Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/87/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200822 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200822.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: C. G., O. XX, O., práv. zast.: JUDr. Dušan Antol, advokát, Hlavná 108, Košice proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného z 03.07.2014 č. 37507-3/2014-BA takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Správny orgán prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava rozhodnutím č. XXXX-XX/XXXX- A. zo dňa 10.04.2014 podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 27.10.2010 v sume 1.489,- eur určenej podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný správny orgán - Sociálna poisťovňa, ústredie a tento rozhodnutím č. 37507-3/2014-BA zo dňa 03.07.2014 odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava potvrdil. Žalované rozhodnutie bolo zvolenému zástupcovi žalobcu doručené dňa 10.07.2014. Včas podanou žalobou zo dňa 14.07.2014 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na nové prejednanie a nové rozhodnutie. Žalobu odôvodnil tým, že dátum choroby z povolania tak na základe znaleckého posudku D.. G.. R., V.. a rozhodnutia súdu bol určený dňom 17.02.1994. Tento dátum je zhodný s dátumom, ku ktorému sa príslušné tlačivo Hlásenie choroby z povolania odosiela do príslušných registrov na registráciu. Rovnaký postup tvrdí poškodený aj v jeho v prípade. Až druhý dátum spojený so splnením zákonných kritérií je odškodniteľný, ku ktorému sa choroba z povolania „hlási“ - od tohto dátumu vždy iba do budúcnosti. Súčasne musí byť splnená aj posledná podmienka, aby sa poškodenému príslušné tlačivo dostalo do dispozičnej sféry a mohol si svoje oprávnené nároky uplatniť. Metodický pokyn na hlásenie chorôb z povolania preukazuje, že dátum prvého zistenia znamená „chorobu“ ako tzv. všeobecné ochorenie, ktoré sa až neskôr po jej priznaní hlási ako tzv. profesionálne ochorenie, k dátumu priznania, v tomto prípade už choroby z povolania v odškodniteľnom stupni. Ak by skutočne bol zdravotný stav ustálený už k dátumu 27.10.2010, ale súčasne aj pri splnení všetkých klinických a laboratórnych znakov, ako aj poznanie pracovnej anamnézy, prípadne ďalších kritérií, potom by bola povinnosť klinického pracovného lekára vydať Hlásenie o chorobe z povolania, ako aj lekársky posudok pre účely sťaženia spoločenského uplatnenia už v októbri 2010. Ale pokiaľ neboli všetky zákonné kritériá splnené, potom nie je prípustné s termínom „ustálený“ ako hmotnoprávna podmienka slúžiaci výlučne pre právny účel manipulovať alebo ho bez opory v právnej úprave posúvať alebo zamieňať. Dátum 27.10.2010 by mohol byť nanajvýš spájaný s termínom „stabilizácia“ zdravotného stavu slúžiaci pre medicínsky účel, ale v žiadnom prípade nie zameniteľný s termínom „ustálený“. Kým nie je o chorobe z povolania rozhodnuté a správnosť postupu o priznaní choroby z povolania potvrdená (§ 2 vyhlášky č. 504/2006 Z.z.), potom nie je možné pred tento dátum určiť ani ustálenie zdravotného stavu, ktorý de facto i de iure vyjadruje súčasne aj odškodniteľný stupeň i vznik poistnej udalosti súčasne. Z odborného i právneho posúdenia správny môže byť iba dátum 11.01.2012. Uvedenými argumentmi žalobca preukazuje nezákonnosť vydaného rozhodnutia, ak žalovaný datuje chorobu z povolania od 27.10.2010 a nerešpektuje právoplatné Hlásenie o chorobe z povolania, ako aj lekársky posudok z 11.01.2012. Deň 11.01.2011 uvedený aj v lekárskom posudku v zhode s dátumom priznania 11.01.2011 je aj v súlade s § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 437/2004 Z.z. o odškodňovaní. Z tohto dôvodu vydané rozhodnutie je nezákonné a žalobcu poškodzuje tým, že sa mu nepriznala správna hodnota bodov pre rok 2012 vo výške 15,72 eur za jeden bod. Choroba z povolania nadobúda odškodniteľný stupeň až dňom jej priznania a jeho účinky smerujú ex nunc. Žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/36/98, ktorý podľa žalobcu preukazuje, že nie prvý dátum ako dátum prvého zistenia, ale až posledný dátum ako dátum priznania je aktom o vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností, ktorým sa vytvára nový právny stav, ktorý predtým neexistoval. Žalobca sa domnieva, že žalovaný nesprávne vyhodnotil obsah nového vzoru tlačiva od 01.01.2004 a jednotlivé termíny. Z praxe riešených prípadov je známe, že podľa platnej právnej úpravy - Úprava Mzd, časť III., bod 14 termín - rozošle ho, za obdobie do 31.12.2003 žalovaný vždy rešpektoval, ale od 01.01.2004 už nerešpektuje. V danom prípade pobočka vôbec nezistila presne a úplne skutočný stav veci, keď nezohľadnila všetky skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov a nevykonala dokazovanie v potrebnom rozsahu. Žalovaný síce ustanovil vo veci znalca - D.. G.. T., D.., ktorý však ako nekompetentný znalec bez odborných a kvalifikačných predpokladov pre odvetvie choroby z povolania dospel k nesprávnym až absurdným odborným i právnym záverom. Okrem toho žalovaný neumožnil žalobcovi oboznámiť sa s obsahom znaleckého posudku a tak žalobca nevedel zaujať stanovisko k veci samej a ešte pred vydaním rozhodnutia navrhnúť odstrániť existujúce rozpory. Žalovaný sa nevysporiadal ani s tvrdením o nepoužiteľnosti kritérií WHO a MKCH-10 pri chorobách z povolania a tohto omylu sa naďalej dopúšťa aj posudkový lekár žalovaného. Žalovaný nesprávne porovnáva položku 285 slúžiacu úplne inému účelu s kapitolou VII, oddiel B, položka 4, 5 a 6, ktorej závery nesprávne aplikuje na poškodenie zdravia žalobcu priznaním choroby z povolania, kde je jediný možný postup (ius cogens) na hodnotenie podľa položky 61, IV. časti prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. Žalobca poukazuje aj na závery súdnej praxe, podľa ktorých sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov, ktorým bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené v lekárskom posudku, možno primerane zvýšiť až na dvojnásobok, avšak nemožno ju znížiť. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 06.08.2014 opakovane uvádza to, čo je obsahom správnych rozhodnutí a ďalej uvádza, že podľa § 83 zákona štvrtej hlavy, prvého dielu vymedzenie pojmov na účely úrazových dávok, poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. Pre priznanie úrazových dávok v dôsledku choroby z povolania je rozhodujúcou skutočnosťou deň, kedy bola choroba z povolania, ktorá je zaradená do zoznamu chorôb z povolania podľa prílohy č. 1 k zákonu, zistená príslušným zdravotníckym zariadením, v takýchto prípadoch KPL a KT. V zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. sa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje podľa lekárskeho posudku spracovaného podľa § 7 a § 8 zákona č. 437/2004 Z.z. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. KPL a KT v posudku zo dňa 11.01.2011 uviedla dátum ustálenia zdravotného stavu - 27.10.2010. Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava správne určila hodnotu bodu v sume 14,89 eur ustanovenej pre rok 2010. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný sa v novom konaní riadil právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedeným v rozsudku zo dňa 12.06.2013, odborné posúdenie rozsahu poškodenia (straty sluchu) u žalobcu žiadal od nezávislého súdneho znalca, ktorý sa v zhode s posudkovými lekármi žalovaného nestotožnil s rozsahom poškodenia zdravia u žalobcu na úrovni ťažkej nedoslýchavosti. Žalovaný zároveň rešpektoval súdnym znalcom stanovený spôsob hodnotenia menej závažných foriem sluchovej straty. Záverom vyjadrenia žalovaný navrhuje žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Na uvedené vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 11.08.2014 a v ňom uviedol, že nie zmenou právnej úpravy alebo zmenou kritérií na priznávanie chorôb z povolania došlo k zmene hodnotenia poškodeného sluchu pri profesionálnom poškodení, ako sa to snaží podsunúť žalovaný. V prílohe č. 1 časti IV Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania v bode 61 sa slová ťažká nedoslýchavosť nahrádza slovom nedoslýchavosť. Uvedená zmena posilnila právnu istotu a domnieva sa, že žalovaný celú vec nesprávne posúdil, pokiaľ začal spochybňovať postupy Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie a porovnávať ich s kritériami podľa WHO použiteľnými pre iný účel - pre posúdenie invalidných dôchodkov. WHO hodnotenie je pre účel invalidného konania zo všeobecných príčin a klinický pracovný lekár už ho neberie do úvahy z hľadiska hodnotenia choroby z povolania. Žalovaný namietajúc v položke 61 slovo „ťažká“ nezohľadnil to, že uvedené nie je najvhodnejšie, nakoľko znevýhodňuje pacientov a poškodených, ktorí majú strmo klesajúce audiometrické krivky nad frekvenciou 2000Hz. Predkladaný záznam preukazuje, že žalovaný mieni pristúpiť k odškodňovaniu zrejme po vypracovaní nového lekárskeho posudku so zvýšením bodového hodnotenia. Navrhuje, aby pred rozhodnutím vo veci samej bolo zo strany súdu nariadené znalecké dokazovanie, aby vo veci hodnotenia vypracovaného lekárskeho posudku bol odstránený doterajší rozpor. Takisto je nutné odstrániť rozpor týkajúci sa odškodniteľného stupňa, pretože žalobca preukázal, že chorobu z povolania v odškodniteľnom stupni má až od 04.07.2011 a nie od 07.04.2010, čo má dopad aj na určenie správnej hodnoty za bod, ktorá musí byť platná pre rok 2011. Lekársky posudok nemôže byť vypracovaný skôr, ako je o chorobe z povolania rozhodnuté, t.j. pred dátumom 04.07.2011. Správne priznaná hodnota za jeden bod má byť platná pre rok 2011 v sume 15,38 eur. Žalobca ďalej citoval pasáže rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžso/10/2012 zo dňa 27.03.2013 a poukázal aj na závery rozsudku Európskeho súdneho dvora z 13.01.2004 vo veci C-453/00 Kuhne und Heinz. Uviedol, že náprava rozhodnutia správneho orgánu, ktoré nezodpovedá konformnému výkladu komunitárneho práva je teda - vo väčšej, či menšej miere - tiež vecou verejného záujmu a určité typy nekonformných aktov budú musieť byť zrušené z úradnej povinnosti. Súdny dvor stanovuje - ako korektív takéhoto postupu - ochranu práv nadobudnutých v dobrej viere. Žalovaný sa k uvedenému podaniu žalobcu vyjadril listom zo dňa 10.10.2014 a v ňom uviedol, že s účinnosťou od 01.08.2014 sa novelizoval zákon č. 437/2004 Z.z. tak, že sa mení a dopĺňa príloha č. 1 - Sadzby bodového hodnotenia v časti IV, v bode 61, v ktorom sa slová ťažká nedoslýchavosť nahrádza slovom nedoslýchavosť. Nové konanie o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia so zohľadnením zmenenej právnej úpravy od 01.08.2014 je možné len po predložení nového lekárskeho posudku, v rámci ktorého bude akceptované nové hodnotenie porúch sluchu aj zo strany Sociálnej poisťovne. Žalovaný nepovažuje za potrebné, aby súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, a konajúc v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, po výsluchu povereného zástupcu žalovaného na nariadenom pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného dospel k záveru, že žalobe žalobcu v medziach žaloby nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno - právne a procesno - právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej. Z obsahu žalovaného rozhodnutia, ktorý je zhodný s obsahom administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že Sociálnej poisťovni, pobočke Rožňava bol spolu so žiadosťou o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného doručený Posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 11. januára 2011 (ďalej len „posudok zo dňa 11. januára 2011“) vyhotovený G.. C. F., lekárom Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie (ďalej len „KPL a KT“), Fakultná nemocnica s poliklinikou, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, v Košiciach (ďalej len „posudzujúci lekár“). Predmetom posudku je bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného podľa prílohy č. 1, časť II a IV k zákonu č. 437/2004 Z.z. - položka 61 - porucha sluchu z hluku. Strata sluchu spôsobená hlukom v rozsahu 420 bodov. Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava na základe lekárskeho posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 12. mája 2011 vydala rozhodnutie č. XXXX-XX/XXXX-A. zo dňa 29. júla 2011 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 29. júla 2011“), ktoré v rámci odvolacieho konania Sociálna poisťovňa, ústredie preskúmala a rozhodnutím č. XXXXX- X/XXXX-R. zo dňa 29. septembra 2011 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 29. septembra 2011“) potvrdila a poškodenému nepriznala nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 27. októbra 2010. KPL a KT v posudku zo dňa 11. januára 2011 ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného položkou 61 - porucha sluchu z hluku - 420 bodov. Podľa zákona č. 437/2004 Z.z. a prílohy č. 1 časť VI. k tomuto zákonu je ako klasifikácia uvedenej položky uvedená ťažká nedoslýchavosť až hluchota z hluku. Žalobca podal na Krajský súd v Košiciach žalobu na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 29. septembra 2011. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 7S/150/2011-39 zo dňa 23. mája 2012 (ďalej len „rozsudok zo dňa 23. mája 2012“) zamietol žalobu. Žalobca sa proti rozsudku zo dňa 23. mája 2012 odvolal. Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 10So/49/2012 zo dňa 12. júna 2013 (ďalej len „rozsudok zo dňa 12. júna 2013“) zmenil rozsudok zo dňa 23. mája 2012 tak, že rozhodnutie zo dňa 29. septembra 2011 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z rozsudku vyplýva, že pokiaľ posudkoví lekári pri kontrole bodového ohodnotenia nároku poškodeného dospeli k inému názoru, než aký bol obsiahnutý v lekárskom posudku, mala Sociálna poisťovňa postupovať podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. a mala požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa zákona č. 382/2004 Z.z. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 18. septembra 2013 č. XXXX- XX/XXXX-R. (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 18. septembra 2013“) na základe právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. júna 2013 zrušil rozhodnutie zo dňa 29. júla 2011 a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie. Na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. júna 2013 požiadal Odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava znalca D.. G.. K. T., D.. (ďalej len „znalec“), prednostu Kliniky ORL a chirurgie hlavy a krku v G., o vypracovanie znaleckého posudku na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pre poškodeného. Znalec v znaleckom posudku č. X/XX zo dňa 15. januára 2014 (ďalej len „znalecký posudok“) uvádza, že „pri spracovaní lekárskeho posudku je správne postupovať len inštančným a zákonným spôsobom a použiť platnú legislatívu. Nie je možné modifikovať, vytvárať, vysvetľovať, ..... existujúci právno- legislatívny stav.“ Znalec v znaleckom posudku konštatuje, že „na základe komplexného vyšetrenia sluchu u osoby s priznanou chorobou z povolania - profesionálnou poruchou sluchu (podľa IV. časti Prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z.) sa pri stanovení počtu bodov SSU použije taký istý postup aký sa používa pri stanovení počtu bodov pre SSU osoby s poruchou sluchu uvedenou v II. časti Prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. - Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch poukazujúc na ust. § 4 ods. 1, 2, 3 a ust. § 10 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 437/2004 Z.z.“ Ďalej argumentoval, že pri dokázanej ľahkej a stredne ťažkej poruche sluchu z hluku použijú posudkoví lekári položku č. 285a - ľahká obojstranná nedoslýchavosť s počtom bodov 50 - 100 a položku 285b - stredne ťažká obojstranná nedoslýchavosť s počtom bodov 100 - 200, časti II - Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z., nakoľko podľa § 4 ods. 3 uvedeného zákona tieto položky možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie porovnať s poškodením sluchu v dôsledku choroby z povolania. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava v Kontrole bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 3. apríla 2014 uvádza, že nesúhlasí s hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré vypracovala Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach dňa 11. januára 2011, pričom svoj nesúhlas zdôvodnil tým, že „u posudzovaného ide o chorobu z povolania - Porucha sluchu z hluku, kde ide o celkovú stratu sluchu podľa Fowlera 50,4 %, čiže ide o stredne ťažkú nedoslýchavosť. V predloženom lekárskom posudku KPL a KT Košice zo dňa 11. januára 2011 je uvedená položka 61 - porucha sluchu z hluku s počtom bodov 420. Podľa zákona č. 437/2004 Z.z. uvedená položka patrí pre ťažkú nedoslýchavosť až hluchotu, v danom prípade ide o stredne ťažkú nedoslýchavosť. SP, pobočka Rožňava prípisom zo dňa 10. marca 2011, ktoré uvedené klinické pracovisko prevzalo dňa 21. marca 2011 požiadala o vyjadrenie sa k nezhode s posudkovým lekárom SP pobočky. V stanovenej lehote 8 dní, ani k dnešnému dňu toto pracovisko nereagovalo na našu žiadosť. Vzhľadom na záver Najvyššieho súdu SR č. 10So/49/2012, znaleckého posudku a listu SP ústredie, Bratislava, zo dňa 3. februára 2014 prirovnávam k položke 285b - Stredne ťažká obojstranná nedoslýchavosť, časti II. sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch, tieto položky možno z hľadiska spoločenského uplatnenia najlepšie porovnať s poškodením sluchu v dôsledku choroby z povolania sme určili počet bodov 100.“ Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava vydala rozhodnutie zo dňa 10. apríla 2014, ktorým poškodenému priznala nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 27. októbra 2010 v sume 1 489,- eur. Na základe odvolania žalobcu posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava posúdil dôvody odvolania, a pretože žalobca nepredložil žiadne nové odborné vyšetrenia, nevyhovel odvolaniu a posudkový spis predložil na posúdenie posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Prešove. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Prešove v Kontrole bodového ohodnotenia choroby z povolania na účely sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 20. júna 2014 uvádza, že nesúhlasí s hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré vypracovala Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach dňa 11. januára 2011. V zdôvodnení nesúhlasu posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia posudková lekárka uviedla: „Posudková lekárka SPÚ opätovne konštatuje, že u posudzovaného ide o chorobu z povolania - Poruchu sluchu z hluku, s celkovou stratou sluchu podľa Fowlera 50,4 %, čiže ide o strednú nedoslýchavosť podľa súdneho znalca (41-55 dB) (teda ešte nie o stredne ťažkú nedoslýchavosť, ktorá je podľa WHO kritérií, podľa ktorých sa sluchové poruchy hodnotia výpočtom straty sluchu vo frekvenciách 500, 1000 a 2000 Hz, vyjadrené v decibeloch - dB a platí pre rozpätie 56-70 dB). V predloženom lekárskom posudku KPL a KT Košice zo dňa 11. januára 2011 je uvedená položka 61 - porucha sluchu z hluku s počtom bodov 420. Podľa zákona č. 437/2004 Z.z. uvedená položka patrí pre ťažkú nedoslýchavosť až hluchotu (71- 90 dB - ťažká., nad 91 dB veľmi ťažká., 100 dB - hluchota), v danom prípade ide o strednú nedoslýchavosť. (41-55 dB) Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava, prípisom zo dňa 10. marca 2011, ktoré uvedené klinické pracovisko prevzalo dňa 21. marca 2011 požiadala o vyjadrenie sa k nezhode s posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky v Rožňave. KPL a KT v Košiciach sa v stanovenej lehote k problematike nevyjadrila. Vzhľadom na záver Najvyššieho súdu SR č. 10So/49/2012, znaleckého posudku a listu Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava, zo dňa 3. februára 2014, ktorým bol posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka, Rožňava usmernený postupovať podľa návrhu znalca, prirovnal poškodenie sluchu z hluku k položke 285b - stredne ťažká obojstranná nedoslýchavosť, časti II. sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch, nakoľko tieto položky možno z hľadiska spoločenského uplatnenia najlepšie porovnať s poškodením sluchu v dôsledku choroby z povolania. Ako je vyššie dokumentované, bola určená dolná hranica rozpätia vzhľadom k poškodeniu sluchu v strednom stupni a nie v stredne ťažkom stupni. Vzhľadom na to, že znalec sám považuje modifikovanie právneho stavu za neprípustné, je dané riešenie aj podľa môjho názoru pre posudzovaného priaznivé. Týmto sa stotožňujem s kontrolou bodového hodnotenia posudkového lekára SPP Rožňava, ako aj so záverom súdneho znalca.“ Je nesporné, že KPL a KT v posudku zo dňa 11. januára 2011 uviedla ako dátum ustálenia zdravotného stavu dátum 27. októbra 2010. Podľa názoru súdu sa žalovaný vo veci žalobcu riadil právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedeným v rozsudku zo dňa 12. júna 2013, odborné posúdenie rozsahu poškodenia straty sluchu žalobca žiadal od nezávislého súdneho znalca, ktorý sa v zhode s posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne nestotožnil s rozsahom poškodenia zdravia u žalobcu na úrovni ťažkej nedoslýchavosti. Žalovaný súčasne rešpektoval súdnym znalcom stanovený spôsob hodnotenia menej závažných foriem sluchovej straty. Náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia upravuje ust. § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého má poškodený nárok na uvedené dávky podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je s účinnosťou od 1. augusta 2004 zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“). Podľa ust. § 1 zákona č. 437/2004 Z.z. tento zákon ustanovuje a) podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, b) vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len „lekársky posudok“) a jeho náležitosti, c) zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. V ďalších ustanoveniach potom zákon vymedzuje základné pojmy (bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia) a pojmy na účely tohto zákona (poškodenie na zdraví, poškodený, poskytovateľ náhrady - § 2), upravuje náhradu za bolesť (§ 3), náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 4), výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5), lekársky posudok (§ 7), zásady na hodnotenie bolesti (§ 9) a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10). Podľa ust. § 83 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení jeho štvrtej hlavy, prvého dielu vymedzenie pojmov na účely úrazových dávok, poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. sa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje podľa lekárskeho posudku spracovaného podľa § 7 a § 8 zákona č. 437/2004 Z.z. Podľa ust. § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. sa lekársky posudok vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Čo sa týka námietok žalobcu - pokiaľ ide o moment, kedy dochádza k sťaženiu spoločenského uplatnenia, je potrebné poukázať na časť odôvodnenia judikátu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/146/2011 zo dňa 03.10.2011, kde tento vyslovil názor, podľa ktorého k sťaženiu spoločenského uplatnenia dochádza, ak následkom úrazu alebo iného poškodenia na zdraví, prípadne zhoršením ich následkov nastanú v zdravotnom stave poškodeného také zmeny, ktoré majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony. Či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali je možné zistiť, ak je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je možné vykonať jeho posúdenie. Sťaženie spoločenského uplatnenia teda vzniká až v tejto dobe. V prejednávanej veci došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu dňa 27.10.2010, čo vyplýva z posudku Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie zo dňa 11.01.2011, čo uviedol aj žalovaný vo svojom rozhodnutí. Vo veci bol predložený znalecký posudok č. X/XX zo dňa 15.01.2014 vypracovaný D.. G.. K. T., D.. ako rozhodujúci faktor, ktorého závery, pokiaľ ide o určenie rozsahu bodového ohodnotenia, sú zhodné so závermi posudkových lekárov správneho orgánu. Preto vychádzajúc z vyššie uvedeného Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava správne určila hodnotu bodu v sume 14,89 eur, ktorá bola stanovená pre rok 2010. Vzhľadom na vyššie uvedené je možné uzavrieť, že žalovaný postupoval pri určení hodnoty bodu podľa dátumu ustálenia zdravotného stavu stanoveného KPL a KT v posudku zo dňa 11. januára 2011 a pri určení rozsahu bodového ohodnotenia podľa záverov nezávislého a nestranného súdneho znalca, ktorý vo veci podal znalecký posudok. K námietke žalobcu o neumožnení oboznámenia sa s predmetným znaleckým posudkom súd uvádza, že podľa ust. § 190 ods. 1 zákona účastníci konania aj ich zástupcovia majú právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisky, odpisy a na požiadanie a vyhotovenie fotokópie okrem údajov o zdravotnom stave účastníka konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že listom zo dňa 07.04.2014 bolo žalobcovi oznámené meno znalca. Právny zástupca žalobcu bol listom z 23.05.2014 vyzvaný, aby špecifikoval rozsah zastupovania so súhlasom žalobcu oboznamovať sa s údajmi o zdravotnom stave žalobcu. Do 30.05.2015 nebol Sociálnej poisťovni doručený súhlas žalobcu oboznamovať sa s údajmi o zdravotnom stave žalobcu. Žalobca (v skutočnosti právny zástupca žalobcu) spolu s odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného predložil plnú moc bez špecifikácie a bez súhlasu žalobcu oboznamovať sa s údajmi o zdravotnom stave žalobcu až dňa 13.05.2014. Plná moc žalobcu so súhlasom žalobcu oboznamovať sa s údajmi o zdravotnom stave žalobcu bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočke Rožňava až listom právneho zástupcu žalobcu z 28.07.2014. Následne bol znalecký posudok D.. G.. K. T., D.. zo dňa 15.01.2014 doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 01.08.2014. Pretože ako z vyššie uvedeného vyplýva, do 30.05.2014 nebolo Sociálnej poisťovni, pobočke Rožňava doručený súhlas žalobcu oboznamovať sa s údajmi o zdravotnom stave žalobcu, nemohla Sociálna poisťovňa, pobočka doručiť právnemu zástupcovi žalobcu predmetný znalecký posudok D.. G.. K. T., D.. z 15.01.2014. Preto súd námietku žalobcu spočívajúcu v jeho tvrdení o neumožnení sa oboznámiť s predmetným znaleckým posudkom nemohol považovať za dôvodnú, pretože právny zástupca žalobcu sám zavinil, že znalecký posudok mu bol doručený až dňa 01.08.2014 bezodkladne po tom, ako doručil plnú moc na zastupovanie žalobcu Sociálnej poisťovni, pobočke Rožňava. Preto na základe uvedeného súd vyhodnotil túto žalobnú námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že mu nebolo umožnené oboznámiť sa s predmetným znaleckým posudkom ako nedôvodnú. Záverom súd poznamenáva, že podľa ust. § 172 ods. 1 prvá veta zákona na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Preto súd z vyššie uvedených dôvodov na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, na ktoré aplikoval zistený skutkový stav, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj postup žalovaného v správnom konaní bol v súlade so zákonom, preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania súd nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.