Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/65/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200594 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200594.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci žalobcu W.. W. M., A. L.. S. Č.. XXX, XXX XX M., právne zastúpeného JUDr. Štefanom Abelovským, advokátom so sídlom ul. Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Kuzmányho 8, 041 02 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-VO-194-004/2014 z 19.03.2014, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Preskúmavané rozhodnutie Preskúmavaným rozhodnutím č. KRPZ-KE-VO-194-004/2014 zo dňa 19.03.2014 žalovaný potvrdil napadnuté služobné hodnotenie č. ORPZ-KE-VO-103-005/2014 schválené riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach dňa 17.02.2014 vykonané podľa ust. § 27 ods. 6 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) s tým záverom, že W.. W. M., N.. XX.XX.XXXX, Y. XXX XXX, v stálej štátnej službe, vo funkcii referent Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice Západ odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, je v zmysle § 27 ods. 4 písm. e) zákona nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe a na základe zistených skutočností žalovaný odvolanie ako nedôvodné podľa § 243 ods. 4 zákona zamietol. Žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z nasledovného skutkového stavu: „W.. W. M. bol personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 179/2004 prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Jeho služobný pomer skončil doručením uvedeného personálneho rozkazu dňa 27.05.2004. Tento personálny rozkaz bol na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Sžo 91/2007 zo dňa 25.06.2008, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 428/2005-35 zo dňa 11.04.2007 zrušený rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky č. p.: SLV-868/PK-2008 zo dňa 12.12.2008. Nadväzne na to bol s odvolateľom personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 2445/2008 zo dňa 19.12.2008 skončený služobný pomer podľa § 196 ods. 3 zákona ku dňu 31.07.2004, ktorý však rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 28/2009-56 zo dňa 15.02.2011 bol zrušený. V zmysle záverov tohto rozsudku bolo o skončení služobného pomeru odvolateľa podľa § 196 ods. 3 zákona vydané rozhodnutie riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. ORPZ-KE-VO-171/2011 zo dňa 17.03.2011. Uvedené rozhodnutie bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím riaditeľky Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. KRPZ- KE-VO-245-004/2011 zo dňa 01.06.2011. Obidve rozhodnutia boli zrušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/104/2011-58 zo dňa 20.09.2012, ktorý potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 2Sžo/61/2012 zo dňa 18.12.2013. Na základe uvedených skutočností bol odvolateľ personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 73/2014 zo dňa 03.02.2014 dňom 03.02.2014 ustanovený do funkcie referent Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice Západ odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Prvostupňový orgán však pri ustanovení zistil, že u odvolateľa nastali závažné zmeny v spôsobilosti na výkon funkcie spočívajúce v tom, že v roku 2005 bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (účinného do 31.12.2005), a preto nariadil vykonať na neho služobné hodnotenie. Služobné hodnotenie na odvolateľa bolo vykonané v zmysle § 27 ods. 6 písm. b) zákona, nakoľko u neho došlo od posledného služobného hodnotenia k závažným zmenám v spôsobilosti pre výkon funkcie. Návrh služobného hodnotenia bol spracovaný dňa 07.02.2014 komisiou zriadenou v súlade s § 28 ods. 2 zákona rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 5/2014 o zriadení komisie na spracovanie služobného hodnotenia zo dňa 03.02.2014 v zložení, zástupca riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach V.. J.. X. V., zástupca riaditeľa odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach W.. V.. Q. S. a riaditeľ Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice Západ odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach V.. Q.. B. H.. Komisia v rámci tohto návrhu vyvodila záver podľa § 27 ods. 4 písm. e) zákona, že odvolateľ je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Odôvodnením uvedeného je skutočnosť, že odvolateľ bol rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 7T 11/04-253 zo dňa 20.09.2005 odsúdený pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (účinného do 31.12.2005), ktorý je úmyselným trestným činom, k trestu odňatia slobody v trvaní osem mesiacov so skúšobnou dobou 16 mesiacov, pričom odvolanie voči tomu rozsudku Krajský súd v Košiciach zamietol a v tejto veci podané dovolanie Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol. Vzhľadom na uvedené komisia konštatovala, že odvolateľ nespĺňa podmienku bezúhonnosti podľa § 14 ods. 2 zákona z dôvodu, že v zmysle tohto ustanovenia sa za bezúhonného nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody s tým, že podľa § 14 ods. 5 zákona, podmienku bezúhonnosti musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru. Návrh služobného hodnotenia bol dňa 10.02.2014 prerokovaný aj s odborovým orgánom, ktorý k jeho zneniu vyjadril súhlasné stanovisko. S návrhom služobného hodnotenia komisia odvolateľa oboznámila dňa 11.02.2014 a v súlade s § 28 ods. 3 zákona mu umožnila k tomuto návrhu podať písomne návrhy alebo námietky v lehote do 12.00 h dňa 12.02.2014. Odvolateľ túto možnosť využil a dňa 12.02.2014 predložil k hodnotiacej časti návrhu služobného hodnotenia pripomienky. V rámci týchto namietal, že „Okresné riaditeľstvo PZ Košice požiadalo v júni 2008 o odpis registra trestov z Generálnej prokuratúry za účelom prijímacieho konania do služobného pomeru“, potom čo na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave bol zrušený personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 179/2004 o jeho prepustení zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona dňom 27.05.2004. Ďalej uviedol, že „Z odpisu registra trestov jasne vyplýva, že v roku 2005 došlo k závažným zmenám v pôsobnosti policajta na výkon funkcie a že Okresným súdom Košice II č. k. 7T 11/04-253 zo dňa 20.09.2005 bol odsúdený pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných do 31.12.2005 na odňatie slobody podmienečne na 8 mesiacov so skúšobnou dobou do 20.01.2008. “. V tejto súvislosti konštatuje, že nadriadený už v júni 2008 mal vedomosť o tom, že nespĺňa podmienku bezúhonnosti, pričom „mal rozhodnúť v tomto smere bez prieťahov“. Nadväzne na to namieta, že „dôvody v služobnom hodnotení v roku 2014 sú nedôvodné a v rozpore s príslušnými právnymi predpismi“. S poukázaním na uvedené dôvody odvolateľ žiadal „nadriadený orgán o preskúmanie návrhu služobného hodnotenia, jeho zrušenie a vydanie zákonného návrhu služobného rozhodnutia v súlade s právnymi predpismi v policajnom zbore“. Komisia pripomienkam odvolateľa nevyhovela s odôvodnením, že pri jeho ustanovovaní do funkcie riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Sžo/61/2012 zistil, že v roku 2005 u neho došlo k závažným zmenám v spôsobilosti na výkon funkcie vyplývajúcich z rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 7T 11/04-253 zo dňa 20.09.2005, ktorý bol vyžiadaný z Okresného súdu Košice II. Komisia následne predložené pripomienky spolu so svojim stanoviskom k nim a návrhom služobného hodnotenia predložila riaditeľovi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Tento sa so stanoviskom komisie a s navrhovaným znením služobného hodnotenia stotožnil a napadnuté služobné hodnotenie schválil dňa 17.02.2014. Odvolateľ bol so schváleným služobným hodnotením oboznámený v plnom rozsahu dňa 17.02.2014. V zákonom stanovenej 15-dňovej lehote dňa 03.03.2014 podal voči nemu odvolanie. Prvostupňový orgán odvolaniu odvolateľa v rámci autoremedúry podľa § 242 ods. 7 zákona nevyhovel, a toto spolu s napadnutým služobným hodnotením a súvisiacim spisovým materiálom predložil na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. Z predloženého stanoviska k odvolaniu zo dňa 05.03.2014 vyplýva, že na obsahu služobného hodnotenia a jeho záveroch trvá. V rámci odvolacieho konania bolo posúdené napadnuté služobné hodnotenie v celom rozsahu, bol preskúmaný súvisiaci spisový materiál a na základe zistených skutočností, po prerokovaní odvolania v senáte poradnej komisie sa dospelo k nasledovným záverom: Odvolateľ bol rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 7T 11/04-253 zo dňa 20.09.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.09.2006 odsúdený pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (účinného do 31.12. 005) k trestu odňatia slobody v trvaní osem mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov. Trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa je úmyselným trestným činom. Uvedená skutočnosť odôvodňuje vykonanie služobného hodnotenia podľa § 27 ods. 6 písm. b) zákona, teda z dôvodu závažnej zmeny v spôsobilosti policajta na výkon funkcie. Touto v tomto prípade je strata bezúhonnosti, ktorá je uvedená v § 14 ods. 1 písm. a) zákona. Podľa § 14 ods. 2 zákona sa za bezúhonného nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že podmienku bezúhonnosti musí policajt podľa § 14 ods. 5 zákona spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru. Na základe vyššie preukázaných skutočností možno konštatovať, že napadnuté služobné hodnotenie, ktorým bol odvolateľ podľa § 27 ods. 4 písm. e) zákona vyhodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe je náležíte odôvodnené a v súlade so zákonom. Odvolateľ v tejto súvislosti namieta, že závery služobného hodnotenia ako aj stanovisko komisie sa nezakladajú na skutočnosti a postup nadriadených pri vydávaní služobného hodnotenia bol vykonaný v rozpore s príslušnými ustanoveniami „zákona o policajnom zbore“, nakoľko podľa jeho názoru nadriadený už v júni 2008 mal uplatniť uvedený postup, keďže o tom, že prestal spĺňať podmienku bezúhonnosti vedel. Odvolací orgán k tomuto uvádza, že bolo na rozhodnutí jeho vtedajšieho nadriadeného aký postup voči odvolateľovi bude uplatňovať. Ako vyplýva zo spisového materiálu na základe v tom čase známych okolností, služobný pomer s odvolateľom ukončil podľa § 196 ods. 3 zákona. V tejto súvislosti odvolací organ považuje za potrebné zdôrazniť, že uplatnenie uvedeného postupu nemá žiadny vplyv na vykonanie služobného hodnotenia v súčasnej dobe, nakoľko podľa § 14 ods. 5 zákona podmienky uvedené v § 14 ods. 1 zákona, jednou z ktorých je aj bezúhonnosť, musí policajt spĺňať po celý čas trvania, služobného pomeru a je povinnosťou nadriadeného spĺňanie týchto podmienok u podriadených policajtov kontrolovať počas celej doby výkonu štátnej služby. Naviac treba dodať, že uplatnením postupu podľa § 196 ods. 3 zákona v roku 2008, závažná zmena v spôsobilosti odvolateľa na výkon funkcie spočívajúca v zániku spĺňania podmienky bezúhonnosti v dôsledku právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin nezanikla. Na základe uvedeného možno konštatovať, že prvostupňový orgán postupoval na základe jemu známych a aktuálnych skutočností v súlade so zákonom a vykonal napadnuté služobné hodnotenie podľa § 27 ods. 6 písm. b) zákona. Pokiaľ ide o namietaný postup vydávania služobného hodnotenia odvolací orgán konštatuje, že prvostupňový orgán na spracovanie služobného hodnotenia odvolateľa zriadil komisiu v súlade s § 28 ods. 2 zákona, nakoľko bezprostredne nadriadený nepoznal odvolateľa z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov. Komisia spracovaný návrh služobného hodnotenia prerokovala podľa § 225 ods. 2 písm. d) zákona s odborovým orgánom, ktorý k tomuto vyjadril súhlasné stanovisko. Následne komisia odvolateľa v súlade s § 28 ods. 3 zákona oboznámila s jeho obsahom vrátane navrhovaného záveru, pričom mu zároveň umožnila k návrhu služobného hodnotenia podať návrhy alebo pripomienky. Odvolateľ túto možnosť využil a k návrhu služobného hodnotenia predložil pripomienky. Predloženým pripomienkam komisia nevyhovela, pričom návrh služobného hodnotenia a pripomienky spolu so stanoviskom komisie obsahujúcim dôvody nevyhovenia pripomienkam odvolateľa boli predložené prvostupňovému orgánu. Tento sa so stanoviskom komisie a návrhom služobného hodnotenia stotožnil a služobné hodnotenie schválil v navrhovanom znení dňa 17.02.2014. Odvolateľ bol so schváleným služobným hodnotením oboznámený ešte v ten istý deň. V súvislosti s uvedeným odvolací orgán konštatuje, že služobné hodnotenie odvolateľa bolo vykonané v súlade so zákonom a námietky odvolateľa smerujúce k postupu pri spracovaní a vydávaní napadnutého služobného hodnotenia sú neopodstatnené. Odvolateľ v rámci odvolania taktiež uvádza, že zotrváva na svojich pripomienkach, ktoré písomne podal dňa 14.02.2014 vo svojom odvolaní proti personálnemu rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č.73/2014 zo dňa 03.02.2014. Uvedenú námietku odvolací orgán považuje za bezpredmetnú, nakoľko ako uvádza sám odvolateľ „pripomienky“ podal v odvolaní voči vyššie uvedenému personálnemu rozkazu. Z uvedeného je zrejmé, že ich posudzovanie je predmetom iného konania. K častiam odvolania, v ktorých namieta, že pri vydávaní služobného hodnotenia bolo postupované v rozpore „ s ustanoveniami zákona o policajnom zbore “, ďalej „ v rozpore s právnymi predpismi o policajnom zbore “ a kde požaduje služobné hodnotenie zrušiť „ ako vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o policajnom zbore“, odvolací orgán považuje za potrebné zdôrazniť, že postup vykonania služobného hodnotenia, jeho obsah, závery a pod. sú upravené v ustanoveniach zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a nie v zákone „o Policajnom zbore“, ako sa mylne domnieva odvolateľ. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že v danom prípade boli splnené podmienky pre uplatnenie postupu podľa § 27 ods. 6 písm. b) zákona a skutočnosti uvedené v hodnotiacej časti napadnutého služobného hodnotenia zakladajú dôvod vyvodiť voči odvolateľovi záver, že podľa § 27 ods. 4 písm. e) zákona je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.“ II. Žaloba 1. Vo včas podanej žalobe zo dňa 16.05.2014 po opísaní rozhodujúcich skutočností žalobca argumentoval nasledovne: „Dňa 30.6.2008 si žalovaný v I. rade v Košiciach (žalovaný v I. rade) vyžiadal odpis z registra trestov žalobcu, na základe ktorého zistil, že žalobca W. M. bol právoplatne odsúdený za trestný čin, rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 7T 11/04-253 zo dňa 20.9.2005 odsúdený pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (účinného do 31.12.2005). S poukazom na vyššie uvedený dôkaz jednoznačne vyplýva, že žalobca v I. rade o tejto skutočnosti, že žalobca je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, mal vedomosť od 30.6.2008, avšak bol nečinný. Podľa § 192 ods. 5 zákona o príslušníkoch PZ o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1, písm. d/ až g/ možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol, v akých lehotách sa musí rozhodnutie prepustenému policajtovi doručiť. Z ustanovenia § 192 ods. 5 zák. č. 73/1998 Z. z. o príslušníkoch Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, jednoznačne vyplýva, že o prepustení policajta z dôvodov uvedených v ods. 1 písm. d) až g) len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol, v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. Súčasne zo strany žalovaných aj došlo k porušeniu § 27 ods. 5 z toho dôvodu, že z uvedeného ustanovenia vyplýva, že služobné hodnotenie v priebehu štátnej služby sa vykoná Z toho sa dá usúdiť, že nadriadený vedel už skôr, že W. M. bol trestne stíhaný a tak mal v rámci 1 ročnej objektívnej lehoty podľa § 192 ods. 5 Zákon o príslušníkoch Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, vypracovať služobné hodnotenie. Zároveň si nesplnil svoju povinnosť, ak podľa § 27 ods. 6, písm. a/ mal vypracovať služobné hodnotenie aspoň raz za 5 rokov. Po tom ako žalobca bol zaradený do prvej platobnej triedy a nie do funkcie, ktorú vykonával pred neplatným skončením služobného pomeru tak funkcia prešla viacerými organizačnými a systemizačnými zmenami, z toho dôvodu však funkcia mala byť zrušená, avšak sa tak nestalo a neskôr koncom mesiaca sa uvoľnilo miesto a prijali tam inú policajtku. Preto preradenie do inej funkcie, akú žalobca pred neplatným skončením služobného pomeru vykonával a mal byť ustanovený do funkcie, ktorú žalobca do dňa skončenia služobného pomeru vykonával je v rozpore zo zákonom 73/1998 Z. z.. Žalobcovi bola pozastavená hodnosť ppráp. Aj keď sa doba neplatného skončenia pomeru započítala a hodnosť mu tak mala ostať. Zároveň žalobcovi bolo odmietnuté mu odovzdať služobné hodnotenie, ktoré mal ešte pred neplatným skončením služobného pomeru.“ Na základe vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby tunajší súd rozhodnutie žalovaného (v I. rade) č. KRPZ-KE-VO-194-004/2014 zo dňa 19.03.2014, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (žalovaného v II. rade) č. ORPZ-KE-VO-103-005/2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 2. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní pred Krajským súdom v Košiciach 14.04.2016 obsah žaloby ďalej konkretizoval nasledovne: „Podľa názoru žalobcu žalovaný porušil ustanovenie § 27 ods. 6 písm. a) zákona o štátnej služby príslušníkov Policajného zboru v súvislosti so služobným hodnotením žalobcu. V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že ešte v roku 2008 bol na žalobcu vyžiadaný odpis z registra trestov, v obsahu ktorého je uvedené, že dôvodom vyžiadania je prijímacie konanie do služobného pomeru. Žalovaný teda mal vedomosť o obsahu odpisu z registra trestov už v roku 2008. Ďalej chceme uviesť, že žalovaný ako aj prvostupňový správny organ vydali svoje rozhodnutie na základe stanoviska komisie, ktoré vo svojom obsahu obsahuje konštatovanie, že služobný pomer u žalobcu trvá nepretržite od 15.10.1995, a teda trval až do roku 2014, kedy so žalobcom bol opätovne skončený služobný pomer, čo však je predmetom súdneho konania na Krajskom súde v Bratislave. Podľa nášho názoru teda žalobca neprestal byť nikdy príslušníkom Policajného zboru, hoci nebol v aktívnom výkone služby, a to v dôsledku toho, že v jeho personálnych veciach zhruba 10 rokov boli vedené súdne konania o neplatnosť skončenia služobného pomeru. Z uvedeného vyvodzujeme záver, že správne orgány postupovali v rozpore s ustanovením § 27 ods. 6 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., keď nedodržali 5-ročnú lehotu na vydanie služobného hodnotenia žalobcu. Z uvedených dôvodov navrhujeme, aby súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatňujeme právo na náhradu trov konania“. III. Písomné vyjadrenie žalovaného K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 16.07.2014, v ktorom zaujal stanovisko totožné s rozhodnutím zo dňa 19.03.2014. K námietkam žalobcu uviedol nasledovné: Žalobca v podanom žalobnom návrhu uvádza, že žalovaný o skutočnosti jeho odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 7T 11/04-253 zo dňa 20.09.2005 pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (účinného do 31.12.2005) vedel už 30.06.2008. Poukazujúc na uvedené žalobca konštatuje, že žalovaný už v tej dobe mal vedomosť, že „žalobca je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, avšak bol nečinný. Žalovaný k tomuto uvádza, že namietaná nečinnosť nemá opodstatnenie, nakoľko vtedajší nadriadený na základe okolností známych následne po zrušení rozhodnutia o prepustení, konkrétne netrvaní žalobcu na ďalšom výkone služby, ktoré sa neskôr stalo sporným, služobný pomer so žalobcom ukončil podľa § 196 ods. 3 zákona ku dňu 31.07.2004 personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 2445/2008 zo dňa 19.12.2008. Treba podotknúť, že rozhodnutie o prepustení žalobcu bolo zrušené, tak ako je vyššie uvedené na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Sžo 91/2007 zo dňa 25.06.2008, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 428/2005-35 zo dňa 11.04.2007, rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky č. p.: SLV-868/PK-2008 zo dňa 12.12.2008. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný dňa 30.06.2008 konať nemohol (spracovať služobné hodnotenie na žalobcu), keďže rozhodnutie o prepustení žalobcu ešte v tej dobe nebolo zrušené. Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že „Z ustanovenia § 192 ods. 5 zák. č. 73/1998 Z. z. o príslušníkoch Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, jednoznačne vyplýva, že o prepustení policajta z dôvodov uvedených v ods. 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol, v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. Súčasne zo strany žalovaných aj došlo k porušeniu §27 ods. 5 z toho dôvodu, že z uvedeného ustanovenia vyplýva, že služobné hodnotenie v priebehu štátnej služby sa vykoná “ (nedokončená veta). Ďalej konštatuje, že „Z toho sa dá usúdiť, že nadriadený vedel už skôr, že W. M. bol trestne stíhaný a tak mal v rámci 1 ročnej objektívnej lehoty podľa § 192 ods. 5 Zákon o príslušníkoch Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, vypracovať služobné hodnotenie. “ Žalovaný k tomuto uvádza, že lehoty uvedené v § 192 ods. 5 zákona sú lehotami, v ktorých možno rozhodnúť o prepustení policajta a nie lehotami určujúcimi vypracovať služobné hodnotenie. Tu treba zdôrazniť, že problematiku služobného hodnotenia vrátane lehôt resp. času vykonania služobného hodnotenia upravujú ustanovenia § 27 až § 32 zákona. K námietkam žalobcu argumentujúc znením § 192 ods. 5 zákona žalovaný zároveň uvádza, že ustanovenie § 192 zákona upravuje inštitút prepustenia policajta zo služobného pomeru, a teda tieto námietky žalobcu sú vo vzťahu k predmetu konania, ktorým je zákonnosť služobného hodnotenia irelevantné. Pokiaľ ide o žalobcom konštatované porušenie § 27 ods. 5 zákona, pri ktorom z dôvodu nedokončenia vety vo štvrtom odseku III. časti žalobného návrhu nie je zrejmé čo konkrétne žalobca namieta, žalovaný uvádza, že toto nemá oporu v zákone. Podľa § 27 ods. 5 zákona sa služobné hodnotenie vykoná vždy „pred skončením prípravnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti policajta na zaradenie do stálej štátnej služby “ (§ 27 ods. 5 písm. a) zákona) a „ak policajt zaradený do dočasnej štátnej služby pred jej skončením požiada o zaradenie do stálej štátnej služby “ (§ 27 ods. 5 písm. b) zákona)“. Keďže žalobca bol zaradený v stálej štátnej službe, namietané porušenie ustanovenia § 27 ods. 5 zákona je neodôvodnené. Neodôvodneným je aj žalobcom uvádzané konštatovanie „Zároveň si nesplnil svoju povinnosť ak podľa § 27 ods. 6, písm. a/ mal vypracovať služobné hodnotenie aspoň raz za 5 rokov." Podľa § 27 ods. 6 písm. a) zákona v priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná najmenej raz za päť rokov. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že plynutie lehoty je podmienené výkonom resp. priebehom štátnej služby. Posledné služobné hodnotenie bolo na žalobcu vykonané dňa 13.09.2002, pričom treba zdôrazniť, že dňom 27.05.2004 bol žalobca prepustený a od tejto doby až po jeho ustanovenie do funkcie dňa 03.02.2014 nebol v štátnej službe, teda lehota na vykonanie služobného hodnotenia neplynula. Z uvedeného je zrejmé, že doba piatich rokov výkonu štátnej služby u žalobcu neuplynula a teda namietané nesplnenie povinnosti žalovaným je neopodstatnené. Vznesené námietky žalobcu týkajúce sa ustanovenia do funkcie a jeho hodnosti žalovaný považuje vo vzťahu k preskúmavaniu zákonnosti služobného hodnotenia za bezpredmetné, nakoľko tieto s predmetom konania nesúvisia. Žalovaný záverom považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 7T11/04-253 zo dňa 20.09.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.09.2006 odsúdený pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona(účinného do 31.12.2005) k trestu odňatia slobody v trvaní osem mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov. Trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa je úmyselným trestným činom. Uvedená skutočnosť odôvodňuje vykonanie služobného hodnotenia podľa § 27 ods. 6 písm. b) zákona, teda z dôvodu závažnej zmeny v spôsobilosti policajta na výkon funkcie. Touto v tomto prípade je strata bezúhonnosti, ktorá je uvedená § 14 ods. 1 písm. a) zákona. Podľa § 14 ods. 2 zákona sa za bezúhonného nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že podmienku bezúhonnosti musí policajt podľa § 14 ods. 5 zákona spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru. Na základe vyššie preukázaných skutočností možno konštatovať, že napadnuté služobné hodnotenie, ktorým bol žalobca podľa § 27 ods. 4 písm. e) zákona vyhodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe je náležite odôvodnené a v súlade so zákonom. Nadväzne na uvedené na podporu správnosti a zákonnosti vykonania predmetného služobného hodnotenia žalovaný považuje za potrebné zdôrazniť, že voči žalobcovi uplatnený postup nevylúčil ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, čo vyplýva z jeho rozsudku č.k. 2Sžo/61/2012 (strana 10), kde vyjadril názor, že „ nevylučuje ani tú skutočnosť s poukazom na konštatáciu žalovaného, keďže „žalobca bol právoplatne odsúdený v trestnom konaní pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa a preto nemôže byť považovaný za bezúhonného pre účely zákona č. 73/1998 Z. z“, že vo veci by žalovaný po riadnom ustálení skutkového stavu postupoval i iným zákonu zodpovedajúcim spôsobom, ako to žalovaný uvádza v dôvodoch svojho odvolania (v prípade trvania žalobcu na služobnom pomere bude na žalobcu spracované služobné hodnotenie nakoľko nespĺňa podmienku bezúhonnosti). Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu. IV. Právna úprava ZÁKON č. 73/1998 Z. z. o o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (v znení účinnom do 31.12.2014) § 14 (1) Policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a a) je bezúhonný, b) je spoľahlivý, c) spĺňa stupeň vzdelania určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný, d) je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby, e) ovláda štátny jazyk, 3) f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, 4) g) ku dňu prijatia do štátnej služby nie je členom politickej strany alebo politického hnutia, h) je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, i) ku dňu prijatia do štátnej služby skončí činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané podľa § 48 ods. 6 a 7. (2) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Bezúhonnosť sa v prijímacom konaní preukazuje odpisom z registra trestov. 5) (3) Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý a) preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje, 6) alebo b) požíva omamné látky, psychotropné látky alebo prípravky, ktoré môžu vyvolať závislosť od nich 7) (ďalej len "iná návyková látka"), alebo c) podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby alebo d) bol z predchádzajúceho služobného pomeru prepustený z dôvodu, že 1. pri služobnom hodnotení bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, alebo 2. porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, alebo 3. bol právoplatne odsúdený pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti vykonávať funkciu policajta. § 27 (1) Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery. (2) V hodnotiacej časti sa posudzujú a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, b) znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený, c) výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, d) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, f) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3, g) spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby. (3) Policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia. (4) V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, b) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, c) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, d) nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo e) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. (5) Služobné hodnotenie sa vykoná vždy a) pred skončením prípravnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti policajta na zaradenie do stálej štátnej služby, b) ak policajt zaradený do dočasnej štátnej služby pred jej skončením požiada o zaradenie do stálej štátnej služby. (6) V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná a) najmenej raz za päť rokov, b) ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie, c) zrušené od 1.1.2008. § 28 (1) Služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý musí policajta osobne poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. (2) Ak bezprostredne nadriadený nepozná policajta z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, spracuje návrh služobného hodnotenia komisia zriadená nadriadeným, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. (3) Bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia musí umožniť policajtovi vyjadriť sa o jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh. Ak policajt podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne nadriadeným písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia nadriadenému, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. Ak služobné hodnotenie spracúva a schvaľuje ten istý nadriadený, je tento príslušný aj na vyhodnotenie pripomienok alebo námietok k návrhu služobného hodnotenia formou písomného stanoviska. § 242 Odvolacie konanie (2) Odvolanie môže policajt podať aj proti služobnému hodnoteniu a posudku o služobnej činnosti v lehote 15 dní odo dňa, keď bol s ich obsahom oboznámený. § 248 Preskúmanie rozhodnutia súdom Policajt môže podať na súde návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vydaného nadriadeným. V. Judikatúra · Rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/61/2012 zo dňa 18.12.2013 Odvolací súd vzhľadom na obsah odvolania žalovaného a dôvody, pre ktoré napáda rozsudok Krajského súdu v Košiciach taktiež nevylučuje ani tú skutočnosť s poukazom na konštatáciu žalovaného, keďže ,,žalobca bol právoplatne odsúdený v trestnom konaní pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa a preto nemôže byť považovaný za bezúhonného pre účely zákona č. 73/1998 Z. z.“, že vo veci by žalovaný po riadnom ustálení skutkového stavu postupoval i iným zákonu zodpovedajúcim spôsobom v zmysle zákona o Policajnom zbore, ako to žalovaný uvádza v dôvodoch svojho odvolania (v prípade trvania žalobcu na služobnom pomere bude na žalobcu spracované služobné hodnotenie nakoľko nespĺňa podmienku bezúhonnosti) VI. Závery súdu 1. Súd v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v právnych medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O. s. p.), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 250 ods. 4 O. s. p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaný správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. V súlade s uvedeným procesnoprávnym ustanovením O. s. p. súd vo veci konal ako so žalovaným správnym orgánom s Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach, ktorého žalobca označil v žalobe zo 16.05.2014 ako žalovaného v I. rade. Žalobcom označené ďalšie právne subjekty na strane žalovanej (žalovaný v druhom a treťom rade) Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach ako správny orgán prvého stupňa a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ktorého žiadne rozhodnutie žalovaný v preskúmavanej právnej veci nenavrhol preskúmať) nie sú účastníkmi súdneho preskúmavacieho konania v danej právnej veci, vychádzajúc z jednoznačnej dikcie ustanovenia § 250 ods. 4 O. s. p. Úlohou súdu v predmetnom konaní bolo v rámci aplikácie dispozičnej právnej zásady vyplývajúcej predovšetkým z ustanovenia § 249 ods. 2 O. s. p. právne sa vysporiadať so žalobnými námietkami (článok II. odôvodnenia tohto rozsudku), a to aj s prihliadnutím na ich špecifikáciu obsiahnutú v prednese právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní pred Krajským súdom v Košiciach 14.04.2016. Pri skúmaní podmienok konania bol súd pritom povinný predbežne vyriešiť otázku spôsobilosti žalobou napadnutého rozhodnutia na súdne preskúmavacie konanie. Keďže rozhodnutím žalovaného z 19.03.2014 bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach - služobné hodnotenie príslušníka Policajného zboru podľa § 27 ods. 6 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., v kontexte dotknutej právnej úpravy danej predovšetkým zákonom č 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného z 19.03.2014 je v rámci hodnotiac právnych kritérií obsiahnutých v § 248 písm. a) až d) O. s. p. spôsobilým predmetom súdneho preskúmavacieho konania. Daný záver súd opiera predovšetkým o jednoznačné znenie ustanovenia § 248 písm. c) O. s. p., podľa ktorého súdy nepreskúmavajú rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak samy o sebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania. Najvyšší súd Slovenskej republiky riešiac otázku právneho prepojenia rozhodnutia správneho orgánu o služobnom hodnotení príslušníka Policajného zboru a následne vydaného rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru policajta, ktorý nebol uznaný za spôsobilého vykonávať štátnu službu zaujal nasledovné jednoznačné právne stanovisko k preskúmavanej právnej problematike: „Predmetom rozhodovania žalovaného v danej veci bolo skončenie služobného pomeru žalobcu na základe jedného z dôvodov taxatívne upravených v ustanovení § 189 zákona č. 73/1998 Z.z., a to prepustením zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. d) citovaného zákona. Podľa § 192 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery (§ 27 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.). Podľa § 27 ods. 2 tohto zákona, v hodnotiacej časti sa okrem iného posudzujú aj podľa písmena: d) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, f) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3, g) spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby. V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, či je policajt a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, b) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, c) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, d) nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu alebo e) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe (27 ods. 4 zákonaj). V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná a) najmenej raz za päť rokov, b) ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie (27 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z.). Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý musí policajta osobne poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. Návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredný nadriadený na predpísanom tlačive a predpokladá bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru (§ 193 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.). Rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné; (§ 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., veta po bodkočiarku). Podľa § 248 zákona č. 73/1998 Z.z., policajt môže podať na súde návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vydaného nadriadeným. Podľa § 245 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdiť súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Aplikujúc uvedené na vec žalobcu najvyšší súd zdôrazňuje, že jeho námietka v tom smere, že bolo povinnosťou súdu preskúmať služobné hodnotenie z dôvodu, že uznesenie o vznesení obvinenia proti jeho osobe ako aj trestné stíhanie bolo pred vydaním personálneho rozkazu zrušené, ako aj skutočnosť, že v služobnom hodnotení nebol nadriadeným presne a úplne zistený skutočný stav veci, a preto závery obsiahnuté v služobnom hodnotení sú nepodložené, nie je dôvodná (naviac ak tieto námietky boli predmetom odvolania žalobcu proti služobného hodnoteniu podľa § 242 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.). Z vyššie citovaných zákonných ustanovení totiž vyplýva, že služobné hodnotenie policajta je síce podkladovým materiálom pre rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru, avšak zároveň predmetný zákon upravuje osobitný postup na jeho preskúmanie súdom. K tejto problematike už Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal stanovisko a vyslovil právny názor vo veciach vedených pod sp.zn. 2 Sžo 144/2009 a sp.zn. 8 Sžo 523/2009 a to ten, že služobné hodnotenie policajta je samostatným predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí, preto poukazujúc na § 248 v spojení s § 28 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., je na jeho preskúmanie určený osobitný postup a ustanovenie § 245 ods. 1 O.s.p. v tomto prípade nemožno aplikovať. Z konania v danej veci je nepochybné, že dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru je existencia právoplatného služobného hodnotenia so záverom, že je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Treba dodať, že prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z. nespadá do oblasti disciplinárnych opatrení, a žalovaný napadnutým rozhodnutím nerozhodoval o vine alebo nevine žalobcu zo spáchania trestného činu uvedeného v Trestnom zákone, resp. priestupku v zmysle ustanovení zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ale do oblasti personálnych opatrení“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Sžo/24/2011 z 08.09.2011). Žalobca v podanej žalobe namietal, že žalovaný o skutočnosti jeho odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 7T 11/04-253 zo dňa 20.09.2005 pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ust. § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (účinného do 31.12.2005) vedel už dňa 30.06.2008, avšak bol nečinný. Namietaná nečinnosť podľa názoru súdu nemá opodstatnenie, nakoľko vtedajší nadriadený na základe okolností známych následne po zrušení rozhodnutia o prepustení, konkrétne netrvaní žalobcu na ďalšom výkone služby, ktoré sa neskôr stalo sporným, služobný pomer so žalobcom ukončil podľa ust. § 196 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. ku dňu 31.07.2004 personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 2445/2008 zo dňa 19.12.2008. Toto rozhodnutie o prepustení žalobcu bolo zrušené na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Sžo 91/2007 zo dňa 25.06.2008, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 428/2005-35 zo dňa 11.04.2007, rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky č. p.: SLV-868/PK-2008 zo dňa 12.12.2008. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný dňa 30.06.2008 konať nemohol (spracovať služobné hodnotenie na žalobcu), keďže rozhodnutie o prepustení žalobcu ešte v tej dobe nebolo zrušené. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že z ust. § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že o prepustení policajta z dôvodov uvedených v ods. 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol, v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. Súčasne namietal aj porušenie ust. § 27 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z.. K uvedeným námietkam súd považuje za potrebné uviesť, že lehoty uvedené v § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. sú lehotami, v ktorých možno rozhodnúť o prepustení policajta a nie lehotami určujúcimi vypracovať služobné hodnotenie, keďže problematiku služobného hodnotenia vrátane lehôt na vykonanie služobného hodnotenia upravujú ustanovenia § 27 až § 32 zákona č. 73/1998 Z. z.. K námietkam žalobcu argumentujúc znením § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. súd zároveň uvádza, že citované ustanovenie § 192 upravuje inštitút prepustenia policajta zo služobného pomeru, a teda tieto námietky žalobcu sú vo vzťahu k predmetu konania, ktorým je zákonnosť služobného hodnotenia, irelevantné. Nedôvodnou námietkou je aj konštatovanie žalobcu, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť ak podľa ust. § 27 ods. 6 písm. a) mal vypracovať služobné hodnotenie aspoň raz za 5 rokov. Podľa ust. § 27 ods. 6 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. v priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná najmenej raz za päť rokov, čiže z predmetného ustanovenia vyplýva, že plynutie lehoty je podmienené výkonom resp. priebehom štátnej služby. Z administratívneho spisu žalovaného však vyplýva, že posledné služobné hodnotenie bolo na žalobcu vykonané dňa 13.09.2002, pričom dňom 27.05.2004 bol žalobca prepustený a od tejto doby až po jeho ustanovenie do funkcie dňa 03.02.2014 nebol v štátnej službe, teda lehota na vykonanie služobného hodnotenia neplynula. Z uvedeného je zrejmé, že doba piatich rokov výkonu štátnej služby u žalobcu neuplynula a teda namietané nesplnenie povinnosti žalovaným je neopodstatnené. Taktiež ďalšie námietky žalobcu týkajúce sa ustanovenia do funkcie a jeho hodnosti považuje súd vo vzťahu k preskúmavaniu zákonnosti služobného hodnotenia za bezpredmetné, nakoľko tieto s predmetom konania nesúvisia. Záverom súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 7T 11/04-253 zo dňa 20.09.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.09.2006 odsúdený pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ust. § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (účinného do 31.12.2005) k trestu odňatia slobody v trvaní osem mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov. Trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa je úmyselným trestným činom. Uvedená skutočnosť odôvodňuje vykonanie služobného hodnotenia podľa ust. § 27 ods. 6 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., teda z dôvodu závažnej zmeny v spôsobilosti policajta na výkon funkcie. Touto v tomto prípade je strata bezúhonnosti, ktorá je uvedená v ust. § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. sa za bezúhonného nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom podmienku bezúhonnosti musí policajt podľa ust. § 14 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru. Na základe vyššie preukázaných skutočností možno konštatovať, že napadnuté služobné hodnotenie, ktorým bol žalobca podľa ustanovenia § 27 ods. 4 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. vyhodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe bolo žalovaným náležite odôvodnené a vydané v súlade so zákonom č. 73/1998 Z. z.. Súd v reakcii na obsah prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom 14.04.2016 napokon k veci záverom uvádza, že poukazovanie žalobcu na ustanovenie § 27 ods. 6 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. v platnom znení nemá v preskúmavanej právnej veci svoje právne opodstatnenie, keďže správny orgán prvého stupňa vydal služobné hodnotenie č. ORPZ-KE-VO-103-005/2014 v súlade s ustanovením § 27 ods. 6 písm. b) uvedeného zákona, tak ako to nesporne vyplýva zo strany 2. predmetného služobného hodnotenia schváleného riaditeľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach 17.02.2014, kde je uvedené: „Služobné hodnotenie bolo spracované v súlade s § 27 ods. 6 písm. b) zákona; v priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná, ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie.“ Ustanovenia § 27 ods. 6 písm. a), b) zákona č. 73/1998 Z. z. citované v článku IV. odôvodnenia tohto rozsudku sú teda samostatnými, rovnocennými právnymi dôvodmi pre vykonanie služobného hodnotenia policajta, a teda správny orgán prvého stupňa pri konštatovaní existencie závažných zmien v spôsobilosti policajta na výkon funkcie, nebol právne limitovaný päťročnou lehotou uvedenou v ustanovení § 27 ods. 6 písm. a) uvedeného zákona. Nadôvažok je však potrebné zároveň poznamenať, že žalobca po vykonaní predchádzajúceho služobného hodnotenia z 13.09.2002 bol prepustený zo služobného pomeru dňa 27.05.2004 a až do dňa 03.02.2014 nebol v štátnej službe, a preto ani lehota na vykonanie služobného hodnotenia podľa § 27 ods. 6 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. v označenom období neplynula. Pre zvýraznenie správnosti a dôvodnosti postupu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa pri vykonaní služobného hodnotenia žalobcu, súd záverom poukazuje na obsah odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Sžo 61/2012 z 18.12.2013, ktorého časť vzťahujúca sa na preskúmavanú právnu vec citovaná v bode V. odôvodnenia tohto rozsudku jednoznačne navodzovala podľa právneho hodnotenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky možnosť príslušných policajných orgánov spracovať na žalobcu služobné hodnotenie, nakoľko nespĺňa podmienky bezúhonnosti. Žalovaný v prílohe podania zo 06.03.2015 predložil súdu doposiaľ neprávoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/203/2014-50 z 13.10.2015, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo 07.07.2014, ktorým bol potvrdený personálny rozkaz Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach z 20.03.2014 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. S obsahom uvedeného rozsudku (č.l.38-42 spisu) sa súd v preskúmavanej právnej veci oboznámil a konštatoval súlad vlastných právnych záverov vzťahujúcich sa na preskúmavanú právnu vec so závermi správneho súdu vo veci obsahovo nadväzujúcej na súdne preskúmavacie konanie vedené pred Krajským súdom v Košiciach pod č.k. 6S/65/2014. Vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu veci súd žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O. s. p. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.