Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/69/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200709 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200709.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu M. D. I. C. É. R. V. , bytom Z. D. O., C. XX/XXX, zast. advokátom JUDr. Mikulášom Pavlíkom, AK Michalovce, Š. Kukuru 14, proti žalovanému Okresnému úradu Trebišov, odboru starostlivosti o životné prostredie so sídlom Trebišov, M. R. Štefánika 32, v konaní o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 17. 04. 2014 č.: OU-TV- OSZP-2014/004766-004, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa 17. 04. 2014 č.: OU-TV-OSZP-2014/004766-004 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie obce Slovenské Nové Mesto zo dňa 09. 12. 2013 č. 845/2013, ktorým bol v zmysle § 44 ods. 6 písm. a/ zák. č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami uznaný nárok na peňažnú náhradu za škody spôsobené na majetku žalobcu, ktoré vznikli na základe príkazu obce Slovenské Nové Mesto a bola určená výška peňažnej náhrady 25.650,06 eur. V prevyšujúcej časti nárok na peňažnú náhradu za škody spôsobené na majetku vo výške 62.705,90 eur nebol uznaný. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že obec Slovenské Nové Mesto v priebehu mimoriadnej povodňovej situácie v obci dňa 16. 05. 2010 vyhlásila tretí stupeň povodňovej aktivity v katastrálnom území (k. ú.) Z. D. O. a dňa 24. 05. 2010 tento odvolala. Následne dňa 01. 06. 2010 vyhlásila tretí stupeň povodňovej aktivity a tento odvolala 10. 06. 2010. Po vyhlásení uvedeného stupňa povodňovej aktivity dňa 16. 05. 2010 pod č. 1/2010 a následne dňa 01. 06. 2010 pod č. 2/2010 vydala obec pokyny na realizáciu prác spočívajúcich v prečerpaní vody zo zastavanej časti územia obce a to konkrétne z ulice S. v k. ú. Z. D. O., ktorá ohrozovala obydlia osôb a ich majetok cez štátnu cestu č. I/79 na parcelu registra C č. 140/1, č. 140/2 a č. 636/1, v nezastavanej časti územia obce, konkrétne na poľnohospodárske pozemky. Vodu z tejto ulice prečerpávali aj čerpadlá, ktoré boli použité na pokyn Obvodného úradu Trebišov. Pri prečerpávaní obec použila dva kusy čerpadiel značky Prenosné plávajúce čerpadlo Niagara. Uvedenými čerpadlami obec Slovenské Nové Mesto prečerpala 1765,34 m3 vody, čo bolo zistené množstvom spotrebovanej pohonnej hmoty a výkonom týchto čerpadiel za motohodinu. Písomným podaním zo dňa 03. 06. 2010 doručeným obci Slovenské Nové Mesto dňa 04. 06. 2010 si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá vznikla vplyvom povodní a záplav v k. ú. Z. D. O. na parc. č. 4703/1 o výmere 10,75 ha a na parc. č. 1701/2 o výmere 33,62 ha, kedy došlo k zaplaveniu umelo vytvoreným žľabom a vplyvom prečerpávania vody nazhromaždenej v obci vysoko výkonnými čerpadlami hasičského zboru a obce, aby sa predišlo škodám spôsobeným na obydliach. Výšku vzniknutej škody na uvedených parcelách odhadol na 294.562,84 eur. Správny orgán prvého stupňa po oznámení začatia konania vo veci zvolal na deň 21. 02. 2011 ústne pojednávanie, ktoré sa konalo na obecnom úrade Slovenské Nové Mesto za účasti žalobcu a ďalších dotknutých osôb. Žalobca na ňom predložil znalecký posudok Ing. Štefana Čeľovského zo dňa 19. 02. 2011 č. 01/2011, v ktorom bola vyčíslená škoda na jeho majetku (pozemkoch v celkovej výmere 33,62 ha) v súvislosti so záchrannými a zabezpečovacími prácami v mesiaci máj 2010 v sume 88.355,96 eur. V rámci tohto pojednávania bol žalobca vyzvaný, aby v súvislosti s predloženým znaleckým posudkom predložil zároveň i písomné vyjadrenie, v ktorom by bola škoda presne rozdelená na škodu, ktorá bola spôsobená poveternostnými vplyvmi, na škodu spôsobenú príkazom obce a na škodu spôsobenú príkazom obvodného úradu. Zo strany žalobcu požadované doklady predložené neboli. Správny orgán za účasti odborne spôsobilých osôb a to autorizovaného inžiniera - projektanta na vodohospodárske stavby a geodeta dňa 15. 06. 2011 spresnil stav a rozsah zamokrenia konkrétnych parciel žalobcu. Bolo zistené, že v uvedených dňoch na nehnuteľnosti vo vlastníctve účastníka konania bolo prečerpané celkové množstvo 1025 m3 vody. Výpočtami objemu prečerpanej vody a terénnych podmienok, predovšetkým výškopisov bolo zistené, že v dôsledku prečerpávania došlo k zvýšenej zamokrenosti plochy o výmere 4 ha. Na základe výsledkov konania prvostupňový správny orgán dňa 27. 07. 2011 vydal rozhodnutie, ktorým uznal nárok žalobcu na peňažnú náhradu za vzniknutú škodu a určil jej výšku v sume 10.512,32 eur. Pri stanovení výšky škody vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Čeľovského, v zmysle ktorého výška spôsobenej škody na jeden ha poľnohospodárskej pôdy predstavuje 2.628,08 eur a teda účastník konania pri výmere 4 ha má právo na náhradu škody vo výške už uvedenej. V prevyšujúcej časti uplatnený nárok na náhradu škody neuznal. Na základe žalobcom podaného opravného prostriedku odvolací správny orgán, t. j. Obvodný úrad životného prostredia Trebišov na základe výsledkov odvolacieho konania rozhodnutím zo dňa 06. 03. 2012 č. 2012/00082 zrušil rozhodnutie obce Slovenské Nové Mesto zo dňa 27. 07. 2011 a vec jej vrátil na ďalšie konanie s tým, že v novom konaní je potrebné sa vysporiadať s navrhnutými dôkazmi účastníka konania, doplniť dokazovanie na určenie, kto vydal príkaz na záchranné práce v obci okrem samotnej obce, ako aj zadať vypracovanie znaleckého posudku za účelom posúdenia peňažnej náhrady. V rámci nového prejednania veci prvostupňový správny orgán písomne požiadal Obvodný úrad Trebišov, Obvodný úrad životného prostredia Trebišov a obec Borša o vyjadrenie, kto vydal v obci Slovenské Nové Mesto ďalší príkaz v súvislosti s vykonávaním zabezpečovacích, resp. povodňových záchranných prác. Obvodný úrad Trebišov listom zo dňa 21. 06. 2012 oznámil, že prednosta úradu nevydal žiadny písomný príkaz a za krízový štáb obvodného úradu bol pre rozhodovanie o nasadení čerpadiel určený riaditeľ OR HaZZ Trebišov. Obvodný úrad životného prostredia Trebišov listom zo dňa 22. 06. 2012 oznámil, že nevydal žiadny príkaz v súvislosti s týmito prácami, obec Borša listom zo dňa 12. 07. 2012 oznámila, že k zataraseniu priepustu pod železničnou traťou došlo na základe rozhodnutia Okresnej protipovodňovej komisie Trebišov. Zástupca žalobcu predložil správnemu orgánu fotokópiu potvrdenia Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Trebišove zo dňa 08. 02. 2011, v zmysle ktorého k prečerpávaniu vody došlo na základe rozhodnutia krízového štábu pri Obvodnom úrade v Trebišove. Po ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo na obecnom úrade dňa 04. 10. 2012 bol vo veci ustanovený znalec Ing. Dušan Biž z odboru geodézie a kartografie za účelom vykonania výškopisného a polohopisného zamerania nehnuteľnosti, ktorý vypracoval znalecký posudok dňa 29. 11. 2012 pod č. 14/2012, ktorého súčasťou je i výškopisná mapa s vrstevnicami a to na KN C parc. č. 140/1, č. 140/2 a č. 636/1 v k. ú. Z. D. O.. Následne bol vo veci ustanovený za znalca Ing. Jozef Kutný, aby na základe posudku geodeta zistil plochu, ktorá bola zaliata vodou prečerpávanou obcou. V zmysle vypracovaného posudku č. 02/13 z apríla 2013 čerpadlami obce bolo prečerpaných celkom 1765,34 m3 vody, pričom tento objem zamokril 11,26 ha pôdy, z toho 3,75 ha úplne a 7,51 ha dočasne. Zo záveru posudku zároveň vyplynulo, že rozsah depresívnych plôch predstavuje 1,5 ha a teda k zvýšenému zamokreniu došlo na ploche 9,76 ha. Listom zo dňa 15. 05. 2013 bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, prípadne na navrhnutie jeho doplnenia a tento písomným podaním zo dňa 27. 05. 2013 doručil správnemu orgánu prvého stupňa vyjadrenie a nenavrhol doplnenie dokazovania. Prvostupňový správny orgán sa jednotlivými námietkami zaoberal, k týmto zaujal stanovisko v odôvodnení vydaného rozhodnutia zo dňa 10. 06. 2013 č. 431/2013. V odvolaní podanom proti tomuto rozhodnutiu žalobca navrhol zmenu napadnutého rozhodnutia a žiadal priznanie peňažnej náhrady vo výške 88.355,96 eur alternatívne sa domáhal zrušenia veci správneho orgánu prvého stupňa a jeho vrátenie tomuto správnemu orgánu na nové prejednanie. Odvolací správny orgán svojím rozhodnutím zo dňa 17. 09. 2013 zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 06. 2013 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Správnemu orgánu prvého stupňa uložil povinnosť vysporiadať sa so zistenými nedostatkami jednoznačne a preukázateľne zistiť, kto, kedy a na príkaz koho vykonával prečerpávanie vody na pozemky obhospodarované M. D. berúc do úvahy však len tie dni, kedy došlo k zvýšenému zamokreniu týchto pozemkov, keďže v zmysle znaleckého posudku vypracovaného Ing. Jozefom Kutným vody prečerpávané v dňoch 19. 05. 2010 až 08. 06. 2010 boli sústredné priamo do depresie v trase bývalého koryta Nová Roňava a na zvýšení zamokrenia pozemkov žalobcu sa nepodieľali. Následne na základe tohto zistenia bude možné určiť príslušnosť orgánu, ktorý má v zmysle § 44 ods. 6 zák. č. 7/2010 Z. z. uplatnený nárok na peňažnú náhradu posúdiť a určiť jeho výšku a v konaní je nutné vo veci rozhodnúť na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu tak, aby odôvodnenie rozhodnutia poskytovalo skutkovú a právnu oporu jeho výroku. Správny orgán prvého stupňa na základe uvedeného rozhodnutia postupoval v jeho intenciách a rozhodnutím zo dňa 09. 12. 2013 č. 845/2013 uznal nárok na peňažnú náhradu za škody spôsobené na majetku žalobcu na základe príkazu obce v súvislosti so záchrannými prácami pri povodniach v roku 2010 vo výške 25.650,06 eura. V prevyšujúcej časti nárok na peňažnú náhradu neuznal. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia a priznania peňažnej náhrady v plnej požadovanej výške, resp. domáhal sa zrušenia tohto rozhodnutia a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný citujúc ust. § 44 ods. 3, 5, 6 zák. č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v platnom znení konštatoval, že pri určení výšky peňažnej náhrady prvostupňový orgán vychádzal zo záverov znaleckých posudkov v konaní ustanovených znalcov. Ing. Dušan Biž, znalec z odboru geodézie a kartografie, vykonal výškopisné a polohopisné zamerania nehnuteľnosti, pričom súčasťou ním vypracovaného znaleckého posudku č. 14/2012 zo dňa 29. 11. 2012 je i výškopisná mapa z vrstevnicami na KN C parc. č. 140/1, č. 140/2 a č. 636/1 k. ú. Z. D. O.. Ing. Jozef Kutný na základe vyššie uvedeného posudku geodeta zistil plochu, ktorá bola zaliata vodou prečerpávanou obcou. V zmysle ním vypracovaného posudku č. 02/13 z apríla 2013 čerpadlami obce bolo prečerpaných celkom 1765,34 m3 vody, pričom tento objem zamokril 11,26 ha pôdy, z toho 3,75 ha úplne a 7,51 ha dočasne. Zo záveru posudku zároveň vyplynulo, že rozsah depresívnych plôch predstavuje 1,5 ha a teda k zvýšenému zamokreniu došlo na ploche 9,76 ha. Následne správny orgán prvého stupňa určil peňažnú náhradu účastníkovi konania v už uvedenej výške, keď zistenú plochu, u ktorej došlo k zvýšenému zamokreniu, vynásobil znalcom Ing. Štefanom Čeľovským zistenou výškou škody na 1 ha, t. j. sumou 2628,08 eura. Žalovaný zároveň uviedol, že posudok Ing. Štefana Čeľovského predložil správnemu orgánu v rámci konania sám žalobca na ústnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 21. 02. 2011. Tento posudok bol vypracovaný znalcom z odboru poľnohospodárstvo a preto zo strany správneho orgánu nebol dôvod spochybňovať objektívnosť jeho záverov v časti týkajúcej sa ekonomickej ujmy na rastlinnej výrobe v prepočte na 1 ha kukurice cukrovej. Takýto postup je v súlade s § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí odstránil rozpor s obsahom znaleckého posudku Ing. Jozef Kutného, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na zvýšené zamokrenie pozemku obhospodarovaného žalobcom sa podieľali len vody čerpané v dňoch 16. 05. 2010, 17. 05. 2010 a 18. 05. 2010, keďže vody prečerpávané v nasledujúcich dňoch boli sústredené do depresie v trase bývalého koryta Nová Roňava a na zvýšení zamokrenia sa nepodieľali. Správny orgán prvého stupňa doplnil dokazovanie vo veci vydania príkazu na záchranné práce v obci a zistil, že nasadenie čerpadla Sigma 400 do lokality Slovenské Nové Mesto ústne nariadil prednosta Obvodného úradu - predseda krízového štábu a prečerpávanie bolo realizované na pozemky Agrorealu, a. s., Streda nad Bodrogom. Obvodný úrad Trebišov, odbor civilnej ochrany a krízového riadenia vydal rozhodnutie č. ObÚ-TV- CO-2013/09184-12 zo dňa 03. 09. 2013, ktorým neuznal nárok na peňažnú náhradu škody na majetku M. D.R., kde je uvedené, že na nasadení ťažkej techniky vydal príkaz aj prednosta Obvodného úradu Trebišov. Voči tomuto rozhodnutiu bolo zo strany účastníkov konania podané odvolania a Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím zo dňa 07. 11. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 11. 2013 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie účastníka žalobcu zamietol. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu už bolo známe, kto vydal príkaz na nasadenie ťažkej techniky, takže tvrdenie odvolateľa, že sa prvostupňový správny orgán s touto otázkou nevysporiadal je neopodstatnené. S námietkami žalobcu týkajúcimi sa objektívneho posúdenia náhrady škody v súvislosti so záchrannými prácami v obci sa odvolací orgán vysporiadal vykonaním dôkazov navrhnutých v odvolaní a to vypočutím svedkov T. A. V. L.. S. S. a miestnym šetrením. Ako to vyplýva zo svedeckých výpovedí už vyššie uvedených svedkov a miestneho šetrenia v danom prípade neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci. Obaja svedkovia vo svojich výpovediach uviedli, že práce vykonávané T. A. za záhradami rodinných domov nemali vplyv na zamokrenie pozemkov, ktoré obrába M. D. a nemali ani vedomosť, kto vydával príkazy na vykonanie záchranných prác priepuste pri štátnej ceste I. triedy č. 79. Potvrdili, že na príkaz starostu obce boli vody prečerpávané z ulice Vodárenskej na parc. č. 140/1, ktorá sa nachádza medzi rodinnými domami. V rámci miestneho šetrenia, ako aj na základe stanovísk správcov tokov, ktorí nemajú v predmetnom území v správe žiadne toky, bolo zistené, že v predmetnom území sa nenachádza tok tzv. Nová Roňava, ktorý bol zasypaný v minulosti a na jeho mieste ostali depresie. Táto skutočnosť je zrejmá aj zo znaleckého posudku zo dňa 05. 10. 2012 vypracovaného Ing. Dušanom Bižom. Námietky odvolateľa v tejto časti sú teda bezpredmetné a nemajú žiadne opodstatnenie na rozhodovanie o merite veci. Prečerpávanie vody v nasledujúcich dňoch, t. j. od 19. 05. 2010 a zisťovanie objemu vody, ktorá bola priepustom pod cestou I. triedy č. 79 odvedená v priamej súvislosti so záchrannými prácami za použitia ťažkej techniky až do skončenia povodňovej situácie v obci Slovenské Nové Mesto a určenia výšky škody spôsobenej na plodine cukrová kukurica na parcelách M. D. na základe záchranných prác spočívajúcich v prečerpávaní vody vysokovýkonnými čerpadlami a nasadením ťažkej techniky pre posudzovanie uplatnenej náhrady by bolo v danom prípade prekročením právomoci obce stanovenej vyššie uvedeným § 44 ods. 6 písm. a/ zák. č. 7/2010 Z. z. Preto prvostupňový orgán pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na náhradu škody rozhodol v súlade so zákonom, keď v prevyšujúcej časti nárok na náhradu škody neuznal. Na základe vyššie uvedených skutočností sa odvolací orgán stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu a jeho rozhodnutie potvrdil. Včas podanou žalobou zo dňa 20. 06. 2014, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 23. 06. 2014, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a jeho vrátenia žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na to, že tvrdenie odvolacieho orgánu, že prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí odstránil rozpor s obsahom znaleckého posudku Ing. Kutného, z ktorého vyplýva, že na zvýšenie zamokrenia pozemku obhospodarovaného M. D. sa podieľali len vody čerpané v dňoch 16., 17. a 18. 05. 2010 nie je pravdivé a je v rozpore s oznámením Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (ORHaZZ) v Trebišove zo dňa 08. 02. 2011, ako aj s uznaným nárokom na peňažnú náhradu za škody spôsobené na majetku žalobcu, ktoré vznikli na základe príkazu obce Slovenské Nové Mesto. Z uvedeného listu ORHaZZ vyplýva, že v dňoch 17. - 19. 05. 2010 na základe rozhodnutia krízového štábu pri Obvodnom úrade v Trebišove prečerpávali vodu, ktorá ohrozovala obyvateľov a ich majetok v obci Slovenské Nové Mesto z ľavej strany štátnej cesty E59 v smere od Slovenského Nového Mesta do Borše na pravú stranu pred čerpacou stanicou Agent 007, v priestore pri mostíku pod touto cestou. Na základe informácie od Pôdohospodárskej platobnej agentúry v Trebišove užívateľmi týchto pozemkov na štvorci 3701/2 sú Agroreal, a. s., Streda nad Bodrogom a súkromne hospodáriaci roľník M. D., pozemky sa rozprestierajú v k. ú. Z. D. O. V. N.. Prečerpávaná voda odtekala do katastrálneho územia Borša podľa výškových pomerov terénu, kde bola súčasne prečerpávaná veľkokapacitnými čerpadlami (dvomi kusmi) povodia Bodrogu a Hornádu, od 18. 05. 2010 čerpadlom ZB HaZZ Humenné, čerpadlom OR HaZZ Trebišov a čerpadlom HZÚ Bratislava do rieky Bodrog. Z tohto oznámenia je zrejmé, že na zaplavení pozemkov sa podieľali nielen vody, ktoré uznala obec v objeme 1765,34 m3, ale aj vody čerpané veľkokapacitnými čerpadlami v objeme cca 14.242 m3, čo korešponduje so znaleckým posudkom znalca Ing. Čeľovského zo dňa 19. 02. 2011, ktorým bola vyčíslená škoda na porastoch vo výške 88.355,96 eur. Žalobca zastáva názor, že ani tvrdenie odvolacieho správneho orgánu, že nasadenie čerpadla Sigma 400 do lokality Slovenské Nové Mesto ústne nariadil prednosta Obvodného úradu - predseda krízového štábu a prečerpávanie bolo realizované na pozemky Agrorealu, a. s., Streda nad Bodrogom, nie je pravdivé, čoho dôkazom je písomné stanovisko Obvodného úradu Trebišov zo dňa 21. 06. 2012, kde je okrem iného uvedené, že prednosta Obvodného úradu Trebišov nevydal žiadny písomný príkaz na konkrétne nasadenie síl a prostriedkov v k. ú. Z. D. O., príkazy, ktoré prednosta vydával smerovali ku koordinácii nasadzovania využiteľných SAP v rámci okresu podľa požiadaviek jednotlivých starostov. Konkrétne miesta nasadzovania SAP určovali samotní starostovia. Z uvedeného vyvodil záver, že pokyny na realizáciu záchranných prác vydával starosta obce, čo je zrejmé aj z listu Obvodného úradu životného prostredia zo dňa 18. 08. 2010, ktorý oznámil, že odstupuje späť žiadosť o peňažnú náhradu, keďže je toho názoru, že príkaz na záchranné práce vydal starosta obce a preto peňažnú náhradu je potrebné posúdiť podľa § 44 ods. 6 písm. a/ zák. č. 7/2010 Z. z. Dôkazom o pravdivosti jeho tvrdenia je aj list Ministerstva vnútra SR sekcie integrovaného systému a civilnej ochrany zo dňa 24. 08. 2012, ktorý jednoznačne uvádza, že keďže v tomto prípade vznikol podľa § 44 ods. 6 písm. a/ zák. č. 7/2010 Z. z., t. j. na základe príkazu obce nárok žalobcovi, Ministerstvo vnútra SR nie je odvolacím orgánom v prejednávanej veci. Aj keď v rozhodnutí správneho orgánu zo dňa 09. 12. 2013 je uvedené, že k prečerpávaniu vody došlo na základe krízového štábu pri Obvodnom úrade v Trebišove, nie je zrejmé, ako žalovaný dospel k tomuto zisteniu vzhľadom na obsah stanovísk Obvodného úradu Trebišov zo dňa 21. 06. 2012, Obvodného úradu životného prostredia Trebišov zo dňa 22. 06. 2012 a obce Borša zo dňa 12. 07. 2012. Vychádzajúc z uvedeného považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pretože zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza je v rozpore s obsahom listov, ako boli vyššie špecifikované. Zároveň považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Správny orgán jednostranne vyhodnotil dôkazy, t. j. akceptoval iba vyjadrenie obce, že starosta obce nevydával príkazy na ďalšie záchranné práce, aj keď je to v rozpore s už uvedenými listinami, a to bez ich vzájomnej súvislosti v čom vidí nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia, v dôsledku ktorého mu vznikla majetková ujma. V písomnom vyjadrení zo dňa 06. 10. 2014 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Zhodne ako v napadnutých rozhodnutiach popísal zistený skutkový stav a špecifikoval dôkazy, z ktorých pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal. Uviedol, že pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu postupoval v súlade s § 44 ods. 5 zák. č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami, v zmysle ktorého nárok na peňažnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva, za splnenú osobnú pomoc, škodu na majetku podľa ods. 3, alebo poskytnutý vecný prostriedok vzniká osobe len v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác. Nárok na peňažnú náhradu s uvedením dôvodov podľa ods. 1 a 4 sa musí uplatniť do 10 pracovných dní od odvolania II. stupňa povodňovej aktivity podľa ods. 6. Uplatnený nárok na peňažnú náhradu podľa ods. 5 cit. zák. ustanovenia posudzuje a ak nárok na peňažnú náhradu uzná, výšku peňažnej náhrady určuje obec, ak nárok vznikol na základe príkazu obce. Pri určení výšky peňažnej náhrady vychádzali správne orgány zo záverov znaleckých posudkov v konaní ustanovených znalcov, zo záverov ktorých vyplýva, že k zvýšenému zamokreniu poľnohospodárskej pôdy patriacej žalobcovi došlo v rozsahu 9,76 ha. Na základe toho bola vychádzajúc zo znaleckého posudku Ing. Štefana Čeľovského určená aj výška peňažnej náhrady. Zdôraznil, že správne orgány rozhodovali o výške peňažnej náhrady škody spôsobenej príkazmi obce a nie o výške peňažnej náhrady na základe rozhodnutia krízového štábu pri Obvodnom úrade v Trebišove, čo aj sám ako dôkaz uvádzal vo svojej žalobe žalobca s poukazom na list Okresného riaditeľa hasičského a záchranného zboru v Trebišove zo dňa 08. 02. 2011. Z tohto listu vyplýva, že v dňoch 17. - 19. 05. 2010 na základe rozhodnutia krízového štábu pri Obvodnom úrade v Trebišove prečerpávali vodu veľkokapacitnými čerpadlami ZB HaZZ Humenné a OR HaZZ Trebišov. Na základe týchto dôkazov, ktoré uvádzal sám žalobca je jednoznačne preukázané, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom, ak v tomto konaní o nároku žalobcu na peňažnú náhradu za škody spôsobené na majetku rozhodovali iba o škode, ktorá vznikla na základe príkazu obce Slovenské Nové Mesto, keďže v zmysle cit. § 46 ods. 6 písm. a/ citovaného zákona obec určuje výšku peňažnej náhrady, ak nárok vznikol na základe jej príkazu. Nemôže rozhodovať o nároku, ktorý vznikol na základe príkazov iných orgánov. Poukázal na list Obvodného úradu Trebišov, odboru civilnej ochrany a krízového riadenia zo dňa 12. 08. 2010, v ktorom bolo konštatované, že príkazy na vykonávanie povodňových záchranných prác vydával starosta obce a nie krízový štáb obce. Obvodný úrad životného prostredia na základe toho, že nevydával žiadne príkazy v obci Slovenské Nové Mesto odstúpil spisový materiál na obec Slovenské Nové Mesto, ktorá vydala príkazy pod č. 1/2010 zo dňa 16. 05. 2010 a následne 2/2010 zo dňa 01. 06. 2010, o čom mal Obvodný úrad životného prostredia Trebišov vedomosť. Týmto listom Obvodný úrad životného prostredia Trebišov v roku 2010 nepreskúmaval a nerozhodoval o tom, kto vydal príkaz na nasadenie ťažkej techniky v obci Slovenské Nové Mesto, iba odstúpil podanie, pretože nebol príslušným správnym orgánom na rozhodovanie o peňažných nárokoch žalobcu, keďže on žiadne príkazy v uvedenom období nevydával. Z listu Obvodného úradu Trebišov zo dňa 21. 06. 2012 vyplýva, že za krízový štáb Obvodného úradu Trebišov bol pri rozhodovaní o nasadení čerpadiel určený vtedajší riaditeľ OR HaZZ Trebišov, čo je tiež uvedené aj v list OR HaZZ Trebišov zo dňa 08. 02. 2011, na ktorý poukazuje žalobca. Aj na základe tejto skutočnosti je zrejmé, že o vydaní príkazu na nasadenie ťažkej techniky nerozhodoval starosta obce Slovenské Nové Mesto. Žalovaný v písomnom vyjadrení zároveň poukázal na to, že Obvodný úrad Trebišov, odbor civilnej ochrany a krízového riadenia vydal rozhodnutie zo dňa 03. 09. 2013, ktorým neuznal nárok na peňažnú náhradu škody na majetku M. D., kde je uvedené, že na nasadenie ťažkej techniky vydal príkaz prednosta Obvodného úradu Trebišov. Voči tomuto rozhodnutiu bolo zo strany účastníka podané odvolanie na Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, ktorý rozhodnutím zo dňa 07. 11. 2013 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie účastníka zamietol, pričom z týchto rozhodnutí vyplýva, že už v čase pred rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj tamojšieho odboru ako odvolacieho orgánu bolo známe, kto vydal príkazy na nasadenie ťažkej techniky. Pokiaľ ide o stanovisko Ministerstva vnútra SR Bratislava, sekcia integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany zo dňa 24. 08. 2012, toto bolo vydané vo veci žiadosti žalobcu o vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (starostu obce) z prejednávania a rozhodovanie v uvedenej veci z dôvodu predpojatosti, pričom obec v správnom konaní konala podľa § 44 ods. 6 písm. a/ zák. č. 7/2010 Z. z. Ministerstvo uviedlo, že obec Slovenské Nové Mesto rozhoduje vo veci a odvolacím správnym orgánom je Obvodný úrad životného prostredia Trebišov. Ministerstvo nerozhodovalo o tom, kto a aké príkazy vydával. Žalovaný poukázal na to, že žaloba si obsah listov pripojených ako dôkazový materiál prispôsobil pre svoje potreby a nepoukázal na súvislosti, kedy a za akým účelom boli písané. Keďže nepredložil žiadne nové dôkazy o tom, že starosta obce okrem predmetných príkazov vydával aj príkazy na použitie ťažkej techniky, t. j. vysokoúčinných čerpadiel v obci, žalovaný správny orgán zastáva názor, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že listom zo dňa 03. 06. 2010 žalobca obci Slovenské Nové Mesto oznámil, že mu vplyvom záplav vznikla škoda, pričom oznámenie bolo formulované podľa § 44 ods. 5 a 6 zák. č. 7/2010 Z. z.. Z obsahu tohto oznámenia vyplýva, že vplyvom intenzívnych dažďov došlo v mesiaci máj 2010 ku kulminácii rieky Roňava a následne k zaplaveniu obce a pozemkov, ktoré obhospodaruje žalobca v k. ú. Z. D. O.. Na parc. č. 4703/1 o výmere 10,75 ha a parc. 3701/2 o výmere 33,62 ha došlo k zaplaveniu umelo vytvoreným žľabom a vplyvom prečerpávania vody nahromadenej v obci vysokovýkonnými čerpadlami hasičského zboru a obce, aby sa predišlo škodám spôsobeným na obydliach. Výška vzniknutej škody bola odhadnutá na 294.562,84 eur. Listom zo dňa 04. 06. 2010 obec Slovenské Nové Mesto odstúpila oznámenie o vzniknutej škode Obvodnému úradu životného prostredia Trebišov s tým, že činnosť vykonávaná v obci v dňoch 16. 05. - 24. 05. 2010 bola vykonávaná na základe rozhodnutí povodňových orgánov, ide o povodňovú škodu v súlade s § 44 ods. 6 písm. b/ a preto žiadosť bola odstúpená ako vecne príslušnému orgánu Obvodnému úradu životného prostredia v Trebišove. Súčasťou administratívneho spisu je súhrnná správa o priebehu povodní vydaná obcou Slovenské Nové Mesto dňa 17. 06. 2010, ako aj prehľad oznámených povodňových škôd na majetku v území obce Slovenské Nové Mesto počas uvedenej povodne, do ktorého je zahrnutý aj žalobca ako súkromne hospodáriaci roľník. Z listu obce Slovenské Nové Mesto zo dňa 31. 08. 2010 adresovaného Obvodnému úradu životného prostredia Trebišov vyplýva, že obci bol odstúpený materiál k povodňovej škode, pričom obec k tomuto odstúpeniu materiálu k povodňovej škode u právnickej osoby M. D. zaujala stanovisko, v zmysle ktorého konštatovala, že postupovala pri svojej činnosti v súlade so zák. č. 7/2010 Z. z. a dňa 17. 06. 2010 spisom č. j. 398/2010 oznámila Obvodnému úradu životného prostredia Trebišov povodňové škody na majetku na území obce Slovenské Nové Mesto. Pri nahlasovaní postupovala v súlade s platnou legislatívou, nahlásené udalosti boli povodňovými škodami, čo potvrdzuje aj činnosť Obvodného úradu životného prostredia, keďže z nahlásených škôd len škoda u pána D. bola zadefinovaná ako škoda peňažnej náhrady spôsobená činnosťou pri povodňových záchranných prácach a ostatné škody v danom území, napríklad firma Agroreal, boli zadefinované ako povodňové škody. Na základe geodetických máp s výškopisným zameraním sa pozemky pána D. nachádzajú v priestore, ktoré oproti miestu vykonávania záchranných prác dosahujú výškový rozdiel 1,25 až 2,5 m a z toho dôvodu vyčíslená škoda nemôže byť v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových záchranných prác, ale jedná sa o povodňovú škodu. Na základe uvedeného bol postup obce súladný s § 19 ods. 6 písm. b/ a preto bola spisová dokumentácia odstúpená na ďalšie riešenie ako povodňová škoda na majetku. Podľa § 19 ods. 7 cit. zákona verifikácia povodňovej škody nespadá do kompetencie obce. Listom zo dňa 18. 08. 2010 Obvodný úrad životného prostredia Trebišov odstúpil predmetný spis obci Slovenské Nové Mesto z dôvodu, že z listu Obvodného úradu Trebišov, odboru civilnej ochrany a krízového riadenia zo dňa 17. 08. 2010 vyplýva, že príkazy na záchranné práce v rámci povodňovej situácii v obci Slovenské Nové Mesto vydával starosta obce. Listom zo dňa 20. 09. 2010 obec Slovenské Nové Mesto Obvodnému úradu Trebišov, odboru civilnej ochrany a krízového riadenia oznámila, že nevydala žiadny, príkaz v priamej súvislosti ktorého by vznikla žalobcovi oznámená škoda. Škoda, ktorú vyčíslil môže predstavovať povodňová škoda na majetku, ktorá však v žiadnom prípade nevznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác, alebo povodňových záchranných prác. O nasadení vysokovýkonných čerpadiel nerozhodovala obec, ani o tom, kedy ukončiť čerpanie vody týmito čerpadlami. Z potvrdenia obce Borša zo dňa 26. 01. 2011 vyplýva, že na pozemku parc. č. 3701/2 v k. ú. N. počas mimoriadnej povodňovej situácie v čase od 16. 05. 2010 do 24. 05. 2010 na príkaz Obvodného úradu životného prostredia Ing. Ružinského a Obvodného úradu odboru civilnej obrany pána N. boli zatarasené všetky priepusty pod železnicou zo severnej strany na hore uvedenej parcele, týmto spôsobom sa zadržala prívalová voda, ktorá by spôsobila zaplavenie obce Borša. Listom zo dňa 01. 02. 2011 obec Slovenské Nové Mesto oznámila žalobcovi začatie správneho konania v predmetnej veci a nariadila vo veci ústne pojednávanie na deň 10. 02. 2011. Zároveň vyzvala účastníkov konania na predloženie listín špecifikovaných v tomto oznámení. Súčasťou administratívneho spisu je aj špecifikácia časového prečerpávania vody počas povodní na základe príkazu obce, ktorá zahŕňa aj druh čerpadiel, ich počet, počet motohodín a miesto, kde došlo k prečerpávaniu v období od 16. 05. do 23. 05. 2010 a od 02. 06. do 08. 06. 2010. V znaleckom posudku č. 1/2011 vypracovanom znalcom Ing. Štefanom Čeľovským znalcom z odboru pôdohospodárstva zo dňa 19. 02. 2011 vyplýva, že žalobca utrpel ekonomickú ujmu, straty na rastlinnej výrobe vo výške 71.562,70 eur, náklady na rekultivačné práce predstavovali 16.293,26 eur a náklady na vyhotovenie znaleckého posudku 510 eur. Úlohou znalca v tomto posudku bolo vyčísliť stratu na poľnohospodárskych kultúrach podľa § 44 ods. 3 zák. č. 7/2010 Z. z. Z písomného stanoviska Obvodného úradu v Trebišove zo dňa 21. 06. 2012 vyplýva, že prednosta Obvodného úradu Trebišov nevydal žiadny písomný príkaz na konkrétne nasadenie síl a prostriedkov v k. ú. Z. D. O. v spornom období, príkazy, ktoré prednosta obvodného úradu vydával, smerovali ku koordinácii nasadzovania využiteľných síl a prostriedkov v rámci okresu podľa požiadaviek jednotlivých starostov, konkrétne miesta nasadzovania určovali samotní starostovia. Za krízový štáb obvodného úradu bol pre rozhodovanie o nasadzovaní čerpadiel zodpovedný vtedajší riaditeľ OR HaZZ Trebišov. Z listu Obvodného úradu životného prostredia Trebišov zo dňa 22. 06. 2012 vyplýva, že Obvodný úrad životného prostredia Trebišov v uvedenom období nevydal žiadne príkazy na prečerpávanie a zatarasenie odvádzania vôd s priepustom predmetných pozemkov a nemá vedomosť o tom, že by okrem obce Slovenské Nové Mesto vydal v dňoch 16. 05. 2010 - 24. 05. 2010 iné príkazy. Z listu obce Borša zo dňa 12. 07. 2012 vyplýva, že v dňoch 16. - 24. 05. 2010 bola v k. ú. N. vyhlásená mimoriadna povodňová situácia, pričom v uvedenej dobe bola najviac ohrozená obec Malá Borša, resp. Bodrožská ulica. Okolité domy boli zaplavené, občania a ich obyvatelia boli ohrození záplavami, taktiež bola zaplavená čistiareň odpadových vôd, ktorá sa nachádza na Bodrožskej ulici. K zataraseniu priepustu pod železničnou traťou došlo na základe ústneho rozhodnutia Okresnej protipovodňovej komisie Trebišov za prítomnosti Ing. Ružinského - prednostu životného prostredia. Ďalej boli zainteresované aj ŽSR, ktorý dal v tom čase ústny súhlas na výluku medzi obcou Borša a Slovenské Nové Mesto vzhľadom na mimoriadnu situáciu, prudké dažde, rýchly nával vody a za účelom ochrany majetku a života ľudí žijúcich v obci Borša na Bodrožskej ulici sa pristúpilo k spomínaným prácam. Všetky rozhodnutia a príkazy Okresnej protipovodňovej komisie Trebišov boli riešené ústne na mieste, resp. telefonicky. Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Trebišove vydalo dňa 08. 02. 2011 potvrdenie o čerpaní vody, z ktorého vyplýva, že v dňoch 17. - 19. 05. 2010 na základe rozhodnutia krízového štábu pri Obvodnom úrade v Trebišove prečerpávali vodu, ktorá ohrozovala obyvateľov a ich majetok v obci Slovenské Nové Mesto z ľavej strany štátnej cesty E79 v smere od Slovenského Nového Mesta do Borše na pravú stranu pred čerpacou stanicou Agent 007 v priestore pri mostíku pod touto cestou. Na základe informácií od pôdohospodárskej platobnej agentúry v Trebišove užívateľmi týchto pozemkov na štvorci 1701/2 sú Agroreal, a. s., Streda nad Bodrogom a SHR M. D., pozemky sa rozprestierajú v k. ú. Z. D. O. a v k. ú. N.. Prečerpávaná voda odtekala ďalej do k. ú. N. podľa výškových pomerov terénu, kde bola súčasne prečerpávaná veľkokapacitnými čerpadlami (2 ks) Povodia Bodrogu, od 18. 05. 2010 čerpadlom ZB HaZZ Humenné, čerpadlom OR HaZZ v Trebišove a čerpadlom HZÚ Bratislava do rieky Bodrog. V tomto potvrdení je aj špecifikované množstvo prečerpanej vody jednotlivými čerpadlami v jednotlivých uvedených dňoch. Na základe žiadosti správneho orgánu prvého stupňa adresovanej Obvodnému úradu v Trebišove za účelom odstránenia rozporov medzi obsahom písomného stanoviska Obvodného úradu Trebišov zo dňa 21. 06. 2012 a potvrdením o čerpaní vody Okresného riaditeľstva HaZZ v Trebišove zo dňa 08. 02. 2011 Obvodný úrad v Trebišove doručil správnemu orgánu prvého stupňa vyjadrenie zo dňa 22. 10. 2012, z ktorého vyplýva, že osoby, ktoré v roku 2010 riešili povodňovú situáciu v okrese, a to prednosta Obvodného úradu ako predseda krízového štábu, riaditeľ OR HaZZ a vedúci odboru COaKR ObÚ, už uvedené funkcie nezastávajú, pričom svoje stanovisko zaujal Obvodný úrad Trebišov na základe preštudovaných písomných materiálov. Zotrval na svojom stanovisku zo dňa 21. 06. 2012 s tým, že prednosta Obvodného úradu Trebišov nevydal žiadny písomný príkaz na konkrétne nasadenie síl a prostriedkov v k. ú. Z. D. O., príkazy, ktoré prednosta obvodného úradu počas povodní vydával smerovali ku koordinácii nasadzovania využiteľných síl a prostriedkov v rámci okresu podľa požiadaviek jednotlivých starostov. Z listu Ministerstva životného prostredia SR, sekcie vôd zo dňa 07. 11. 2012 adresovaného správnemu orgánu prvého stupňa vyplýva, že pri riešení otázok súvisiacich s určením výšky peňažnej náhrady za škody spôsobené v súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác je potrebné rozlišovať medzi povodňovou škodou a škodou na majetku spôsobenou v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác, ako to vyplýva zo zákona 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami. Uviedlo, že povodňová škoda je škoda, ktorú spôsobila povodeň, čiže zaplavenie územia, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou. Pri posudzovaní okolností, za akých vznikli povodňové škody je veľmi dôležité, aby v čase ich vzniku bol na príslušnom území vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou na uznanie povodňovej škody je jej verifikácia komisiou ustanovenou príslušným Obvodným úradom životného prostredia, alebo Krajským úradom životného prostredia a pri povodňových škodách na stavbách tiež právoplatné kolaudačné rozhodnutie alebo stavebné povolenie vydané v súlade s ust. zák. č. 50/1976 Zb. Na úhradu povodňových škôd alebo ich čiastočnú kompenzáciu nie je právny nárok. Pokiaľ ide o škodu na majetku v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác, túto nemusí spôsobiť iba voda, ale môže vzniknúť aj mimo povodňou zaplaveného územia. Napríklad pri neopatrnom pohybe stroja nasadeného na vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami môže dôjsť k poškodeniu plota, pri použití výbušnín na odstránenie bariéry v koryte vodného toku môže tlaková vlna rozbiť okná a pod. Nevyhnutnou podmienkou je, aby škoda vznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác a na tieto práce vydal príkaz zákonom stanovený orgán v zmysle ust. § 44 ods. 3 zák. č. 7/2010 Z. z. Za škody, spôsobené na majetku právnickým osobám, fyzickým osobám podnikateľom, ako aj fyzickým osobám zodpovedá štát a štát sa môže zodpovednosti zbaviť len vtedy, ak preukáže, že škodu nezavinil tým, že na vykonávanie činnosti, pri ktorej vznikla škoda na majetku nevydal príkaz kompetentný orgán podľa ustanovení zák. č. 7/2010 Z. z. Štát nezodpovedá za následky svojvoľne vykonávaných aktivít rôznych subjektov na povodňou ohrozenom území. Príkaz na vykonanie ochrany pred povodňami môže vydať obec, obvodný úrad životného prostredia a krajský úrad životného prostredia, obvodný úrad a obvodný úrad v sídle kraja, ako aj okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru a krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v zmysle platnej právnej úpravy. V tejto súvislosti poukázal na znenie ust. § 44 ods. 6 cit. zákona, ktorý špecifikuje inštitúciu, kde je potrebné uplatniť si nárok na peňažnú náhradu škody na majetku v zmysle cit. právnej úprav v závislosti od toho, kto vydal príkaz. Obec v rámci preneseného výkonu štátnej správy na úseku ochrany pred povodňami vyhodnocuje na základe § 26 ods. 3 písm. c/ 2. bodu zák. č. 7/2010 Z. z. povodňové škody na majetku obce a právnických osôb, ako aj fyzických osôb podnikateľov a fyzických osôb, ktoré vznikli v katastrálnom území obce. Výdavky spojené s vyhodnocovaním povodňových škôd možno zaradiť medzi výdavky vynaložené obcou na riadenie a zabezpečovanie vykonávania opatrení na ochranu pred povodňou a môžu byť súčasťou výdavkov na činnosť obecnej povodňovej komisie alebo krízového štábu obce, ktoré sa sumarizujú podľa § 4 ods. 2 vyhl. 251/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhodnocovaní výdavkov na povodňové zabezpečovacie práce, povodňové záchranné práce a povodňové škody. Obec Slovenské Nové Mesto môže výdavky na vypracovanie znaleckého posudku slúžiaceho na objektívne určenie výšky škody, ktorá vznikla počas povodne v priamej súvislosti s vykonávaním opatrení na ochranu pred povodňou dodatočne zaradiť medzi výdavky vynaložené na činnosť obecnej povodňovej komisie alebo krízového štábu pri riešení príslušnej povodňovej situácie. Po schválení správy o priebehu a následkoch povodní na území SR vládou SR budú na základe príslušného uznesenia vlády SR uvedené výdavky uhradené z rezervy štátneho rozpočtu v kapitole všeobecná pokladničná správa a prostredníctvom Ministerstva vnútra SR a Obvodného úradu Trebišov poukázané obci Slovenské Nové Mesto. Súčasťou administratívneho spisu je aj výpis zrážok vyhotovený Slovenským hydrometeorologickým ústavom Bratislava dňa 09. 11. 2012 za obdobie 16. - 24. 05. 2010 a 02. - 08. 06. 2010 v lokalite obce Malá Tŕňa okres Trebišov. Za účelom posúdenia nároku na peňažnú náhradu a určenie výšky peňažnej náhrady za škody spôsobené na majetku žalobcu v dňoch 16. - 24. 05. 2010, ktoré vznikli na základe príkazu obce vydanom v súvislosti so záchrannými a zabezpečovacími prácami podľa § 36 zákona o správnom konaní správny orgán prvého stupňa ustanovil vo veci znalca Ing. Dušana Biža z odboru geodézia a kartografia, ktorý vypracoval dňa 29. 11. 2012 znalecký posudok č. 14/2012, zo záveru ktorého vyplýva, že na parc. KN C 636/1, č. 140/1 a č. 140/2 v k. ú. Z. D. O. bolo vykonané výškopisné a polohopisné zameranie plochy označenej v náčrtku a vyhotovená vrstevnicová mapa s intervalom vrstevnice 0,25 metra. Na danej ploche bolo vykonané uvedené zameranie a spracovaná výškopisná mapa vo formáte A2, ktorá je prílohou 2 znaleckého posudku. Celkovo bolo zameraných 39 ha plochy v počte 495 podrobných bodov s maximálnou výškou 101,78 m a minimálnou výškou 98,50 m. Komunikácia sa nachádza v nadmorskej výške cca 101,20 m až 101,40 m, dno priepustu pri ceste má výšku 98,89 m a železnica 101,65 m. Po zameraní podrobných bodov výškopisu s elektronickým zberom dát na pamäťové médium totálnej stanice nasledoval výpočet súradníc a výšok podrobných bodov. Pri načítavaní textového súboru zo zoznamu súradníc a výšok podrobných bodov boli vytvorené zlomové línie s následnou vizualizáciou terénneho modelu vo forme vrstevníc a mriežky. Výsledkom bolo vytvorenie výškopisného digitálneho súboru vo vektorovej podobe vo formáte DGN, vrstevnice exportované do 2D formátu boli použité pri tvorbe účelovej mapy výškopisu vo forme vrstevnicového plánu. Vrstevnica je krivka na mape, či v teréne, spájajúca body s rovnakou nadmorskou výškou. V miestach, kde sú vrstevnice hustejšie pri sebe, má terén väčšie prevýšenie. Vzhľadom na detailné zobrazenie vrstevníc bol stanovený rozsah po 0,20 m. Zo znaleckého posudku Ing. Jozefa Kutného, autorizovaného inžiniera SKIS z apríla 2013 č. 02/13 zameraného na zistenie, akú plochu zaliala voda prečerpávaná obcou Slovenské Nové Mesto s dôrazom na parcely, ktoré užíval pán D. v predmetnom období vyplýva, že výmera pozemku, ktorý bol prečerpanou vodou zamokrený je 11,26 ha, z toho totálna záplava bola na 3,75 ha a dočasné zamokrenie na 7,51 ha. Rozsah depresívnych plôch bol 1,5 ha, výmera bola určená na základe fotodokumentácie a verifikácie v teréne. Prečerpávaním bolo zvýšené zamokrenie na ploche 9,76 ha. Z oznámenia žalobcu zo dňa 27. 05. 2013 adresovaného správnemu orgánu prvého stupňa vyplýva, že tento považuje znalecký posudok Ing. Dušana Biža za neúplný, keďže pre objektívne posúdenie daného stavu bolo potrebné vykonať výškopisné zameranie celého katastrálneho územia Slovenské Nové Mesto a pokiaľ ide o posudok Ing. Jozefa Kutného, tento bol vyhotovený tri roky po záplavách na objednávku starostu obce bez toho, aby žalobca bol k jeho vypracovaniu prizvaný s možnosťou interpretovať svoje vyjadrenie. K tomuto neboli predložené pravdivé skutočnosti, ktoré sa udiali pri záchranných prácach a preto podľa názoru žalobcu ani tento nie je objektívny. Z listu Okresného úradu Trebišov, odboru krízového riadenia zo dňa 04. 11. 2013 adresovaného obci Slovenské Nové Mesto vyplýva, že z dostupných písomných materiálov je zrejmé, že prednosta Obvodného úradu Trebišov nevydal žiadny písomný príkaz na konkrétne nasadenie síl a prostriedkov v k. ú. Z. D. O.. Príkazy, ktoré prednosta obvodného úradu počas povodní vydával, smerovali ku koordinácii nasadzovania využiteľných síl a prostriedkov v rámci okresu podľa požiadaviek jednotlivých starostov. Na ústnom pojednávaní v rámci správneho konania vo veci nároku náhrady škody M. D., ktoré sa konalo 21. 08. 2013 na Okresnom úrade Trebišov - vtedajšom Obvodnom úrade, na ktorom boli prítomní aj podplukovník Mgr. Hlebaško - vtedajší riaditeľ OR HaZZ a Ing. Balo - vtedajší vedúci odboru CO a KR sa však títo členovia vtedajšieho krízového štábu zhodli, že nasadenie čerpadla Sigma 400 do lokality Slovenské Nové Mesto ústne nariadil vtedajší prednosta Obvodného úradu - predseda krízového štábu. Na uvedenom ústnom pojednávaní boli predložené dokumenty, z ktorých vyplýva, že prečerpávanie vody vysokovýkonným čerpadlom Sigma 400 bolo realizované iba na pozemky L.. Z., nie na pozemky M. D.. Rozhodnutím zo dňa 09. 12. 2013 správny orgán prvého stupňa uznal nárok na peňažnú náhradu škody, spôsobenej na majetku žalobcu ako SHR v dňoch 16., 17. a 18. 05. 2010, ktoré vznikli na základe príkazu obce Slovenské Nové Mesto č. 1 zo dňa 16. 05. 2010, vydaného v súvislosti so záchrannými prácami v k. ú. Z. D. O. a to na parc. KN C č. 636/1 na porastoch lahôdkovej kukurice, kód dielu podľa LPIS 3701/2 a za to mu určil peňažnú náhradu vo výške 25.650,06 eur. V prevyšujúcej časti nárok na peňažnú náhradu za škody spôsobené na majetku žalobcu vo výške 62.705,90 eur neuznal. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, z akých podkladov správny orgán prvého stupňa pri vydaní tohto rozhodnutia vychádzal a ako vyhodnotil vykonané dôkazy. O odvolaní zo dňa 18. 12. 2013 podanom proti citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobcom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, pričom dôvody tohto odvolania korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby. Vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaným predchádzalo ústne pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 03. 04. 2014 pred správnym orgánom 2. stupňa, na ktoré boli okrem účastníkov konania predvolaní aj svedkovia T.I. A. V. L.. S. S. na základe žiadosti žalobcu o doplnenie dokazovania výsluchom týchto svedkov, pričom zo zápisnice o výsluchu svedka T. A. z uvedeného dňa vyplýva, že v inkriminovanom období dátumy si už presne nepamätal, bol starostom obce telefonicky zavolaný, aby vykonal v čase povodní práce na traktore 16245 a to pluhovanie, ktoré malo pomôcť odvádzať vody zo zatopeného územia za ulicou Vodárenská. Pluhovanie vykonával od usadlosti pána G., popri zadných plotoch záhrad rodinných domov. Dĺžka úseku bola cca 500 m, práce vykonával vo vode, keďže bola celá oblasť zatopená. Výška hladiny vody bola cca meter a dostávala sa aj do kabíny traktora. Pluhovanie vykonával raz smerom dole a raz smerom hore, po hlavnú cestu nedošiel. Za uvedenú prácu vystavil obci Slovenské Nové Mesto faktúru, ktorá bola zaplatená. Zároveň uviedol, že voda pretekala prúdom cez cestný priepust za obcou a to na cestu ešte nepretekala. V čase pluhovania sa na danom území nevykonávala žiadna iná činnosť. Nevedel sa vyjadriť, či bol priepust pod štátnou cestou prietočný pred povodňami, pretože tento bol zarastený kríkmi a nemal vedomosť ani o tom, aby bol daný príkaz na použitie ťažkej techniky starostom obce Slovenské Nové Mesto. Uviedol, že v uvedenom období došlo k prečerpávaniu vody prostredníctvom dvoch hadíc pravdepodobne dvoma čerpadlami, prečerpávanie si všimol, až keď po vykonaní pluhovania sa vracal z obce Borša späť do obce. Po vykonaní pluhovania voda pomaly klesala. Zastáva názor, že pluhovanie nemalo skoro žiadny vplyv na zaplavené územie. Pokiaľ ide o techniku, ktorú videl v blízkosti priepustu, boli to hasičské autá UDS, ktoré stáli na blízkej benzínovej pumpe. Zo zápisnice o výsluchu svedka L.. S. S. z toho istého dňa vyplýva, že v predmetnom období žiadne konkrétne práce nevykonával, ani neposkytol žiadnu techniku v súvislosti s povodňovou aktivitou, na otázku právneho zástupcu žalobcu uviedol, že predmetný cestný priepust nebol priepustný, resp. bol priepustný v obmedzenom rozsahu. Hasiči počas povodne ťažkou technikou z hlavnej cesty lyžicou z obidvoch strán tento priepust prečistili. Voda po prečistení priepustu za pomoci čerpadiel, hadicami umiestnenými ponad štátnu cestu klesla. Mal vedomosti o tom, že pán A. robil pluhovanie v domnení, že voda klesne, avšak podľa jeho názoru uvedené nebolo účinné, pôda vodu neabsorbovala. Nemal vedomosti o tom, kto dal príkaz na práce pri spriepustnení cestného priepustu a prečerpávaní vody, práce vykonávali hasiči, pričom myslí si, že to riadil starosta spolu s riaditeľom hasičov. Zo zápisnice z ústneho pojednávania tiež vyplýva, že zástupca hydromeliorácií sa vyjadril, že v premetnom území sa nenachádzajú žiadne hydromelioračné zariadenia, ktoré by boli v ich správe, toto stanovisko dal písomne a tvorí súčasť tejto zápisnice. Zástupca SVP, š. p. OZ Košice, Správa povodia Bodrogu potvrdil, že v predmetnom území nemajú žiadne toky vo svojej správe s tým, že písomné stanovisko doručí dodatočne s podpisom kompetentnej osoby. Zástupca Okresného úradu Trebišov, odbor krízového riadenia uviedol, že odbor civilnej ochrany a krízového riadenia viedol správne konanie z dôvodu nasadenia techniky záchrannej brigády HaZZ Humenné v k. ú. obce Z. D. O. v priepuste pod cestou I č. 79. Rozhodnutie správneho orgánu doložil v písomnej forme. Toto rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním, o ktorom už bolo rozhodnuté odvolacím správnym orgánom a pripojil aj kópiu tohto rozhodnutia. Z uvedenej zápisnice tiež vyplýva, že všetci prítomní sa odobrali na miestne šetrenie - ohliadku, na ktorej L.. S. poukázal na skutočnosť, že koryto toku Nová Roňava nebolo viditeľné voľným okom, pán A. konštatoval, že koryto toku bolo zasypané v období pred 20 - 30 rokmi. Súčasťou administratívneho spisu sú aj príkazy starostu obce č. 1 zo dňa 16. 05. 2010 č. j. 341/2010 na prípravu a plnenie úloh pri ochrane pred povodňami na území obce Slovenské Nové Mesto a rovnako aj príkaz starostu obce č. 2 zo dňa 01. 06. 2010 č. j. 369/2010 na prípravu a plnenie úloh pri ochrane pred povodňami na území obce Slovenské Nové Mesto. Z rozhodnutia Obvodného úradu Trebišov, odboru civilnej ochrany a krízového riadenia zo dňa 03. 09. 2013 č. ObÚ-TV-CO-2013/09184-12 vyplýva, že tento správny orgán nárok žalobcu na peňažnú náhradu škody na jeho majetku, ktorá vznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových záchranárskych prác pri povodniach v máji 2010 podľa jeho tvrdenia aj na základe príkazu Obvodného úradu Trebišov neuznáva. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že čerpadlo PV Sigma 400 zo záchrannej brigády HaZZ v Humennom, ktoré bolo nasadené v priestore Slovenské Nové Mesto bolo vyžiadané na zvládnutie mimoriadnej situácie Okresným riaditeľstvom HaZZ Trebišov na základe návrhu, nie príkazu krízového štábu Obvodného úradu Trebišov. S poukazom na jednotlivé konkrétne znenie ustanovení zák. č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov konštatoval, že príkazy súvisiace s výkonom a riadením záchranných prác na stupni obvod je oprávnený vydávať prednosta obvodného úradu. Z uvedených citácií vyplýva, že krízový štáb obvodného úradu nemá kompetencie a nemohol vydať príkaz na nasadenie čerpadla v danej lokalite. O nasadení čerpadla v danej lokalite rozhodol prednosta Obvodného úradu a riaditeľ OR HaZZ Trebišov a nie krízový štáb Obvodného úradu Trebišov, čím nie je splnená podmienka zákona pre priznanie nároku na peňažnú náhradu škody. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že skutočnosti uvádzané pánom D. o vytvorení umelého žľabu sa nezakladajú na pravde, keďže prečerpávanie vody čerpadlom Sigma 400 sa vykonávalo v priestore starého koryta rieky Roňava pri prekážke, ktorú tvoril priepust pod cestou 1. triedy č. 79, uvedené skutočnosti potvrdzujú katastrálne mapy a vyjadrenie starostu obce, že v danom koryte sa pri extrémnych dažďoch zhromažďuje a odvádza voda z okolitých pozemkov do rieky Bodrog. Na základe odborného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR k praktickej aplikácii zák. č. 7/2010 Z. z. bolo účastníkovi konania poskytnuté poučenie, že sa nejedná o škodu pri výkone záchranných prác, ale o povodňovú škodu. Tvrdenie žalobcu, že k zaplaveniu polí došlo iba vplyvom prečerpávania nie je pravdivé, keďže fotodokumentácia pred zahájením čerpania vody vysokovýkonným čerpadlom Sigma 400 dokazuje, že okolité polia boli už zaplavené vplyvom predchádzajúcich dažďov a preto nie je možné tvrdiť, že voda sa prečerpávala už do čiastočne zaplaveného územia. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu, odboru opravných prostriedkov zo dňa 07. 11. 2013 sp. zn. OU-KE-OOP5-2013/00043/BNK a nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 11. 2013. V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu sa konštatuje, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že písomný príkaz na použitie čerpadla PV Sigma 400 za účelom prečerpávania vody na pozemok M. D. krízovým štábom, resp. prednostom Obvodného úradu vydaný nebol, avšak z vyjadrení pplk. Mgr. Hlebaška, terajšieho riaditeľa OR HaZZ a Ing. Bala - vtedajšieho vedúceho odboru CO a KR vyplýva, a títo sa zhodli na tom, že nasadenie čerpadla Sigma do lokality Slovenské Nové Mesto nariadil vtedajší prednosta krízového štábu a zároveň aj prednosta obvodného úradu - išlo však o ústny príkaz. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia zároveň vyplýva, že z priloženej fotodokumentácie je preukázané čiastočné zaplavenie pozemkov susediacich s pozemkom M. D.. Na základe uvedeného je možné predpokladať, avšak z predloženej fotodokumentácie to nie je jednoznačne preukázané, že v čase pred nasadením čerpadla PV Sigma 400 bol pozemok M.Á. D. už čiastočne zaplavený. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva patrí osobe peňažná náhrada vo výške zodpovedajúcej miere obmedzenia jeho práva. Obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva počas povodňovej situácie nezakladá nárok na uznanie náhrady nad rámec povodňových škôd a škôd na nehnuteľnom majetku a hnuteľnom majetku osoby, ktoré vznikli v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových záchranných prác, ktoré nariadila obec alebo orgán ochrany pred povodňami. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia osoba je povinná škodu na majetku v jej vlastníctve, správe alebo užívaní, ktorá vznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác písomne oznámiť tomu, kto vydal príkaz na vykonávanie povodňových záchranných prác, alebo obci, na ktorej území sa poškodený majetok nachádzal počas povodne. Po márnom uplynutí ustanovenej lehoty podľa odseku 2 nárok na náhradu tejto škody zaniká. Za škodu na majetku spôsobenú v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác, zodpovedá štát. Peňažnú náhradu škody na majetku ustanovuje všeobecný predpis o náhrade škody. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia nárok na peňažnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva, za splnenú osobnú pomoc, škodu na majetku podľa odseku 3 alebo poskytnutý vecný prostriedok vzniká osobe len v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác. Nárok na peňažnú náhradu s uvedením dôvodov podľa odsekov 1 až 4 sa musí uplatniť do piatich pracovných dní od odvolania II. stupňa povodňovej aktivity podľa odseku 6. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia uplatnený nárok na peňažnú náhradu podľa odseku 5 posudzuje a ak sa nárok na peňažnú náhradu uzná, o výške uznanej peňažnej náhrady rozhoduje a) obec, ak nárok vznikol na základe príkazu obce, b) okresný úrad, ak nárok vznikol na základe príkazu orgánu ochrany pred povodňami, c) zrušené od 01. 10. 2013. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že toto bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Správne orgány podľa názoru súdu správne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Vychádzajúc z dôkazov, vykonaných v priebehu celého správneho konania, vyhodnotiac ich jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti súd konštatuje, že v danom prípade bolo preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na peňažnú náhradu v zmysle ods. 1 citovaného zákonného ustanovenia § 44 zákona č. 7/2010 Z. z. na základe príkazu č. 1 zo dňa 16. 05. 2010 obce Slovenské Nové Mesto v súvislosti so záchrannými a zabezpečovacími prácami v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v dôsledku zamokrenia jeho pozemku tak, ako je špecifikovaný v napadnutom rozhodnutí v dňoch 16. - 18. 05. 2010, keďže vody prečerpávané v nasledujúcich dňoch boli sústredené do depresie v trase bývalého koryta Nová Roňava a na zvýšení zamokrenia sa nepodieľali. Zamokrené boli predmetné pozemky na ploche 9,76 ha tak, ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku Ing. Jozefa Kutného č. 02/13 z apríla 2013, ktorý pri jeho vypracovaní vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Dušana Biža, znalca z odboru geodézia a kartografia č. 14/2012 zo dňa 29. 11. 2012, predmetom ktorého bolo polohopisné a výškopisné zameranie územia (parc. KN-C č. 636/1, č. 140/1 a č. 140/2 v katastrálnom území Z. D. O.) za účelom posúdenia vyššie uvedeného nároku žalobcu na peňažnú náhradu, znaleckého posudku Ing. Štefana Čeľovského, znalca z odboru poľnohospodárstvo zo dňa 19. 02. 2011 č. 01/2011, zameraného na vyčíslenie strát na poľnohospodárskych kultúrach podľa § 44 ods. 3 zákona č. 7/2010 Z. z., výsledku prehliadky terénu vrátane fotodokumentácie zo zatopených plôch, dokumentácie evidovanej na OÚ Slovenské Nové Mesto a príslušnej odbornej literatúry. Predmetom tohto konania je náhrada za škodu, ktorá vznikla vychádzajúc z ustanovenia § 44 ods. 5 zákona č. 7/2010 Z. z. len v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác na základe príkazu obce. Aj keď z písomného stanoviska Obvodného úradu Trebišov zo dňa 21. 06. 2012 a 22. 10. 2012 vyplýva, že prednosta Obvodného úradu Trebišov žiadny písomný príkaz na konkrétne nasadenie síl a prostriedkov v katastrálnom území Slovenské Nové Mesto v predmetnom období nevydal a že príkazy, ktoré vydával, smerovali ku koordinácii nasadzovania síl a prostriedkov v rámci okresu podľa požiadaviek jednotlivých starostov, ktorí určovali konkrétne miesta nasadenia a že za krízový štáb obvodného úradu bol pre rozhodovanie o nasadzovaní čerpadiel určený vtedajší riaditeľ OR HaZZ Trebišov, uvedené bolo vyvrátené na pojednávaní dňa 31. 08. 2013, ktoré sa konalo na Obvodnom úrade Trebišov v správnom konaní, vedenom o nároku žalobcu na peňažnú náhradu v zmysle § 44 ods. 5, 6 písm. c) zákona č. 7/2010 Z. z., ktorá vznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác na základe príkazu krízového štábu, za prítomnosti pplk. Mgr. Hlebaška, vtedajšieho riaditeľa OR HaZZ a Ing. Bala, vtedajšieho vedúceho odboru CO a KR, ktorí ako členovia vtedajšieho krízového štábu zhodne potvrdili, že nasadenie čerpadla Sigma do lokality Slovenské Nové Mesto nariadil vtedajší prednosta - prednosta krízového štábu, pričom išlo o ústny príkaz. Uvedené vyplýva z informácie poskytnutej Obci Slovenské Nové Mesto Okresným úradom Trebišov, odborom krízového riadenia zo dňa 04. 11. 2013, ako aj rozhodnutia Obvodného úradu Trebišov, odboru civilnej ochrany a krízového riadenia zo dňa 03. 09. 2013 č. ObÚ-TV-CO-2013/09184-12, ktoré listiny sú súčasťou administratívneho spisu. Vychádzajúc z uvedeného považoval súd námietky žalobcu obsiahnuté v podanej žalobe za nedôvodné. Správne orgány v priebehu správneho konania vykonali rozsiahle dokazovanie tak, ako je špecifikované v napadnutom rozhodnutí žalovaného, v odvolacom konaní toto doplnili aj výsluchom žalobcom navrhnutých svedkov, ktorí však závery správnych orgánov nevyvrátili. Vykonané dôkazy vyhodnotili v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Keďže žalobca v priebehu správneho konania nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé spochybniť zistený skutkový stav a z neho vyvodený právny záver, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250j ods. 1 O. s. p. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011) žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 250f O. s. p. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s § 250k ods. 1 O. s. p., pretože tento v konaní úspešný nebol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.