Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/213/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201135 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7013201135.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: K. D., O. XXX/XX, S., práv. zast.: JUDr. Bartolomej Kaščák, advokát, M.R. Štefánika 171, Vranov nad Topľou proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 16.07.2013 č. 1100902/238170/2013/BK takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Colného úradu Michalovce zn. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 11.04.2013, ktorým tento uznal žalobcu vinným zo spáchania správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. h) zákona č. 563/2009 Z.z. a uložil mu za správny delikt podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 3. zákona č. 563/2009 Z.z. pokutu vo výške 468,50 eur. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že pri vydávaní platobného výmeru zo dňa 20.12.2007 zn. XXXXX/XXXX-XXXX, ktorým bola žalobcovi vyrubená spotrebná daň z liehu vo výške 3.674,89 eur, určená podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie 02.02.2007, vychádzal colný úrad zo zisteného skutkového stavu veci, zo spisového materiálu a najmä z protokolu o určení dane podľa pomôcok zn. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 07.12.2007. Tento platobný výmer nadobudol dňa 08.03.2011 právoplatnosť, čím sa stal pre všetky strany záväzným, vznik daňovej povinnosti je preukázaný, daň je vyrubená a už nemôže byť predmetom dokazovania v daňových konaniach vedených na základe tohto rozhodnutia. Odvolateľ - žalobca už musí túto spotrebnú daň zaplatiť. Skutkové okolnosti vzniku daňovej povinnosti preto žalovaný ďalej neposudzuje, nakoľko tieto boli predmetom dokazovania v konaní vo veci vzniku daňovej povinnosti. Žalovaný poukazuje, že vznik daňovej povinnosti bol riadne preukázaný, nakoľko u žalobcu bol zistený lieh, ktorého pôvod ani spôsob nadobudnutia nevedel tento preukázať. Okrem toho žalovaný považuje nesplnenie povinnosti podať daňové priznanie na spotrebnú daň z predmetného liehu v zákonnej lehote za riadne preukázané, pretože zákonná lehota uplynula žalobcovi dňa 07.02.2007 a lehota určená colným úradom vo výzve zn. XXXXX/XXXX-XXXX dňa 09.05.2007. Odvolateľ - žalobca si mal byť v zmysle ust. § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. vedomý vzniku daňovej povinnosti a na ňu nadväzujúcej povinnosti podať v zákonnej lehote daňové priznanie a v rovnakej lehote zaplatiť spotrebnú daň. Žalobca naviac nepreukázal ani žiaden dôvod, na základe ktorého by sa zbavil zodpovednosti za správny delikt. Colný úrad bol v zmysle § 155 ods. 1 písm. f) bod 3. zákona č. 563/2009 Z.z. povinný uložiť žalobcovi pokutu. Skutočnosť na uplatnenie základnej úrokovej sadzby nastala dňa 31.12.2007 - kedy bol doručený platobný výmer, nakoľko platobný výmer je rozhodnutím vydaným vo vyrubovacom konaní. Colný úrad použil základnú úrokovú sadzbu platnú v tento deň - 4,25 %. Trojnásobok základnej úrokovej sadzby je potom 12,75 % a colný úrad pokutu vypočítal vo výške 12,75 % z dane určenej colným úradom. Výsledná suma pokuty je potom 468,55 eur a po zaokrúhlení je to 468,50 eur. Žalobou zo dňa 07.08.2010 (správne malo byť 07.08.2013), doručenou na Krajský súd v Košiciach dňa 14.08.2013 (rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo žalobcovi doručené dňa 22.07.2013, teda žaloba bola podaná včas), žalobca navrhol, aby súd vydal rozsudok, ktorým zruší rozhodnutie žalovaného zo 16.07.2013 č.k. 1100902/238170/2013/BK a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň žiadal od žalovaného náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že nie je odôvodnený postup daňového orgánu, keď skutok, ktorý mal napĺňať skutkovú podstatu správneho deliktu spáchaného za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. kvalifikuje podľa zákona č. 563/2009 Z.z.. Prechodné ustanovenie uvedené v novele k tomuto zákonu odkazuje iba na to, že konania začaté za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. sa dokončia podľa zákona č. 563/2009 Z.z.. Ide však o procesný postup a nie o stíhaný skutok kvalifikovaný v zákone č. 511/1992 Zb.. Trestnosť skutku sa vždy posudzuje podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, iba ak by novšie znenie bolo pre páchateľa priaznivejšie. Ustanovenie § 48 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. bolo k 01.01.2012 novelizované tak, že rozšírilo rozsah zisťovania aj na výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Ak daňový orgán odmietol uznať kupujúcim predložené nákupné bločky, bol povinný zistiť u predávajúceho skutočný stav veci a vyvodiť proti predávajúcemu príslušné daňové opatrenia. Takéto nedostatky nemožno preniesť na kupujúceho a ešte ho aj sankcionovať. Kupujúci nemá žiadnu možnosť takéto šetrenia u predávajúceho vykonať. „Z doteraz vykonaného dokazovania je preukázané, že ako fyzická osoba - kupujúci som nemohol ovplyvniť konanie predávajúceho pri vydávaní pokladničných dokladov.“ Táto skutočnosť nebola v daňovom konaní zohľadnená, hoci v zmysle § 154 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. by daňový orgán skutočnosti o tejto situácii z jeho obrany zistil. Povinnosť pre takýto postup vyplýva pre daňový orgán aj zo znenia § 3 ods. 2 cit. zákona. Podľa § 35 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom v roku 2007, pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo 5 rokov od konca v ktorom došlo k porušeniu zákona. Z uvedeného textu teda vyplýva, že mal iné znenie, než došlo k ďalším zmenám. Pri určení dane podľa pomôcok malo k porušeniu zákona dôjsť dňom 06.11.2007, kedy daňový orgán vyhotovil protokol o určení spotrebnej dane podľa pomôcok. Daňový orgán nesprávne posunul túto lehotu až na dni právoplatnosti rozhodnutia platobného výmeru. Nerozlišuje - v neprospech žalobcu - okamih určenia dane podľa pomôcok od okamihu, keď na takto určenú daň bol vydaný daňový výmer. K porušeniu zákona malo dôjsť v roku 2007 a nie je preto rozhodujúca právoplatnosť rozhodnutia. V neprospech daňového subjektu nie je možné vyložiť ani to, že daňový výmer zo dňa 20.12.2007 nadobudol postupom daňového orgánu právoplatnosť až 02.03.2011. Je to v rozpore s platnou zásadou spravodlivého konania a právom na rozhodnutie v primeranej lehote. Ide o platnú zásadu podľa noriem EÚ. Vo veci preukázania nadobudnutia tovaru nákupnými bločkami od predávajúceho neboli vypočuté ako svedkovia osoby predávajúceho, ktoré kupujúcemu vydali pokladničné bloky. Ak by sa ukázalo, že tieto osoby porušili predpisy, nemožno ich dôsledky preniesť na kupujúceho. Podľa predpisu o predaji veci v obchode podľa spotrebiteľskej zmluvy, zodpovednosť za správnosť vydaného dokladu dopadá na predávajúceho. „Nedopustil som sa žiadneho colného priestupku a ako fyzická osoba nemám žiadnu povinnosť strpieť bez súdneho rozhodnutia domovú prehliadku a odňatie veci, ktoré som nadobudol zákonným spôsobom.“ Následne žalovaný vyjadrením zo dňa 24.10.2013 navrhol, aby Krajský súd v Košiciach vydal rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietne v plnom rozsahu. Z jeho obsahu vyplýva, že colný úrad postupoval v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z., a to s § 165b prechodné ustanovenia účinné od 30.12.2012, pretože podľa § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňové konanie začaté podľa zákona č. 511/1992 Zb. sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z.. Ustanovenie § 35 ods. 1 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2011 upravovalo výpočet uloženia sumy pokuty. Skutkové podstaty podľa § 35 ods. 1 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. a § 154 ods. 1 písm. h) sú totožné, takže uznaním žalobcu za vinného zo správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. h) zákona č. 563/2009 Z.z. nedošlo k ukráteniu žalobcu na jeho právach. Pri ukladaní výšky pokuty colný úrad opäť v súlade s § 165b ods. 2 uložil za správny delikt sankciu. V čase kedy správca dane vyhotovil protokol o určení spotrebnej dane podľa pomôcok, t.j. dňa 06.11.2007 už platilo novelizované ust. § 35 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb., ktoré rovnako ako ustanovenie § 154 ods. 1 písm. h) zákona č. 563/2009 Z.z. upravuje, že pokutu podľa ods. 1 a 3 nemožno uložiť, ak uplynulo 5 rokov od konca roka, v ktorom rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo o vyrubení rozdielu dane nadobudlo právoplatnosť. Z toho vyplýva, že až po 5 rokoch od právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení dane/platobného výmeru zaniká zodpovednosť za správny delikt. Smerodajným dátumom na uplatnenie základnej úrokovej sadzby pri výpočte pokuty je v oboch prípadoch deň doručenia rozhodnutia o vyrubení dane/platobného výmeru. Vzhľadom na to je námietka žalobcu, že žalovaný nesprávne posunul túto lehotu až na dni právoplatnosti rozhodnutia - výmeru irelevantná. Päťročná prekluzívna lehota na uloženie pokuty začala plynúť dňa 01.01.2012 a uplynie dňa 31.12.2016. Žalovaný ďalej uvádza, že neexistenciu relevantného dokladu o pôvode a spôsobe nadobudnutia zabezpečeného spotrebného balenia liehu potvrdil aj sám žalobca, ktorý do zápisnice o podaní vysvetlenia dňa 02.02.2007 okrem iného uviedol, že predmetný alkohol nakúpil na dvakrát asi v apríli a v októbri minulého roku od toho istého jemu neznámeho dílera. Správca dane preto ani nemohol vykonať dokazovanie tak, ako to tvrdí žalobca a zistiť u predávajúceho skutočný stav veci. Ako účelová obrana potom vyznieva fakt, že žalobca dňa 22.06.2007 na ústnom pojednávaní predložil doklad z registračnej pokladne od dodávateľa T., S..X..F... Colný úrad vykonal na tomto základe dokazovanie a zistil, že spoločnosť T., S..X..F.. sa na adrese uvedenej v obchodnom registri ani na doklade z registračnej pokladne fyzicky nenachádza. Konateľ tejto spoločnosti sa vyjadril, že spoločnosť nevlastní registračnú pokladňu, nepoužíva pečiatku a muselo dôjsť k ich zneužitiu. Okrem toho v čase vydania registračného dokladu bol na ňom uvedený iný kód registračnej pokladne, než ten, ktorý jej bol aktuálne pridelený. Colný úrad presne, jasne a nad všetky pochybnosti dokázal, že žalobcom predložený doklad nie je relevantným dokladom, ktorým by v súlade so zákonom č. 105/2004 Z.z. preukázal pôvod a spôsob nadobudnutia predmetných spotrebných balení liehu, pričom žalobca jasne a jednoznačne nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia spotrebných balení liehu u neho nájdených. Uvedené bolo judikované aj v rozsudku KS v Košiciach zo dňa 07.10.2010 č.k. 6S/19683/2010-42. Colníci majú v zmysle § 25 zákona č. 652/2004 Z.z. právo vstupovať do iných nebytových priestorov za účelom výkonu kontroly dodržiavania daňových predpisov. V uvedenom prípade nešlo o domovú prehliadku, ale o vstup do objektu, ktorý nebol súčasťou obydlia. Voči žalobcovi nebolo vedené priestupkové konanie, ako to on uvádza v žalobe, ale daňové konanie. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.11.2013 vyplýva, že bolo povinnosťou daňového orgánu upovedomiť žalobcu o vykonanom šetrení, najmä o výsluchu svedkov. Žalobca uvádza, že nie je podstatné, či žalobca preukázal spôsob nadobudnutia veci, ale že daňový orgán neuznal toto preukázanie za dostatočné. Žalovaný odôvodňuje uloženie pokuty postupom podľa §165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení účinnom od 30.12.2012, avšak toto znenie priniesol až zákon č. 440/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2013, s tou výnimkou, že u tohto ustanovenia stanovil retroaktívne účinnosť od 30.12.2012, a teda daňové konanie začaté podľa zákona č. 511/1992 Zb. sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z.. Týmto postupom sa malo eliminovať ustanovenie § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., ktoré prikázalo uložiť sankciu podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31.12.2011 a tak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. V prípade ust. § 165b ods. 1 ide o neprípustný zásah do predchádzajúceho začatého konania a je vyložene v neprospech daňového subjektu. Navrhol súdu podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušiť konanie a predložiť návrh Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska. V ust. § 110h ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení zákona č. 289/2008 Z.z. sa uvádza, že konanie o uložení pokuty podľa § 35 ods. 8 až 12, ktoré začalo, ale nebolo právoplatne ukončené k 28.02.2009 sa dokončí podľa zákona účinného k 28.02.2009. Záverom uvádza, že pozemok, na ktorom stojí obytný dom a murovaná garáž, je riadne oplotený a ide o obydlie žalobcu. Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p., postupom podľa § 250f O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov dospel k záveru, že žalobe žalobcu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno - právne a procesno - právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Predmetom preskúmacieho konania v predmetnej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný správny orgán rozhodol s končenou platnosťou o pokute, ktorú uložil žalovanému vo výške 468,50 eur za správny delikt podľa ust. § 155 ods. 1 písm. f) bod 3. zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní. Podľa § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 z.z. v znení účinnom od 30.12.2012 daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 165b ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení účinnom od 30.12.2012, § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30.12.2012 nepoužijú. Ustanovenie § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. znenie za bodkočiarkou znie: „Sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.12.2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31.12.2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.“ Podľa § 35 ods. 1 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2011 správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a dane alebo rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6). Podľa § 154 ods. 1 písm. h) zákona č. 563/2009 Z.z. správneho deliktu sa dopustí ten, kto zapríčiní svojím konaním podľa § 48 ods. 1 určenie dane podľa pomôcok. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 3. citovaného zákona správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy dane určenej správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. h). Podľa § 155 ods. 11 písm. b) citovaného zákona pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo 5 rokov od konca roka, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) až h). Podľa § 155 ods. 4 citovaného zákona, ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5 % z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g). Podľa § 155 ods. 6 citovaného zákona pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania daňového priznania. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise žalovaného je zrejmé, že Colný úrad Michalovce rozhodnutím XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 11.04. 2013 uznal žalobcu vinným zo správneho deliktu, ktorého sa dopustil tým, že svojím konaním zapríčinil určenie spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie 02.02.2007 podľa pomôcok. Na tomto skutkovom základe potom Colný úrad Michalovce rovnakým rozhodnutím uložil žalobcovi pokutu vo výške 468,50 eur. O odvolaní, ktoré proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR tak, že rozhodnutie Colného úradu Michalovce potvrdilo. Následne na to, uvedené rozhodnutie žalovaného napadol žalobca žalobným návrhom, a preto je toto predmetom súdneho preskúmania. V prvom rade treba uviesť, že v tomto konaní sa súd nemôže zaoberať skutkovými okolnosťami vzniku daňovej povinnosti, pretože tieto boli predmetom iného správneho konania (ukončeného právoplatným platobným výmerom), ale iba posúdením toho, či konanie žalobcu je správnym deliktom, ktorý je postihovateľný obligatórnym uložením pokuty (§ 154 ods. 1 písm. h) zákona č. 563/2009 Z.z. a v nadväznosti na to § 155 ods. 1 písm. f) bod 3. zákona č. 563/2009 Z.z. ), v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Správne orgány dostatočne preukázali, že u žalobcu bol dňa 02.02.2007 zistený lieh, ktorého pôvod alebo spôsob nadobudnutia nevedel tento preukázať, čím u neho vznikla dňom tohto zistenia daňová povinnosť (§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z. účinného ku dňu 02.02.2007). Na základe uvedených skutočností sa žalobca stal daňovým dlžníkom (§ 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z. v znení účinnom ku 02.02.2007) a vznikla mu povinnosť podať daňové priznanie a daň v ňom uvedenú zaplatiť (§ 14 ods. 3 zákona č. 105/2004 Z.z. v znení účinnom ku 02.02.2007). Keďže žalobca tento zákonný postup aj napriek výzve správneho orgánu odignoroval, správnemu orgánu vzniklo oprávnenie podľa vtedy účinného zákona č. 511/1992 Z.z. (§ 42) určiť žalobcovi daň podľa pomôcok. Správny orgán prvého stupňa následne po vyhotovení protokolu o určení dane podľa pomôcok sp.zn. XXXXX/ XXXX-XXXX dňa 06.11.2007 určil žalobcovi spotrebnú daň zo zisteného liehu vo výške 3.674,89 eur, platobným výmerom sp.zn. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 20.12.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.03.2011. K podstatnej žalobnej námietke žalobcu súd uvádza, že ak zákonodarca určuje, že daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou zákona č. 563/2009 Z.z. sa dokončia podľa doterajších predpisov, je zrejmé, že ide o konanie ako také, a preto diferencovať konanie na procesný postup a na hmotnoprávnu kvalifikáciu skutku, ktorý je predmetom tohto konania, čo uvádza žalobca je nedôvodné. V ustanovení § 165 ods. 2 veta druhá zákona č. 563/2009 Z.z. je určené, že sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.12.2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31.12.2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. Z ustanovenia § 35 ods. 21 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2011 vyplýva, že pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo 5 rokov od konca roka, v ktorom rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo vyrubení rozdielu dane nadobudlo právoplatnosť. Platobný výmer nadobudol právoplatnosť 08.03.2011. Z uvedeného dôvodu súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že daňový orgán nesprávne posunul túto lehotu až na deň právoplatnosti rozhodnutia platobného výmeru, keď k porušeniu zákona malo dôjsť v roku 2007 a nie je preto rozhodujúca právoplatnosť rozhodnutia, a to že platobný výmer nadobudol právoplatnosť až v roku 2011, nemožno klásť za vinu správnemu orgánu ako to prezentuje žalobca, keďže právoplatnosť platobného výmeru nastala po zákonne uskutočnenom konaní, výsledkom ktorého bol platobný výmer z 20.12.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.03.2011. Na základe listinných dôkazov uvedených v administratívnom spise žalovaného sa súd stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového, ako aj žalovaného správneho orgánu. Tvrdenia žalobcu v žalobnom návrhu svedčia o ich účelovosti. Žalobca počas celého priebehu konania pred správnym orgánom prvého a druhého stupňa nijakým spôsobom hodnoverne nevyvrátil skutkový stav zistený správnymi orgánmi. Preto námietky žalobcu súd nepovažuje za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť žalovaného rozhodnutia, a preto súd dňa 28.01.2016 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe zamietol ako nedôvodnú, majúc za to, že rozhodnutia a postup žalovaného boli v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.