Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/234/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201537 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7013201537.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu FLAGA, spol. s r. o., so sídlom Pezinok, Šenkvická 14/A, zastúpeného spoločnosťou Lukačka, s. r. o., so sídlom Bratislava, Tehelná 25, proti žalovanému Okresnému úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie Spišská Nová Ves, v konaní o preskúmanie rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Spišská Nová Ves zo dňa 19. 09. 2013 č. 2013/00883, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa 19. 09. 2013 č. 2013/00883 Obvodný úrad životného prostredia Spišská Nová Ves podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Spišská Nová Ves č. spisu OÚPSP-2260/8219/2013 zo dňa 22. 05. 2013, ktorým bola žalobcovi podľa § 8 ods. 3 zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia a za porušenie povinností uvedených v § 6 ods. 4 cit. zákona č. 401/1998 Z. z. uložená pokuta vo výške 100 eur, pričom porušenie povinnosti spočívalo v tom, že žalobca nedodržal termín priznania poplatkov v roku 2013, v roku 2012 a v roku 2011. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobca listom zo dňa 12. 04. 2013 Mestskému úradu Spišská Nová Ves oznámil informácie o spotrebe LPG, resp. o predaji LPG z čerpacej stanice LPG na Harichovskej ceste v Spišskej Novej Vsi za rok 2012, pričom tieto boli oznámené na predpísanom tlačive predajcu palív v zmysle vyhl. č. 362/2010 Z. z. Dňa 19. 04. 2013 žalobca doručil e-mailovým podaním na príslušný mestský referát ďalšie dve tlačivá o predaji paliva LPG z predmetnej čerpacej stanice za roky 2010 a 2011. Na základe týchto údajov Mesto Spišská Nová Ves vydalo dňa 19. 04. 2013 rozhodnutie č. OÚPSP-2260/5963/182/2013, ktorým určilo prevádzkovateľovi výšku poplatku za znečisťovanie ovzdušia malým zdrojom za roky 2012, 2011 a 2010 čerpacou stanicou LPG Harichovská cesta, Spišská Nová Ves. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 05. 2013. Listom zo dňa 19. 04. 2013 bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci uloženia pokuty za nedodržanie § 6 ods. 4 zák. č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov a zároveň štatutárny zástupca spoločnosti bol vyzvaný zaujať stanovisko k predmetnému začatiu konania. Žalobca sa v zákonom stanovenom termíne k začatiu konania nevyjadril a preto správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 22. 05. 2013 uložil žalobcovi pokutu vo výške 100 eur. Na základe žalobcom v zákonnej lehote podaného odvolania žalovaný preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a k námietke žalobcu, týkajúcej sa nesprávnej formulácie porušenia povinností žalobcom, ktorá je v rozpore s § 6 ods. 4 zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia uviedol, že táto nezrovnalosť bola odstránená citáciou zákonného ustanovenia § 6 ods. 4 cit. zákona, z ktorého nepochybne vyplýva, akú povinnosť prevádzkovateľ malého zdroja znečisťovania ovzdušia má a lehota, v ktorej si túto povinnosť musí splniť. Žalobca túto povinnosť v zákonom stanovenej lehote nesplnil, údaje za rok 2012 oznámil správnemu orgánu prvého stupňa až 17. 04. 2013 a dňa 19. 04. 2013 mu dodatočne oznámil aj údaje za roky 2010 a 2011. K námietke žalobcu týkajúcej sa tvrdenia, že čerpacia stanica LPG v Spišskej Novej Vsi nie je malým zdrojom znečisťovania ovzdušia, vzhľadom na ktorú skutočnosť sa porušenia uvedeného ustanovenia môže dopustiť len prevádzkovateľ malého zdroja znečistenia ovzdušia žalovaný uviedol, že už v roku 1996, kedy nadobudlo účinnosť nariadenie vlády č. 92/1996 Z. z., ktorým sa vykonáva zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami v znení neskorších predpisov boli dokonca v kategorizácii stredných zdrojov všetky čerpacie stanice pohonných hmôt bez rozdielu a bez stanovenia prahových kapacít. K zmene kategorizácie čerpacích staníc LPG na malé zdroje došlo vyhláškou č. 706/2002 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 01. 01. 2003. Poukázal na to, že zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov v § 3 ods. 2 písm. c/ uvádza, že malým zdrojom znečisťovania ovzdušia je ostatný technologický celok, plochy na ktorých sa vykonávajú práce, ktoré môžu spôsobovať znečisťovanie ovzdušia, skládky palív, surovín, produktov a odpadov a stavby, zariadenia a činnosti znečisťujúce ovzdušie, ak nie sú súčasťou veľkého, resp. stredného zdroja znečisťovania ovzdušia. Vyhláška č. 410/2010 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší účinná od 01. 01. 2013 v prílohe č. 1 rieši konkrétnu kategorizáciu veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia. Zdroje, ktorých prahové kapacity sú menšie, ako je uvedené v danej prílohe sú malými zdrojmi znečisťovania ovzdušia, ak nie sú súčasťou veľkého alebo stredného zdroja. Ku kategorizácii čerpacích staníc LPG vydalo Ministerstvo životného prostredia viacero usmernení, v zmysle ktorých je potrebné čerpacie stanice LPG kategorizovať ako malé zdroje. Mesto Spišská Nová Ves dňa 08. 10. 2003 vydalo súhlas s umiestnením a začatím užívania a prevádzkovania malého zdroja znečisťovania ovzdušia - čerpacej stanice pohonných hmôt pre LPG, Harichovská cesta, Spišská Nová Ves, za túto čerpaciu stanicu boli Mestu Spišská Nová Ves prvýkrát v zmysle § 6 ods. 4 zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia oznámené údaje za zdroj znečisťovania ovzdušia dňa 16. 02. 2004 za rok 2003 a spolu s údajmi bol predložený aj odborný posudok vypracovaný Ing. Jozefom Kvasničkom, oprávneným posudzovateľom na úseku ochrany ovzdušia, čím prevádzkovateľ akceptoval zariadenie čerpacej stanice LPG ako malý zdroj znečisťovania ovzdušia. K námietke žalobcu, týkajúcej sa tvrdenia, že propán bután a ich zmesi sa v žiadnej z príloh vyhlášky č. 410/2012 Z. z. nenachádzajú ako znečisťujúce látky a teda sa za znečisťujúce látky nepovažujú, pričom na predmetnej stanici LPG nedochádza k horeniu, ani k iným emisiám a dochádza len k plneniu nádrží automobilov, čo neznečisťuje ovzdušie, žalovaný uviedol, že prevládajúcimi znečisťujúcimi látkami organických plynov a pár vypúšťaných z čerpacej stanice LPG je propán a bután a ich zmesi, ktoré patria do homologického radu alkánov, resp. starší názov sú parafíny a v zmysle prílohy č. 1 zákona č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov sú uvedené znečisťujúce látky podliehajúce poplatkovej povinnosti a ich zaradenie do sadzobných tried sú v 4. sadzobnej triede uvedené parafíny s výnimkou metánu. K úniku týchto znečisťujúcich látok dochádza pri tankovaní pohonných hmôt do motorových vozidiel. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho výkladu citovaných zákonných ustanovení, ako aj nesprávnosti stanoviska Obvodného úradu životného prostredia Spišská Nová Ves zo dňa 11. 07. 2011 s tým, že v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 137/2012 Z. z. o ovzduší sa hovorí, že v pochybnostiach o vymedzení zdroja rozhodne Obvodný úrad životného prostredia, dané stanovisko OÚŽP Spišská Nová Ves nemá formu rozhodnutia s možnosťou jeho preskúmania opravným prostriedkom a preto je v rozpore s citovaným zákonom, žalovaný uviedol, že Obvodný úrad životného prostredia Spišská Nová Ves dňa 11. 07. 2011 listom č. 2011/00129 vydal stanovisko k žiadosti Mesta Spišská Nová Ves o určenie kategorizácie zdroja zisťovania ovzdušia - čerpacia stanica LPG Spišská Nová Ves. Poukázal na to, že v zmysle § 31 ods. 9 zákona 137/2010 Z. z. o ovzduší môže príslušný Obvodný úrad životného prostredia konanie o vymedzení zdroja znečisťovania ovzdušia začať len z vlastného podnetu alebo na základe podnetu prevádzkovateľa stacionárneho zdroja alebo inšpekcie. V danom prípade podalo podnet na kategorizáciu zdroja Mesto Spišská Nová Ves, preto na základe uvedeného Obvodný úrad životného prostredia Spišská Nová Ves nebol oprávnený vydať vo veci rozhodnutie, ale na základe uvedenej žiadosti vydal všeobecné stanovisko ku kategorizácii akejkoľvek čerpacej stanice LPG, ktoré samozrejme nenahrádzalo vymedzenie, resp. kategorizáciu konkrétneho zdroja znečisťovania ovzdušia - čerpacej stanice LPG Harichovská cesta, Spišská Nová Ves. Žalovaný zastáva názor, že prvostupňový správny orgán správne vyhodnotil daný prípad ako porušenie povinností stanovených v § 6 ods. 4 zákona č. 401/1998 a že uložená pokuta je na spodnej hranici možnej sadzby, ktorej maximálna výška je 663,87 eur. Konštatoval, že námietky uvedené v odvolaní nepredstavujú zákonný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže žiadnym spôsobom nespochybňujú skutkový stav a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa považoval za súladné s platnou legislatívou na úseku ochrany ovzdušia. Žalobca sa v zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 25. 11. 2013 domáhal preskúmania rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia zo dňa 19. 09. 2013, ako rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa považujúc rozhodnutia a postupy správnych orgánov za nezákonné, pretože nemajú oporu v platnom právnom poriadku a vychádzajú z nesprávneho vecného a právneho posúdenia veci. Citujúc ust. § 6 ods. 4 zákona č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia konštatoval, že výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je zjavný gramatický a logický nezmysel, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa mal žalobca dopustiť a za čo mu je ukladaná sankcia. Výrok je nejasný, neurčitý, zmätočný a nepreskúmateľný. Rovnako zákon nikde nehovorí o povinnosti dodržať termín priznania, z uvedeného vôbec nie je zrejmé, čoho sa mal žalobca dopustiť a za čo mu je ukladaná sankcia. Výrok považuje za nejasný, neurčitý, zmätočný a nepreskúmateľný. S uvedeným sa odvolací správny orgán nevysporiadal. Poukázal na to, že povinnosti uvedené v § 6 ods. 4 cit. zákona sa vzťahujú výlučne na prevádzkovateľa malého zdroja znečistenia ovzdušia, ktorým žalobca nie je a preto sa naňho tieto ustanovenia nevzťahujú. V tejto súvislosti poukázal na vyhlášku č. 356/2010 Z. z. ako vykonávací predpis k zákonu o ovzduší, ako aj vyhlášku č. 410/2012 Z. z., ktoré taxatívne vymedzujú zoznam znečisťujúcich látok v prílohe č. 2, skvapalnené uhľovodíkové plyny, LPG sa v žiadnej z uvedených príloh nenachádzajú, preto nie sú považované za znečisťujúce látky. Poukázal tiež na to, že na čerpacej stanici LPG nedochádza k horeniu, ani iným emisiám, dochádza iba k plneniu LPG do nádrží automobilov, čo neznečisťuje ovzdušie. Preto nedochádza ani k naplneniu § 3 ods. 2 písm. c/ cit. zákona, pretože táto činnosť nespôsobuje znečisťovanie ovzdušia. Výklad všeobecne záväzných právnych aktov, ktoré vykonali správne orgány považoval za nesprávny a v rozpore so základnými legislatívnymi zásadami, ako aj zásadami právnej istoty a ústavnej zásady, že orgány verejnej správy môžu iba to, čo im zákon povoľuje. Stanovisko Obvodného úradu životného prostredia zo dňa 11. 07. 2011 považoval z jeho obsahovej, vecnej, ako aj formálnej stránky za právne irelevantné. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V písomnom vyjadrení zo dňa 15. 04. 2014 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí odvolacieho správneho orgánu, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Poukázal na to, že žalobca ako prevádzkovateľ malého zdroja znečisťovania ovzdušia od roku 2005 až do roku 2009 pravidelne oznamoval údaje v zmysle citovanej právnej úpravy Mestu Spišská Nová Ves ako príslušnému orgánu štátnej správy ochrany ovzdušia. Dňa 17. 04. 2013 sám bez vyzvania úradu v zmysle citovaného zákona a všeobecného záväzného nariadenia Mesta Spišská Nová Ves oznámil na príslušný úrad údaje o spotrebe LPG na rok 2013 podľa skutočnosti z roku 2012 a dodatočne po telefonickom dohovore s pracovníčkou úradu dňa 19. 04. 2013 doručil e-mailom na úrad aj údaje podľa skutočnosti za predchádzajúce roky 2010 a 2011. Vzhľadom na uvedené Mesto Spišská Nová Ves dňa 19. 04. 2013 vydalo rozhodnutie, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť poplatok za znečisťovanie ovzdušia. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16. 05. 2013. Žalovaný poukázal na to, že v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa použité slovné spojenie priznanie poplatkov je významovo ekvivalentom výrazu oznámenie údajov potrebných na zistenie množstva a škodlivosti znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia za minulý rok, pretože sú podkladom pre výpočet poplatkov za znečisťovanie ovzdušia. Má za to, že bez ohľadu na uvedenú terminológiu, ktorá je bežne používaná medzi úradom a prevádzkovateľmi kvôli dĺžke uvedeného slovného spojenia daný skutok sa stal a prevádzkovateľ potrebné údaje v termíne stanovenom zákonom neoznámil. O tejto povinnosti vedomosti mal, keďže za predchádzajúce roky tieto údaje zasielal. Žalovaný zároveň uviedol, že k problematike kategorizácie čerpacích staníc LPG platí stanovisko tamojšieho úradu zo dňa 11. 07. 2011, ktoré bolo vydané Mestu Spišská Nová Ves s tým, že ak mal prevádzkovateľ pochybnosť o správnosti členenia a kategorizácie zdroja znečisťovania ovzdušia, už predtým mohol v zmysle § 31 ods. 9 zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z. z. a zákona č. 180/2013 Z. z. požiadať príslušný úrad o stanovenie kategorizácie predmetného zdroja, v takomto prípade by správne orgány postupovali v zmysle zákona o správnom konaní a stanovili kategorizáciu zdroja rozhodnutím. Zhodne ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že konkrétna čerpacia stanica LPG je malým znečisťovateľom ovzdušia od roku 2003, kedy bol vydaný súhlas s umiestnením a užívaním stavby malého zdroja znečisťovania ovzdušia. K uvedenému konaniu bol priložený odborný posudok vypracovaný Ing. Jozefom Kvasničkom, v ktorom sa uvádza, že čerpacia stanica môže byť sama o sebe zdrojom znečisťovania ovzdušia, lebo môže byť súčasťou zdroja znečisťovania, ktorý obsahuje aj ďalšie zariadenia a technológie, teda prevádzkovateľ akceptoval zariadenie čerpacej stanice LPG ako malý zdroj znečisťovania ovzdušia. Tento súhlas bol vydaný pre spoločnosť Slovnaft, a. s., Vlčie hrdlo Bratislava, avšak pri zmene prevádzkovateľa stacionárneho zdroja na nového prevádzkovateľa prechádzajú všetky práva a povinnosti uložené v rozhodnutí, ktorým bol udelený súhlas pre prevádzku predmetného zdroja. Poukázal na to, že správne orgány pri posudzovaní predmetnej veci postupovali v súlade s usmerneniami vydanými ústredným orgánom štátnej správy na úseku ochrany ovzdušia a keďže chápanie čerpacej stanice LPG ako malého zdroja znečisťovania ovzdušia na ústrednom orgáne štátnej správy, ktorý riadi výkon štátnej správy v danej oblasti sa nezmenil, správny orgán nemá k dispozícii ani novšie usmernenia a preto je jeho stanovisko nemenné. V ostatnom zotrval na odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súd v konaní podľa § 247 a nasledujúcich O. s. p. po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Mesto Spišská Nová Ves rozhodnutím zo dňa 08. 10. 2003 vydalo súhlas s umiestnením a začatím užívania a prevádzkovania stavby malého zdroja znečisťovania ovzdušia novo zriadenej čerpacej stanice pre LPG, ktorá má byť situovaná v areáli súčasnej benzínovej čerpacej stanice nachádzajúcej sa na Harichovskej ceste v Spišskej Novej Vsi, ktorej vlastníkom bol v tom čase Slovnaft, a. s., Vlčie hrdlo Bratislava. Z odborného posudku vypracovaného posudzovateľom Ing. Jozefom Kvasničkom dňa 11.06.2001, ktorý bol prílohou k žiadosti o súhlas orgánu ochrany ovzdušia na výrobu a dovoz zariadení, materiálov a výrobkov, ktoré znečisťujú alebo môžu znečisťovať ovzdušie v zmysle § 11 ods. 1 písm. h/ a § 11 ods. 2 zákona č. 309/1991 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva, že čerpacia stanica PB môže byť sama o sebe zdrojom znečistenia alebo môže byť súčasťou zdroja znečisťovania, ktorý obsahuje aj ďalšie zariadenia a technológie napr. čerpacej stanice pohonných hmôt. Vzhľadom na odlišné fyzikálne vlastnosti skvapalnených uhľovodíkových plynov v porovnaní s organickými kvapalinami s tlakom pár vyšším, ako 1,32 kPa a špecifiká manipulácie s nimi (uzavretý tlakový systém) neplatia pre zariadenia na uskladňovanie, prečerpávanie a plnenie skvapalnených uhľovodíkových plynov ustanovenia nariadenia vlády č. 92/1996 Z. z. uvedené v prílohe č. 3 časť II bod 4.6. a v prílohe č. 4 časť IV bod 9.1.1 a 10. Tieto zariadenia je potrebné posudzovať z hľadiska požiadaviek súčasného stavu techniky pre technológiu uskladňovania, prečerpávania a inej manipulácie so skvapalnenými plynmi. Znečisťujúce látky sú špecifikované v časti 8.03 a ich emisný profil v časti 8.04 pokiaľ nebudú k dispozícii vierohodnejšie údaje o emisiách z čerpacích staníc LPG odporúča posudzovateľ použiť ako emisný faktor hodnotu 0.20 kgPB/ m3 PB. Na základe požiadavky Slovnaftu, a. s., Retail HSE Partner zo dňa 20. 10. 2005 Ministerstvo životného prostredia SR dňa 03. 11. 2005 vydalo stanovisko, z ktorého okrem iného vyplýva, že samotné čerpacie stanice LPG sa začleňujú medzi malé zdroje znečisťovania ovzdušia, ale malým zdrojom sú len v prípade, ak nie sú súčasťou stredného alebo veľkého zdroja. Vzhľadom na uvedené je potrebné počítať a oznamovať údaje za LPG obvodným úradom životného prostredia. Z administratívneho spisu súd zároveň zistil, že na základe žiadosti o určenie kategorizácie zdroja znečisťovania (predmetnej čerpacej stanice) zo dňa 12. 06. 2011, adresovanej Mestským úradom Spišská Nová Ves Obvodnému úradu životného prostredia Spišská Nová Ves tento vypracoval dňa 11. 07. 2011 stanovisko, z ktorého vyplýva, že vyhláška č. 356/2010 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší v prílohe č. 2 v bode 4.40 stanovuje kategorizáciu čerpacích staníc pohonných látok okrem LPG a stlačeného zemného plynu naftového (CNG) podľa projektovaného ročného obratu alebo skutočného ročného obratu ?100m3 - ale to je v tomto prípade kategorizácia pre stredný zdroj znečisťovania ovzdušia. Z uvedeného vyplýva, že čerpacia stanica LPG nie je stredným zdrojom znečisťovania ovzdušia, čo ale neznamená, že by nemala byť vôbec zdrojom znečisťovania ovzdušia. V zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 137/2010 Z. z. o ovzduší, je stacionárnym zdrojom znečisťovania ovzdušia okrem iného aj stavba, objekt, zariadenie a činnosť, ktorá znečisťuje alebo môže znečisťovať ovzdušie. Teda čerpacia stanica LPG je zdrojom znečisťovania ovzdušia a v zmysle § 3 ods. 2 písm. c/ cit. zákona je kategorizovaná ako malý zdroj znečisťovania ovzdušia. V prípade, žeby čerpacia stanica LPG bola súčasťou čerpacej stanice ostatných pohonných hmôt, ktorá by bola podľa vyššie citovanej vyhlášky č. 365/2010 Z. z. kategorizovaná ako stredný zdroj, potom táto LPG stanica by bola súčasťou stredného zdroja. Z uvedeného stanoviska zároveň vyplýva, že toto bolo vydané na základe žiadosti Mestského úradu v Spišskej Novej Vsi v uvedenej forme /stanovisko/ z dôvodu, že podľa § 31 ods. 9 zákona 137/2010 Z. z. o ovzduší môže príslušný obvodný úrad životného prostredia vyššie citované konanie o vymedzení zdroja znečisťovania ovzdušia začať len z vlastného podnetu, alebo na základe podnetu prevádzkovateľa stacionárneho zdroja alebo inšpekcie, pričom v danom prípade tieto podmienky splnené neboli. Z uvedeného dôvodu nebolo vydané vo veci rozhodnutie, ale iba stanovisko. Listom zo dňa 12. 04. 2013 žalobca, ktorý vstúpil do práv pôvodného subjektu, ktorému bol udelený súhlas s umiestnením a začatím užívania predmetnej čerpacej stanice pre LPG predložil správnemu orgánu prvého stupňa údaje o predaji palív za rok 2012 v zmysle vyhl. č. 362/2010 Z. z. Súčasťou administratívneho spisu sú aj údaje o predaji palív predložené žalobcom správnemu orgánu za obdobie roka 2011 a 2010. Rozhodnutím zo dňa 19. 04. 2013 č. OÚPSP-2260/5963/182/2013 bola žalobcovi podľa §§ 2, 3, 6, 7 zákona č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia uložená povinnosť zaplatiť poplatok za znečisťovanie ovzdušia za obdobie rokov 2013, 2012 a 2011, vychádzajúc zo skutočnosti z obdobia rokov 2012, 2011 a 2010, v celkovej sume 26,30 eur. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 05. 2013. Listom zo dňa 19. 04. 2013 doručeným žalobcovi dňa 30. 04. 2013 bolo tomuto správnym orgánom prvého stupňa oznámené začatie konania vo veci uloženia pokuty. Zároveň bol žalobca vyzvaný, aby sa k predmetnej veci vyjadril v lehote 10 dní odo dňa obdržania tohto listu. Z administratívneho spisu zároveň vyplýva, že žalobca žiadne stanovisko v tejto súvislosti správnemu orgánu nedoručil. Súčasťou administratívneho spisu je aj charakteristika skvapalneného ropného plynu, z ktorej vyplýva, že tento sa získava pri ťažbe zemného plynu a ropy alebo ako vedľajší produkt pri spracovaní ropy v rafinériách a skladá sa z uhľovodíkov ( propán, propén, bután, iso-butylén a butén) a používa sa ako palivo. Rovnako z nej vyplýva, že uhľovodíky tvoriace ropu možno rozdeliť do skupín, jednou z ktorých sú parafíny, alkány ( nasýtené uhľovodíky s jednoduchou alebo viacnásobnou väzbou bez cyklickej štruktúry, pričom starším názvom alkánov sú parafíny. Rozhodnutím zo dňa 22. 05. 2013 č. OÚPSP-2260/8219/2013 Mesto Spišská Nová Ves podľa § 8 ods. 3 zákona č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia uložilo žalobcovi pokutu v sume 100 eur za porušenie povinností stanovených v § 6 ods. 4 cit. zákona na rok 2013 s tým, že sa nedodržal termín priznania poplatkov: - v roku 2013 podľa skutočnosti v roku 2012, - v roku 2012 podľa skutočnosti v roku 2011 a - v roku 2011 podľa skutočnosti v roku 2010 s tým, že pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že správny orgán prvého stupňa citujúc ust. § 6 ods. 4 zákona č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia konštatoval, že prevádzkovateľ malého zdroja znečisťovania ovzdušia nedodržal termín stanovený citovaným zákonom pre poskytnutie údajov na určenie výšky poplatku za znečisťovanie ovzdušia pre príslušné roky. Dňa 17. 04. 2013 mu bolo doručené priznanie poplatkov za malý zdroj znečisťovania ovzdušia za rok 2012 a dňa 19. 04. 2013 bolo oznámenie doplnené o údaje za roky 2011 a 2010. Na základe uvedeného bolo začaté konanie vo veci uloženia pokuty listom zo dňa 19. 04. 2013, ktorý bol žalobcovi doručený 30. 04. 2013 s výzvou, aby sa štatutárny zástupca v lehote 10 dní vyjadril. Na túto výzvu zo strany žalobca nereagoval. V odôvodnení tohto rozhodnutia správny orgán prvého stupňa zároveň uviedol, že v roku 2011 došlo zo strany prevádzkovateľa k vlastnému výkladu zákona o ovzduší a v zmysle neho aj kategorizácii zdroja znečisťovania a platenia poplatku za znečisťovanie ovzdušia. Svoj výklad zo dňa 10. 05. 2011 doručil správnemu orgánu prvého stupňa. Keďže správny orgán prvého stupňa sa s týmto stanoviskom nestotožnil, požiadal dňa 12. 06. 2011 o stanovisko vo veci Obvodný úrad životného prostredia v Spišskej Novej Vsi, ktorý je kompetentný rozhodnúť v prípade, ak je pochybnosť v kategorizovaní zdroja znečisťovania na základe žiadosti prevádzkovateľa, resp. z vlastnej úradnej moci. Stanovisko bolo vydané 11. 07. 2011 a vyplynulo z neho, že predmetná čerpacia stanica je zdrojom znečisťovania ovzdušia a je kategorizovaná ako malý zdroj znečisťovania ovzdušia. Napriek uvedenému prevádzkovateľ výzvy správneho orgánu na splnenie si uvedených povinností nerešpektoval. Preto správny orgán prvého stupňa považoval za odôvodnené uložiť v zmysle § 6 ods. 4 citovaného zákona žalobcovi pokutu v celkovej výške 100 eur, ktorej výška bola stanovená so zreteľom na množstvo a obsah emitovaného znečistenia, ako aj vzhľadom na závažnosť porušenia citovaných povinností. Výška pokuty bola stanovená podľa § 8 ods. 3 cit. zákona. O odvolaní zo dňa 28. 06. 2013, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 1137/2010 Z. z. o ovzduší zdrojom znečisťovania ovzdušia je aj stacionárny zdroj, ktorým je technologický celok, sklad alebo skládka palív, surovín a produktov, skládka odpadov, lom alebo iná plocha s možnosťou zaparenia, horenia alebo úletu znečisťujúcich látok alebo iná stavba, objekt, zariadenie alebo činnosť, ktorá znečisťuje, môže znečisťovať ovzdušie; vymedzený je ako súhrn všetkých zariadení a činností v rámci funkčného celku a priestorového celku. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia stacionárne zdroje sa podľa miery ich vplyvu na ovzdušie alebo podľa rozsahu znečisťovania ovzdušia členia na a/ veľký zdroj, ktorým je osobitne závažný technologický celok, b/ stredný zdroj, ktorým je závažný technologický celok, ak nie je súčasťou veľkého zdroja, c/ malý zdroj, ktorým je ostatný technologický celok, plochy, na ktorých sa vykonávajú práce, ktoré môžu spôsobiť znečisťovanie ovzdušia, skládky palív, surovín, produktov a odpadov a stavby, zariadenia a činnosti znečisťujúce ovzdušie, ak nie sú súčasťou veľkého zdroja alebo stredného zdroja. Podľa § 6 ods. 4 zák. č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia prevádzkovateľ malého zdroja znečisťovania ovzdušia je povinný každoročne do 15. februára oznámiť obci za každý malý zdroj znečisťovania ovzdušia spotrebu palív a surovín, z ktorých znečisťujúce látky vznikajú a ďalšie údaje potrebné na zistenie množstva a škodlivosti znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia za uplynulý rok, najmä o druhu a kvalitatívnych ukazovateľoch palív a surovín, počte prevádzkových hodín malého zdroja znečisťovania ovzdušia a o druhu a účinnosti odlučovacích zariadení. Podľa § 8 ods. 3 cit. zákona za nesplnenie povinností, uvedených v § 6 ods. 4 a určených v rozhodnutí obce, vydanom podľa § ods. 6 uloží obec prevádzkovateľovi malého zdroja pokutu do 663,887 eura. Podľa prílohy 1 zákona č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia ostatnými znečisťujúcimi látkami podľa 4. sadzobnej triedy okrem iných sú aj parafíny okrem metánu. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Z dôkazov vykonaných v správnom konaní podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že žalobca sa správneho deliktu, za ktorý mu bola napadnutými rozhodnutiami uložená pokuta, dopustil. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu v správnom konaní bolo preukázané, že žalobca si v zákonom stanovenej lehote nesplnil povinnosť, vyplývajúcu mu z ustanovenia § 6 ods. 4 zák. č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, pretože do 15. februára toho ktorého roka neoznámil Mestu Spišská Nová Ves za malý zdroj znečisťovania - čerpaciu stanicu pohonných hmôt pre LPG, Harichovská cesta, Spišská Nová Ves, spotrebu palív a surovín a ďalšie údaje potrebné na zistenie množstva a škodlivosti znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia za uplynulý rok. Učinil tak až 17. 04. 2013, kedy mu doručil tieto údaje za rok 2012 a dňa 19. 04. 2013 oznámenie doplnil o údaje za roky 2011 a 2010. K námietke žalobcu, že formulácia správneho deliktu v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu nekorešponduje s ustanovením § 6 ods. 4 zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia a že táto je gramaticky a logicky nezmyselná s tým, že odkazuje na porušenie neexistujúcej povinnosti, považuje súd za potrebné uviesť, že formulácia správneho deliktu tak, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia síce neodráža citáciu predmetného zákonného ustanovenia, avšak z tejto je práve vzhľadom na konkretizáciu zákonného ustanovenia, ktorého porušenie je žalobcovi vytýkané nepochybne vyplýva, že sa jedná o správny delikt, za ktorý mu bola uložená pokuta. Uvedený nedostatok podľa názoru súdu nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože ide o zrejmú nesprávnosť, ktorej odstránenie sa dá dosiahnuť prostredníctvom inštitútu opravy chyby, resp. zrejmej nesprávnosti. K námietke, že čerpacia stanica pohonných hmôt pre LPG, Harichovská cesta, Spišská Nová Ves, nie je malým zdrojom znečisťovania ovzdušia v zmysle vykonávacích vyhlášok k zákonu o ovzduší a ich príloh súd uvádza, že v danom prípade je predmetná čerpacia stanica malým zdrojom znečisťovania ovzdušia v zmysle už vyššie citovaných listín, t. j. okrem odborného posudku vypracovaného posudzovateľom Ing. Jozefom Kvasničkom dňa 11. 06. 2001, ktorý bol prílohou k žiadosti o súhlas orgánu ochrany ovzdušia na výrobu a dovoz zariadení, materiálov a výrobkov, ktoré znečisťujú alebo môžu znečisťovať ovzdušie v zmysle § 11 ods. 1 písm. h/ a § 11 ods. 2 zákona č. 309/1991 Z. z. v znení neskorších predpisov aj stanovisko Ministerstva životného prostredia SR dňa 03. 11. 2005, vypracované na základe požiadavky Slovnaftu, a. s., Retail HSE Partner (právneho predchodcu žalobcu) zo dňa 20. 10. 2005, stanovisko Obvodného úradu životného prostredia Spišská Nová Ves zo dňa 11. 07. 2011, vypracované na základe žiadosti Mestského úradu Spišská Nová Ves o určenie kategorizácie zdroja znečisťovania (predmetnej čerpacej stanice) zo dňa 12. 06. 2011. Pokiaľ žalobca namieta relevantnosť naposledy citovaného stanoviska, v tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ nesúhlasil s kategorizáciou predmetnej čerpacej stanice ako malého zdroja znečisťovania ovzdušia, sám mal možnosť v zmysle § 31 ods. 9 zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší požiadať o vymedzenie zdroja znečisťovania ovzdušia príslušný orgán životného prostredia, ktorý by o uvedenom rozhodol rozhodnutím. Navyše sám z vlastnej iniciatívy oznámil Mestu Spišská Nová Ves údaje v zmysle § 6 ods. 4 zák. č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia a bez využitia riadneho opravného prostriedku sa právoplatným stalo aj rozhodnutie, ktorým mu bol predmetný poplatok na základe ním oznámených údajov vyrubený. Žalobca predložil na podporu svojej argumentácie rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 08.10.2014 č.k. 4 Sp/13/2014-18, ktorý však doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. V danom prípade súd nie právnym názorom, obsiahnutým v uvedenom rozsudku viazaný, pretože tento sa netýka skutkovo ani právne totožnej veci, keďže predmetom uvedeného konania je určenie poplatku za znečisťovanie ovzdušia v zmysle § 6 ods. 6 zákona č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, týka sa čerpacej stanice LPG Trebišov, Cukrovarská 22, ktorej prevádzkovateľom je žalobca, pričom z jeho odôvodnenia nevyplýva, žeby uvedená čerpacia stanica bola predmetom posudzovania z hľadiska jej kategorizácie ako zdroja znečisťovania ovzdušia príslušným orgánom životného prostredia. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011), podľa § 250j ods. 1 O. s. p. žalobu žalobcu zamietol. Súd žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s § 250k ods. 1 O. s. p., pretože tento v konaní úspešný nebol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.