KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Košice17. 8. 2016plný textcitované 2×

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Sd/54/2013 z 17. 8. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 17. augusta 2016, sp. zn. 7Sd/54/2013, ECLI:SK:KSKE:2016:7013201102.5

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Sd/54/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201102
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7013201102.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci navrhovateľa M. H., F.. XX.XX.XXXX, T.
E., D. H.Á. XX, zastúpeného opatrovníčkou E. Q., F.. XX.XX.XXXX, T. R. E., D. H. XX, proti odporkyni
Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. Augusta č. 8-10, Bratislava, o invalidný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250q ods. 2 O. s. p. z dôvodov uvedených v ustanovení § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. s použitím
§ 250l ods. 2 O. s. p. z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 15.07.2013 a vec
v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím z 15.07.2013 č. XXX XXX XXXX X rozhodla podľa § 70 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
sociálnom poistení“) tak, že zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok ku dňu 16.04.2010.

Rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľ síce bol uznaný za invalidného z dôvodu, že má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou,
avšak ku dňu vzniku invalidity získal len 7 rokov a 288 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím
nesplnil zákonnú podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok, keďže potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok u poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia
pred vznikom invalidity.

Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom z 02.08.2013 domáhal preskúmania uvedeného
rozhodnutia odporkyne, vyjadrujúc nesúhlas s jeho obsahom ako aj s postupom a závermi posudkovej
lekárky v jeho dôchodkovej veci.

Odporkyňa predložila súdu písomné vyjadrenie z 05.11.2013, v ktorom k obsahu opravného prostriedku
argumentovala nasledovne:

„Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. júla 2013 bola navrhovateľovi podľa
ustanovenia § 70 zákona v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa
16. apríla 2010 z dôvodu, že nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 72 ods. 1 písm. g) zákona v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal opravný
prostriedok, v ktorom namietal zamietnutie žiadosti o priznanie invalidného dôchodku.



Námietkam navrhovateľa nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov.
Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 16. apríla 2010 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie
invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 16. apríla 2010.

Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 5.
júna 2013, ktorý bol vypracovaný na základe realizácie rozsudku Krajského súdu Košice č. 1Sd/80/2010
zo dňa 4. januára 2013 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/193/2011
zo dňa 28. novembra 2012, je navrhovateľ od 16. apríla 2010 invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1
zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.

Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa je obsahom pripojeného odborného posudku zo dňa 5. júna
2013 vyhotoveného posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov,
ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože sú v ňom uvedené
všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru.

Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov a posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 24. októbra 2013. Posudkoví lekári sociálneho
poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľ je od 16. apríla 2010 invalidný podľa
ustanovenia §71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný
dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu
vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Navrhovateľ medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil.
Podľa ustanovenia § 72 ods. 1 písm. g) zákona v znení neskorších predpisov počet rokov dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veci 55 je 15 rokov.

Podľa ustanovenia § 72 ods. 2 zákona v znení zákona č. 449/2008 Z.z. počet rokov dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

Navrhovateľ ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 16. apríla 2010 dosiahol vek 55 rokov, preto splnenie zákonom
stanovenej podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na
invalidný dôchodok ej v súlade s citovanými ustanoveniami zákona podmienené získaním najmenej 15
rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity.

Podľa § 4 ods. 1 písm. i) zákona zamestnanec podľa tohto zákona je fyzická osoba vo výkone väzby a
fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, s výnimkou fyzickej osoby vo
výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon prospešných prác mimo ústavu.

Vzhľadom na uvedené pre nárok na invalidný dôchodok navrhovateľovi nebolo hodnotené obdobie od
10. septembra 1975 do 17. februára 1976, kedy bol umiestnený v Ústave na výkon väzby v Nitre a podľa
potvrdenia tohto ústavu nebol v uvedenej dobe pracovne zaradený.

Doba poistenia navrhovateľa bola zhodnotená na základe spisového a evidenčného materiálu
nachádzajúceho sa v evidencii Sociálnej poisťovne, ústredie.

Z obsahu evidenčného a spisového materiálu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ pred vznikom
invalidity, t.j. pred 16.4.2010, získal celkovo 2 843 dní, t.j. 7 rokov a 288 dní dôchodkového poistenia.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ získal pred vznikom invalidity celkovo 7 rokov a 288 dní dôchodkového
poistenia, čím nesplnil zákonom stanovenú podmienku na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa
ustanovenia § 70 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov, bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok
napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. júla 2013 správne zamietnutá.“



Krajský súd v Košiciach zistil, že vo veci nebolo možné zadovážiť pre účely súdneho konania
dávkový spis odporkyne, a to z dôvodu prebiehajúceho konania na Krajskom súde v Prešov pod č. k.
1Sd/91/2013, v ktorom na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 9So/149/2014
z 24.02.2016 po zrušení rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Sd/91/2013-51 z 03.07.2014 Krajský
súd v Prešove uznesením č.k. 1Sd/91/2013-97 z 28. apríla 2016 konanie vo veci zastavil, a to z dôvodu
prebiehajúceho konania na Krajskom súde v Košiciach pod č.k. 7Sd/54/2013, t.j. v preskúmavanej
právnej veci.

Na základe právnych záverov vyplývajúcich z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.
9So/149/2014 z 24.02.2016 a na neho nadväzujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k.
1Sd/91/2013-97 bola vyriešená otázka miestnej príslušnosti súdu pre dané konanie a procesnoprávna
otázka litispendencie podľa § 83 O. s. p., keďže konanie začaté na Krajskom súde v Košiciach v
preskúmavanej právnej veci bolo začaté na základe skôr podaného opravného prostriedku navrhovateľa
z 05.08.2013.

Po prerušení konania uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 7Sd/54/2013-66 z 30.11.2015 preto
súd uznesením č.k. 7Sd/54/2013-73 z 26.05.2016 rozhodol o pokračovaní v konaní.

Z obsahu právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Michalovce č.k. 15Ps/29/2015-33
z 08.06.2015 mal súd za preukázané, že navrhovateľovi bola súdom ustanovená opatrovníčka E.
Q. F.. XX.XX.XXXX s vymedzeným rozsahom opatrovníckych práv a povinností tak, že je povinná a
oprávnená za opatrovanca vykonávať všetky právne úkony v bežných veciach. Súd vychádzajúc zo
zdravotného stavu navrhovateľa a z obsahu uvedeného uznesenia konal vo veci so súdom ustanovenou
opatrovníčkou.

Po ústnom prejednaní veci na pojednávaní pred Krajským súdom v Košiciach 18.08.2016, oboznámení
sa s obsahom súdneho spisu a pripojeného posudkového a dávkového spisu odporkyne, ako aj s
obsahom pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Sd/80/2010 dospel k záveru, že
rozhodnutie odporkyne napadnuté opravným prostriedkom je potrebné zrušiť z právnych dôvodov
uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to na základe nasledovných skutkových zistení a
právnych záverov.

Ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia odporkyne z 15.07.2013 č. 540
830 3340 0 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok ku dňu 16.04.2010, odporkyňa
vyhodnotila všeobecné podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení, konštatujúc na jednej strane invaliditu navrhovateľa, avšak zároveň na strane druhej
nesplnenie druhej zo zákonných podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok - potrebnej doby
dôchodkového poistenia, keďže u navrhovateľa pred 16.04.2010 odporkyňa vykázala iba dobu 2843
dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 7 rokov a 288 dní predmetného obdobia, čo vzhľadom na vek
navrhovateľa pre odporkyňu znamenal záver vyplývajúci z ustanovenia § 72 ods. 1 písm. g) zákona o
sociálnom poistení, podľa ktorého počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok poistenca vo veku 55 rokov je 15 rokov zistených z obdobia pred vznikom invalidity (§ 72 ods.
2 zákona o sociálnom poistení).

Súd vychádzajúc z predmetnej argumentácie odporkyne v rámci súdneho preskúmavacieho konania
konštatoval, že dané závery odporkyne by boli postačujúcimi iba v prípade, ak by v rámci
administratívneho a súdneho konania neboli zistené ďalšie skutočnosti zásadného právneho významu,
ktoré je potrebné náležite preskúmať v konaní o uplatnenom nároku navrhovateľa a následne ich aj
vyhodnotiť v administratívnom rozhodnutí.

Súd pritom vychádzal predovšetkým z obsahu a záverov súdneho preskúmavacieho konania vedeného
na Krajskom súde v Košiciach pod č.k. 1Sd/80/2010 v identickej právnej veci, ktoré predchádzalo
vydaniu preskúmavaného rozhodnutia odporkyne z 15.07. 2013 o nepriznaní nároku na invalidný
dôchodok.

Obsah a závery konania č.k. 1Sd/80/2010 sú uvedené v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v
Košiciach č.k. 1Sd/80/2010-72 zo 04. januára 2013, v ktorom prvostupňový správny súd premietol obsah



uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 7So/193/2011 z 28. novembra 2012, v ktorom
NS SR konštatoval:

„Zo spisov vyplýva, že žiadosťou, doručenou odporkyni 24. mája 2010 navrhovateľ žiadal o priznanie
invalidného dôchodku od 16. apríla 2010.

Jeho zdravotný stav posúdila posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky
v Prešove E.. L. R.. V lekárskej správe z 12. mája 2010 uviedla, že navrhovateľ trpí na poruchy
osobnosti a správania zapríčinené chorobou, poškodením a dysfunkciou mozgu a stredný stupeň
duševnej zaostalosti. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudková lekárka určila duševné choroby
a poruchy správania (kapitola V. pol. 1, písm. b): ťažké poruchy (ťažká demencia), prílohy č. 4 zákona o
sociálnom poistení) s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 75% s tým, že navrhovateľ je podľa
§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidný. Vznik invalidity posudková lekárka určila od 16. apríla
2010, ktorý bol dňom spísania žiadosti o invalidný dôchodok a dňom, od ktorého žiada priznať tento
uplatnený nárok. V celkovom posudku je uvedené, že navrhovateľ chodil do osobitnej školy. Naposledy
pracoval na JRD v Šarišských Bohdanovciach do 31. marca 1975. Od februára 1976 bol opakovane vo
výkone väzby a v súčasnosti nepracuje. Od roku 2010 je liečený na psychiatrii a v minulosti utrpel úraz
hlavy po zrážke autom. Nemá vyvinuté sociálne návyky, vyrastal bez rodičov, túlal sa, nepracoval.

Odporkyňa pri posudzovaní vzniku nároku na invalidný dôchodok v otázke dĺžky dôchodkového poistenia
vychádzala z uvedenej Lekárskej správy, ktorá určila deň vzniku invalidity na 16. apríl 2010.

V súdnom spise na č.l.18 je založený rozsudok č.k. 7Ps/3/2015-45, Okresného súdu Michalovce
z 18. augusta 2010, ktorého výrokom bol navrhovateľ pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 21. septembra 2010. Z jeho obsahu vyplýva, že výsluchom
znalca E.. T. súd zistil, že posudzovaný navrhovateľ trpí duševnou poruchou stredne ťažkého stupňa
duševnej zaostalosti, teda imbecilitou a organickým psychosyndrómom. Od malička zaostával v
psychomotorickom vývoji, došlo ku globálnemu zníženiu rozumových schopností a to až do takej miery,
že bol oslobodený od povinnej školskej dochádzky. Podľa údajov od príbuzného do roku 2007 žil
asociálnym spôsobom života ako bezdomovec. Uvedená duševná porucha sa teda prejavuje nielen na
úrovni rozvojových schopností, ale aj na úrovni pamäti poruchami vnímania, poruchou schopnosti sa
sústrediť. Hygienické návyky má osvojené iba čiastočne. Uvedená duševná porucha je trvalá, ďalšou
liečbou neovplyvniteľná. Jeho aktuálny psychický stav odôvodňoval úplné pozbavenie spôsobilosti na
právne úkony.

Ďalej na č.1. 3 a 22 súdneho spisu sú správy klinickej psychologičky E.. L. P. z Psychiatrickej nemocnice
v Michalovciach z 18. novembra 2010 a z 13. januára 2010. Z ich obsahu okrem iného vyplýva, že
navrhovateľ žil na ulici, raz ho zrazilo auto, bol v bezvedomí v nemocnici na pozorovaní, ujal sa ho brat,
žije u neho, ale stále chodí von na ulicu, nedodržiava hygienu, čítať a písať nevie. Rozpráva rómsky, aj to
zle artikuluje. Kontakt sa dá nadviazať len prostredníctvom brata, ale neudrží pozornosť na dlhšiu dobu,
rozpráva sa sám so sebou, reč je nečistá, zle artikuluje, orientácia je narušená komplexne, je naučený
žiť na ulici. Nechápal zadanie testových úloh, predpokladaná úroveň inteligenčných schopností je v
pásme imbecilitas gravis. Testy organicity boli vysoko pozitívne. Osobnosť hodnotila ako primitívnu, málo
duševne diferencovanú, ktorá má narušenú kritičnosť, súdnosť, nie je schopný samostatnej existencie,
potrebuje pomoc a dozor inej osoby. Podľa záveru správy ide o mentálnu retardáciu-imbecilitas gravis.
IQ v rozpätí 35-44, organické poškodenie CNS.

Zo správy klinickej psychologičky E.. L. P., ani z výsluchu znalca E.. T. v konaní o pozbavenie spôsobilosti
navrhovateľa na právne úkony, napokon ani z psychiatrického vyšetrenia E.. D. D. (č.l.23) však nemožno
zistiť, či sa znalci zaoberali dátumom vzniku invalidity navrhovateľa aj pred dňom, od ktorého žiadal
priznať invalidný dôchodok (pred dňom. 16. apríla 2010). Zistenia, že navrhovateľ má IQ v rozpätí
35-44 a organické poškodenie CNS však vzbudzujú pochybnosti, či navrhovateľ nebol invalidný už pred
skončením povinnej školskej dochádzky a či mu invalidita nevznikla v mladosti, a to aj s prihliadnutím na
údaje opatrovníka, že navrhovateľ nevie čítať ani písať, rozpráva sa sám so sebou, smeje sa hoci čomu,
ukončil jeden ročník osobitnej školy, je na úrovni 5 ročného dieťaťa. Záver, že invalidita navrhovateľa
vznikla až 16. apríla 2010 preto nie je doložený vykonaným dokazovaním a nie je ani riadne a dostatočne
zdôvodnený.



Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom, sa podmienka počtu
rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú (§ 72 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení).

Aj keď posudková lekárka za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označila duševné choroby
a poruchy správania podľa kap. V, pol. 1b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení vzhľadom na duševnú
chorobu navrhovateľa zrejme z mladosti, podľa názoru odvolacieho súdu ide o nedostatočné zistenie
dátumu vzniku invalidity navrhovateľa. Touto skutočnosťou sa odporkyňa, ani krajský súd nezaoberali
a v napadnutom rozhodnutí odporkyne a rozsudku krajského súdu neodôvodnili, prečo za rozhodujúce
zdravotné postihnutie považujú duševné choroby a poruchy správania až odo dňa spísania žiadosti o
invalidný dôchodok.“

Preskúmavané rozhodnutie z 15.07.2013, v ktorom odporkyňa konštatuje, že realizuje rozsudok
Krajského súdu v Prešove (správne malo byť v Košiciach) č.k. 1Sd/80/2010 zo dňa 04.01.2013 súd
podrobil právnej analýze v obsahovom zábere hore citovaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č.k. 7So/193/2011 z 28.11.2012 a dospel k jednoznačnému právnemu záveru, že odôvodnenie
rozhodnutia nedáva relevantné právne odpovede na kľúčovú otázku nastolenú Najvyšším súdom
Slovenskej republiky vzťahujúcu sa na dátum vzniku invalidity u navrhovateľa. Odporkyňa sa v
preskúmavanom rozhodnutí nezaoberala otázkou požadovanou Najvyšším súdom Slovenskej republiky
súvisiacou so zistením, že navrhovateľ má IQ v rozpätí 35-40 a organické poškodenie CNS, čo vzbudzuje
pochybnosti, či navrhovateľ nebol invalidným už pred skončením povinnej školskej dochádzky a či mu
invalidita nevznikla v mladosti, a to aj s prihliadnutím na všetky údaje uvedené v predchádzajúcom konaní
opatrovníkom, ako aj novou opatrovníčkou na pojednávaní konanom 18.08.2016. Podľa vyjadrenia
opatrovníčky je navrhovateľ psychicky chorý, hovorí iba rómskym jazykom a komunikácia s ním nie
je možná.

Označené právne významné skutočnosti je preto potrebné objasniť v ďalšom administratívnom
konaní, a to aj zadovážením nového posudku o zdravotnom stave navrhovateľa s naznačeným
obsahovým zameraním a následným vyčerpávajúcim odôvodnením zisteného skutkového stavu v
novom administratívnom rozhodnutí.

Súd preto podľa § 250q ods. 2 O. s. p. z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. s použitím
§ 250l ods. 2 O.s.p. zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi zastúpenému opatrovníčkou súd nepriznal náhradu trov konania, keďže pred súdom si
opatrovníčka žiadne trovy konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s ods. 1, druhá veta O.s.p. a contrario).

Citované v ďalších rozhodnutiach

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje