Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sd/9/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200182 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200182.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľa: F. Š., trvale bytom L.Ň., Y. XX, zast. JUDr. Melániou Šmihulovou, bytom Rožňava, Letná 22, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta 8, v konaní o starobnom dôchodku, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozhodnutie odporkyne zo dňa 17. decembra 2013 č. XXX XXX XXXX X. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa 17. decembra 2013 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa ustanovenia § 21 a § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa ustanovenia § 255, § 259 ods. 1 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 13. 11. 2013 o priznanie starobného dôchodku od 18. 09. 2010. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 13. 11. 2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 18. 09. 2010.Poukázala na to, že navrhovateľovi bol od 01. 01. 1991 podľa zákona č. 100/1988 Zb. priznaný invalidný dôchodok, ktorý sa od 01. 07. 2002 považuje za invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov, vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Citujúc ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. konštatovala, že navrhovateľovi vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa citovaného zákona, t.j. podľa piatej časti tohto zákona, tento mu aj naďalej vypláca Ministerstvo vnútra SR, odbor sociálneho zabezpečenia v Bratislave, preto mu nárok na starobný dôchodok za použitia § 274 zákona o sociálnom poistení nevznikol. S poukazom na znenie § 26a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a § 255 ods. 5 a ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. uviedla, že ku dňu 29. 04. 2000 navrhovateľ získal 3 343 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 9 rokov a 58 dní, preto nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok ku dňu 18. 09. 2010. Včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľ žiadal preskúmať napadnuté rozhodnutie. Nesúhlasil s posúdením predmetnej veci odporkyňou a uviedol, že odpracoval 20 rokov v zamestnaní, zaradenom do I. pracovnej kategórie (26), preto sa na neho vzťahuje ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistení, t. j. ak vo zvýhodnenej pracovnej kategórii splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, má nárok na skorší odchod do dôchodku bez ohľadu na to, že podmienky nároku na výsluhový dôchodok a vek 55 rokov dosiahol až za účinnosti zákona o sociálnom poistení. Zároveň uviedol, že 10 rokov obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia získal po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme poistenia a preto povinnosťou odporkyne je vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom systéme a dôchodok priznať po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Zastáva názor, že priznanie výsluhového invalidného dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Výkon služby v I. kategórii nebol zohľadnený pre nárok a výšku dávky výsluhového zabezpečenia. Preto sa domnieva, že splnil podmienku odpracovania 20 rokov v I. pracovnej kategórii pre vznik nároku na starobný dôchodok dňom dovŕšenia 55 rokov veku a splnil podmienku viac ako 10 rokov v civilnom zamestnaní. Vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia má za to, že došlo k porušeniu princípu rovnosti pred zákonom iba preto, že zamestnanie vykonával v ozbrojenej zložke. V písomnom vyjadrení zo dňa 06. 02. 2014 navrhla odporkyňa napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v jeho odôvodnení. Súd v konaní podľa § 250l a nasledujúcich O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Z obsahu dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ neformálnou žiadosťou doručenou odporkyni dňa 30. 08. 2013 požiadal o prepočítanie starobného dôchodku z dôvodu trvania služobného pomeru. Z administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodok žiadosťou spísanou dňa 13. 11. 2013 a tento žiadal priznať od 19. 09. 2010. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu, odboru sociálneho zabezpečenia zo dňa 31. 11. 2013 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01. 01. 1991 priznaný invalidný dôchodok, ktorý sa považuje za invalidný výsluhový dôchodok, že jeho služobný pomer skončil uvoľnením, na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 40 rokov a 132 dní, t. j. doba výkonu vojenskej základnej služby od 01. 11. 1957 do 22. 10. 1959 v I. kategórii funkcií, doba zamestnania od 18. 11. 1959 do 31. 03. 1962 v III. kategórii funkcií, doba zamestnania od 02. 05. 1962 do 22. 10. 1964 v III. kategórii funkcií, doba služobného pomeru od 23. 10. 1964 do 31. 12. 1990 v I. kategórii funkcií a dopočet do 60. roku veku od 01. 01. 1991 do 28. 04. 1998. Na pojednávaní dňa 22. 03. 2016 zástupkyňa navrhovateľa zotrvala na podanom opravnom prostriedku v celom rozsahu z dôvodov v ňom uvedených. Zdôraznila, že na účely priznania nároku navrhovateľa na starobný dôchodok mu malo byť zohľadnené obdobie trvania služobného pomeru, pretože ako to vyplýva aj z rozhodnutia KS ZNB zo dňa 17. 12. 1990, vydaného podľa čl. 28 ods. 1 Nariadenia MV ČSSR č. 26/1983 navrhovateľ bol dňom 31. 12. 1990 podľa § 99 ods. 1 zákona č. 100/1970 Zb. uvoľnený zo služobného pomeru príslušník a ZNB, pričom odchodné mu malo byť vyplatené OS ZNB Rožňava a jeho výška bola vypočítaná podľa jeho posledného služobného príjmu s prihliadnutím na to, že podľa čl. 10 ods. 1 Nariadenia MV ČSSR č. 25/1983 sa mu započítala doba služobného pomeru celkom 26 rokov. Zástupkyňa odporkyne navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov uvedených v jeho odôvodnení i v písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa ustanovenia § 259 ods. 1 zákona v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 01. 01. 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 01. 01. 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 274 ods. 1 cit. zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). Podľa § 26a ods. 1 citovaného zákona policajt, Profesionálny vojak a vojak prípravnej služby má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov. Podľa § 255 ods. 5 cit. zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Odporkyňa dostatočne zistila skutkový stav veci a z neho vyvodila aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. V danom prípade nebolo možné priznať opravnému prostriedku navrhovateľa úspech predovšetkým z dôvodu, že navrhovateľ ku dňu 28. 04. 1998 (dosiahnutie 60 rokov veku) získal iba 9 rokov a 58 dní obdobia dôchodkového poistenia, ako to vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia, tvoriaceho prílohu napadnutého rozhodnutia i evidenčných listov dôchodkového poistenia, nachádzajúcich sa v administratívnom spise odporkyne. Navrhovateľ sa stal poberateľom invalidného dôchodku od 01. 01. 1991 podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., pričom tento sa od 01. 07. 2002 považuje za invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov, vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dobu služby by v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. za obdobie pred 1. januárom 2000 bolo možné hodnotiť ako zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie, ak by nárok na invalidný dôchodok navrhovateľovi nevznikol podľa piatej časti tohto zákona. Zo znenia § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení jednoznačne vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia by sa považovalo aj obdobie výkonu služby policajta získané do 31. decembra 2003, ak by toto obdobie policajt nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Pri výpočte výšky invalidného dôchodku navrhovateľa, ktorý bol prekvalifikovaný na výsluhový invalidný dôchodok však bola zohľadnená doba dôchodkového poistenia tak, ako to vyplýva z potvrdenia Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu, odboru sociálneho zabezpečenia zo dňa 31. 11. 2013, t. j. v rozsahu 40 rokov a 132 dní, pričom tento je mu vyplácaný Ministerstvom vnútra, SR, odborom sociálneho zabezpečenia. Preto mu nebolo možné priznať nárok na starobný dôchodok so zohľadnením § 274 zákona o sociálnom poistení, ani započítať ako dobu dôchodkového poistenia dobu služobného pomeru. Vychádzajúc z uvedeného považoval súd námietky navrhovateľa, vznesené v podanom opravnom prostriedku i na pojednávaní za neopodstatnené. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil. Právo na náhradu trov konania súd v súlade s § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. navrhovateľovi nepriznal, pretože tento v konaní úspešný nebol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám v ustanovení § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.