KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Košice5. 4. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sd/48/2014 z 5. 4. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 5. apríla 2016, sp. zn. 3Sd/48/2014, ECLI:SK:KSKE:2016:7014200840.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sd/48/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200840
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200840.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľa: R. R.
M. K. Ž. O., bytom X. XXXX/XX, L., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Majerník, Advokátska kancelária
so sídlom Floriánska 16, Košice, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.
29. augusta č. 8, Bratislava, o i n v a l i d n ý dôchodok, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 07.04.2015 č. XXX XXX XXXX X a rozhodnutie z
15.06.2015 č. XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím zo dňa 29.09.2015 č. XXX XXX XXXX X a s
rozhodnutím z 01.03.2016 č. XXX XXX XXXX X.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo 17.06.2014 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a
§ 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení“) navrhovateľovi od 07.03.2012 priznala invalidný dôchodok v sume 198,80 Eur
mesačne a podľa § 82 a § 293ce zákona o sociálnom opatrení a § 1 Opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 mu od 01.01.2013 zvýšila invalidný dôchodok na 204,70 Eur
mesačne.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ za invalidného bol uznaný z dôvodu poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % na základe posudku posudkového lekára Sociálnej
poisťovne, pobočka Košice z 26.05.2014. Suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods.
2 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,8725 x obdobia
dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, t. j. 44,8987 rokov x aktuálna dôchodková
hodnota pre rok 2012, t. j. 9,8182 x percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50
% = 192,40 Eur mesačne. Týmto rozhodnutím bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
05.12.2013 č. k. 6Sd/50/2012.

Rozhodnutím zo 17.06.2014 č. XXX XXX XXXX X podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293ce zákona
o sociálnom poistení odporkyňa navrhovateľovi zvýšila invalidný dôchodok od 22.10.2013 na 241,20
Eur mesačne a od 01.01.2014 na 245,70 Eur mesačne z dôvodu, že od 22.10.2013 navrhovateľ podľa
lekárskej správy posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Košice z 26.05.2014 má mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %.

Rozhodnutím z 10.02.2015 č. XXX XXX XXXX X podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení
odporkyňa priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok od 07.03.2012 v sume 198,80 Eur mesačne a
od 01.01.2013 mu invalidný dôchodok zvýšila na 204,70 Eur mesačne z dôvodu, že miera poklesu



schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa bola v rozsahu 50 % a z dôvodu, že od
22.10.2013 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa bola v rozsahu 60
% podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení, odporkyňa navrhovateľovi
zvýšila invalidný dôchodok od 22.10.2013 na sumu 241,20 Eur mesačne a od 01.01.2014 mu zvýšila
invalidný dôchodok na 245,70 Eur mesačne a od 01.01.2015 na 248,40 Eur mesačne.

Rozhodnutím zo 07.04.2015 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona o
sociálnom poistení navrhovateľovi priznala invalidný dôchodok od 11.04.2013 mesačne v sume 197,50
Eur pri 50 % poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorý od 01.01.2014 zvýšila 202,00 Eur
a od 26.03.2014 zvýšila pre zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 %
invalidný dôchodok navrhovateľovi podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona o sociálnom poistení na
240,00 Eur a od 01.01.2015 mu zvýšila na 242,70 Eur mesačne.

Rozhodnutím z 08.04.2015 č. XXX XXX XXXX X podľa § 112 zákona o sociálnom poistení odporkyňa
zrušila svoje rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo 17.06.2014 o priznaní invalidného dôchodku, rozhodnutie
č. XXX XXX XXXX X zo 17.06.2014 o zvýšení invalidného dôchodku a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX
X z 10.02.2015.

Rozhodnutím z 15.06.2015 č. XXX XXX XXXX X podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona o sociálnom
poistení odporkyňa priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok od 11.04.2013 v sume 197,50 Eur
mesačne z dôvodu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, ktorý od 01.01.2014
zvýšila na 202,00 Eur mesačne. Podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona o sociálnom poistení odporkyňa
navrhovateľovi zvýšila invalidný dôchodok pre zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť na 60 % od 26.03.2014 na 240,00 mesačne a od 01.01.2015 ho zvýšila na 242,70 Eur mesačne.
Týmto rozhodnutím zmenila svoje rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo 07.04.2015 o priznaní invalidného
dôchodku od 11.04.2013.

Rozhodnutím z 29.09.2015 č. XXX XXX XXXX X podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona o sociálnom
poistení odporkyňa priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok od 11.04.2013 v sume 202,50 Eur
mesačne z dôvodu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, ktorý od 01.01.2014
zvýšila na 207,00 Eur mesačne. Podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšila
invalidný dôchodok z dôvodu zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60
% od 26.03.2014 na 246,10 Eur mesačne a od 01.01.2015 ho zvýšila na 248,80 Eur mesačne. Týmto
rozhodnutím zmenila svoje rozhodnutie zo 07.04.2015 č. XXX XXX XXXX X o priznaní invalidného
dôchodku od 11.04.2013 a zo dňa 15.06.2015 o priznaní invalidného dôchodku od 11.04.2013.

Rozhodnutím z 29.02.2016 č. XXX XXX XXXX X podľa § 112 zákona o sociálnom poistení odporkyňa
zrušila svoje rozhodnutie z 29.06.2015 o priznaní invalidného dôchodku, ako naviac vydaného.

Rozhodnutím z 01.03.2016 č. XXX XXX XXXX X podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona o
sociálnom poistení odporkyňa priznala navrhovateľovi z dôvodu miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 50 % invalidný dôchodok od 11.04.2013 v sume 202,50 Eur mesačne, ktorý zvýšila
od 01.01.2014 na 207,00 Eur mesačne. Podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona o sociálnom poistení
odporkyňa zvýšila invalidný dôchodok navrhovateľovi od 26.03.2014 na 246,10 Eur mesačne z dôvodu
zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 % a od 01.01.2015 ho zvýšila na
248,80 Eur mesačne. Týmto rozhodnutím zmenila svoje rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 29.09.2015.

Proti rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku navrhovateľovi a to rozhodnutiami zo 17.06.2014 č.
XXX XXX XXXX X podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol preskúmavané rozhodnutia
zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Poukázal na to, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne
rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie
veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Poukázal
na to, že odporkyňa už rozhodnutím z 24.02.2012 č. XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím zo
07.11.2013 rozhodla o invalidnom dôchodku navrhovateľa, proti ktorému podal opravný prostriedok
a krajský súd rozsudkom vo veci 6Sd/50/2012 zrušil rozhodnutie odporkyne o invalidnom dôchodku
a vrátil jej vec na ďalšie konanie. V rozhodnutí krajský súd odporkyni vytkol nedostatky a to dátum
vzniku invalidity, 50 % bol ponechaný od 07.03.2012, zvýšenie miery invalidity na 60 % bol určený



od 22.10.2013 napriek tomu, že namietol chronické komplikácie už pri prvých rozhodnutiach, navyše
diabetologické vyšetrenie z 02.03.2012, rozhodujúce ochorenie s chronickými komplikáciami potvrdzuje
už od 22.03.2012. S rozhodnutím odporkyne nesúhlasí, pretože nesprávne určila dátum vzniku nároku
na invalidný dôchodok od 07.03.2012, hoci k priznaniu nároku malo dôjsť najneskôr od mája 2011.
Nesprávne určila zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 %, hoci k nej
došlo najneskôr 22.03.2012, nerozhodol o ďalšej zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť na 70 %, hoci disponovala relevantnými podkladmi, z ktorých vyplýva, že k zmene došlo. Osobný
list dôchodkového poistenia a z neho vychádzajúci výpočet výšky invalidného dôchodku sú v rozpore
so skutočným stavom.

Voči následne vydaným rozhodnutiam odporkyňou navrhovateľ podával opravné prostriedky, v
ktorých poukazoval na nesprávne posúdenie jeho zdravotného stavu, čo sa týka vzniku invalidity a
zvýšenia invalidného dôchodku v dôsledku zmeny zdravotného stavu a následnému zvýšeniu miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Namietal aj výpočet osobného mzdového bodu a
predovšetkým poukázal na to, že nesprávne bol vypočítaný osobný vymeriavací základ v rokoch 1995,
1996 a 2004.

Odporkyňa v písomných vyjadreniach k opravným prostriedkom navrhovateľa poukázala na to,
že zdravotný stav navrhovateľa bol posúdený príslušnými posudkovými lekármi na základe ním
predložených odborných lekárskych nálezov, ktoré boli predložené jednak posudkovým lekárom, alebo
ktoré boli odstúpené krajským súdom, aby posudkoví lekári doplňovali svoje odborné lekárske nálezy.
Má za to, že zdravotný stav bol posúdený posudkovými lekármi v súlade so zákonom o sociálnom
poistení.

K námietke určenia osobného vymeriavacieho základu poukázala na to, že pri výpočte invalidného
dôchodku vychádzala z predložených evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktoré jej
boli zasielané zamestnávateľmi navrhovateľa, v ktorých sú uvedené hrubé zárobky, ako aj počet
odpracovaných dní, naviac tieto evidenčné listy dôchodkového poistenia navrhovateľ podpísal a
nemá dôvod, aby pri výpočte invalidného dôchodku neboli správnym podkladom pre jeho výpočet. Z
uvedených dôvodov navrhla preskúmavané rozhodnutia o invalidnom dôchodku navrhovateľa ako vecne
správne potvrdiť.

Ako už bolo uvedené, navrhovateľ osobitne proti všetkým rozhodnutiam odporkyne o invalidnom
dôchodku podával odvolania a keďže ide o jedno konanie o invalidnom dôchodku, krajský súd nesprávne
každé odvolanie zapísal pod číslo v registri Sd a vecí elektronický boli pridelené nie vždy jednému
samosudcovi, krajský súd má za to, že vo veci sa má konať iba pod prvým zápisom odvolania, ktorý bol
doručený krajskému súdu, t. j. pod sp. zn. 3Sd/48/2014.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutia
odporkyne, oboznámil sa s opravnými prostriedkami navrhovateľa, písomnými vyjadreniami odporkyne,
lekárskymi správami posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v
Košiciach z 29.04.2014, 16.02.2015, kedy zdravotný stav navrhovateľa posúdený nebol, lebo mal
predložiť novšie lekárske správy a 09.03.2015, kedy zdravotný stav navrhovateľa posudkový
lekár posudzoval aj v prítomnosti prísediaceho lekára z odboru neurológia, pripojenou zdravotnou
dokumentáciou navrhovateľa (posudkovým spisom), dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že navrhovateľ si sám podal žiadosť o invalidný
dôchodok. Rozhodnutím z 24.02.2012 č. XXX XXX XXXX X bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok
zamietnutá. Toto rozhodnutie navrhovateľ napadol opravným prostriedkom a odporkyňa rozhodnutím zo
07.11.2013 č. XXX XXX XXXX X priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok od 22.10.2016 v rozsahu
60 %. Krajský súd rozsudkom zo dňa 05.12.2013 č. k. 6Sd/50/2012-76 zrušil rozhodnutie odporkyne a
vrátil jej vec na nové konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo sa týka posúdenia
zdravotného stavu navrhovateľa na účely invalidity, ako aj výpočtu výšky invalidného dôchodku.

Po vrátení spisu odporkyni zdravotný stav navrhovateľa bol opäť posudzovaný posudkovými lekármi na
základe ním predložených odborných lekárskych vyjadrení aj v jeho prítomnosti. Posudkoví lekári dospeli
k záveru, že navrhovateľ je invalidný od 07.03.2012 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú



činnosť v rozsahu 50 % a v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu od 22.10.2013 je navrhovateľ
invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Rozhodujúcim zdravotným
postihnutím sú endokrinné choroby poruchy výživy a premeny látok s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly IV, položka 1, písm. c), kde je stanovené rozpätie 50 - 75 %.

Na základe novo posúdeného zdravotného stavu navrhovateľa odporkyňa vydala rozhodnutie
17.06.2014 č. XXX XXX XXXX X, ktorým od 07.03.2012 priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok
v sume 198,80 Eur mesačne, ktorý zvýšila od 01.01.2013 na 204,70 Eur mesačne. Pri posúdení
zdravotného stavu navrhovateľa vychádzala z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne,
pobočka Košice z 26. 05.2014, kde bola od 07.03.2012 stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v rozsahu 50 % a rozhodnutím zo 17.06.2014 č. XXX XXX XXXX X zvýšila invalidný
dôchodok navrhovateľovi od 22.10.2013, pretože podľa už uvedenej lekárskej správy posudkového
lekára od 22.10.2013 je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa v
rozsahu 60 %.

Proti týmto rozhodnutiam podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. V priebehu súdneho konania
navrhovateľ predkladal ďalšie odborné lekárske nálezy ohľadne svojho zdravotného stavu, a preto
zdravotný stav navrhovateľa okrem posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Košice
posudzoval aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach dňa
29.04.2014 aj v prítomnosti navrhovateľa. Po zhodnotení odborných lekárskych nálezov, ktoré boli
predložené navrhovateľom, posudkový lekár dospel k zhodnému záveru ako posudkový lekár pred
vydaním preskúmavaných rozhodnutí, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa sú
endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť podľa kapitoly IV. položka 1, písm. c) od 07.03.2012 v rozsahu 50 % a od 22.10.2013 v rozsahu
60 %.

Na žiadosť Krajského súdu v Košiciach, aj v dôsledku doloženia ďalších odborných lekárskych
nálezov, zdravotný stav navrhovateľa posúdil posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté
pracovisko v Košiciach dňa 16.02.2015 aj v prítomnosti prísediaceho lekára z odboru neurológie.
Zdravotný stav posúdený nebol, lebo navrhovateľ oznámil posudkovému lekárovi, že predloží ďalšie
odborné lekárske nálezy, a preto zdravotný stav navrhovateľa bol posudkovým lekárom Sociálnej
poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach dňa 09.03.2013 posúdený aj v prítomnosti
prísediaceho lekára z odboru neurológie. V závere odborného lekárskeho posudku sa konštatuje, že u
navrhovateľa sa jedná o diabetickú neuropatiu dolných končatín, viac senzitívnu zhodnotenú miernou
progresiou oproti predchádzajúcim nálezov s poruchou hlbokej citlivosti na dolných končatinách a ľahkou
poruchou chôdze. Syndróm karpálneho tunela obojstranne udávaný je v anamnéze, t. č. je klinicky
neprítomný. Ostatné chronické komplikácie cukrovky udávané v predchádzajúcich lekárskych správach
sú posudkovo menej významné.

V intenciách všeobecných zásad uvedených v preambule ku kapitole V, príloha č. 4, ako aj položky
1 písm. c) kapitoly IV môže konštatovať v zhode so všetkými doterajšími posudkovými závermi
posudkových lekárov, že z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu u navrhovateľa
podľa doložených odborných lekárskych nálezov, dokumentované funkčné postihnutie nezdôvodňuje
invaliditu, ktorú posudzovaný žiada priznať od 11.05.2011. 50 %-tná miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosti priznaná MUDr. R.Á. pri posudzovaní zdravotného stavu dňa 22.10.2013 spätne s
dátumom vzniku od 07.03.2013, t. j. od dátumu kontrolného diabetologického vyšetrenia, zakladá sa na
počte dokumentovaných možných, resp. udávaných chronických komplikácií cukrovky (polyneuropatia,
nefropatia), bez dostatočného funkčného zhodnotenia je posudkovo nesprávne a je v rozpore s vyššie
citovanými posudkovými zásadami. Dňa 03.06.2013 posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie
zhodnotila zdravotný stav navrhovateľa s tým, že na základe novo doložených lekárskych nálezov
uznala navrhovateľa invalidným s 50 %-tnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
keď aj podľa vlastného zváženia uvádza, že popisovaný objektívny klinický nález dokumentuje len
diskrétne známky polyneuropatie s ich diskrétnym vývojom pri začínajúcej diabetickej nefropatii (v
kombinácii s vaskulárnou neftosklerózou K/DOQI II. št.). Toto zdôvodnenie je hraničné pre stanovenie
50 %-tnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dňa 22.10.2013 posudkový
lekár Sociálnej poisťovne, ústredie stanovil u navrhovateľa 60 %-tnú mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť dňom prejednania, bez udania relevantného zhoršenia zdravotného
stavu navrhovateľa a funkčného postihnutia z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu.



Všeobecne konštatované chronické komplikácie v zmysle diabetickej polyneuropatie, retinopatie a
nefropatie bez dokumentovania zhoršenia funkčnej poruchy z posudkového hľadiska sú posudkovo
nesprávne. Relevantné zhoršenie zdravotného stavu posudzovaného dokumentuje až očný nález zo
dňa 26.03.2014, ktorý prvýkrát dokumentuje popri mikroaneurizmách na očnom pozadí aj intraretinálne
zakrvácanie, ktoré popri t. č. zdokumentovanej poruchy hlbokej citlivosti ako progresie diabetickej
polyneuropatie dolných končatín zdôvodňuje u navrhovateľa zvýšenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v rámci percentuálneho rozpätia podľa kapitoly V, položky 1, písm. c) na
60 % s dátumom vzniku od 26.03.2014.

Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa sú endokrinné choroby, poruchy výživy a
premeny látok s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenú podľa kapitoly IV,
položka 1, písm. c) od 11.04.2013 v rozsahu 50 % a od 26.03.2014 v rozsahu 60 %.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú upravené v § 70 a nasl. zákona o sociálnom poistení.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak stal
invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia stanovený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity
nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný
dôchodok.

Pokles schopnosti vykonávať vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je upravená v § 71 zákona o sociálnom poistení tak, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca z dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby
a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť určenú v percentách možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji
zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

V § 153 zákona o sociálnom poistení je upravená lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho
poistenia. Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti
spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne.
Posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

V danom prípade zdravotný stav navrhovateľa po podaní žiadosti o invalidný dôchodok posudzovali tak,
ako to vyplýva zo zákona o sociálnom poistení posudkoví lekári sociálnej poisťovne príslušnej pobočky,
ako aj posudkový lekár sociálnej poisťovne, ústredia, na základe navrhovateľom absolvovaných a
predložených aktuálnych odborných lekárskych nálezov a posudkový lekár sociálnej poisťovne, ústredie



zdravotný stav navrhovateľa posúdil aj v jeho prítomnosti a v prítomnosti prísediaceho lekára so
špecializáciou na rozhodujúce zdravotné postihnutie, t. j. neurológa.

Nárok na invalidný dôchodok je podľa citovaného ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
podmienený invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou
(§ 71 ods. 1 zákona), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v
prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení (§ 71 ods. 5 zákona).

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa rozhodujúceho zdravotného postihnutia v percentách možno zvýšiť najviac o 10 %, ak
závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
(§ 71 ods. 6 až 8 zákona).

Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázkou vplyv dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhodnotili odborné
lekárske posudky v danom prípade tak, ako pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou,
ako aj po podaní opravného prostriedku navrhovateľom, postupovali v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami.

Námietky navrhovateľa, že jeho zdravotnému stavu zodpovedá vyššia miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, resp. že mal byť skôr uznaný za invalidného, krajský súd nepovažuje
za dôvodné, pretože z predložených odborných posudkov posudkových lekárov nevyplýva zmena
diagnostických záverov oproti záverom posudkových lekárov, ktoré uviedli v odborných lekárskych
nálezoch. Zdravotný stav posudkoví lekári a najmä ostatný posudkový lekár posúdil nielen na základe
navrhovateľom absolvovaných a predložených odborných lekárskych nálezov, ale aj v prítomnosti
prísediaceho lekára z odboru pre rozhodujúce zdravotné postihnutie.

Krajský súd považuje predovšetkým ostatný posudok posudkového lekára o zdravotnom stave
navrhovateľa a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u neho za úplný, objektívne
a presvedčivo zdôvodňujúci záver, že zdravotný stav navrhovateľa na úroveň invalidity bol zhoršený
a spĺňal zákonné podmienky invalidity od 11.04.2013, pretože podľa odborných nálezov posudzovaný
objektívny klinický nález dokumentuje len diskrétne známky polyneuropatie s ich diskrétnym vývojom pri
začínajúcej diabetickej nefropatii. Ide o hraničné zdôvodnenie pre stanovenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť od uvedeného dátumu v rozsahu 50 %. Relevantné zhoršenie zdravotného
stavu navrhovateľa dokumentuje až očný nález z 26.03.2014, ktorý prvýkrát dokumentuje popri
mikroaneurizmách a očnom pozadí aj intraretinálne zakrvácanie, ktoré popri zdokumentovanej poruche
hlbokej citlivosti ako progresie diabetickej polyneuropatie dolných končatín zdôvodňuje od 26.03.2014
zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 %. Zároveň v ostatnom
odbornom lekárskom posudku je uvedené, že spätné priznanie invalidity od 07.03.2012 s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 % posudkovým lekárom bez dostatočného
funkčného zhodnotenia je posudkovo nesprávne a je v rozpore s preambulou ku kapitole IV, prílohy č.
4, ako aj všeobecných zásad pre položku 1, písm. c). Všeobecné konštatované chronické komplikácie
v zmysle diabetickej polyneuropatie, retinopatie a nefropatie bez zdokumentovania zhoršenia funkčnej
poruchy sú z posudkového hľadiska nesprávne, z ktorého dôvodu neboli dané podmienky ani na
zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 22.10.2013, ale k relevantnému
zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa podľa dokumentácie z očného nálezu došlo až 26.03.2014.

Na základe uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že zdravotný stav navrhovateľa
bol posudkovými lekármi a predovšetkým ostatný odborný lekársky posudok, ktorý bol vypracovaný
nielen posudkovým lekárom sociálnej poisťovne, ústredie, ale aj za prítomnosti odborného lekára so
špecializáciou pre rozhodujúce zdravotné postihnutie bol posúdený v súlade so zákonom o sociálnom
poistení a posudkový lekár aj jednoznačne a dostatočným spôsobom zdôvodnili dátum vzniku invalidity
navrhovateľa, ako aj dátum kedy došlo k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa tak, že došlo aj k
navýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.



K námietkam navrhovateľa týkajúcim sa hodnotenia jeho hrubých zárobkov, resp. osobných
vymeriavacích základov vystavených jeho zamestnávateľmi a to v rokoch 1995, 1996 a 2004 súd
uvádza, že odporkyňa pri výpočte invalidného dôchodku vychádzala z listinných dôkazov, ktoré sú
súčasťou dávkového spisu a to predovšetkým z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktoré
vystavoval zamestnávateľ navrhovateľa. Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, predovšetkým
čo sa týka jeho hrubých zárobkov, ako aj počtu započítaných dní navrhovateľ podpísal, preto podľa
názoru krajského súdu odporkyňa nemala dôvod pri výpočte invalidného dôchodku vychádzať z iných
podkladov, čo sa týka hrubých zárobkov, počtu započítaných dní, ktoré potvrdili zamestnávatelia
navrhovateľa na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia, ktoré odoslali odporkyni a ktoré ako
už bolo uvedené navrhovateľ aj podpísal.

Zároveň súd poukazuje aj na ustanovenie § 108 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v spojení s § 149 a nasl. vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a
§ 232 ods. 1 v spojení s ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov zamestnávateľ je povinný na účely sociálneho zabezpečenia uviesť potrebné záznamy o
skutočnostiach rozhodujúcich pre nároky na dávky, ich výšku a výplatu a predkladať ich príslušným
orgánom sociálneho zabezpečenia a na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového
sporenia viesť evidenciu, ktorá obsahuje vymeriavací základ zamestnanca neobmedzený podľa 138
zákona o sociálnom poistení.

Invalidný dôchodok navrhovateľa odporkyňa určila podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako
súčin priemerného osobného mzdového bodu, t. j. 0,8964 x obdobie dôchodkového poistenia získaného
ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku
na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. 43,8028 rokov x aktuálna dôchodková
hodnota platná ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok (t. j. 11.04.2013) 10,0098 x percentuálny
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % je invalidný dôchodok navrhovateľa mesačne
196,60 Eur a po zvýšení za rok 2013 o pevnú sumu 5,90 Eur je 202,50 Eur mesačne. Zároveň
navrhovateľovi patrí aj zvýšenie invalidného dôchodku od 01.01.2014 o pevnú sumu 4,50 Eur na sumu
207,00 Eur mesačne.

Od 26.03.2014 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa zvýšila na 60 %, a preto
odporkyňa zvýšila invalidný dôchodok navrhovateľovi od 26.03.2016 podľa § 73 ods. 2 zákona o
sociálnom poistení tak, že priemerný osobný mzdový bod bol 0,8964 x 43,8028 rokov obdobia
dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota pre rok 2014
10,2524 x 60 % = 241,60 Eur, k tejto sume patrí aj zvýšenie za rok 2014 o pevnú sumu 4,50 Eur, takže
invalidný dôchodok je 246,10 Eur mesačne, ktorý od 01.01.2015 bol zvýšený o pevnú sumu 2,70 Eur
na 248,80 Eur mesačne.

Na základe uvedených dôvodov krajský súd preskúmavané rozhodnutia odporkyne tak, ako sú uvedené
vo výroku tohto rozsudku podľa § 250q ods. 3, veta prvá O. s. p. potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O. s. p. a účastníkom
nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo navrhovateľ v konaní úspešný nebol a odporkyňa zo
zákona toto právo nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že



a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 7014200840)

  1. 5. 4. 2016Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sd/48/2014 z 5. 4. 2016 (toto rozhodnutie)
  2. 29. 5. 2018Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/56/2016 z 29. 5. 2018