetlenia k dotazom správcu dane. Napriek tomu, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly oboznamoval žalobcu s výsledkami dokazovania a umožnil mu, aby sa k ním vyjadril, konateľ žalobcu X. N. sa obmedzil len na tvrdenia o tom, že fakturované práce boli dodané spoločnosťou GARDEN-GG, s.r.o.. Toto tvrdenie však nepreukázal žiadnymi hodnovernými dôkazmi. Žalobca okrem prijatých a vystavených faktúr, účtovných dokladov a zmlúv o dielo nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali dodanie stavebných, montážnych prác a dodanie materiálu spoločnosťou GARDEN-GG, s.r.o. a dôkazné bremeno preniesol na správcu dane. Na základe potvrdenia skutočností zistených správcom dane v rámci kontroly, ako aj žalobcom predloženého spisového materiálu správca dane dospel k záveru, že samotná realizácia deklarovaného obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou GARDEN-GG, s.r.o. nebola preukázaná. Žalobca a ani bývalý konateľ spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o. nepredložili správcovi dane také konkrétne dôkazy, ktorými by potvrdili a dokázali, že spoločnosť GARDEN-GG, s.r.o. skutočne dodala fakturované práce. Fakturované práce teda neboli dodané spoločnosťou GARDEN-GG, s.r.o., ktorá vyhotovila sporné faktúry, z ktorých si žalobca odpočítal daň. To znamená, že v prípade žalobcu nebola splnená prvá z podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.. Preto správca dane v rámci daňovej kontroly nepreveroval dodanie deklarovaného plnenia jednotlivým odberateľom. V ustanovení § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. sú zakotvené povinností daňového subjektu vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane, v rámci kontroly jednou z týchto povinností je predkladanie dôkazných prostriedkov preukazujúcich jeho tvrdenie v lehote do 8 dní od doručenia protokolu, v ktorej lehote je povinný daňový subjekt sa aj vyjadriť k obsahu protokolu. Žalobca doklady týkajúce sa preukázania skutočností ohľadom dodania faktúr odberateľom predložil správcovi dane až k odvolaniu, teda po uplynutí stanovenej zákonnej lehoty, zmeškanie ktorej nie je možné odpustiť. Podotýka, že žalobca sa nezúčastnil ani prerokovania protokolu určeného správcom dane na deň 06.12.2012. Ostatné námietky, ktoré boli vznesené aj v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru, s ktorými sa vysporiadal v preskúmavanom rozhodnutí, a preto aj odkazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa so žalobou žalobcu, písomným vyjadrením žalovaného, ako aj s pripojenými administratívneho spismi žalovaného i správcu dane a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Pri preskúmavaní rozhodnutia na základe podanej žaloby, teda podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. sa riadi dispozičnou právnou zásadou vyplývajúcou predovšetkým z § 249 ods. 2 O. s. p. v rámci aplikácie ktorej súd preskúmava žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a administratívne konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu prísne v rozsahu vznesených žalobných námietok (vyjmúc prípady aplikácie zásady oficiality vyplývajúcej z § 20j ods. 3 O. s. p.). Preto súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a obsah administratívneho spisu žalovaného, ako aj správcu dane dokumentujúci rozsah a výsledky daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, v právnom závere vznesených žalobných námietok. Ide v podstate o tvrdenia žalobcu, podľa ktorých: - správca dane neprodukoval v rámci konania v danej veci žiaden relevantný dôkazy, ktorý by potvrdzoval, resp. preukazoval jeho závery o nedodaní prác spoločnosťou GARDEN-GG, s.r.o. Nitra v kontrolovanom zdaňovacom období v roku 2010, - žalobca namietal, že nemôže zodpovedať za nesplnenie zákonných povinností iných daňových subjektov a ovplyvniť konanie iného daňového subjektu, a preto nemôže znášať ani negatívne dôsledky v rámci daňových povinností za takýchto subjekt, v tejto súvislosti tvrdil, že spoločnosť GARDEN-GG, s.r.o. v roku 2010 riadne fungovala a cez subdodávateľské vzťahy zabezpečovala realizáciu fakturovaných prác, - žalobca tvrdil, že po celú dobu trvania daňovej kontroly spolupracoval so správcom dane a poskytol mu všetky jemu dostupné informácie - dokumentáciu, kompletný zoznam odberateľov žalobcu a tiež ich písomné vyjadrenia týkajúce sa ním vykonaných prác. Zhrnúc skutočností zistené v rámci daňovej kontroly a citujúc dotknuté ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom v roku 2010 (bod 2 žaloby z 21.06.2013) žalobca tvrdil, že závery správcu dane sú v rozpore s požiadavkou na logické hodnotenie vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, ako aj prihliadnutie na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 3 ods. l3 Daňového poriadku). Súd danú argumentáciu žalobcu považuje za nedôvodnú, nezodpovedajúcu obsahu a záverom daňovej kontroly, ktorá vyplýva aj z protokolu z daňovej kontroly z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II., III. a IV. štvrťrok 2010 č. 9812401/5/3318602/2012 z 12.11.2012 a vyrubovacieho konania a majúc právnu oporu v legislatívnej úprave dane z pridanej hodnoty po stránke hmotnoprávnej (zákon č. 222/2004 Z. z.), ako aj v rovine procesnoprávnej danej dotknutými ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb. a Daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. v platnom znení). Konanie v preskúmavanej právnej veci vykonané správcom dane v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a § 165 ods. 2 Daňového poriadku sa procesnoprávne riadil príslušnými ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení neskorších predpisov. Poukazujúc na danú procesnoprávnu úpravu a dotknuté ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov na ustanovenie § 49 ods. 1, 2 písm. a) uvedeného zákona súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k preskúmavanej právnej problematike vzťahujúcej sa na dôkaznú povinnosť daňového subjektu vyplývajúcu okrem iného z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Sžf 4/2011 z 15.03.2011, v odôvodnení ktorého najvyšší súd konštatoval: „Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní)“ zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinností, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (článok 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinností stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. S poukazom na § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. je potrebné uviesť, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že skutkový stav bol nesprávne právne posúdený, najvyšší súd sa s touto námietkou zhodne s názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. K tejto námietke dáva žalobcovi do pozornosti, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o správe daní je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočností, pričom správca dane, resp. žalovaný, tieto dôkazy len vykonáva. Správu daní a príjmov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu vykonávajú finančné orgány samostatne. V rámci tejto kompetencie daňové úrady ako finančné orgány okrem iného zisťujú a overujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Robia tak v daňovom konaní, a v rámci tohto konania majú a môžu daňové subjekty uplatniť svoje práva, ktoré im zákon priznáva a súčasne a to predovšetkým aj splniť svoju dôkaznú povinnosť. V daňovom konaní, v ktorom sa podľa zákona kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný, na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložená a ústavne podložená poplatková povinnosť voči štátu, platí totiž nielen obvyklá procesná zásada voľného hodnotenia dôkazu o vykonaní v tomto konaní kompetentným orgánom, ale aj zásada prejednávacia (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.). Pre daný prípad toto predstavovalo, že žalobca ako daňovník nemohol od správcu dane právom očakávať, že správca dane bude a musí čakať, či daňovník v budúcnosti bude schopný zabezpečiť si dôkazy, ktoré by mohli nasvedčovať v jeho prospech. Žalobca ani nemohol očakávať, že súd bude suplovať činnosti finančných orgánov, a že v správnom súdnictve bude vykonávať dôkazy a hodnotiť tie, ktoré daňovník mal a mohol predložiť v daňovom konaní, ale tak neurobil. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd na to nemá kompetenciu), ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Takýto záver nie je v rozpore s požiadavkou plnej jurisdikcie stanovenej v § 250i O.s.p., nakoľko postupne by súd dospel k názoru o vecnej správnosti rozhodnutia správnych orgánov, ktoré v správnom konaní vykonali všetky dostupné dôkazy na odstránenie rozporov.“ (Aj rozsudok NS č. k. 6 Sžf/19/2011 z 23.11.2011, rozsudok NS SR č .k. 5 Sžf/25/2011 z 27.10.2011, rozsudok NS SR č. k. 4 Sžf/25/2011 z 13.09.2011, uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV.ÚS 104/2012-89 z 01.03.2012 a iné). Podľa názoru krajského súdu z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vyššie citovanej možno jednoznačne vyvodiť záver o nedôvodnosti vznesených žalobných námietok žalobcu v danej veci v súvislosti s faktúrami vystavenými spoločnosťou GARDEN-GG, s.r.o. za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010, ako žalobcom deklarovaným dodávateľom fakturovaných prác - zdaniteľných plnení, z ktorých si vyvodzoval splnenie podmienok podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., nepreukázal správcovi dane reálne uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných plnení týmto dodávateľom. V procesnej nadväznosti na dôkazný stav - neunesenie dôkazného bremena žalobcom v priebehu daňovej kontroly, týkajúceho sa preukázania reálneho uskutočnenia fakturovaných dodávok spoločnosťou GARDEN-GG, s.r.o. pritom správca dane v súlade s ustanovením § 16 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. využil procesné inštitúty dožiadania a taktiež vypočul aj svedkov. Krajský súd sa s hodnotením výpovede bývalého konateľa spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o. Y. M. a ním označeného svedka V. B. stotožnil, jeho výpovede zhodnotil správca dane, ako aj žalovaný. Zisteniami a právnym hodnotením veci správcom dane, ako aj žalovaného v tom, že z obsahu týchto dôkazných prostriedkov nevyplynuli skutočností preukazujúce reálne dodanie fakturovaných prác spoločnosťou GARDEN-GG, s.r.o. žalobcovi v zdaňovacom období III. štvrťrok 2010. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutí správcu dane, ako aj žalovaného, pričom predovšetkým v súvislosti s výpoveďou svedka V. B. dáva do pozornosti obsah jeho výpovede pred správcom dane na ústnom pojednávaní konanom dňa 19.09.2012, z ktorej vyplynulo, že on - V. B. nevykonával žiadne práce pre spoločnosť GARDEN-GG, s.r.o. týkajúce sa dodávok pre žalobcu tak, ako to tvrdil bývalý konateľ žalobcu, t. j. svedok Y. M.. Podľa výpovede svedka Y. M. - bývalý konateľ spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o. malo ísť pritom o osobu, ktorá fakticky zabezpečovala v koordinácii so subdodávateľmi spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o. kompletné dodanie fakturovaných prác pre žalobcu. Dané dôkazy zabezpečené správcom dane popri ďalších zisteniach o faktickej nespôsobilosti spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o. a jej subdodávateľov (nekontaktné osoby) vykonať fakturované práce pre žalobcu sú podľa názoru krajského súdu dostatočným dôkazným základom pre záver správcu dane a žalovaného o nepreukázaní zákonných podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty žalobcom za kontrolované zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010. K obsahu vznesených žalobných námietok žalobcom krajský súd uvádza, že z hľadiska posúdenia nárokov žalobcu na uznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 nie je právne významnou skutočnosť, že aj podľa vyjadrení odberateľov žalobcu, ktoré predložil v rámci odvolacieho konania boli potvrdené dodávky uskutočnených prác. Kľúčovým pre právne posúdenie veci je zistenie správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie dodávok prác a materiálov konkrétnym dodávateľom GARDEN-GG, s.r.o., resp. jeho subdodávateľmi tak, ako to bolo deklarované vo faktúrach predložených správcovi dane. Citovaná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dáva na danú právnu otázku, podstatnú pre posúdenie veci, zásadné právne odpovede. K obsahu žaloby, kde žalobca poukazuje na procesnoprávnu, ako aj hmotnoprávnu stránku veci krajský súd uvádza, že dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočností rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje zákon č. 511/1992 Zb. medzi správcu dane a daňový subjekt. Splnením podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 29 ods. 2 uvedeného zákona preukazuje daňový subjekt, t. j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, ale dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkové stavu veci. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu k skutkovým správnym daniam. Podmienky hmotnoprávnej povahy a ich bezpodmienečné splnenie pre daň z pridanej hodnoty sú stanovené v zákone č. 222/2004 Z. z.. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu k skutočne splatným daniam, t. j. k daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplatením z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na základe ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálne existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Podmienky sú uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.. Na bezpodmienečné splnenie podmienok stanovených v uvedených ustanoveniach sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a to práve tou osobou, ktorá je uvedená na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre musí byť identická s osobu, ktorá reálne dodala službu odberateľovi. Ak daňový subjekt dôkazné bremeno neunesie, v tomto zmysle potom nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať záver, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie právo na odpočítanie dane. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia faktúr, hoci tieto by obsahovali všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nich uvedené naozaj dokladajú predmetné skutočností. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať daň z príslušných faktúr je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. V danom prípade žalobca správcovi dane neuviedol a nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by potvrdzoval a preukazoval jeho záver o reálnom uskutočnení dodávok prác a materiálov konkrétnym dodávateľom GARDEN-GG, s.r.o., resp. jeho subdodávateľom tak, ako to bolo deklarované vo faktúrach predložených správcovi dane. Právnym východiskovým základom ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri posudzovaní právnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty je jednak požiadavka, aby daňové doklady odrážali skutočnosť pri súčasnom zvýrazňovaní dôkazného bremena, ktorým je zaťažený daňový subjekt a nie správca dane, ktorému však na druhej strane nemožno uprieť právo vykonania takých dôkazov, ktoré správca dane považuje za nevyhnutné pre náležité objasnenie veci. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8 Sžf 29/2010 z 10.03.2011, č. k. 2 Sžf 52/2010 z 21.09.2011, č. k. 8 Sžf 36/2010 z 28.04.2011, č. k. 2 Sžf 41/2010 z 15.06.2011 a iné. Predmetné právne závery aj krajský súd uvádza predovšetkým v súvislosti s námietkou žalobcu, podľa ktorej správca dane neuviedol a nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by potvrdzoval a preukazoval jeho záver o nedodaní prác v roku 2010. Bolo totiž povinnosťou žalobcu produkovať v rámci dokazovania také dôkazy, ktoré by odstránili pochybnosti správcu dane o reálnosti dodávok prác fakturovaných spoločnosťou GARDEN- GG, s.r.o., t. j. aj reálne naplnenie právnych podmienok zmlúv o dielo uzavretých medzi objednávateľom KOPSTAV, s.r.o. (žalobcu) a zhotoviteľom GARDEN-GG, s.r.o., k čomu však v rámci dokazovania pred správnymi orgánmi nedošlo. K námietke na nemožnosť vyvodenia zodpovednosti správcom dane voči žalobcovi za nesplnenie zákonných povinností iných daňových subjektov, predovšetkým spoločnosťou GARDEN-GG, s.r.o. krajský súd poukazuje opätovne na dôkaznú povinnosť daňového subjektu pri skúmaní právnej možnosti odpočítania dane z pridanej hodnoty za deklarované zdaňovacie obchody. Zmluvná voľnosť subjektov práva umožňuje uzatvárať obchodnoprávne vzťahy s akýmikoľvek subjektami, no na druhej strane si každý daňový subjekt, ktorý účtuje v právnom režime dane z pridanej hodnoty musí byť vedomý, že pri voľbe obchodného partnera na realizáciu zdanených obchodov svojej dôkaznej povinnosti pre účely DPH, ktorá v sebe obsahuje konkrétny dôkazný rozmer, musí preukázať správcovi dane, že deklarované plnenia boli aj reálne uskutočnené spôsobom uvádzaným daňovým subjektom v účtovných dokladoch, v zmluvách a ďalších listinách. V opačnom prípade sa daňový subjekt vystavuje riziku neuznania nároku na odpočítanie DPH tak, ako je tomu aj v tomto prípade. K predloženým dôkazom na súdnom pojednávaní a to uznesenie OR PZ Spišská Nová Ves ČVS: ORP-28/OEK-SN-2013 z 09.01.2013, ako aj uznesenie OR PZ Spišská Nová Ves ČVS: ORP-578/ OEK-SN-2013 z 24.07.2014, kde poukazuje na závery trestného konania vyplývajúce z odôvodnení predložených uznesení krajský súd uvádza, že závery policajných orgánov o možnom vyvodení trestnoprávnej zodpovednosti konkrétnych osôb za skutky, ktoré je možné kvalifikovať ako skutkové podstaty niektorých trestných činov nie sú pre daňové orgány a tobôž nie pre súd v rámci konania podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. právne záväznými závermi, z ktorých by bolo možné dedukovať splnenie právnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Zisťovanie trestnoprávnych podmienok zodpovednosti za trestný delikt vrátane preukázania jeho subjektívnej stránky, ktorou je u úmyselných trestných činov úmysel páchateľa v administratívnom konaní v právnych veciach vzťahujúcich sa na daň z pridanej hodnoty, ide o skúmanie splnenia prísne stanovených podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ktoré sú stanovené v zákone č. 222/2004 Z. z., teda ide o dve odlišné právne roviny posudzovania preskúmavanej právnej problematiky. Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, ž e rozhodnutie a postup žalovaného, ako aj správcu dane v medziach žaloby bol v súlade zo zákonom o DPH, ako aj Daňovým poriadkom, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a žalobcovi ich náhradu nepriznal, lebo v konaní nebol úspešný. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom znení). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.