Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sp/11/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200235 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200235.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v právnej veci navrhovateľky: X. U., N.. Š., XXXXX U. E., Y., U., T. XVX, X., zastúpenej JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., AK Košice, Južná trieda 28, proti odporcovi: Okresný úrad Košice, pozemkový a lesný odbor, Košice, Zádielska 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Košice-mesto, zo dňa 14. 01. 2009, č.: 229/3/2009-Kos., takto r o z h o d o l : O d m i e t a opravný prostriedok navrhovateľky zo dňa 17. 02. 2014, podaný proti rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu Košice - mesto, zo dňa 14. 01. 2014, č.: 229/3/2009-Kos. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Návrhom zo dňa 17. 02. 2014, podaným osobne na tunajšom súde dňa 18. 02. 2014, sa navrhovateľka domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Košice - mesto, zo dňa 14. 01. 2014, č.: 229/3/2009-Ko ktorým tento podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov rozhodol o tom, že oprávnené osoby - X. Š. a dedičia po neb. G. Š., rod. R. - H. Š., S. Š. a navrhovateľka spĺňajú podmienky cit. zákona, uvedené v § 6 ods. 1 písm. n/, a že týmto sa nenavracia vlastnícke právo k nehnuteľnosti v katastrálnom území Košice (Terasa) pôvodne vedeným v pozemnoknižnej zápisnici č. 3350 ako parc. č. 6106 - roľa o výmere 46 213 m2, lebo pozemok je vo vlastníctve fyzických osôb a je zastavaný a podľa § 11 ods. 1 písm. a) a písm. d) zákona sa takéto pozemky nevydávajú. Zároveň rozhodol o tom, že právo na náhradu oprávnených osôb podľa § 11 ods. 2 tohto zákona nie je dotknuté a týmto sa priznáva právo na náhradu za pozemky v podieloch špecifikovaných v tomto rozhodnutí. Návrh odôvodnila tým, že pozemkový úrad o predmetnom nároku po prvýkrát rozhodol v roku 1995 rozhodnutím zo dňa 17.02.1995 č. 22/95-PU, ktoré bolo rozsudkom Krajského súdu zo dňa 30.06.1995 č. k. 1S/63/95-18 zrušené a vec bola vrátená odporcovi na ďalšie konanie. Následne dňa 14. 01. 2009 správny orgán vydal na tú istú parcelu dve rozhodnutia č. 229/2/2009-Kos. a č. 229/3/2009-Kos., podľa jej názoru nerešpektujúc právny názor súdu vyslovený vo vyššie citovanom rozsudku. Proti rozhodnutiu č. 229/2/2009-Kos. bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 23. 04. 2010 č. k. 1Sp/19/2009-39 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 06. 2010. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že zvyšok spornej parcely bude riešený samostatným rozhodnutím. Navrhovateľka uviedla, že týmto ďalším rozhodnutím je rozhodnutie zo dňa 14. 01. 2009 č. 229/3/2009- Kos., ktoré nemohlo nikdy nadobudnúť právoplatnosť, pretože jej ako účastníčke správneho konania nebolo doručené v súlade so Správnym poriadkom. Ak odporca tvrdí, že predmetné rozhodnutie bolo doručené jej bratovi H. Š., ako jej splnomocnenému zástupcovi, ktorý zomrel dňa 03. 05. 2011, doručenia tohto rozhodnutia menovanému nebolo relevantné, pretože išlo o dôležité rozhodnutie, ktoré jej s poukazom na § 24 ods. 1 a § 25 ods. 5 Správneho poriadku malo byť doručené do vlastných rúk, ona nesplnomocnila brata na preberanie rozhodnutí a jej menovaný brat nebol spôsobilý na právne úkony, ako to vyplýva z jeho chorobopisu, ktorý pripojila. V návrhu zároveň popísala aj skutkové okolnosti, z ktorých vyvodila, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil. Žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie, alternatívne aby súd uložil odporcovi doručiť jej napadnuté rozhodnutie. V písomnom vyjadrení zo dňa 29. 02. 2016 odporca uviedol, že napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 02. 2009. Toto bolo doručované jej splnomocnenému zástupcovi H. Š. na základe plnej moci zo dňa 23. 03. 1994, ktorú vzhľadom na jej obsah je potrebné považovať za generálnu, ako aj ďalšiu zo dňa 12. 11. 2002, ktorou bola potvrdená predchádzajúca plná moc. Uvedené potvrdil aj sám splnomocnenec H. Š. v liste zo dňa 10. 07. 2008, doručenom správnemu orgánu s upresnením jeho adresy. K tvrdeniu navrhovateľky o nespôsobilosti na právne úkony menovaného splnomocneného zástupcu odporca uviedol, že obmedziť alebo pozbaviť spôsobilosti na právne úkony je oprávnený iba súd na základe predchádzajúceho znaleckého dokazovania, pričom správny orgán si o uvedenom nie je oprávnený urobiť vlastný úsudok. Tomuto nebolo doručené žiadne rozhodnutie súdu, týkajúce sa obmedzenia alebo pozbavenia spôsobilosti na právne úkony menovaného H. Š.. Poukázal na to, že v danom prípade, keďže od vydania rozhodnutia uplynula lehota viac ako 6 rokov, neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 250b ods. 3 O. s. p. Preto navrhol návrh navrhovateľky odmietnuť alternatívne zastaviť konanie pre oneskorené podanie návrhu, ako aj z dôvodu nesplnenia podmienok pre súdny prieskum rozhodnutia v zmysle § 247 a nasl. O. s. p. podľa § 250d O. s. p. V zmysle § 9 ods. 7 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov citovaného zákona o pôde proti rozhodnutiu pozemkového úradu možno podať opravný prostriedok na súd. Súdy preskúmavajú opravné prostriedky proti rozhodnutiam pozemkových úradov, ktorými tieto rozhodli o reštitučnom nároku uplatnenom podľa zákona č. 229/1991 Zb. o pôde podľa ustanovení 3. hlavy 5. časti O. s. p., upravujúcej v § 250 l až § 250s rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250m ods. 1, 2, 3 O. s. p. konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia. Účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Podľa § 250p O. s. p. ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Podľa § 250l ods. 2 O. s. p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250b ods. 2 O. s. p. ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov. Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a právnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo okrem iných účastníkov správneho konania doručované aj H. Š., ktorý ho ako to vyplýva z pripojenej doručenky prevzal na adrese X., R. XX, osobne dňa 22. 01. 2009, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Z plnej moci, overenej verejným notárom dňa 23. 03. 1994 vyplýva, že navrhovateľka splnomocnila svojho brata H. Š. na zastupovanie v plnom rozsahu vo všetkých majetkovoprávnych konaniach, týkajúcich sa nehnuteľností, ktorých pôvodným vlastníkom bol jej neb. otec S. Š., ktorý zomrel 20. 05. 1983 s tým, že toto splnomocnenie je nepodmienečné, všestranné a zahŕňa okrem iného aj zastupovanie k plnému majetkovoprávnemu vysporiadaniu včítane zmlúv, predaja, prenájmu, výmeny a finančných prevodov, týkajúcich sa týchto záležitostí. Ako to vyplýva zo splnomocnenia, overeného verejným notárom dňa 12. 11. 2002, navrhovateľka v tomto naďalej splnomocnila svojho brata H. Š., aby ju zastupoval v jej mene pri všetkých majetkovoprávnych záležitostiach tak, ako je to uvedené v predošlých relevantných splnomocneniach notársky potvrdených dňa 23. 03. 1994 a dňa 02. 12. 1998. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že správny orgán pri doručovaní napadnutého rozhodnutia postupoval plne v súlade s v tom čase platnou právnou úpravou. Rozhodnutie doručil splnomocnenému zástupcovi navrhovateľky, keďže správnemu orgánu boli predložené relevantné plné moci, udelené tomuto na jej zastupovanie, ktoré podľa ich obsahu nie je možné považovať za iné než generálne vo vzťahu k predmetnému reštitučnému nároku, keďže navrhovateľka je účastníčkou tohto konania ako právna nástupkyňa po svojej matke G. Š., N.. R., ktorá si predmetný reštitučný nárok uplatnila ako oprávnená osoba po svojom neb. manželovi S. Š., otcovi navrhovateľky. Námietka navrhovateľky týkajúca sa povinnosti správneho orgánu doručiť jej predmetné rozhodnutie do vlastných rúk vzhľadom na jeho dôležitosť je s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 Správneho poriadku irelevantná. V danom prípade nejde ani o situáciu, uvedenú v druhej vete § 25 ods. 5 Správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie bolo v súlade so zákonom doručené splnomocnenému zástupcovi navrhovateľky dňa 22. 01. 2009. Lehota na podanie odvolania mu začala plynúť dňa 23. 01. 2009, jej posledným dňom bol deň 21. 02. 2009, ktorý pripadol na sobotu, t. j. deň pracovného pokoja, vzhľadom na ktorú skutočnosť sa v zmysle § 57 ods. 2 O. s. p. presunul na najbližší pracovný deň, t. j. pondelok 23. 02. 2009. Keďže proti nemu v zákonnej lehote nebol žiadnym z účastníkov správneho konania podaný opravný prostriedok, toto nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 06. 2010. Z uvedených dôvodov nemožno navrhovateľku považovať ani za opomenutého účastníka v zmysle § 250b ods. 2 O. s. p. a navyše tiež ku dňu podania tohto opravného prostriedku uplynula lehota, uvedená v ods. 3 naposledy citovaného zákonného ustanovenia. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky, že ňou splnomocnený zástupca H. Š. posledné roky pred smrťou nebol spôsobilý na právne úkony v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu, v tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že ňou predložené listiny dokumentujú zdravotný stav menovaného v roku 2011, t. j. dva roky po doručení napadnutého rozhodnutia menovanému. Súdu nebolo predložené žiadne rozhodnutie, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že H. Š. bol obmedzený, resp. pozbavený spôsobilosti na právne úkony, ani doklady dokumentujúce podanie návrhu na súd tejto súvislosti, keďže jediným orgánom, ktorý má právomoc rozhodnúť o obmedzení, resp. pozbavení spôsobilosti na právne úkony je súd a to postupom podľa § 186 a nasl. O. s. p. Preto aj túto argumentáciu považuje súd za ničím nepodloženú a nepreukázanú. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami opravný prostriedok navrhovateľky ako oneskorene podaný odmietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 s použitím § 250l ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní úspech nemal a odporcovi náhrada trov konania podľa tohto ustanovenia neprislúcha. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach podľa ustanovenia § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.