Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sp/19/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200481 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200481.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky: P. T. Z. K. T. E. H. V. Á., bytom O. XX, J. P., zastúpená advokátom: JUDr. Róbert Lakatoš, Advokátska kancelária so sídlom Daxnerova č. 5, Rimavská Sobota, proti odporcovi: Mesto Rožňava, Šafárikova 29, Rožňava, IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Ladislav Török, Advokátska kancelária so sídlom ul. Šafárikova č. 8, Rožňava, za účasti: Ing. Ján B a b i č, bytom Pod Kalváriou 5, Rožňava, zastúpený: Advokátskou kanceláriou Beňo & partners, s.r.o. so sídlom Námestie sv. Egídia 93, Poprad, IČO: XX XXX XXX, konajúca prostredníctvom advokáta: JUDr. Jozef Beňo PhD. a Mestského úradu Rožňava, odbor výstavby, územného plánovania, životného prostredia, so sídlom Šafárikova č. 29, Rožňava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu z 20.05.2013 č. j.: 2651/2013-29502-PREDN, takto r o z h o d o l : Podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. j.: 2651/2013-29502-PREDN z 20. mája 2013 a v r a c i a vec odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľke p r i z n á v a právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 470,22 Eur, ktorú je p o v i n n ý zaplatiť odporca právnemu zástupcovi navrhovateľky JUDr. Róbertovi Lakatošovi, advokátovi, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporca vydal rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým P. T. zakázal meniť umiestnenie prístupu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území J., zapísanom na LV č. XXXX, súpisné číslo XXXX na ulici Q. Č.. XX V. J. vo vlastníctve navrhovateľa - D.. P. B.. Rozhodnutie o predbežnom opatrení bolo vydané podľa § 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe navrhovateľa, t. j. D.. P. B. z 23.04.2013, ktorým sa domáhal zabezpečenia predbežnej právnej ochrany, týkajúcej sa zasahovania do pokojného stavu so susedmi nariadením zákazu zmeny miesta prístupu do nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, nachádzajúcej sa v katastrálnom území J., súpisné č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX. Z výpovede účastníkov zistil, že bol prístup do nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa určený po nadobudnutí nehnuteľnosti do vlastníctva odporkyňou, s čím navrhovateľ súhlasím a vybudoval k takto určenému prístupu schodište a nový vchod do budovy. Odporkyňa - P. T. žiada navrhovateľa o zmenu prístupu, t. j. premiestnenie schodišťa na opačnú, t. j. severnú stranu budovy vo vlastníctve navrhovateľa tak, aby skrinka s elektrickým vedením bola voľne prístupná jej a povereným osobám správcu inžinierskych sietí, aby hostia „Pohostinstva J.“ nepoškodili sklenú výplň vchodových dverí do jej budovy, aby sa zamedzilo znečisťovaniu pozemku a ďalším škodám na majetku odporkyne. Dospel k záveru, že dohoda medzi účastníkmi nie je možná a po zvážení všetkých dôkazov usúdil, že v uvedenom prípade je potrebné vydať predbežné opatrenie v znení, ako uviedol vo výroku rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla preskúmavané rozhodnutie odporcu zrušiť z dôvodu, že nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci, nie je riadne odôvodnené a vrátiť vec odporcovi na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia. Uviedla, že navrhovateľ - D.. P. B. svoj návrh odôvodnil tým, že v mesiaci september 2012 po kúpe predmetnej nehnuteľnosti mu ona prostredníctvom svojej nájomníčky p. B. oznámil, že vchod do pohostinského zariadenia sa bude meniť. Už v auguste 2012 oznámila navrhovateľovi, že dôjde k zmene vstupu oproti pôvodnému vchodu. V zmysle zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona podala na príslušný stavebný úrad ohlásenie drobnej stavby. Právo navrhovateľa užívať nehnuteľnosť v súčasnosti, ani v budúcnosti nie je ohrozené alebo zamedzené a v súčasnosti má prístup cez jej pozemok tak, ako to bolo realizované aj v minulosti. Vzhľadom na ohrozovanie jej vlastníctva a majetku zo strany zákazníkov pohostinstva, ktoré vlastní navrhovateľ bola prinútená pristúpiť k zmene určenia prístupu k nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľ. Napriek tomu, že navrhovateľa upozorňovala, že dochádza k poškodzovaniu jej majetku, tento doposiaľ nenavrhol žiadne opatrenie, nenavrhol jej, aby uzavreli zmluvu o zriadení vecného bremena za účelom zabezpečenia práva prechodu cez jej pozemok a doposiaľ jej neuhradil nič z titulu bezdôvodného obohatenia - užívania cudzej veci k pozemku. Po ohlásení drobnej stavby a začatí jej realizácie navrhovateľ nebol žiadnym spôsobom obmedzený alebo mu nebol znemožnený doterajší prístup k jeho nehnuteľnosti. Až po vybudovaní nového prístupu bude starý prístup odstránený. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že v súčasnosti mu chce meniť podmienky vstupu do jeho nehnuteľnosti a znemožniť mu tak jej užívanie, pričom z doterajšieho jej konania takáto situácia vôbec nenastala a ani nehrozí. Podľa jej názoru neboli dané zákonné podmienky na vydanie predbežného opatrenia v zmysle § 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.“ K naplneniu základnej podmienky a to vznik zrejmého zásahu do pokojného stavu nedošlo. Navrhovateľ jej znemožnil prístup vybudovaním vchodu k skrinke vedenia a konaním jeho návštevníkov pohostinstva dochádza k neustálemu poškodzovaniu jej nehnuteľnosti. Ona ako vlastníčka nehnuteľnosti stavby aj pozemku má právo chrániť svoj majetok v zmysle § 124 a § 128 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ doposiaľ nemá zriadené právo prechodu vyznačením prístupovej cesty geometrickým plánom a zapísaného v katastri nehnuteľností, ak by toto bolo, potom by bolo reálne možné uvažovať o vydaní predbežného opatrenia za účelom ochrany pred zasahovaním do pokojného stavu. Charakter predbežného opatrenia v zmysle § 43 Správneho poriadku spočíva v tom, že správny orgán pred ukončením konania vo veci samej v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre zabezpečenie účelu uloží účastníkom, aby sa napríklad niečoho zdržali. Tvrdí, že bolo vydané predbežné opatrenie v rozpore s uvedeným paragrafom. Rozhodnutie neobsahuje riadne odôvodnenie, najmä ako sa správny orgán vyrovnal s jej námietkami a tiež nezdôvodnil v čom vidí „zrejmý zásah do pokojného užívania“. V zmysle § 5 Občianskeho zákonníka nemôže obec poskytnúť ochranu akémukoľvek porušeniu či ohrozeniu práva, ale iba takému, ktoré nastalo tým, že sa bez právneho dôvodu zasiahlo do doterajšieho pokojného stavu, ktorý bol pred zásahom. V tom prípade však k žiadnemu zásahu doteraz nedošlo, pretože aj v súčasnosti navrhovateľ užíva doterajší prístup a ona mu v tom nebráni. Zároveň namieta aktívnu legitimáciu navrhovateľa - D.. P. B., nakoľko nehnuteľnosť prenechal do nájmu tretej osoby, týmto jej dočasne prenechal aj právo výlučne prenájmu nehnuteľnosť užívať. Odporca v písomnom vyjadrení navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť a to z dôvodov, ktoré uviedol aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Účastník D.. P. B. v písomnom vyjadrení navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že bol aktívne legitimovaný na podanie návrhu správnemu orgánu, pretože je výlučným vlastníkom budovy súpisné číslo 2021, do ktorej prestavby po dohode s navrhovateľkou investoval už 2.000,00 Eur. Dohoda medzi ním a navrhovateľkou o spôsobe prístupu k budove cez pozemok navrhovateľky bola ústna. Až do začiatku roku 2013 mu nebránila v prístupe k budove cez jej pozemok, na účely čoho vybudoval aj nový vchod. Zákon nevyžaduje písomnú formu takejto dohody, stačilo by konkludentné uzavretie dohody, teda aj faktické umožnenie prístupu k budove, čo bolo aj v danom prípade. Akceptuje faktický stav - pokojný stav, voči ktorému navrhovateľka nenamietala, nemal dôvod ju oslovovať za účelom inej úpravy vzájomných vzťahov. Prebiehajúce súdne konanie je konaním o ochrane pokojného stavu a jeho predmetom nie je zriadenie vecného bremeno, nájmu, či inej úpravy vzájomných vzťahov účastníkov. Zásah do pokojného stavu jednoznačne preukazuje písomná výzva navrhovateľky adresovaná jemu na zmenu prístupu k jeho budove, cez jej pozemok. Navrhovateľka vyžadovaním zmeny prístupu k budove narúša pokojný stav, ktorý doteraz vo vzťahoch existoval. Zásah do pokojného stavu preukazuje listinný dôkaz jednoznačne deklarujúci vôľu navrhovateľky do pokojného stavu zasiahnuť. Napadnuté rozhodnutie spĺňa podmienku proporcionality a dočasnosti úpravy pomerov a nijakým spôsobom nebráni navrhovateľke riešiť vzájomné vzťahy ďalšími právnymi krokmi, resp. neobmedzuje s konečnou platnosťou jej vlastnícke právo k pozemku. Účastník Mestský úrad Rožňava, odbor výstavby, územného plánovania, životného prostredia sa k opravnému prostriedku nevyjadril. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu, účastníka D.. P. B. a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že D.. P. B. žiadosťou z 23.04.2013 podal návrh na zakázanie zasahovania do pokojného stavu so susedmi podľa § 5 Občianskeho zákonníka, v ktorom uviedol, že k svojej nehnuteľnosti má jediný prístup cez parcelu č. XXX/XXX zapísanej na LV č. XXXX, ktorá je vo vlastníctve P. T., s ktorou sa dohodol na spôsobe, akým bude vstupovať do svojej nehnuteľnosti, súpisné číslo XXXX. Dohoda bola uzavretá v lehote 2012 a na jej realizáciu vytvoril na svojej nehnuteľnosti nový vchod a investoval do toho peniaze. V súčasnosti mu oznámila, že chce meniť podmienky vstupu do jeho nehnuteľnosti, preto má za to, že neoprávnene zasahuje do pokojného stavu pri užívaní jeho nehnuteľnosti, a preto žiadal, aby správny orgán vydal predbežné opatrenie, ktorým zakáže meniť miesto prístupu do jeho nehnuteľnosti súpisné číslo XXXX, zapísanej na LV č. XXXX. Mesto J. vo veci vykonalo ústne pojednávanie 03.05.2013, ktorého sa zúčastnila navrhovateľka P. T. a bola vypočutá svedkyňa F. B.. Navrhovateľ D.. P. B. bol vypočutý 29.04.2013. Odporca urobil aj miestnu ohliadku dňa 03.05.2013, z ktorej vyhotovil zápisnicu v ktorej uviedol, že pri ohliadke bola vyhotovená fotodokumentácia, ktorá je založená do spisu. Podľa § 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, ak dôjde k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ochranu proti tomu, kto právo poruší (porušuje) alebo ohrozí (ohrozuje) poskytuje aj obec. Obec neposkytuje ochranu akémukoľvek porušeniu, či ohrozeniu práva ale iba takému, ktoré nastalo tým, že sa bez právneho dôvodu zasiahlo do doterajšieho pokojného stavu, ktorý bol pred zásahom. Ide o ochranu doterajšieho stavu bez toho, aby obec skúmala, či ten kto zasiahol do pokojného stavu je na to oprávnený alebo nie je. Obec nemôže ochranu poskytnúť v takom prípade, ak sa zasiahlo do pokojného stavu v dôsledku vykonateľného súdneho rozhodnutia alebo na základe úradného rozhodnutia, či povolenia. Skutkovým základom pre rozhodnutie obecného úradu je posledný pokojný stav, ktorý existoval pred zrejmým zásahom. Obecný úrad zisťuje a rieši len skutkové otázky. Obec neskúma a ani nemôže skúmať komu právo skutočne patrí, aká je právna pozícia jednotlivých strán. Tieto otázky môže preskúmavať a rozhodnúť o nich iba súd. Ak obecný úrad dôjde k záveru, že došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu rozhodne tak, že sa tým dosiahne obnovenie stavu, ktorý exitoval pred zásahom. Obec teda neskúma právny stav, platnosť právnych vzťahov, ale len posudzuje faktický stav, ktorý sa zásahom tretej osoby zmenil oproti doterajšiemu stavu. Ide o tzv. posesórnu ochranu v rámci ktorej obecný úrad vydá rozhodnutie, ktoré musí mať náležitosti podľa § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Výrok rozhodnutia by mal zodpovedať § 5 Občianskeho zákonníka. Predbežne sa zakáže zásah do posledného pokojného stavu, ktorý sa opíše alebo uloží obnovenie predošlého stavu, ktorý sa takisto musí presne opísať, prípadne sa obe tieto zákonné možnosti kombinujú podľa povahy prípadu. Iný výrok je neprípustný. Právoplatné rozhodnutie je po uplynutí lehoty na plnenie, ktorá sa v ňom musí uviesť vykonateľné a podľa povahy uloženej povinnosti ho vykoná správny orgán alebo súdny exekútor. Z ustanovenia § 5 Občianskeho zákonníka posledná veta treba vyvodiť, že ochrana prostredníctvom obce je iba dočasná, resp. predbežná. Zákon každému subjektu do práv ktorého sa zasiahlo, umožňuje sa domáhať súčasne alebo následne ochrany aj na súde. Vzhľadom na ochranu, ktorú poskytuje obec a na jej povahu možno vyvodiť, že rozhodnutie obce podľa § 5 Občianskeho zákonníka má úplne iný charakter ako rozhodnutie súdu, a preto občianskoprávny súd nie je ani nemôže byť viazaný rozhodnutím obecného úradu vydaného podľa § 5 Občianskeho zákonníka. Keďže vo veci rozhoduje obec, t. j. správny orgán, tento môže procesne postupovať len podľa Správneho poriadku, t. j. zákon č. 71/1967 Zb.. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Aké náležitosti má mať rozhodnutie správneho orgánu je upravené v § 47 Správneho poriadku. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom stanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti. Správny poriadok upravuje všeobecné náležitosti rozhodnutia, ktoré zároveň predstavujú minimálny štandard správnych rozhodnutí. Náležitostí rozhodnutia ustanovené Správnym poriadkom sú vymedzené taxatívne. Jedinou výnimkou je upustenie od odôvodnenia, ak sa účastníkom v celom rozsahu vyhovelo. Výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktoré musí byť jednoznačne špecifikované. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne deklarujú určité právne stavy. Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodol. Ďalšou obsahovou náležitosťou rozhodnutia je jeho odôvodnenie. Odôvodnenie plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností (§ 3 ods. 4). Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia, predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Správny poriadok demonštratívnym spôsobom uvádza okolností, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov a to na skutkové okolnosti a na právne posúdenie vecí. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočností, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa buď vôbec nevykonali alebo sa o nich správny orgán dozvedel až po vyhlásení rozhodnutia. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy. V týchto prípadoch spravidla vychádza len zo všeobecného vymedzenia zákonných podmienok, ktoré zároveň predstavujú hranicu voľnej úvahy. Ak napríklad správny orgán ukladá pokutu za správny delikt, nestačí uviesť, že pri uložení pokuty prihliadal na mieru zavinenia a výška bola určená v rámci ustanovenia rozpätia. Správny orgán sa musí vyrovnať so všetkými hľadiskami pre uloženie pokuty, inak by bolo takéto rozhodnutie nepresvedčivé. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že odporca ako správny orgán v odôvodnení uviedol iba to, čo bolo obsahom návrhu, že bolo vo veci vykonané pojednávanie, ako sa účastníci vyjadrili, že bola vykonaná ohliadka, pričom z ohliadky nie je urobený žiaden záznam, odkazuje sa iba na pripojenú fotodokumentáciu naviac ktorá ani nie je bližšie popísaná, preto niekomu, kto nepozná danú situáciu ani nie je zrejmé aký je prístup k nehnuteľnosti, kto ktorej nehnuteľnosti je vlastníkom. Odôvodnenie rozhodnutia takisto postráda hodnotenie vykonaného dokazovania správnym orgánom a k akému a na základe čoho k záveru dospel. Naviac vzhľadom na tvrdenia navrhovateľky a účastníka D.. P. B., ktorých tvrdenia ohľadne pokojného užívania, resp. vybudovania v budúcnosti nového vchodu do nehnuteľnosti D.. B. cez nehnuteľnosť, ktorej vlastníčkou je navrhovateľka, sa odporca žiadnym spôsobom ani nesnažil odstrániť a z obsahu spisu sa ani nedá zistiť, aký bol pokojný stav užívania nehnuteľnosti a k akej zmene, resp. narušeniu tohto pokojného užívania stavu došlo ku dňu podania žiadosti zo dňa 23.04.2013. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím sú splnené podmienky pre jeho zrušenie podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p.. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé či a aké dôkazy boli vykonané, ďalej prípady, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Úlohou správneho orgánu v novom konaní preto bude dôsledne zistiť, či ku dňu podania žiadosti, t. j. 23.04.2013 došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu tak, ako to vyžaduje citované ustanovenie § 5 Občianskeho zákonníka, pretože skutkovým základom pre rozhodnutie odporcu je posledný pokojný stav, ktorý existoval pred zrejmým zásahom, pretože v tejto otázke sú tvrdenia účastníkov rozporné, kým na jednej strane navrhovateľka tvrdí, že nedošlo k žiadnemu zásahu v pokojnom užívaní nehnuteľnosti a účastník D.. P. B., ktorý podal návrh podľa § 5 Občianskeho zákonníka tvrdí, že malo dôjsť, resp. dochádza k zásahu do pokojného stavu, t. j. užívania jeho nehnuteľnosti súpisné číslo XXXX. Až po dôslednom zistení, či došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu alebo nie, bude môcť odporca vydať rozhodnutie, pričom jeho rozhodnutie musí obsahovať náležitostí stanovené v § 46 Správneho poriadku, ale predovšetkým odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať náležitostí, ktoré sú uvedené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, teda musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov a na základe ktorých rozhodnutí a ako sa vyrovnal s návrhmi, s námietkami účastníkov a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Za súčasného stavu súd môže konštatovať, že námietka navrhovateľky, že D.. P. B. nie je aktívny legitimovaný na podanie návrhu podľa § 5 Občianskeho zákonníka nie je dôvodná, pretože D.. P. B. je vlastníkom nehnuteľnosti súpisné číslo XXXX zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie J., a preto bol aj oprávnený podať takýto návrh a nie nájomca, ktorý v čase podania takéhoto návrhu má nehnuteľnosť iba v nájme. Taktiež nie je opodstatnená námietka navrhovateľky, že v danom prípade odporca vydal predbežné opatrenie v zmysle § 43 Správneho poriadku, pretože odporca rozhodoval na základe návrhu D.. P. B. zo dňa 23.04.2013, ktorým sa domáhal toho, aby bolo uložené zakázať navrhovateľke zasahovať do pokojného stavu užívania jeho nehnuteľnosti č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie J. podľa § 5 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l v spojení s § 250k ods. 1 O. s. p. a navrhovateľka, ktorá v konaní bola úspešná priznal právo na náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia na základe vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a to za 2 úkony (prebratie a príprava veci z 12.12.2014) za úkon 134,00 Eur a za účasť na pojednávaní 23.03.2016 za úkon 143,00 Eur, ku každému úkonu patrí paušálna náhrada a to za úkon v roku 2014 8,04 Eur a za úkon v roku 2016 8,58 Eur. Právny zástupca navrhovateľky má sídlo v Advokátskej kancelárii mimo Krajského súdu v Košiciach (Advokátska kancelária má sídlo v Rimavskej Sobote), patrí mu náhrada cestovného za účasť na pojednávaní 23.03.2016 osobným motorovým vozidlom zn. Q. T. Y., ŠPZ: J. - XXXBD za najazdených spolu 256 km v sume 62,20 Eur a náhrada za stratu času 4 x 4 polhodiny po 14,30 Eur = 114,40 Eur, takže trovy konania titulom právneho zastúpenia spolu 470,22 Eur je povinný zaplatiť odporca na účet advokáta navrhovateľky JUDr. Róberta Lakatoša, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e je prípustné (§ 250s O. s. p.).