Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/66/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200597 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200597.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci navrhovateľa Okresná prokuratúra Trebišov, J. Husa 1925/15, Trebišov, proti odporcovi Mesto Trebišov, M. R. Štefánika 862/204, Trebišov, v konaní o návrhu Okresného prokurátora v Trebišove, na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia Mesta Trebišov č. 128/2013 so zákonom č. 282/2002 Z.z., takto jednomyseľne r o z h o d o l : Návrh z a m i e t a . Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Návrhom zo 16.05.2014, ktorý bol doručený Krajskému súdu v Košiciach 21.05.2014, sa navrhovateľ domáhal, aby súd vyslovil nesúlad k článku 2 bod 2.1., článku 3 bod 3.1., článku 4 bod 1., 4.2., 4.3., článku 5 bod 5.1. všeobecne záväzného nariadenia Mesta Trebišov (ďalej iba „VZN Mesta Trebišov“) č. 128/2013 o podmienkach držania psov s § 6 ods.1 zákona č. 369/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 3 ods.5, 6, § 5 ods.1, 2 zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov. Z návrhu uviedol, že mestské zastupiteľstvo v Trebišove na zasadnutí 26.06.2013 uznesením č. 56/2013 uznesením č. 56/2013 schválilo VZN Mesta Trebišov o podmienkach držania psov s účinnosťou od 15.07.2013, ktorého preskúmaním zistil, že bolo porušenie ustanovenie § 6 ods.1 zákona č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, § 3 ods.5, 6, § 5 ods.1, 2 zákona č. 282/2002 Z.z. Podľa ustanovenia § 6 ods.1 zákona č. 369/1990 Zb. nariadenie, ktoré vydávajú orgány územnej samosprávy, nesmú byť v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada SR, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Osobitným zákonom, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, je zákon č. 282/2002 Z.z., podľa ktorého je právomoc obce vymedzená tak, že všeobecne záväzným nariadením ustanoví úhrady za náhradnú známku (§ 3 ods.6 posledná veta), podrobnosti o vodení psov (§ 4 ods.5), môže vymedziť miesta, kde je voľný pohyb psa zakázaný a vstup so psom zakázaný (§ 5 ods.1) a ustanoviť podrobnosti o znečisťovaní verejných priestranstiev (§ 6 ods.3). Iné úpravy týkajúce sa držania psov, teda obec nemôže vymedziť vo VZN. Navrhovateľ poukázal na to, že v zákone č. 282/2002 Z.z. je uvedená komplexná úprava podmienok držania psov. Predmet úpravy VZN, ako aj jeho účel, by mal preto vychádzať z ustanovenia § 3 ods.6, § 4 ods.5, § 5 ods.1, ods.2 a § 6 ods.3 tohto zákona. V článku 2 VZN Podrobnosti k evidencii psov bod 2.1. sa uvádza, že mesto vydá držiteľovi psa, ktorý si splnil ohlasovaciu povinnosť podľa ustanovenia § 3 ods.6 druhej vety zákona náhradnú evidenčnú známku psa za odplatu 3 eur. Povinnosť pre obec vydať držiteľovi psa náhradnú evidenčnú známku, vyplýva z ustanovenia § 3 ods.6 zákona č. 282/2002 Z.z., v ktorom sa okrem iného uvádza, že obec je povinná držiteľovi psa za úhradu, ktorá nesmie byť vyššia ako 3,50 eur, vydať náhradnú známku; sumu úhrady ustanoví obec všeobecne záväzným nariadením. Podľa navrhovateľa v danom ustanovení zákona je expresis verbis ustanovená povinnosť pre obec vydať držiteľovi psa náhradnú známku za odplatu a jej sumu stanoviť všeobecným záväzným nariadením. Podmienenosť vydania náhradnej známky s plnením ohlasovacej povinnosti je nadbytočná a prevzatá v pozmenenej podobe z ustanovenia § 3 ods.1 veta druhá zákona č. 282/2002 Z.z. V článku 3 Podrobnosti o vodení psa bod 3.1. mesto stanovilo, že každý pes musí byť na verejne prístupných miestach riadne a viditeľne označený evidenčnou známkou. Podľa navrhovateľa toto ustanovenie VZN zaväzuje držiteľa psa povinnosťou, ktorá je nad rámec zákona č. 282/2002, ktorý nikde neustanovuje povinnosť, aby bol pes označený známkou a že má byť označený trvale. Vyplýva to z ustanovenia § 3 ods.5 zákona č. 282/2002 Z.z. Ohľadne „verejne prístupných miest“ ide podľa navrhovateľa o príkazy, ktoré nerešpektujú vlastnícke práva ustanovené v § 123 Občianskeho zákonníka. Touto formuláciou mesto prekročilo medze zákonného splnomocnenia na prijatie VZN v týkajúcich sa podrobností o vodení psa. Ukladanie povinnosti vo VZN musí byť realizované tak, aby boli rešpektované práva a slobody zaručené Ústavou SR. Účelom zákona č. 282/2002 Z.z. v časti týkajúcej sa vodenia psov, je regulácia vodenia psov, pričom nie je vylúčené, aby obec upravila ďalšie povinnosti pri vodení psa, ale tie nesmú odporovať ustanoveniu § 4 uvedeného zákona. Podľa navrhovateľa zo systematického výkladu ustanovenia § 4 zákona vzhľadom k zákonodarcom použitým pojmom verejné priestranstvo, verejne prístupné miesto je zrejmé, že tento zákon sa ohľadne uvedených povinností nevzťahuje na nehnuteľnosti, t.j. verejne prístupné miesta, ktoré sú v súkromnom vlastníctve fyzických a právnických osôb, ktoré nehnuteľnosti nemajú charakter verejného priestranstva. Navrhovateľ ďalej konštatuje, že zákon č. 282/2002 Z.z. neobsahuje splnomocňovacie ustanovenia, ktoré by umožňovalo obci prijať takýto príkaz. V článku 4 VZN miesta, kde je vstup so psom zakázaný bod 4.1. mesto ustanovilo, že voľný pohyb psa je zakázaný: „a) pred nákupnými a reštauračnými zariadeniami, b) na miestach s upravenou kvetinovou výzdobou a výsadbou zelene, c) na zastávkach MHD, d) po chodníkoch a cestičkách pre peších“. Táto úprava mesta je v rozpore s ustanovením § 5 ods.1, ods.2 zákona č. 282/2002 Z.z., podľa ktorého obec môže všeobecne záväzným nariadením vymedziť miesta, kde je: a) voľný pohyb psa zakázaný, b) vstup so psom zakázaný. Tieto miesta musia byť viditeľne označené. V článku 4 bod 4.2. VZN mesto ustanovilo, že „voľný pohyb nebezpečného psa je zakázaný na celom území mesta“. Týmto ustanovením mesto prekročilo medze ustanovenia § 5 zákona č. 282/2002 Z.z. V článku 4 bod 4.3. VZN mesto ustanovilo, že „zákaz voľného pohybu psa neplatí v nehnuteľnostiach držiteľa psa, pokiaľ sú bezpečne ohradené tak, aby bolo zabránené jeho úniku“. Týmto ustanovením mesto zasiahlo do vlastníckeho práva vlastníkov nehnuteľností, pričom zákon č. 282/2002 Z.z. neobsahuje splnomocňovacie ustanovenia, ktoré by umožňovalo obci prijať takúto úpravu VZN. Z ustanovenia § 5 zákona č. 282/2002 Z.z. vyplýva jednoznačne úmysel zákonodarcu, aby obec sama podľa svojich potrieb upravila konkrétne miesta, kde je voľný pohyb psa alebo vstup so psom zakázaný, avšak takýmto spôsobom, aby tieto boli viditeľne označené. Len za splnenia tejto povinnosti možno vyvodzovať zodpovednosť za porušenie VZN a ukladať sankcie za toto porušenie. Podľa súčasného zákonného stavu sa pes môže voľne pohybovať všade tam, kde nie je označenie, ktoré to zakazuje. V článku 5 VZN Miesta, kde je vstup so psom zakázaný bod 5.1., mesto ustanovuje, že „vstup so psom je zakázaný: a) na detské ihriská a pieskoviská, b) do areálov a objektov škôl a školských zariadení, c) do areálov a objektov športovísk a štadiónu prístupných verejnosti, d) do areálov a objektov zdravotníckych a sociálnych zariadení, e) do areálov cintorínov, f) do kultúrno-spoločenských objektov, g) na ďalšie miesta viditeľne označené nápisom „zákaz vstupu so psom“ alebo „piktogramom“. Z ustanovenia § 5 ods.1, 2 zákona č. 282/2002 Z.z. vyplýva oprávnenie obce zakázať voľný pohyb psov alebo vstup so psom, avšak len na vymedzených miestach upravených všeobecne záväzným nariadením, ktoré však zároveň musia byť viditeľne označené. Navrhovateľ konštatoval, že k článku 4 a k článku 5.1. VZN možno ide o zákazy, ktoré nerešpektujú právo vlastníkov zariadení, ktoré nepatria mestu. V zmysle § 123 Občianskeho zákonníka je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva udržať, užívať jeho plody a úžitky, a nakladať s ním. Proti VZN Mesta Trebišov č. 128/2013 o podmienkach držania psov účinného 15.07.2013 v časti článku 2 bod 2.1., článku 3 bod 3.1., článku 4 bod 4.1., 4.2., 4.3., článku 5 bod 5.1. podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Trebišove dňa 04.02.2014 protest prokurátora podľa § 22 ods.1 písm.a) bod 2 v spojitosti s § 25 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov pod sp. zn. Pd257/13/8811-10. Mestské zastupiteľstvo v Trebišove na prvom zasadnutí konanom 26.02.2014 uznesením č. 22/2014 k bodu č. 21 protestu prokurátora nevyhovelo s odôvodnením, že podľa názoru mesta je predmetné VZN v súlade s právnym poriadkom SR. Z uvedeného dôvodu prokurátor okresnej prokuratúry podľa § 250 ZSA ods.1 veta prvá O.s.p. podal na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom, tak ako to vyplýva z petitu návrhu. Odporca vo svojom stanovisku k návrhu navrhovateľa uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom Okresnej prokuratúry v Trebišove a má za to, že všetky ustanovenia VZN sú plne v súlade s ustanoveniami § 282/2002 Z.z., ktorými sa upravujú niektoré podmienky držania psov. Súd v konaní podľa § 250zfa O.s.p. preskúmal súlad napadnutého VZN Mesta Trebišov č. 128/2013 so zákonom, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu prokurátora a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. So súhlasom navrhovateľa a odporcu súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods.1, 2 O.s.p.) rozsudkom, ktorý dňa 10.03.2016 vyhlásil. Predmetom konania v preskúmavanej veci je rozhodnúť o súlade ustanovení článku 2 bod 2.1., článku 3 bod 3.1., článku 4 bod 1, 4.2., 4.3., článku 5 bod 5.1. VZN Mesta Trebišov č. 128/2013 o podmienkach držania psov s ustanoveniami § 6 ods.1 zákona č. 369/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 3 ods.5, 6, § 5 ods.1, zákona č. 282/2002 Z.z., ktorými sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov. Podľa § 6 ods.1 zákona č. § 369/1990 Zb. obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Podľa § 4 ods.1, 2, 3 zákona č. 369/1990 Zb. v platnom znení obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré jej ako samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba, alebo fyzická osoba. Samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce, orgány obce hlasovaním obyvateľov obce a verejným zhromaždením obyvateľov obce. Obec pri výkone samosprávy, najmä: a) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce, a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania, b) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce, c) rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu, d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb, a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci, e) utvára účinný systém kontroly a vytvára vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na jeho nezávislý výkon, f) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce, g) zabezpečuje verejno-prospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiava nečistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu, h) utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a prácu obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport, i) plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce; určuje nariadením pravidlá času predaja v obce, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská, j) obstaráva a schvaľuje územno-plánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri vytváraní vhodných podmienok na bývanie v obci, k) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce, l) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje podľa osobitných predpisov svoje rozpočtové a príspevkové organizácie, iné právnické osoby a zariadenia, m) organizuje hlasovanie obyvateľov obce o dôležitých otázkach života a rozvoja obce, n) zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas, alebo na určitom mieste, o) zabezpečuje ochranu kultúrnych pamiatok v rozsahu podľa osobitných predpisov a dbá o zachovanie prírodných hodnôt, p) plní úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu, r) vykonáva osvedčovanie listín a podpisov na listinách, s) vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku, prípadne aj v jazyku národnostnej menšiny. Ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce. Podľa § 1 zákona č. 282/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov tento zákon ustanovuje niektoré podmienky držania psov. Týmto zákonom nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka a Trestného zákona a osobitných predpisov (§ 1 ods.3 citovaného zákona). Podľa § 3 ods.1 prvá veta citovaného zákona každý pes držaný nepretržite viac ako 90 dní na území Slovenskej republiky podlieha evidencii psov (ďalej len „evidencia“). Evidenciu vedie obec (§ 3 ods.2 citovaného zákona). Podľa § 3 ods.5 citovaného zákona obec vydá držiteľovi psa zapísaného do evidencie evidenčnú známku psa (ďalej len „známka“). Na známke sa uvedie evidenčné číslo psa, názov obce, kde pes evidovaný a údaj o tom, či je pes nebezpečným psom. Známkou držiteľ psa preukazuje totožnosť psa. Podľa § 3 ods.6 citovaného zákon známka je neprenosná na iného psa. Odcudzenie, zničenie alebo stratu známky je držiteľ psa povinný do 14 dní odvtedy, čo odcudzenie, zničenie alebo straty známky zistil, oznámiť obci, kde je pes evidovaný. Obec je povinná držiteľovi psa za úhradu, ktorá nesmie byť vyššia ako 3,50 eur vydať náhradnú známku; sumu úhrady ustanoví obec VZN. Podľa § 4 ods.5 citovaného zákona podrobnosti o vodení psa ustanoví obec VZN. Podľa § 5 ods.1, 2 obec môže všeobecne záväzným nariadením vymedziť miesta, kde je: a) voľný pohyb psa zakázaný, b) vstup so psom zakázaný. Miesta vymedzené podľa odseku 1 musia byť viditeľne označené. Obec pri výkone samosprávy je oprávnená schvaľovať všeobecne záväzné nariadenia na zabezpečenie jej úloh, najmä v tých oblastiach, ktoré sú uvedené v § 4 ods.3 zákona č. 369/1990 Zb., ale aj v iných oblastiach v pôsobnosti obce, ak zákon neustanovuje, že obec v rámci zákonom zverenej pôsobnosti koná a rozhoduje ako orgán štátnej správy. Iba pri výkone prenesenej pôsobnosti štátnej správy je obec oprávnená schvaľovať nariadenia len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach. Navrhovateľ vytýka, že v článku 2 všeobecne záväzného nariadenia v bode 2.1. sa uvádza, že mesto vydá držiteľovi psa, ktorý splnil ohlasovaciu povinnosť podľa ustanovenia § 3 ods.6 druhej vety zákona náhradnú evidenčnú známku psa za odplatu 3 eur. Podľa názoru súdu toto ustanovenie nie je v rozpore so zákonom č. 282/2002 Z.z., pretože priamo zo zákona vyplýva, že držiteľ psa je povinný prihlásiť psa do evidencie a obec vydá držiteľovi psa zapísaného do evidencie evidenčnú známku psa. Známkou držiteľ psa preukazuje totožnosť psa. Známka je neprenosná na iného psa a jej odcudzenie, zničenie alebo stratu je držiteľ psa povinný oznámiť obci do 14 dní, odkedy zistil zničenie alebo stratu známky, alebo jej odcudzenie. Obec je povinná vydať držiteľovi psa za úhradu, ktorá nesmie byť vyššia ako 3,50 eur, náhradnú známku, ktorej suma nesmie byť vyššia ako 3,50 eur. Skutočnosť, že povinnosť obce vydať držiteľovi psa náhradnú známku, je stanovená všeobecne záväzným nariadením, nie je v rozpore so zákonom. V článku 3 podrobnosti o vodení psa v bode 3.1. Mesto ustanovilo, že každý pes musí byť na verejne prístupných miestach riadne a viditeľne označený evidenčnou známkou. Podľa navrhovateľa je to v rozpore so zákonom č. 282/2002 Z.z., ktorý nikde neustanovuje povinnosť, aby bol pes označený známkou a že má byť označený trvale. Podľa navrhovateľa príkazy týkajúce sa verejne prístupných miest nerešpektujú vlastnícke práva ustanovené v § 123 Občianskeho zákonníka. Touto formuláciou mesto prekročilo medze zákonného splnomocnenia a prijatie všeobecne záväzného nariadenia týkajúcich sa podrobností o vodení psa. Ani túto námietku navrhovateľa súd nepovažuje za opodstatnenú. Zo zákona, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, je zrejmé, že známka, ktorá sa vydáva držiteľovi psa, slúži na preukazovanie jeho totožnosti. Známka je neprenosná na iného psa. Význam a účel tejto evidenčnej známky by sa nedosiahol, pokiaľ by na verejne prístupných miestach neboli psy touto známkou označení. Údaje na známke sú významné nielen pre obec na zistenie, či ide o evidovaného, ale aj pre iné osoby, napríklad pri strate psy, uhryznutí psom, jeho úhyne a podobne. Podľa názoru súdu ani námietka, že príkazy týkajúce sa verejne prístupných miest, nerešpektujú vlastnícke práva v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, nie je opodstatnená. Verejne prístupné miesta sú miesta, ktoré sú prístupné verejnosti bez akýchkoľvek obmedzení, a teda aj bez ohľadu vlastnícke a iné vzťahy k týmto miestam. Môže ísť o miesta, ktoré sa nachádzajú pred administratívnymi budovami, obchodnými strediskami, športovými zariadeniami a podobne, ktoré nemusia byť vo vlastníctve obce, resp. mesta, ale sú bez obmedzenia verejne prístupné. Povinnosť týkajúca sa označenia psa neznamená neoprávnený zásah do vlastníckeho práva. Navrhovateľ ďalej vytýkal rozpor všeobecne záväzného nariadenia k článku 4 bod 4.1. s ustanovením § 5 ods.1 a 2 zákona č. 282/2002 Z.z. V spomínanom bode 4.1. mesto ustanovilo, že voľný pohyb psa je zakázaný: a) pred nákupnými a reštauračnými zariadeniami, b) na miestach s upravenou kvetinovou výzdobou a výsadbou zelene, c) na zastávkach MHD, d) na chodníkoch a cestičkách pre peších. Táto úprava je v súlade s ustanovením § 5 ods.1 písm.a), podľa ktorého obec môže všeobecne záväzným nariadením vymedziť miesta, kde je voľný pohyb psa zakázaný. V ustanovení § 5 ods.2 tohto zákona, podľa ktorého miesta vymedzené podľa odseku 1 musia byť viditeľne označené, má význam iba z pohľadu zodpovednosti za prípadný priestupok podľa § 7 ods.1 písm.f) tohto zákona, ale podľa názoru súdu nemá za následok rozpor všeobecne záväzného nariadenia so zákonom. Je vecou obce, akým spôsobom a v akom rozsahu vymedzí miesta so zákazom voľného pohybu psa, ak sa tým nedotýka oprávnených práv iných fyzických a právnických osôb. V článku 4 bod 4.2. všeobecne záväzného nariadenia je ustanovené, že voľný pohyb nebezpečného psa je zakázaný na celom území mesta. Podľa navrhovateľa tým mesto prekročilo medze ustanovenia § 5 zákona č. 282/2002 Z.z. Podľa § 2 ods.b zákona č. 282/2002 Z.z. nebezpečným psom je každý pes, ktorý pohrýzol, alebo poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý, alebo vyprovokovaný. Ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi. Uvedené skutočnosti sa podľa § 3 ods.3 písm.e) citovaného zákona zapisujú aj do evidencie psov. Voľným pohybom psa je pohyb psa bez vôdzky mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov; za voľný pohyb psa sa nepovažuje pohyb zvláštneho psa bez vôdzky mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov, ak je na základe výcviku ovládaný osobou, ktorá ho vedie. Podľa 4 ods.2 citovaného zákona vodiť nebezpečného psa mimo chovného priestoru, alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Na verejnom priestranstve musí mať nebezpečný pes nasadený náhubok. Držiteľ psa, a ten kto psa vedie, je povinný oznámiť svoje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu osobe, ktorú pes pohrýzol; ten kto psa vedie, je povinný oznámiť osobe, ktorú pes pohrýzol, aj meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu držiteľa psa. Súčasne je povinný skutočnosť, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi, oznámiť obci, kde je pes evidovaný. Zo všetkých týchto ustanovení vyplýva, že voľný pohyb nebezpečného psa, teda pohyb bez vôdzky na území mesta nie je v rozpore so zákonom, ale ani s ostatnými zákonmi, najmä týkajúcimi sa ochrany života a zdravia osôb. Navrhovateľ tvrdí, že v článku 4 bod 4.3. VZN, v ktorom mesto ustanovilo, že zákaz voľného pohybu psa neplatí v nehnuteľnostiach držiteľa psa, pokiaľ sú bezpečne ohradené tak, aby bolo zabránené jeho úniku, zasiahlo do vlastníckeho práva vlastníkov nehnuteľností, pričom zákon č. 282/2002 Z.z. neobsahuje splnomocňovacie ustanovenie, ktoré by umožňovalo obci prijať takúto úpravu všeobecne záväzným nariadením. Keďže voľného pohybu nebezpečného psa na celom území nie je podľa názoru súdu v rozpore so zákonom, takýto nebezpečný pes sa môže pohybovať voľne za predpokladu, že nie sú vytvorené také podmienky, aby pes mohol ujsť. Uvedená povinnosť nie je v rozpore so zákonom, pretože tento zákaz nijakým spôsobom neobmedzuje výkon vlastníckeho práva. Článok 5 bod 5.1. VZN upravuje na území mesta miesta, kde je vstup so psom zakázaný. Navrhovateľ uvádza, že toto ustanovenie je v rozpore so zákonom, pretože tieto miesta musia byť zo zákona viditeľne označené. VZN upravuje konkrétne miesta, kde je vstup so psom zakázaný, a to detské ihriská, pieskoviská, areály a objekty škôl a školských zariadení, areály a objekty športovísk a štadiónov prístupných verejnosti, areály a objekty zdravotníckych a sociálnych zariadení, cintoríny, kultúrne a spoločenské objekty, ako aj ďalšie miesta viditeľne označené nápisom „zákaz vstupu so psom“ alebo piktogramom. Z ustanovenia článku 5 bod 5.1. nevyplýva, že by miesta, ktoré sú vymenované pod písm.a) - f) nemali byť viditeľne označené nápisom alebo piktogramom o zákaze vstupu so psom. Pod písm.g) sú uvedené iba všeobecne ďalšie miesta, ktoré budú týmto nápisom, alebo piktogramom označené. Súd nevidí rozpor v tomto článku so zákonom, pretože iba v prípade, ak niektoré z vymenovaných miest nebude viditeľne označené, by mohlo ma dôsledky v priestupkovom konaní. Pri realizácii ústavného princípu ukladania povinností zákonov alebo na základe zákona v jeho medziach pri vydávaní VZN obecným zastupiteľstvom vo veciach samosprávy obce (článok 68 Ústavy SR), musia byť rešpektované pri ukladaní povinností tieto podmienky: a) vydanie VZN musí vychádzať z písomne splnomocnenie v zákone adresované obci, a zároveň vymedzené pôsobnosti vo veciach miestnej štátnej správy, b) povinnosti uložené VZN musia v rozsahu (v rámci alebo v medziach), ktoré ustanovil zákon. Pokiaľ sú však úlohy miestnej štátnej správy upravené v podzákonných právnych aktoch, musia byť povinnosti uložené vo VZN v súlade a s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy; c) ústavný imperatív vyjadrený v článku 71 ods.2 Ústavy SR a požadujúci, aby všeobecne záväzné nariadenie (okrem splnomocnenia) bola aj v medziach zákona, znamená, že adresát nesmie mať stanovenú novú povinnosť, ktorú neukladá zákon, resp. ktorú nemožno zo zákona odvodiť. Podľa názoru súdu navrhovateľom napadnuté ustanovenia všeobecne záväzného nariadenia Mesta Trebišov č. 128/2013 o podmienkach držania psov, nie sú v rozpore so zákonom č. 282/2002 Z.z., ktorými sa upravujú niektoré podmienky držania psov znení neskorších právnych predpisov, a preto súd z uvedených dôvodov návrhu navrhovateľa nevyhovel. Navrhovateľovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže nebol v konaní úspešný (§ 250q ods.1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.