Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/15/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200108 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200108.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: Image s.r.o., M. R. Štefánika 3504/14, Trebišov, práv. zast.: JUDr. Jozef Brázdil, advokát, AK Brázidl - Brázdilová, Trhová 1, Zvolen proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 06.12.2013 č. 1100303/1/85223-583630/2013/5305 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Ora zo dňa 24.09.2013, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011 v sume 1.900,- eur. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 19.12.2013. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „Odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice v rozsahu stanovenom v ustanovení § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“). Daňový subjekt sa v zákonom stanovenej lehote podaním doručeným správcovi dane dňa 15.10.2013 odvolal proti predmetnému rozhodnutiu. V úvode odvolania daňový subjekt namieta nezákonný procesný postup a nesprávne zistenie skutkového stavu správcom dane a tým aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Zistenia správcu dane sú jednostranne interpretované a v tom spočíva nezákonnosť jeho rozhodnutia. Daňový úrad sa s okolnosťami uvedenými vo vyjadrení k protokolu zo dňa 23.05.2013 nijakým spôsobom nevysporiadal. Vypočul síce konateľa spoločnosti ETHNO-STYLE, s.r.o., Trebišov, ktorý opakovane potvrdil dodanie služby s uvedením mien a právnických osôb, s ktorými viedol rokovanie, ako aj oprávnenosť fakturácie dodaných služieb, ale daňový úrad tieto skutočnosti ignoroval. Ďalej daňový subjekt v odvolaní cituje ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku a konštatuje, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne preskúmateľné dôvody a úvahy správcu dane. Správca dane len konštatuje, že neuznal daňovému subjektu výdavok a predložené dôkazy a výpovede nepovažuje za splnenie dôkaznej povinnosti. Neuvádza, aká úvaha viedla správcu dane k takémuto posúdeniu veci a rovnako neuvádza zákonnú normu, ktorá mu umožňuje postupovať svojvoľne pri uprednostnení vlastnej ničím nepredloženej úvahy, pred predloženými dôkazmi a svedeckými výpoveďami. Daňový subjekt má za to, že v procese dokazovania je aj správca dane zodpovedný za objektívne zistenie skutkového stavu, preto nepovažuje postup správcu dane pri vykonaní dokazovania za dostatočný. Dokazovanie by malo byť vykonané v takom rozsahu, aby zistený skutkový stav bol nespochybniteľným podkladom pre právny záver vo veci. Skutkové zistenia správcu dane sú jednostranne interpretované, založené na predpokladoch a pocitoch správcu dane a sú v rozpore s predloženými dokladmi. Daňový subjekt nespochybňuje právo správcu dane riadiť sa pri vyhodnocovaní dôkazov vlastným úsudkom, ale negovanie predložených dôkazov, nie je možné zamieňať za vlastný úsudok. K správcom dane spochybnenej službe daňový subjekt predložil riadne uzatvorenú zmluvu, účtovné doklady a úhradu sumy, svedeckými výpoveďami bol potvrdený obsah a spôsob vykonania v zmluve dohodnutých úkonov. Preto sa daňový subjekt domáha zrušenia rozhodnutia v celom rozsahu. Finančné riaditeľstvo SR po preskúmaní v odvolaní uvádzaných skutočností zistilo tento skutkový stav: Daňový subjekt Image s.r.o. podal dňa 27.03.2012 riadne daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011, v ktorom vykázal základ dane vo výške 2 658,60 eura a daň v sume 505,13 eura. Správca dane vykonal daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011. O výsledkoch vykonanej daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol číslo č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 06.05.2013, ktorý bol daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam, ktoré boli uvedené v protokole, doručený dňa 17.05.2013. Správca dane po vykonanej daňovej kontrole odvolaním napadnutým rozhodnutím upravil- zvýšil základ dane o sumu 10 000,00 eur a vyrubil rozdiel dane v sume 1 900,00 eur. Daňový subjekt zaúčtoval v zdaňovacom období 2011 na účet 518- Ostatné služby dodávateľskú faktúru od spoločnosti ETHNO-STYLE, s.r.o., Muškátová 4, Trebišov za poskytnutie podnikateľského poradenstva v sume 10 000,00 eur bez DPH na základe Zmluvy o poskytnutí podnikateľského poradenstva zo dňa 02.01.2011. Predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, do 31.12.2011. Podľa článku I. bodu 1. v predmete zmluvy sa poskytovateľ zaviazal pre objednávateľa -spoločnosť Image s.r.o., poskytovať po celú dobu trvania tejto zmluvy podnikateľské poradenstvo v súlade s touto zmluvou a právnymi predpismi hlavne v oblasti organizačnej, marketingovej a ekonomickej. Keďže pri kontrole daňový subjekt predložil iba zmluvu o poskytnutí podnikateľského poradenstva a faktúru, správca dane za účelom čo najobjektívnejšieho zistenia výslednej daňovej povinnosti predvolal (predvolanie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX) p. O. I., konateľa spoločnosti ETHNO-STYLE, s.r.o. Pán I. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Ora zo dňa 17.12.2012 uviedol, že podnikateľské poradenstvo v oblasti organizačnej, marketingovej a ekonomickej pre daňový subjekt Image s.r.o. spočívalo v zabezpečení vytvárania nových kontaktov pre vytvorenie prevádzok v obchodných centrách, zabezpečení vybudovania sieti predajní v zahraničí (v Čechách, Maďarsku) a na Slovensku. Konzultácie prebiehali ústne s konateľom spoločnosti Image s.r.o. p. M. počas celého, nakoniec k vytvoreniu prevádzok nedošlo. Konateľ spoločnosti Image s.r.o. p. A. M. k poskytnutým službám v rámci podnikateľského poradenstva spoločnosťou ETHNO - STYLE, s.r.o. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/Ora zo dňa 12.03.2013 uviedol že, spoločnosť ETHNO-STYLE, s.r.o. zháňala predajne na zriadenie prevádzok, zisťovala nájomné a iné podmienky z ekonomického hľadiska. Informácie boli podávané ústne, sporadicky pri stretnutiach, záznamy neboli vedené, zmluvy na zriadenie prevádzok neboli uzatvorené z dôvodu nevyhovujúcich podmienok. Daňový subjekt v stanovenej lehote dňa 24.05.2013 správcovi dane predložil vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, v ktorom trvá na skutočnosti, že spoločnosť ETHNO- STYLE, s.r.o. poskytla spoločnosti Image s.r.o. služby tak, ako je to uvedené na faktúre. Dňa 26.06.2013 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených k protokolu. Daňový subjekt nepredložil správcovi dane žiadne ďalšie dôkazy o poskytnutí v zmluve uvedených služieb. Správca dane navrhol preto opätovné vypočutie svedka- konateľa spoločnosti ETHNO-STYLE, s.r.o. Konateľ spoločnosti ETHNO-STYLE, s.r.o. p. I. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Ora, ktorá bola spísaná za účelom predloženia dôkazov o komunikácií s obchodnými centrami na Slovensku a v zahraničí (napr. záznamov zjednaní, zistení, dokladov o pracovných cestách atď.) k predloženiu dôkazov uviedol, že sa jednalo o verbálnu komunikáciu, emailovú komunikáciu, bol sa fyzicky pozrieť na priestory za účelom zistenia vhodnosti podmienok pre zriadenie prevádzok (napr. v OC Olympia pri Olomouci, Aréna Plaza a Polus v Budapešti), doklady o uskutočnení pracovných ciest nevedel predložiť, pretože túto evidenciu neviedol a nepovažoval za potrebné ju viesť. Dňa 18.09.2013 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Ora vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu. Na základe uvedených zistení správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt sporné výdavky (náklady) dostatočne nepreukázal, zaúčtovaním predmetných výdavkov (nákladov) do daňových nákladov porušil ustanovenia § 2 písm. i), § 19, § 17 a § 21 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, a preto po vykonanej daňovej kontrole upravil - zvýšil základ dane celkom o sumu 10 000,00 eur a následne odvolaním napadnutým rozhodnutím vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011 v sume 1 900,00 eur. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky k zisteniam a záverom správcu dane a k námietkam daňového subjektu uvádza, že dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje Daňový poriadok medzi správcu dane a daňový subjekt. V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 3 Daňového poriadku). Podľa ustanovenia § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovým výdavkom sa rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovým výdavkom nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa výsledok hospodárenia alebo rozdiel dane medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. Daňové výdavky, ich formu, rozsah a správnosť uplatnenia preukazuje daňovník. To znamená, že daňovník musí správcovi dane v súlade so zákonom číslo 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ako hmotnoprávnym predpisom a v súlade s Daňovým poriadkom ako procesnoprávnym predpisom preukázať a dokázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Iba v prípade pochybnosti správca dane vykoná dokazovanie v súlade s ustanovením § 24 Daňového poriadku o tom, že základ dane nebol určený správne. Z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na uplatnenie výdavkov (nákladov) do daňových výdavkov nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Faktúry musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i právnu skutočnosť. Ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu zistilo, že správca dane vykonaným dokazovaním zistil také skutočnosti, ktoré nepreukázali opodstatnenosť uplatnenia sporných výdavkov (nákladov) v daňových výdavkoch. Podnikateľské poradenstvo je činnosť podnikateľa vykonávaná za odplatu, ktorá smeruje k tomu, aby iná fyzická alebo právnická osoba mohla uzavrieť s treťou osobou zmluvu alebo určitú obchodnú záležitosť. Pri posudzovaní možnosti uplatnenia daňových výdavkov na odmenu sa neskúma ich výška ani skutočnosť, či boli uhradené fyzickej alebo právnickej osobe s oprávnením na sprostredkovateľskú činnosť. Je však potrebné vychádzať zo všeobecnej definície daňového výdavku v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého poskytnutá odmena, ako uznaný daňový výdavok, musí preukázateľne súvisieť s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov z podnikania a musí byť zaúčtovaný v účtovníctve podnikateľa, pričom môže ísť o odmeny vyplácané len príležitostne na základe jednorazovo vykonanej činnosti bez akéhokoľvek oprávnenia alebo vyplácané na základe mandátnych a podobných zmlúv. Odvolací orgán konštatuje, že daňový subjekt si uplatnil výdavok (náklad) na sprostredkovanie neoprávnene. Keďže chýbala preukázateľnosť tohto výdavku vo vzťahu k dosiahnutiu príjmu, t. j. vecná súvislosť, nie je ho možné uznať ako daňový výdavok. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že z dôvodu, že nebol predložený relevantný dôkaz o tom, že fakturované služby boli realizované dodávateľom uvedeným na faktúre, nebola splnená podmienka preukaznosti daňového nákladu podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou, zmluvou a dokladom o úhrade bez preukázania skutočného dodania služby pre daňové účely je nedostačujúce. Odvolací orgán považuje námietky daňového subjektu uvedené v odvolaní, ktorými namieta nesprávne právne posúdenie veci správcom dane za neopodstatnené. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovým výdavkom nie je výdavok, ktorého vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Odvolací orgán konštatuje, že ani jedna zo zmluvných strán neposkytla správcovi dane také konkrétne a preveriteľné informácie, ktoré by preukazovali naplnenie predmetu zmluvy čo do jej priebehu a času. Všetky poskytnuté informácie boli predložené iba v rovine tvrdenia oboch strán, ale tieto neboli preukázané hodnovernými dôkazmi. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 3 a § 24 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s ustanovením § 24 Daňového poriadku, dospel k záveru, že daňový subjekt porušil ustanovenia § 21 a následne ustanovenia § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a neuznal výdavky (náklady) za sprostredkovanie do daňových výdavkov. Správca dane pri prijatí záveru vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že k poskytnutiu poradenstva nedošlo. Na základe takto zistených skutočností Finančné riaditeľstvo SR rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca cestou svojho zvoleného zástupcu v zákonnej lehote dňa 24.01.2014 na Krajský súd v Košiciach žalobu a ňou sa domáhal jeho zrušenia, ako aj zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Košice č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Ora zo dňa 24.09.2013. Zároveň žiadal priznať mu úhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že daňové úrady na základe zisteného skutkového stavu dospeli k nesprávnym právnym záverom, a taktiež nesprávne zistili skutkový stav. Tvrdil, že je pomerne nekonzistentné neuznanie existencie totožnej obchodnej operácie u jednej zmluvnej strany - na strane žalobcu a na druhej strane jej uznanie a zdanenie u druhého obchodného partnera - u spol. ETHNO-STYLE, s.r.o.. Ak by totiž žalovaný dospel k zisteniu, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia nedošlo, nemal by ani podliehať DPH a zdaneniu príjem poskytovateľa služby - ETHNO-STYLE, s.r.o.. Uskutočnenie služby bolo preukázané výpoveďami oboch konateľov spoločnosti, s ktorými sa žalovaný nevysporiadal, opomenul ich vyhodnotiť a bez ďalšieho im neuveril. Svedecká výpoveď je pritom rovnocenným dôkazným prostriedkom v daňovom konaní k iným dôkazným prostriedkom, napr. listinám. Nemožno preto konštatovať, že svedok ani konateľ daňového subjektu neuvádzajú o realizovanej činnosti pravdivé skutočnosti, keď práve tieto sú podložené aj inými listinnými dôkazmi - nespochybnenými účtovnými dokladmi a dvojstrannou obchodnou zmluvou. Daňové orgány konštatovali chýbajúce písomné záznamy o rokovaniach s tretími subjektmi na strane ETHNO-STYLE, s.r.o., a preto podľa nich nebolo žalobcom preukázané naplnenie obsahu obchodnoprávneho vzťahu. Záznamy alebo zápisnice sa realizujú obvykle vtedy, ak k dohode o obchode skutočne dôjde, nie však vtedy, keď obchodníci robia prieskum trhu, zisťovania podnikateľských možností a pod.. Svedok - pán I. zo spoločnosti ETHNO-STYLE, s.r.o podrobne uviedol názvy prevádzok, kde v danom roku vykonal konzultačnú činnosť v prospech spoločnosti žalobcu, popísal aj jej účel, pričom tento korešpondoval s nami zamýšľaným záverom rozšírenia maloobchodných prevádzok v SR event. v zahraničí. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že vysvetlili aj dôvody zazmluvnenia na tento účel u obchodného subjektu, ktorý uprednostnil pred zamestnancom na pracovný pomer, najmä vzhľadom na dočasnosť prác, nutnosť použitia vlastného motorového vozidla a pod. Skutočnosť, že spoločnosť ETHNO-STYLE, s.r.o. nedisponovala dôkazmi o realizácii poradenskej činnosti, nemôže viesť k dôkaznej núdzi na našej strane ako odberateľa. Žalobca považoval objednané služby za vykonané, odmenu za ne zaplatil na základe riadneho účtovného dokladu, pričom podrobnosti o službách sa na úrovni konateľov prejednávali osobne a ústne na báze dôvery. Napriek tomu, žalovaný oprel svoje rozhodnutia o skutkové zistenia a nedostatky na strane iných subjektov (neevidovanie realizovaných návštev obchodných subjektov), ktoré žalobca nemohol ovplyvniť. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na judikát Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 a uvádza, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie žalobcových dodávateľov, na čo však žalobca ako daňový subjekt nemá vplyv. Správca dane vychádzal z nesprávneho výkladu o rozložení dôkazného bremena, nakoľko dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Napadnuté rozhodnutia neobsahujú dostatok dôvodov, pre ktoré nepovažujú argumenty žalobcu za dôvodné. Žalovaný v rozhodnutí neuvádza, na základe akej právnej úpravy dospel k právnemu záveru, že realizované svedecké výpovede nepotvrdili uskutočnenie relevantnej podnikateľskej činnosti. Žalovaný sa k žalobe žalobcu písomne vyjadril podaním zo dňa 24.03.2014 a v ňom uviedol, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období - rok 2011 zaúčtoval do daňových nákladov dodávateľskú faktúru č. XXXXX zo dňa 27.12.2011 od spoločnosti ETHNO-STYLE, s.r.o. za poskytnutie podnikateľského poradenstva na základe zmluvy o poskytnutí podnikateľského poradenstva zo dňa 02.01.2011. Daňový subjekt ETHNO-STYLE, s.r.o. bol povinný podľa § 71 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. zaplatiť daň z pridanej hodnoty z dôvodu, že ju uviedol na faktúre a nie z dôvodu vzniku daňovej povinnosti z titulu dodania poradenskej služby žalobcovi, ktorú správca dane spochybnil. Posúdenie zahrnutia príjmu vo výške 10.000,- eur správcom dane do daňového priznania z príjmov právnickej osoby za rok 2011 u menovaného daňového subjektu nebolo predmetom daňovej kontroly u žalobcu. Daňový subjekt ETHNO-STYLE, s.r.o. je oprávnený si vysporiadať daň formou podania dodatočného daňového priznania. Správca dane neposudzoval svedeckú výpoveď konateľa spoločnosti ETHNO-STYLE, s.r.o., ako aj vyjadrenia konateľa žalobcu z hľadiska možnosti ich použitia ako dôkazných prostriedkov v daňovom konaní, ale posudzoval, či ide o hodnoverné dôkazné prostriedky preukazujúce reálne uskutočnenie deklarovanej služby. V zmluve o poskytnutí podnikateľského poradenstva uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou ETHNO-STYLE, s.r.o. nie je bližšie špecifikované, aké konkrétne poradenské služby mala spoločnosť ETHNO-STYLE, s.r.o. pre žalobcu poskytovať a ani konateľ tejto spoločnosti svoje ústne tvrdenia nepodložil žiadnymi dokladmi, ktoré by preukázali uskutočnenie uvedených služieb. Jeho tvrdenia, že vo fungujúcom obchodnom vzťahu jeho účastníci nemusia disponovať písomnou dokumentáciou o realizácii konkrétneho obchodu sú zavádzajúce, pretože existencia písomnej dokumentácie je u obchodných partnerov nevyhnutná minimálne preto, aby títo vedeli preukázať oprávnenosť uplatňovaných nárokov a plnenie povinnosti v zmysle hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov upravujúcich oblasť daní. Spochybňujúca je tiež skutočnosť, že žalobca aj napriek ročnému prieskumu trhu spoločnosťou ETHNO-STYLE, s.r.o., čo bolo predmetom zmluvy o poskytnutí podnikateľského poradenstva, nevyužil jeho výsledky vo svojej podnikateľskej činnosti a neuzavrel ani jednu zmluvu na zriadenie prevádzok. Žalovaný poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR citáciou, že pokiaľ daňový subjekt zahrnie do daňových nákladov náklady z dodávateľskej faktúry, pričom správca dane získa oprávnené pochybnosti o tom, či predmetný tovar (služba) bol dodaný, nie je povinný dokazovať nedodanie tohto tovaru, ale dôkazné bremeno je v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku na daňovom subjekte, ktorý je povinný preukázať reálne uskutočnenie deklarovaného obchodu, a to daňovým subjektom uvedeným na predloženej faktúre. Daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného deklarovaného obchodu správcovi dane, ktorý v rámci kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Záverom svojho vyjadrenia žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť. Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného, postupom podľa § 250f O.s.p., za súhlasu účastníkov konania vyhlásil dňa 24.03.2016 rozsudok, ktorým žalobu žalobcu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol z ďalej uvedených dôvodov. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno - právne a procesno - právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. daňovým výdavkom sa rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. Daňová kontrola je chápaná ako základný akt správy daní a na daňové účely ňou treba rozumieť podrobné preskúmavanie účtovných prípadov, ako aj všetkých dokladov, ktoré sú potrebné na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Daňovú kontrolu vykonáva u daňového subjektu správca dane. Z obsahu administratívnych spisov prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu vyplynulo, že dňa 25.10.2012 sa u žalobcu začala daňová kontrola, ktorej predmetom bola daň z príjmov právnickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov - rok 2011 a ktorej závery sú obsiahnuté v protokole zo dňa 06.05.2013 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Ora. V rámci tejto kontroly správca dane upravil základ dane z príjmov právnickej osoby o skutočnosti - položky zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami vo výške 10.000,- eur. Predloženie dokladov žalobcom (faktúra, zmluva o poskytnutí podnikateľského poradenstva zo dňa 02.01.2011) neznamená automaticky aj preukázanie reálnosti a realizácie obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Žalobcom tvrdený dodávateľ sprostredkovateľskej služby - spoločnosť ETHNO-STYLE, s.r.o., žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázal, že by v prospech žalobcu vykonal sprostredkovateľskú činnosť smerujúcu k uzavretiu zmlúv na zriadenie prevádzok, teda žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že spoločnosť ETHNO- STYLE, s.r.o. mu dodala sprostredkovateľské služby podľa zmluvy zo dňa 02.01.2011. Žalovaný vykonal dostatočné dokazovanie vypočutím konateľa spoločnosti ETHNO-STYLE, s.r.o., ako aj konateľa žalobcu (pozri vyššie obsah zápisníc o ústnom pojednávaní), avšak ani toto neviedlo k preukázaniu dôvodnosti žalobcových námietok. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby si pri úprave obchodných vzťahov odstránila všetko, čo by mohlo neskôr viesť k vzniku rozporov. Ústavný súd SR, ako aj Najvyšší súd SR viackrát judikovali, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, preto je jeho povinnosťou preukázať reálne dodanie tovarov a služieb. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Žalobca v uvedenom prípade dôkazné bremeno neuniesol, čo nakoniec vyplýva aj z podrobného v úvode tohto odôvodnenia rozsudku uvedeného odôvodnenia žalovaného rozhodnutia, s ktorým sa súd stotožňuje. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.