Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/89/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200838 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200838.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci žalobcu FITI PLUS s.r.o., so sídlom Hroncová 5, 040 01 Košice, IČO: 45 383 219, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gorej legal, s.r.o. so sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/276653/2014/5309 z 13.06.2014, takto r o z h o d o l : Podľa § 250j ods. 1 písm. a), e) O. s. p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100303/1/276653/2014/5309 z 13.06.2014, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801404/5/922974/2014 z 11.03.2014 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v celkovej sume 592,79 Eur, titulom trov právneho zastúpenia vo výške 522,79 Eur a náhrady súdneho poplatku v sume 70,- Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobou zo 14.07.2014 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného z 13.06.2014, ktorým žalovaný ako orgán správy daní druhého stupňa podľa zákona č. 330/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v konaní podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov potvrdil podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801404/5/922974/2014 z 11.03.2014, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 217.170,14 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2012. 2. Prvostupňové rozhodnutie z 11.03.2014, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 217 170,14 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2012 oprel Daňový úrad Košice o výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za uvedené zdaňovacie obdobie (apríl 2012), o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9801404/5/288501/2014 zo dňa 27.01.2014, ktorý bol žalobcovi ako daňovému subjektu doručený dňa 03.02.2012. Ako to konštatoval Daňový úrad Košice v odôvodnení rozhodnutia z 11.03.2014, z obsahu dokazovania vykonaného v rámci daňovej kontroly vyplynulo, že žalobcom deklarované obchodné transakcie, ktoré mali byť vykonané spoločnosťami AMERA s.r.o. a EJKON s.r.o. sa reálne neuskutočnili. Predmetné obchodné transakcie boli podľa správcu dane účelovo vytvorené, nie za ekonomickým účelom, ale výlučne s cieľom získania finančnej výhody na dani z pridanej hodnoty. Správca dane z výsledkov daňovej kontroly u žalobcu vyvodil záver, že zo strany žalobcu nebolo preukázané splnenie podmienok pre odpočítanie dane podľa zákona č. 222/2204 Z.z. v znení neskorších predpisov v sume 217 170,15 Eur z faktúr, ktorými bol deklarovaný nákup tovaru a materiálu a dodanie služieb od hore uvedených spoločností. 3. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane z 11.03.2014 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 271 170,14 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2012, ktoré odôvodnil konštatovaniami o porušení dotknutých ustanovení daňového poriadku zo strany správcu dane vzťahujúcimi sa na doručovanie písomností elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku v právnej nadväznosti na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. V tejto súvislosti žalobca argumentoval v odvolaní z 26.03.2014 nasledovne: -„Daňový subjekt predovšetkým namieta hrubé porušenie zásad správy daní vyjadrených v ustanovení § 3 odsek 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok (ďalej len „Daňový poriadok“, alebo „DP“), a to zásady legality a zásady úzkej súčinností správcu dane s daňovým subjektom. Porušenie vyššie uvedených zásad vidí daňový subjekt v postupe správcu dane v daňovom konaní, ktoré prakticky neprebehlo a daňovému subjektu vôbec nebolo umožnené realizovať svoje procesné oprávnenia. - Spoločne so zásielkou obsahujúcou napádané rozhodnutie si daňový subjekt prevzal aj zásielku správcu dane obsahujúcu oznámenie správcu dane zo dňa 05.03.2014, v ktorom správca dane informoval daňový subjekt, že jeho Vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 27.01.2014 údajne nebolo správcovi dane doručené v stanovenej lehote elektronickými prostriedkami, na základe čoho sa na predmetné podanie daňového subjektu bude s odkazom na ustanovenie § 13 odsek 7 DP prihliadať akoby nebolo podané. - S postupom správcu dane, ktorým vyhodnotil, že vyjadrenie daňového subjektu k protokolu z daňovej kontroly nebolo podané, daňový subjekt principiálne nesúhlasí. Daňový subjekt predmetné podanie - vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly zaslal správcovi dane elektronickými prostriedkami z e- mailového účtu [email protected] mailom dňa 24.02.2014, pričom toho elektronické podanie daňový subjekt doplnil podaním v listinnej podobe odoslaným na poštovú prepravu v totožný deň. Na dôkaz o uvedených skutočnostiach daňový subjekt predkladá výtlačok z e-mailového konta [email protected] ako aj kópiu podacieho lístka. - Je pravdou, že ustanovenie § 14 odsek 1 DP predpisuje daňovému subjektu povinnosť doručovať správcovi dane spôsobom uvedeným v ustanovení § 13 odsek 5 DP, avšak iný spôsob doručenia zo strany daňového subjektu Daňový poriadok nijakým spôsobom nesankcionuje a už vôbec nie spôsobom ako to uviedol správca dane vo svojom oznámení zo dňa 05.03.2014, odoslanom na poštovú prepravu až dňa 10.03.2014. Podľa ustanovenia § 13 odsek 6 Daňového poriadku cit.: „Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ak nebolo podané spôsobom podľa odseku 5, alebo podanie urobené telefaxom je potrebné doručiť aj v listinnej forme, a to do piatich pracovných dní od odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami alebo telefaxom, inak sa považuje za nedoručené.“ Z citovaného ustanovenia Daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že ak daňový subjekt nepodáva podanie spôsobom uvedeným v ustanovení § 13 odsek 5 DP, ale podanie urobil elektronickými prostriedkami, bol povinný ho doplniť v lehote 5 pracovných dní. Až v prípade, že by daňový subjekt svoje elektronické podanie urobené inak ako spôsobom uvedeným v § 13 odsek 5 DP nedoplnil v lehote 5 pracovných dní, až potom by bol správca dane oprávnený prihliadať na predmetné podanie ako na nedoručené. Daňový subjekt však svoje podanie zo dňa 24.03.2014 urobil elektronicky (aj keď inak ako podľa § 13 odsek 5 DP) a aj ho v zákonom stanovenej lehote doplnil odoslaním na poštovú prepravu (v totožný deň 24.03.2014). Z ktorého ustanovenia Daňového poriadku správca dane čerpal, keď dospel k záveru, že na podanie daňového subjektu - vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly sa prihliada akoby nebolo podané, tak nie je zrejmé. Tento záver totiž nevyplýva ani z ustanovenia § 13 odsek 7 DP, na ktorý správca dane vo svojom oznámení zo dňa 05.03.2014 odkazoval. - S poukazom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode tohto odvolania je zrejmé, že správca dane postupoval mimo rámec ustanovení Daňového poriadku a v rozpore so zákonom neprihliadal na také podanie daňového subjektu (vyjadrenie k protokolu zo dňa 24.02.2013) na ktoré prihliadať mal. Správca dane tak opomenul aj postup podľa ustanovenia § 68 odsek 3 DP, a to najmä prerokovať s daňovým subjektom pripomienky a dôkazy uvedené v jeho vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly a následne vykonať daňovým subjektom navrhnuté dôkazy. - V tejto súvislosti daňový subjekt namieta aj postup správcu dane, ktorý svoje oznámenie datované dňom 05.03.2014 odoslal daňovému subjektu na poštovú prepravu dňa 10.03.2014, pričom napádané rozhodnutie vydal hneď v nasledujúci deň 11.03.2014. Uvedeným postupom správca dane úplne znemožnil daňovému subjektu reagovať na nenáležitý výklad ustanovení Daňového poriadku, a teda znemožnil daňovému subjektu akýkoľvek pokus ovplyvniť nezákonný postup správcu dane. Je prinajmenšom zvláštne, že pokiaľ správca dane niečo od daňového subjektu potrebuje, nemá najmenší problém ho so svojimi požiadavkami kontaktovať telefonicky. Ale v prípade, že hodlá vyhodnotiť riadne podanie daňového subjektu ako nepodané, neunúva sa o tejto skutočnosti daňový subjekt vôbec informovať. - Vzhľadom k skutočnosti, že správca dane ignoroval podanie daňového subjektu - vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly, a teda sa vôbec nevysporiadal so žiadnou z tam uvedených námietok daňového subjektu, daňový subjekt aj v tomto odvolaní trvá na všetkých svojich námietkach uvedených vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 24.02.2014 týkajúcich sa nedostatočne zisteného skutkového stavu a nepodložených skutkových a právnych záverov správcu dane uvedených v protokole. Z dôvodu hospodárnosti konania ich daňový subjekt v tomto odvolaní opätovne uvádzať nebude, avšak vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 24.02.2014 daňový subjekt prikladá v prílohe tohto odvolania ako jeho neoddeliteľnú súčasť. Daňový subjekt žiada, aby odvolací orgán prihliadal na všetky námietky daňového subjektu smerujúce voči postupu a záverom správcu dane v priebehu daňovej kontroly uvedeným v jeho vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 24.02.2014 ako na námietky daňového subjektu voči postupu a záverom správcu dane uvedeným v napádanom rozhodnutí.“ 4. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí z 13.06.2014, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Košice z 11.03.2014 uviedol v reakcii na odvolacie námietky žalobcu (článok I. bod III. odôvodnenia tohto rozsudku nasledovné tvrdenia: „K námietke daňového subjektu v súvislosti s doručením, resp. nedoručením vyjadrenia k protokolu odvolací orgán uvádza, že v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku je daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty povinný doručovať podania finančnej správe výhradne elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku. V zmysle § 13 ods. 5 Daňového poriadku podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva. Podanie sa v zmysle § 13 ods. 7 Daňového poriadku považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu. Z uvedeného vyplýva, že ak daňový subjekt - platiteľ dane z pridanej hodnoty podá podanie iným spôsobom, čo priznáva aj odvolávajúci sa v odvolaní, bude sa na podanie pozerať akoby nebolo podané. Aj napriek tomu, že Daňový poriadok nestanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť daňovému subjektu, správca dane v rámci súčinnosti túto skutočnosť oznámil odvolávajúcemu sa, preto nie je pravdivé tvrdenie, že odvolávajúci sa nebol o tejto skutočnosti informovaný. K tvrdeniu odvolávajúceho sa, že až v prípade, ak by daňový subjekt svoje elektronické podanie urobené inak, ako spôsobom uvedeným v § 13 ods. 5 Daňového poriadku nedoplnil v lehote 5 pracovných dní, až potom by bol správca dane oprávnený prihliadať na predmetné podanie ako na nedoručené, odvolací orgán uvádza, že uvedené sa nevzťahuje na odvolávajúceho sa, keďže v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný doručovať podania elektronicky, preto je táto námietka neopodstatnená. K námietke, že správca dane opomenul postup podľa ustanovenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku - najmä prerokovať s daňovým subjektom pripomienky a dôkazy uvedené v jeho vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly a následne vykonať daňovým subjektom navrhnuté dôkazy, odvolací orgán uvádza, že správca dane zaslal odvolávajúcemu sa výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 9801404/5/295237/2014 zo dňa 24.01.2014. Daňový subjekt výzvu prevzal 03.02.2014. Vzhľadom na nedoručenie vyjadrenia k protokolu v súlade so zákonom, ako je uvedené vyššie, je námietka daňového subjektu neopodstatnená.“ V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 13.06.2014 žalovaný zároveň uviedol dôvody vyplývajúce z obsahu dokazovania vykonaného správcom dane pre vyrubenie rozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 u žalobcu, pričom zároveň reagoval aj na námietky žalobcu uvedené v jeho vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly z 24.02.2014. II. 1. Obsahom žaloby zo 14.07.2014 boli nasledovné žalobné námietky: „Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu - platiteľa dane z pridanej hodnoty daňovú kontrolu, ktorej predmetom bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012. O výsledku zistení z daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 9801404/5/288501/2014 zo dňa 27.01.2014 (ďalej len „protokol“), ku ktorému sa žalobca písomne vyjadril podaním zo dňa 24.02.2014. dôkaz: Protokol č. 9801404/5/288501/2014 zo dňa 27.01.2014 Vyjadrenie žalobcu k protokolu zo dňa 24.02.2014 Žalobca odoslal svoje vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly elektronickými prostriedkami z e- mailového účtu [email protected] dňa 24.02.2014, pričom toto elektronické podanie doplnil podaním v listinnej podobe odoslaným na poštovú prepravu v totožný deň. dôkaz: Výtlačok z e-mailového konta rudolfbezak@gmail. com Kópia podacieho lístka Po odoslaní vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly boli žalobcovi súčasne doručené: • oznámenie správcu dane zo dňa 05.03.2014, v ktorom správca dane informoval žalobcu, že jeho vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 27.01.2014 nebolo správcovi dane doručené v stanovenej lehote elektronickými prostriedkami, na základe čoho sa na predmetné podanie žalobcu bude s odkazom na ustanovenie § 13 odsek 7 Daňového poriadku prihliadať akoby nebolo podané, • rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801404/5/922974/2014 zo dňa 11.03.2014, ktorým správca dane vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 271.170,14 eur, dôkaz: Oznámenie správcu dane zo dňa 05.03.2014 Rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801404/5/922974/2014 zo dňa 11.03.2014 Žalobca podal proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 9801404/5/922974/2014 zo dňa 11. 03.2014 odvolanie. Žalobca v odvolaní predovšetkým namietal nezákonný postup správcu dane, ktorý okrem toho, že sa nevysporiadal s obsahom podania žalobcu - vyjadrením k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 24.02.2014 a nevykonal tam navrhnuté dôkazy, hrubým spôsobom porušil aj jeho procesné oprávnenia - predovšetkým opomenul postup podľa ustanovenia § 68 odsek 3 Daňového poriadku, a to najmä prerokovať so žalobcom - daňovým subjektom pripomienky a dôkazy uvedené v jeho vyjadrení k protokolu zo dňa 24.02.2014. Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný dňa 13.06.2014 napádané rozhodnutie č. 1100303/1/276653/2014/5309, ktorým rozhodnutie správcu dane v celom rozsahu potvrdil. Vychádzajúc z odôvodnenia napádaného rozhodnutia žalovaného, žalovaný všetky námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. Dôkaz: Odvolanie zo dňa 26.03.2014 Rozhodnutie žalovaného č. 1100303/1/276653/2014/5309 zo dňa 13.06.2014 Žalovaný považuje rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane, v ktorom malo rozhodnutie žalovaného svoj podklad, za nezákonné. Dôvodom namietanej nezákonnosti je vadný postup správcu dane v daňovom - vyrubovacom konaní predchádzajúcom vydaniu napádaných rozhodnutí. Žalobca konkrétne namieta porušenie ustanovenia § 68 odsek 3 Daňového poriadku správcom dane, a to najmä porušenie povinnosti správcu dane prerokovať so žalobcom ako daňovým subjektom pripomienky a dôkazy uvedené v jeho vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly, porušenie následnej povinnosti správcu dane vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy ako aj porušenie povinnosti spísať so žalobcom ako daňovým subjektom o priebehu a o výsledkoch dokazovania zápisnicu podľa § 19 Daňového poriadku. Porušenie vyššie uvedených povinností správcu dane, ktoré neboli rozhodnutím žalovaného odstránené, ale naopak aprobované, majú pôvod v nesprávnom výklade a aplikácii ustanovenia 13 odsek 7 a 9 Daňového poriadku. Ako žalobca uviedol v článku I. tejto žaloby, vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 24.02.2014 doručoval správcovi dane elektronickými prostriedkami z e-mailového účtu [email protected] dňa 24.02.2014, pričom toto elektronické podanie doplnil podaním v listinnej podobe odoslaným na poštovú prepravu v totožný deň. Správca dane a rovnako tak žalovaný vo svojich rozhodnutiach prihliadali na podanie žalobcu - vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly ako na nepodané v zmysle ustanovenia § 13 odsek 7 Daňového poriadku, a to z dôvodu, že ho žalobca nedoručil spôsobom uvedeným v ustanovení § 13 odsek 5 Daňového poriadku, ktorú povinnosť mu ukladá ustanovenie § 14 odsek 1 Daňového poriadku. Žalobca nepopiera, že ustanovenie § 14 odsek 1 Daňového poriadku mu predpisuje povinnosť doručovať správcovi dane spôsobom uvedeným v ustanovení § 13 odsek 5 Daňového poriadku. Avšak iný spôsob doručenia zo strany žalobcu ako daňového subjektu Daňový poriadok žiadnym spôsobom nesankcionuje a už vôbec nie spôsobom ako to uvádzajú žalovaný a správca dane. V prvom rade, pokiaľ ide podania daňových subjektov, Daňový poriadok rozlišuje medzi tzv. účinkami nedoručeného podania (§ 13 odsek 6 Daňového poriadku) a tzv. účinkami nepodaného podania (§13 odsek 9 Daňového poriadku). Ad) Nedoručené podanie (§ 13 odsek 6 Daňového poriadku) Podľa ustanovenia § 13 odsek 6 Daňového poriadku cit.: „Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ak nebolo podané spôsobom podľa odseku 5, alebo podanie urobené telefaxom je potrebné doručiť aj v listinnej forme, a to do piatich pracovných dní od odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami alebo telefaxom, inak sa považuje za nedoručené. “ Z citovaného ustanovenia Daňového poriadku vyplýva, že ak daňový subjekt nepodáva podanie spôsobom uvedeným v ustanovení § 13 odsek 5 Daňového poriadku, ale podanie urobil elektronickými prostriedkami, bol povinný ho doplniť v lehote 5 pracovných dní. Až v prípade, že by daňový subjekt svoje elektronické podanie urobené inak ako spôsobom uvedeným v § 13 odsek 5 Daňového poriadku nedoplnil v lehote 5 pracovných dní, až potom by bol správca dane oprávnený prihliadať na predmetné podanie ako na nedoručené. Nakoľko žalobca svoje podanie zo dňa 24.02.2014 urobil elektronicky (inak ako podľa § 13 odsek 5 Daňového poriadku) a aj ho v zákonom stanovenej lehote doplnil odoslaním na poštovú prepravu (v totožný deň 24.02.2014), správca dane ani žalovaný, neboli oprávnení prihliadať na podanie žalobcu zo dňa 24.02.2014 ako nedoručené. Ad) Nepodané podanie (§ 13 odsek 9 Daňového poriadku) Podľa ustanovenia § 13 odsek 8 Daňového poriadku cit.: „Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením“. Až potom, čo daňový subjekt nedostatky svojho podania v požadovanom rozsahu neodstráni v lehote určenej príslušným orgánom, tak podľa ustanovenia § 13 odsek 9 Daňového poriadku cit.: „považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu. “ Nakoľko podanie žalobcu zo dňa 24.02.2014 nevykazovalo znaky nespôsobilosti na prerokovanie a správca dane ani žalovaný nevyzvali žalobcu na odstránenie nedostatkov tohto podania, nebol daný dôvod na postup podľa § 13 odsek 9 Daňového poriadku, a teda správca dane ani žalovaný neboli oprávnení prihliadať na podanie žalobcu ako na nepodané. Žalobca považuje napádané rozhodnutie správcu dane ako aj žalovaného za nesprávne a nezákonné aj zvecnej stránky, týkajúcej sa záverov správcu dane a žalovaného ohľadne (ne)preukázania uskutočnenia zdaniteľných plnení. Žalobca tiež namieta nedostatočne vykonané dokazovanie zo strany správcu dane, nevykonanie žalobcov navrhnutých dôkazov ako aj skutočnosť, že správca dane ako aj žalovaný vyhodnocovali dôkazy vykonané v priebehu daňovej kontroly neobjektívne a posudzovali ich vo vzájomnej súvislosti v neprospech žalobcu. Žalobca tiež namieta, že správca dane ako aj žalovaný vychádzali pri vyslovení svojich záverov maximálne z vlastných domnienok, obmedzujúc sa pritom na konštatovanie o neunesení dôkazného bremena žalobcom. Za účelom preukázania uskutočnenia zdaniteľných obchodov sa žalobca v rámci svojich možností snažil vyvinúť maximálnu dôkaznú iniciatívu, ktorá však bola sťažená skutočnosťou, že majetkovo-personálne obsadenie jeho bývalých obchodných partnerov - ANERA, s.r.o. a EJKON s.r.o. sa v porovnaní s obdobím, kedy s nimi obchodoval žalobca, zásadným spôsobom zmenilo. Ako vyplýva z odôvodení napádaných rozhodnutí, v priebehu daňovej kontroly správca dane predvolal ako svedka p. K. Š.. Tento neodmietol vypovedať, iba požiadal správcu dane, aby mu zaslal otázky písomne, pričom svedok v rovnakej forme zaujal ochotu správcovi dane na jeho otázky odpovedať. K tejto požiadavke p. Š. však správca dane zaujal iba nasledovné stanovisko cit.: „Správcovi dane je známe z iných konaní, že menovaný takýto postup uplatňuje pravidelne aj pri preverovaní v iných kontrolách“. K dôvodom, prečo žiadosti p. Š. nevyhovel, správca dane mlčal, jeho postup však odobril žalovaný, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol cit.: „písomná výpoveď svedka v konaní nie je možná“. Odôvodnenie žalovaného je však vzhľadom k postupu správcu dane nedostatočné, pretože pokiaľ bol správca dane rovnakého právneho názoru ako žalovaný (čo z ním vydaného rozhodnutia nevyplýva), bol oprávnený dať svedka Š. predviesť. Na alternatívny návrh žalobcu, aby správca dane vykonal výsluch svedka Š.P. cestou medzinárodného dožiadania, opätovne reagoval v odôvodnení napádaného rozhodnutia iba žalovaný, ktorý uviedol cit.: „nie je možné vykonať medzinárodné dožiadanie, nakoľko p. Š. je podľa svojho vyjadrenia zo dňa 21.01.2013 v zahraničí na dlhodobom súkromnom pobyte. Avšak písomné predvolanie na výsluch svedka dňa 22.01.2013 bolo prevzaté p. Š. dňa 02.01.2013.“ Odôvodnenie žalovaného je tak krajne nelogické. Svedka predvolať a predviesť nemožno, pretože je na dlhodobom súkromnom pobyte, ale vo vzťahu k nemu vykonať ani medzinárodné dožiadanie, pretože si prevzal predvolanie a otázky mu nemožno zaslať ani poštou, pretože to zákon neumožňuje. Žalobca tiež navrhol vykonať výsluch svedka I. Y. a vykonať medzinárodné dožiadanie vo vzťahu k pánovi L. H. L., a to za účelom vyžiadania si dokladov spoločnosti EJKON s.r.o. týkajúcich sa preverovaných zdaniteľných obchodov. Tieto dôkazy v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania vykonané neboli, správca dane dôvod ich nevykonania neuviedol a z neznámych dôvodov ich vo svojom rozhodnutí neuviedol ani žalovaný (na rozdiel od dôvodov nevykonania výsluchu svedka Š.).“ Žalobca navrhol zrušiť rozhodnutia Daňových orgánov oboch stupňov a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. 2. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 20.10.2014 zopakoval závery správcu dane, ako aj vlastné dôvody obsiahnuté v preskúmavanom rozhodnutí z 13.06.2014, pričom k žalobným námietkam argumentoval nasledovne: „Žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a v žalobou napadnutom rozhodnutí sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní. Žalovaný k námietkam uvedeným v čl. II žaloby uvádza, že v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku je daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty povinný doručovať podania finančnej správe výhradne elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku, čo nepopiera ani žalobca v podanej žalobe. V zmysle § 13 ods. 5 Daňového poriadku podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva. Podanie sa v zmysle § 13 ods. 7 Daňového poriadku považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu. Z uvedeného vyplýva, že ak daňový subjekt - platiteľ dane z pridanej hodnoty podá podanie iným spôsobom, čo priznáva aj žalobca, bude sa na podanie pozerať akoby nebolo podané. Aj napriek tomu, že Daňový poriadok nestanovuje povinnosť túto skutočnosť oznámiť daňovému subjektu, správca dane v rámci súčinnosti túto skutočnosť oznámil žalobcovi. K tvrdeniu žalobcu, že až v prípade, ak by daňový subjekt svoje elektronické podanie urobené inak, ako spôsobom uvedeným v § 13 ods. 5 Daňového poriadku nedoplnil v lehote 5 pracovných dní, až potom by bol správca dane oprávnený prihliadať na predmetné podanie ako na nedoručené, žalovaný uvádza, že uvedené sa nevzťahuje na žalobcu, keďže v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný doručovať podania elektronicky, preto je táto námietka neopodstatnená. K námietke, že správca dane opomenul postup podľa ustanovenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku - najmä prerokovať s daňovým subjektom pripomienky a dôkazy uvedené v jeho vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly a následne vykonať daňovým subjektom navrhnuté dôkazy, žalovaný uvádza, že správca dane zaslal odvolávajúcemu sa výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 9801404/5/295237/2014 zo dňa 24.01.2014 (dôkaz č. 21). Žalobca výzvu prevzal 03.02.2014, ale vyjadrenie k protokolu nedoručil v súlade so zákonom, ako je uvedené vyššie, preto je námietka žalobcu neopodstatnená. Žalovaný však poukazuje aj na skutočnosť, že správca dane vyzval žalobcu výzvou č. 9801404/5/5577301/2013 zo dňa 16.12.2013 (dôkaz č. 17) na ústne pojednávanie vo veci daňovej kontroly, ktoré sa malo uskutočniť dňa 15.01.2014. Výzvu daňový subjekt prevzal dňa 02.01.2014, v uvedený termín sa daňový subjekt na daňový úrad nedostavil, telefonicky sa ospravedlnil a požiadal o odklad termínu (dôkaz č. 18). Následne daňový subjekt dňa 21.01.2014 telefonicky kontaktoval správcu dane a oznámil, že z časových dôvodov nemôže vyhovieť výzve správcu dane, predložiť požadované doklady a zúčastniť sa ústneho pojednávania a súhlasil s ukončením daňovej kontroly (dôkaz č. 19). Týmto postupom žalobca sám odmietol možnosť prerokovať zistené skutočnosti ešte pred ukončením daňovej kontroly, pričom nevyužil možnosť presunu ústneho pojednávania na iný termín, ani neprejavil záujem o informácie z prebiehajúcej daňovej kontroly. Žalovaný k námietkam uvedených v čl. III uvádza, že prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotno-právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu, a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konajú na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý staví zákon. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly je preto zabezpečenie podkladov súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil. Z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. V prípade, ak ide napr. o práce, pre daňové účely je podstatné, či boli vykonané v súlade s predloženou faktúrou (Rozsudok NS SR č.k. 1Sž-o-KS 2762/2004). Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie stanovené, a najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vyplýva základná podmienka, za akej si môže daňový subjekt odpočítať daň z pridanej hodnoty. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane a v prípade, že zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt - žalobca musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Žalobca si nesplnil povinnosť úzko spolupracovať so správcom dane a nepreukázal skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní a na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Žalobca prevzal dňa 30.07.2012 oznámenie o vykonaní daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 č. 9800404/5/1884709/2012 zo dňa 20.07.2012 (dôkaz č. 3), v ktorom boli v zmysle ust. § 46 ods. 1 Daňového poriadku uvedené doklady požadované k výkonu daňovej kontroly. Daňový subjekt na základe uvedeného oznámenia predložil dňa 24.08.2012 účtovné a daňové doklady (dôkaz č. 4). Správca dane po kontrole úplnosti týchto dokladov zaslal daňovému subjektu výzvu na predloženie dokladov č. 9800404/5/3797177/2012 zo dňa 19.12.2012, doručená dňa 03.01.2013 (dôkaz č. 5), predvolanie č. 9801404/5/1764721/2012 zo dňa 07.05.2013, doručené 17.05.2013 (dôkaz č. 11), výzvu č. 9801404/5/5577301/2013 zo dňa 16.12.2013, doručená 02.01.2014 (dôkaz č. 17). Reakciou na výzvy správcu dane bolo iba ospravedlňovanie a uvádzanie dôvodov, prečo nemôže odvolávajúci sa vyhovieť požiadavkám správcu dane, avšak nie predloženie požadovaných dokladov a vysvetlení. Odvolávajúci sa nereagoval ani na oznámenie o vypočutí svedka č. 9800404/5/3790389/2012 zo dňa 19.12.2012 (dôkaz č. 7). Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobcu, že sa v rámci svojich možností snažil vyvinúť maximálnu dôkaznú iniciatívu, nezodpovedá skutočnosti. Žalobca, ktorý je zaťažený dôkazným bremenom na ten druh a obsah daňovej transakcie, ktorú deklaruje, ani počas výkonu daňovej kontroly a ani v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia, že k dodaniu tovarov a služieb deklarovaných spornými faktúrami vystavenými spoločnosťami ANERA, s.r.o. a EJKON, s.r.o. skutočne došlo, čím vzniklo aj právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr. Dôkazná povinnosť je pre platiteľa dane nie iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré však žalobca nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na faktúrach od daňových subjektov ANERA, s.r.o. a EJKON, s.r.o. nepredložil požadované dôkazy a nepodal vysvetlenie, ani vyjadrenie v zmysle zaslaných výziev. Dôkaznej povinnosti sa daňový subjekt nemôže zbaviť iba predložením faktúr a účtovných dokladov. Žalobca ani na opakované výzvy nepredložil požadované doklady a neposkytol konkrétne informácie a vysvetlenia, ktoré by preukázali vecnú stránku faktúr, na základe ktorých bolo uplatnené odpočítanie dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2012. Povinnosťou správcu dane nie je vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by žalobca mohol uplatniť pri nárokovaní odpočítania dane, ale je povinnosťou správcu dane tieto nároky prejednať a umožniť žalobcovi preukázať existenciu nároku dôkazmi. Žalovaný k tvrdeniam týkajúcim sa svedka K. Š. uvádza, že v rozhodnutí k návrhu na písomnú svedeckú výpoveď uviedol, že vzhľadom na platnú právnu úpravu, táto nie je možná (nie je v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 písm. e), nadväzne na § 25 ods. 4 Daňového poriadku). Medzinárodné dožiadanie taktiež nebolo možné vykonať, nakoľko p. Š. je podľa jeho písomného vyjadrenia zo dňa 21.01.2013 v zahraničí na dlhodobom súkromnom pobyte (dôkaz č. 6). Uvedením skutočnosti, že zásielka (predvolanie na výsluch svedka na deň 22.01.2013 - dôkaz č. 6) bola prevzatá p. Š. dňa 02.01.2013, žalovaný poukázal na účelovosť konania K. Š., ktorý „práve“ v čase vypočutia nebude na území SR. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s návrhmi na doplnenie konania nie je pravdivé. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že procesná povinnosť preukázať opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane je na strane daňového subjektu a ten si túto povinnosť nemôže vysvetľovať ako svoje právo požadovať od správcu dane, aby prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní tejto skutočnosti. Je povinnosťou daňového subjektu, aby v záujme objasnenia skutočností predložil také dôkazy, ktorými by túto opodstatnenosť odpočítania dane preukázal. Žalobca nepredložil a neposkytol žiadne ďalšie dôkazy a informácie ani v odvolaní, ktoré je všeobecne koncipované, kvôli ktorým by bolo potrebné vypočuť ďalších svedkov.“ Na základe hore uvedených dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Košiciach žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. III. Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a to v právnych medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci je nevyhnutné zrušiť z právnych dôvodov uvedených v ustanoveniach § 250j ods. 1 písm. a), e) O. s. p. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) daňového poriadku (v platnom znení aj v znení účinnom v čase vydania rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov) povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia. Podľa § 13 ods. 6 daňového poriadku podanie urobené elektronickými prostriedkami, ak nebolo podané spôsobom podľa ods. 5 alebo podanie urobené telefaxom, je potrebné doručiť aj v listinnej forme, a to do piatich pracovných dní od odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami alebo telefaxom, inak sa považuje za nedoručené. Na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa primerane vzťahuje § 33. Takéto podanie sa považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu (§ 13 ods. 7 daňového poriadku). Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3, prvá veta O. s. p.). Podľa § 250i ods. 3 O. s. p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 2 písm. a), e) O. s. p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správne súdnictvo v Slovenskej republike je ovládané tzv. dispozičnou právnou zásadou, v rámci ktorej súd v rámci súdneho preskúmavacieho konania podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 244 a nasl. O. s. p.) prihliadne len na tie žalobné námietky, ktoré žalobca uviedol v riadnom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu v rámci dvojinštančného administratívneho konania. Aj keď judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaznamenala vývoj vzťahujúci sa na rozsah súdneho preskúmavacieho konania pri aplikácii dispozičnej právnej zásady, možnosť súdneho preskúmania žalobných námietok neuplatnených v administratívnom konaní sa vzťahuje predovšetkým na námietky procesnoprávnej povahy a námietky právne akceptujúce povinnosť aplikácie európskeho práva pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia. Uvedenú argumentáciu súd uvádza predovšetkým v tej súvislosti, že obsahom riadneho opravného prostriedku žalobcu - odvolania z 26.03.2014 boli iba námietky poukazujúce na nesprávne právne hodnotenie veci správcom dane v súvislosti s doručením námietok k protokolu o daňovej kontrole z 27.01.2014 obsiahnutých vo vyjadrení žalobcu z 24.02.2014 k protokolu z daňovej kontroly vyhotovenému dňa 27.01.2014. V danom právnom právnom zábere súdneho preskúmavacieho konania teda súd preskúmal námietky uvádzané žalobcom v žalobe zo 14.07.2014 vytýkajúce správcovi dane a žalovanému nesprávne právne posúdenie veci pri hodnotení právnych následkov nedodržania postupu žalobcu upraveného v hore citovaných ustanoveniach § 13 ods. 5, § 14 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu, žaloby a vyjadrenia k žalobe, medzi účastníkmi konania nie je sporným, že žalobca po doručení protokolu č. 9801404/5/288501/2014 z 27.01.2014 odoslal svoje vyjadrenie správcovi dane k predmetnému protokolu elektronickými prostriedkami z e- mailového účtu [email protected] dňa 24.02.2014, pričom predmetné elektronické podanie zopakoval rovnakého dňa písomným podaním, odoslaným na poštovú prepravu na adresu správcu dane. Vychádzajúc z daného skutkového stavu veci súd konštatoval, že podanie prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Košice č. 9801404/5/862969/2014 z 05.03.2014 označené ako oznámenie adresované žalobcovi, poukazujúce na znenie § 13 ods. 7 daňového poriadku, nie je v súlade s hore citovanými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky a daňového poriadku. Správca dane predmetným oznámením konštatoval, že na vyjadrenie žalobcu k protokolu z daňovej kontroly vyhotovenému 27.01.2014 bude „pozerať akoby nebolo podané“. Výsledkom označeného právneho postoja prvostupňového správneho orgánu - správcu dane uvedeného v jeho oznámení z 05.03.2014 (č.l. 13 spisu) bol jeho ďalší procesný postup nezohľadňujúci podanie vyjadrenia k protokolu o daňovej kontrole z 27.01.2014, čo zároveň malo právne premietnutie do obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia z 11.03.2014, v ktorom absentovali akékoľvek hodnotiace právne závery správcu dane, reagujúce na obsah vyjadrenia žalobcu z 24.02.2014 k protokolu o daňovej kontrole z 27.01.2014. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. Citované ustanovenie daňového poriadku v platnom znení je systematický začlenené v druhom diele uvedeného predpisu (štvrtá časť - daňové konanie, druhá hlava - osobitné daňové konania, II. oddiel - vyrubovacie konanie). Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu a písomného vyjadrenia žalovaného z 20.10.2014 (článok II. bod 2. odôvodnenia tohto rozsudku), žalovaný k námietke žalobcu, že správca dane opomenul postup podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, najmä prerokovať s daňovým subjektom pripomienky a dôkazy uvedené v jeho vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly a následne vykonať daňovým subjektom navrhnuté dôkazy, správca dane a žalovaný na základe nedodržania právnej formy podania žalobcu podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku vyvodili závažný záver so zásadnými dopadmi na ďalší obsah administratívneho konania, podľa ktorého keďže žalobca nedoručil správcovi dane vyjadrenie k protokolu v súlade so zákonom, na jeho námietky nebolo prihliadnuté. Súd teda, skúmajúc dôvodnosť žalobných námietok poukazujúcich na nesprávne právne posúdenie veci správcom dane a žalovaným v súvislosti s doručením vyjadrenia žalobcu k protokolu o daňovej kontrole, bol povinný uskutočniť právny výklad ustanovenia § 13 ods. 5 daňového poriadku v právnej nadväznosti na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) a ďalšie dotknuté ustanovenia daňového poriadku obsiahnuté v prvej časti (základné a všeobecné ustanovenia, druhá hlava - podania). Vo všeobecnosti možno konštatovať, že vo vzťahu k ustanoveniu § 13 ods. 5 daňového poriadku v platnom znení je právny postup uvedený v § 13 ods. 6 uvedeného právneho predpisu zásadným ustanovením umožňujúcim právnu nápravu plynúcu z nedodržania formy podania uvedenej v § 13 ods. 5 daňového poriadku. Obsahuje možnosť doručiť správcovi dane v listinnej forme do 5 dní podanie urobené elektronickými prostriedkami, ak nebolo podané spôsobom podľa ods. 5. S nedodržaním lehoty piatich pracovných dní odo dňa podania urobeného elektronickými prostriedkami alebo telefaxom zákonodarca spája právny následok, podľa ktorého sa podanie považuje za nedoručené. Ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, podľa ktorého povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, na ktoré aj v súdnom preskúmavacom konaní poukazoval žalovaný, nie je možné podľa názoru súdu vykladať bez právneho prepojenia na všetky dotknuté ustanovenia prvej časti druhej hlavy daňového poriadku (podania), teda aj na ustanovenie § 13 ods. 6 uvedeného zákona, ktoré podľa obsahu administratívneho spisu v preskúmavanej právnej veci aplikoval vo svojom postupe žalobca pri doručovaní vyjadrenia k protokolu č. 9801404/5/288501/2014 z 27.01.2014. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na obsah dôvodovej správy k zákonu č. 331/2011 Z.z., obsahom ktorého došlo aj k úprave znenia ustanovení § 13 ods. 5, § 14 ods. 1 daňového poriadku. V predmetnej dôvodovej správe k bodu 19. navrhovanej právnej úpravy (§ 13 ods. 5 daňového poriadku) sa uvádza, že „ustanovenie sa navrhuje doplniť o možnosť doručovania elektronickými prostriedkami aj bez zaručeného elektronického podpisu z dôvodu zjednodušenia komunikácie daňových subjektov s finančnou správou“. Zhrnúc uvedenú argumentáciu súd právne uzatvára, že pri ústavnokonformnom výklade dotknutých horecitovaných ustanovení daňového poriadku, pri ich komplexnom právnom posúdení rešpektujúcom zámer zákonodarcu pri úprave jednotlivých právnych foriem podaní v komunikácii medzi daňovým subjektom a správcom dane nie je možné nadradiť formálnoprávne skutočnosti nad právo účastníka konania na spravodlivé administratívne konanie. Súd pritom nadôvovažok poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnutú okrem iného v rozsudkoch NS SR č.k. 4Sžf/4/2015 z 10.09.2015 a č.k. 4Sžf/10/2015 zo 04.11.2015 a tiež uznesení NS SR č.k. 4Sžnz/1/2015-65 zo 04.11.2015, obsahom ktorej je posúdenie formy podania daňového subjektu pri podávaní opravných prostriedkov v administratívnom konaní, avšak všeobecné závery vyplývajúce z danej judikatúry sa podľa názoru súdu nesporne dotýkajú aj preskúmavanej právnej veci. Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav veci súd rozhodol o zrušení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 250j ods. 1 písm. a), e) O. s. p. a vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane zákonným spôsobom vyplývajúcim z dotknutých ustanovení daňového poriadku (§ 46 ods. 8, § 68 ods. 3 daňového poriadku) sa vysporiadať s obsahom vyjadrenia žalobcu k protokolu o daňovej kontrole z 27.01.2014 a obsah záverov správcu dane premietnuť do rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Povinnosťou správcu dane v ďalšom konaní bude popri obsahu vyjadrenia žalobcu k protokolu o daňovej kontrole z 27.01.2014 zaoberať sa aj námietkami žalobcu hmotnoprávnej povahy uvedenými v žalobe, keďže dôvodnosť týchto žalobných námietok nebol súd oprávnený hodnotiť, a to s poukázaním na procesnoprávne dôvody zrušenia rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov. V opačnom prípade by súd porušil zásadu subsidiarity súdneho preskúmavacieho konania vo vzťahu ku konaniu administratívnemu, v rámci ktorého predovšetkým správne orgány oboch stupňov sú povinné zaujať kvalifikované a vyčerpávajúce právne stanoviská ku všetkým námietkam a dôkazným návrhom predloženým správnemu orgánu účastníkom konania. Podľa § 250j ods. 7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume 70,- Eur a z trov právneho zastúpenia v zmysle ust. § 11 ods. 4 prvá veta vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení v nasledovnom rozsahu: 1.) Prevzatie a príprava zastúpenia (15.07.2014) ....................... 134,00 Eur + 8,04 Eur, 2.) Podanie žaloby na súd zo dňa 14.07.2014 ............................ 134,00 Eur + 8,04 Eur, 3.) Účasť na pojednávaní dňa 14.04.2016 .................................. 143,00 Eur + 8,58 Eur, + 20 % DPH zo sumy 435,66 Eur vo výške 87,13 Eur, t. j. spolu 522,79 Eur. Súdom priznané trovy konania spolu predstavujú sumu 592,79 Eur (trovy právneho zastúpenia vo výške 522,79 Eur a zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- Eur), ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu, a to v lehote do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.