Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/83/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200853 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200853.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: YOPI AGENCY, s.r.o., Krivá 10, Košice, IČO: 45 589 411, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, daňovým poradcom a advokátom, Gelnická č. 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/231456/2014/4897 zo dňa 20.5.2014, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.1100303/1/231456/2014/489 zo dňa 20.5.2014, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801401/5/598478/2014 zo dňa 13.2.2014 podľa ust. § 250j ods.2 písm.c/ a d/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Eugenovi Kostovčíkovi, Gelnická č. 33, Košice odmenu za zastupovanie v sume 700,56 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi 70,- EUR titulom súdneho poplatku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím žalovaného uvedeného v úvodnej časti tohto rozsudku žalovaný ako orgán príslušný podľa § 74 ods. 4 z.č. 563/2009 Z.z. o správe daní, ďalej len Daňový poriadok „DP“, potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801401/5/598478/2014 zo dňa 13.2.2014, ktorým podľa ust. § 68 ods. 5 a 6 DP vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 v sume 6 167,66 EUR. Z dôvodov rozhodnutia žalovaného vyplýva, že svedkovia, ktorých vypočutie navrhol daňový subjekt YOPI Agency s.r.o. pri ústnom pojednávaní dňa 21.1.2014, správcovi dane uviedli, že boli v skladových priestoroch spoločnosti YOPI Agency s.r.o. a videli tam uskladnený tovar, ale žiadny zo svedkov nepotvrdil, že sa jednalo o tovar, ktorý bol dodaný práve spoločnosťou TINOS, s.r.o. (skladovanie striebra v skladových priestoroch je otázne). L.. U. a P. M. uviedli, že sa nezúčastňovali na obchodných aktivitách spoločnosti YOPI Agency s.r.o.. U. N. uviedla, že bola v W. a videla ako jej manžel preberá tovar od pána Z. a platí mu v hotovosti, ale ani jej výpoveď nepotvrdzuje, (vzhľadom na to, že pani N. nevedela uviesť presný dátum stretnutí, nebola si istá či je to skutočne konateľ spoločnosti TINOS, s.r.o., neuviedla žiadne konkrétne informácie o druhu, množstve, kvalite, cene tovaru), že spoločnosť TINOS, s.r.o. skutočne dodala tovar uvedený na preverovaných faktúrach. Bolo preto logické, keď správca dane výpovede svedkov vyhodnotil tak, že neobsahovali žiadne také preveriteľné skutočnosti, ktoré by ovplyvnili jeho záver o tom, že daňový subjekt YOPI Agency s.r.o. nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane, nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane, t.j., že nepreukázal dodanie tovaru spoločnosťou TINOS, s.r.o. Finančné riaditeľstvo SR v tejto súvislosti zistilo, že správca dane nehodnotil svedecké výpovede podľa toho, či sú v prospech alebo v neprospech daňového subjektu, ale podľa toho, či sú schopné dokázať dodanie tovaru fakturovaného spoločnosťou TINOS, s.r.o. Skutočnosť, že správca dane uviedol, že tieto osoby nemali žiadny obchodný vzťah so spoločnosťou YOPI Agency s.r.o., nemala vplyv na hodnotenie samotných výpovedí týchto svedkov. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že správca dane neuprel daňovému subjektu YOPI Agency s.r.o. ním uplatnené právo navrhnúť vypočutie svedkov, pretože navrhnutých svedkov vypočul a ich výpovede vyhodnotil. Skutočnosť, že správca dane na základe týchto svedeckých výpovedí nezmenil svoj záver v danej veci neznamená, že výpovede svedkov nehodnotil a že jeho postup bol v rozpore s platnými právnymi predpismi, ako je to uvedené v odvolaní. Ani skutočnosť, že daňový subjekt sa nestotožňuje so záverom správcu dane v danej veci, sama o sebe nemôže viesť k záveru o neodôvodnenosti a nesprávnosti rozhodnutia. Daňový subjekt v odvolaní síce uviedol, že správca dane nehodnotil dôkazy svedčiace v jeho prospech, ale neuviedol, ktoré konkrétne dôkazy správca dane nehodnotil. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na súd. Žalobné dôvody : - Ťažiskovou námietkou žalobcu v odvolaní bolo to, že podľa žalobcu správca dane nepostupoval podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku, pretože nevyhodnotil všetky dôkazy, teda aj dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, pričom takýto postup mal priamy dopad na hmotnoprávne posúdenie veci. Pre odvolací orgán z ustanovenia § 74 ods.2 Daňového poriadku vyplýva povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Uvedená povinnosť nie je naplnená tým, že odvolací orgán bez ďalšieho len prevezme strohú argumentáciu správcu dane z prvostupňového rozhodnutia, rekapituluje skutkové zistenia a uvedie, že správca dane postupoval podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, - Žalovaný na str. 8 rozhodnutia uvádza, ktoré zistenia boli rozhodujúce pre posúdenie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane. V prvom bode uvádza, že žalobca (okrem faktúr a zmlúv) žiadnymi dôkazmi nepreukázal dodanie tovaru od uvedených spoločností, a ani tieto spoločnosti nepreukázali dodanie tovaru uvedeného na preverovaných faktúrach žalobcovi. Žalovaný ďalej uvádza, že absenciu dôkazov nie je možné nahradiť tvrdením o tom, že správca dane získané dôkazy nehodnotil vôbec, resp. nehodnotil správne (str. 9 rozhodnutia). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nerozlišuje medzi tým, ak daňový subjekt nepredloží žiadne dôkazy a ak daňový subjekt dôkazy predloží, no správca dane tieto dôkazy nepovažuje za dostatočné. Ak daňové orgány tvrdia, že žalobca žiadnymi dôkazmi nepreukázal, že predmetné plnenia dodali spoločnosti uvedené na faktúrach, potom takéto dôkazy neexistovali, teda nebolo čo hodnotiť, - Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že žalobca okrem faktúr, zmlúv a pokladničných dokladov žiadnymi dôkazmi nepreukázal dodanie tovaru. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca predložil správcovi dane všetky dôkazy, ktorými mohol a mal disponovať, no správca dane tieto dôkazy neakceptoval. Daňový subjekt predložil zmluvy, faktúry, dodacie listy, pokladničné doklady. Svedok A.. H. potvrdil dodanie tovaru spoločnosťou TINOS, s.r.o., vystavenie faktúr a uviedol, že podpis a pečiatka sú jeho, dodacie listy vypisoval zamestnanec O.. S., aj podpis na dodacích listoch je jeho. M.. N. nespochybnil obchody uzatvárané A.. H.. Svedkovia U.. N., P.. M. a L.. U.P. zhodne potvrdili existenciu tovaru, ktorý žalobca nakupoval od uvedeného dodávateľa. Žalovaný na strane jednej uvádza, že faktúry a zmluvy neakceptuje, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie, bez ohľadu na to, či k realizácii daného plnenia skutočne došlo, no na strane druhej paradoxne absenciu iných listinných dôkazov (dodacie listy, prepravné doklady, preberacie protokoly, evidencie a pod.), ktoré je tiež možné technicky vyhotoviť pripisuje na ťarchu žalobcu. - Žalobca namietal, že správca dane nevykonal žiadne hodnotenie výpovedí svedkov A.. H., U.. N., P.. M. a L.. U., neprihliadol na ne, len ich odmietol. Nie je teda pravdou tvrdenie žalovaného, že žalobca neuviedol, ktoré konkrétne dôkazy správca dane nehodnotil. Hodnotením dôkazov nie je, ak správca dane v závere rozhodnutia viac ako stručne uvedie, že vyjadrenia svedkov neobsahovali žiadne podstatné a relevantné skutočnosti, ktoré by ovplyvnili výsledok kontroly, z výpovedí svedkov vyplýva, že so žalobcom nemali žiadny obchodný vzťah, išlo o známych konateľa žalobcu M.. N.. Je otázne, na základe čoho by správca dane zmenil svoj záver v danej veci, ak výpovede svedkov, ktoré potvrdzujú dodanie konkrétneho tovaru od spoločnosti TINOS, s.r.o. podľa správcu dane neobsahujú žiadne podstatné a relevantné skutočnosti. Na strane druhej správca dane na podporu záveru o tom, že vyjadrenia svedkov neobsahovali žiadne podstatné a relevantné skutočnosti uvádza, že išlo o osoby, ktoré so žalobcom nemali žiadny obchodný vzťah, išlo o známych konateľa žalobcu M.. N.. - Podľa žalovaného skutočnosť, že správca dane na základe týchto svedeckých výpovedí nezmenil svoj záver v danej veci neznamená, že výpovede svedkov nehodnotil a že jeho postup bol v rozpore s platnými právnymi predpismi, ako je uvedené v odvolaní. Z ustanovenia § 63 ods.5 Daňového poriadku vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia musí okrem iného obsahovať spôsob, akým sa zhodnotili vykonané dôkazy, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, teda aj rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie. Takejto požiadavke nezodpovedá, ak správca dane stroho uvedie, že vyjadrenia svedkov neobsahovali žiadne podstatné a relevantné skutočnosti, ktoré by ovplyvnili výsledok kontroly, z výpovedí svedkov vyplýva, že so žalobcom nemali žiadny obchodný vzťah a išlo o známych konateľa žalobcu. - Žalovaný nad rámec prvostupňového rozhodnutia dopĺňa „hodnotenie dôkazov“ vykonané správcom dane o konštatovanie, že žiadny zo svedkov nepotvrdil, že sa jednalo o tovar, ktorý bol dodaný práve spoločnosťou TINOS, s.r.o. K uvedenému žalobca uvádza, že nemal na ten istý tovar žiadne doklady od iných dodávateľov a dodanie inými dodávateľmi sa ani nepotvrdilo. Žalovaný ďalej dodáva, že svedkovia P.. M. a L.. U. uviedli, že sa nezúčastňovali na obchodných aktivitách žalobcu. Žalovaný si z výpovedí P.. M. a L.. U. osvojil len to, že sa síce nezúčastňovali na obchodných aktivitách žalobcu, no nikde neuvádza, že L.. U. videl tovar s ktorým obchodoval žalobca, sprostredkoval predaj strieborných mincí a o existencii tovaru a jeho preprave sa obdobne vyjadril aj svedok P.. M.. Podľa žalobcu najzávažnejšiu výpovednú hodnotu má svedecká výpoveď U.. N.. Žalovaný, na rozdiel od správcu dane výpoveď U.. N. považuje za právne bezvýznamnú z toho dôvodu, že nevedela uviesť presný dátum stretnutí, nebola si istá či osoba, ktorá sa predstavila ako M.. Z. bola konateľom spoločnosti TINOS, s.r.o., neuviedla žiadne konkrétne informácie o druhu, množstve, kvalite, cene tovaru. Žalobca uvádza, že žalovaný za rozhodujúce považuje podrobnosti, ktoré si svedok nemusel a ani nemohol pamätať (dátum stretnutí, druh, množstvo, kvalita, cena tovaru) a ktoré vyplývajú z účtovných dokladov žalobcu. Z prvostupňového rozhodnutia (predposledná strana) táto skutočnosť nevyplýva, práve naopak U.. N. uviedla, že za spoločnosť TINOS, s.r.o. sa predstavil M.. Z., predložil výpis z OR, faktúry a bola prítomná pri odovzdávaní platby za tovar osobe, ktorú A.. H. a M.. N. označili za M.. Z.. Žalovaný argumentuje, že P.. M. a L.. U. sa nezúčastňovali na obchodných aktivitách žalobcu, no nikde neuvádza, že U.. N. sa týchto aktivít zúčastňovala a vyhotovovala fotodokumentáciu strieborných odliatkov a strieborných mincí pri preberaní tovaru v kufri auta. Postup žalovaného umocňuje tvrdenie žalobcu, že správne orgány nepostupovali podľa ustanovenia § 3 ods.3 Daňového poriadku, pretože nevyhodnotili všetky dôkazy, teda aj dôkazy svedčiace v prospech žalobcu jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Výsledok takého hodnotenia dôkazov je rovnaký, akoby uvedení svedkovia popreli dodanie tovaru. - Podľa ustanovenia § 74 ods.2 posledná veta Daňového poriadku v rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. V doplňovaní konania v odvolacom konaní ide o konanie pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, daňový subjekt nemá už ani možnosť doplniť podané odvolanie, a tak účinne reagovať na zistenia v rámci odvolacieho konania. Doplnenie konania v rámci odvolacieho konania je podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku podmienené nielen tým, že doplnenie je dôvodné ale súčasne je v súlade s požiadavkou zákonnosti pri rešpektovaní všetkých procesných zásad daňového konania a práv daňového subjektu. Z uvedeného dôvodu doplnenie konania a odstraňovanie chýb konania nemôže simulovať postup prvostupňového orgánu. Zo znenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný v rámci odvolacieho konania správnosť prvostupňového rozhodnutia odôvodňuje skutočnosťami, ktoré prvostupňové rozhodnutie neobsahuje (napr. A.. H. bol konateľom spoločnosti TINOS, s.r.o. od 30.10.2009 do 17. 09.2010 a od uvedeného dátumu nemal oprávnenie konať za spoločnosť TINOS, s.r.o., svedkovia P.. M. a L.. U. uviedli, že sa nezúčastňovali na obchodných aktivitách žalobcu, výpoveď U.. N. je právne bezvýznamná vzhľadom na to, že nevedela uviesť presný dátum stretnutí, nebola si istá či je to skutočne konateľ spoločnosti TINOS, s.r.o., neuviedla žiadne konkrétne informácie o druhu, množstve, kvalite, cene tovaru, atď.). K uvedeným argumentom zabezpečeným žalovaným v odvolacom konaní sa žalobca nemohol vyjadriť. - Žalovaný uvádza, že výpoveď A.. H. ohľadom podrobnosti o obchodovaní so žalobcom sa nezhoduje s vyjadrením žalobcu. Kým A.. H. tvrdil, že preberal drahé kovy od M.. Z.C. M.. N. tvrdil, že M.. Z. drahé kovy vždy priniesol na inom aute. Žalobca uvádza, že zmyslom a účelom dokazovania nie je daňový subjekt „nachytať“ na nejasnostiach, ktoré sa v konaní objavia, ale zistiť v potrebnej miere rozhodujúce skutočnosti a prípadné nejasnosti odstrániť, ak je to rozumne možné. Je možné, že svedok si po určitom čase bude pamätať len zásadné skutočnosti, no k podrobnostiam sa už nebude vedieť presne vyjadriť. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že daňové orgány podrobnosti, ako to výslovne uvádzajú v rozpore výpovedí pripisujú vyššiu hodnotu závažnosti, ako zisteniu, že k ostatným podstatným a rozhodujúcim skutočnostiam sa žalobca a svedok A.. H. vyjadrovali zhodne. - Žalobca namietal, že svedok nenesie dôkazné bremeno k svojej výpovedi. Z uvedeného dôvodu nie je možné svedeckú výpoveď odmietnuť z toho dôvodu, že svedok k výpovedi nepredložil ďalšie dôkazy alebo vyhodnotiť ju ako nepravdivú. Žalovaný sa s uvedenou námietkou žalobcu nezaoberal. - Žalovaný uvádza, že ďalšie informácie o spoločnosti TINOS, s.r.o. prispievajú k utvoreniu celkového obrazu o danej spoločnosti, no správca dane z týchto zistení nevyvodil stav dôkaznej núdze žalobcu, ani ich nepovažoval za nesplnenie jeho dôkazného bremena. Žalovaný na str. 8 rozhodnutia uvádza, ktoré zistenia boli rozhodujúce pre posúdenie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane. Z uvedených troch bodov sa dva body vzťahujú k nedostatkom zisteným u dodávateľa TINOS, s.r.o., ku ktorým nemôže žalobca znášať dôkaznú núdzu. Žalovaný na strane jednej uvádza, že správca dane z týchto zistení nevyvodil stav dôkaznej núdze žalobcu, no na strane druhej uvádza, že ide o zistenia, ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane. Je teda nepochybné, že aj tieto zistenia viedli k posúdeniu oprávnenosti nároku na odpočítanie dane a konečný záver o nepriznaní nároku na odpočítanie dane svedčí, že tieto „informácie o spoločnosti TINOS, s.r.o.“ pripočítal na ťarchu žalobcu. - Súčasťou základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnuté v základnom práve na ochranu na inom orgáne Slovenskej republiky) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Sr je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky uvedené v odvolaní. Podľa ustanovenia § 74 ods.2 prvá veta Daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak sa rozhodnutím odvolacieho orgánu nevyhovie odvolaniu v plnom rozsahu, rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Podľa ustanovenia § 63 ods.5 druhá veta Daňového poriadku v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný takto nepostupoval, pretože so zásadnými námietkami žalobcu sa vôbec nevysporiadal alebo sa vysporiadal len formálne a veľmi vágne. V ďalších dôvodoch žaloby žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR č.s.p. 3 Sžf 40/2007 zo dňa 6.12.2007 a rozsudok Súdneho dvora vo veci C-18/13 Maks Pen EOOD zo dňa 13.2.2014. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 18.11.2014. Uviedol, že žalobca síce predkladal listinné dôkazy (faktúry s prílohami - pokladničné doklady, dodacie listy), ale nepreukázal, že tieto doklady odzrkadľujú reálne zdaniteľné obchody tak, ako v skutočnosti nastali. Žalobca nepreukázal, že tovar dodala spoločnosť uvedená na preverovaných faktúrach a správca dane vlastným dokazovaním zistil, že sa jedná o spoločnosť, ktorá so správcom dane nekomunikuje, na adrese sídla sa nenachádza, od júna 2011 nepodáva daňové priznania, jej jediný konateľ M.. Z. sa na adrese svojho bydliska nezdržiava, jeho predvedenie nebolo úspešné. Bývalý konateľ tejto spoločnosti - A. H. (v čase od 30.10.2009 do 17.09.2010) nemá žiadne doklady, pretože ich mal odovzdať terajšiemu konateľovi M. Z.. A. H. ako svedok poskytol dňa 26.02.2013 správcovi dane vyjadrenia o spoločnosti TINOS, s.r.o., o jej činnosti, o spolupráci a vzťahoch so žalobcom, ktoré správca dane vyhodnotil aj v súvislosti s ďalšími dôkazmi a zistil, že niektoré z jeho tvrdení sú v rozpore so zabezpečenými dôkazmi. Žalobca tvrdil a faktúrami s prílohami preukazoval, že tovar nakúpil od spoločnosti TINOS, s.r.o., ale šetrením správcu dane sa tieto tvrdenia nepotvrdili, lebo nebolo preukázané, že spoločnosť TINOS, s.r.o., ktorá vystavila faktúry, fakturovaný tovar skutočne dodala žalobcovi, teda nebola potvrdená pravdivosť údajov uvedených na faktúrach. Žalovaný k námietkam, ktoré sa týkajú výpovedí svedkov a ich hodnotenia uviedol, že správca dane tieto výpovede uviedol vo svojom rozhodnutí a po ich zhodnotení (na predposlednej strane svojho rozhodnutia) uviedol, že „vyjadrenia svedkov neobsahovali žiadne podstatné a relevantné skutočnosti, ktoré by ovplyvnili výsledok daňovej kontroly. Z výpovedí svedkov vyplýva, že so spoločnosťou YOPI Agency s.r.o. nemali žiadny obchodný vzťah. Išlo o známych konateľa spoločnosti YOPI Agency s.r.o. M. N.. Žalovaný pri preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zistil, že správca dane hodnotil tieto výpovede a vzhľadom na skutočnosť, že z výpovedí týchto svedkov vyplynulo jedine to, že svedkovia (P. M. a L.. L. U.) poznajú konateľa spoločnosti YOPI Agency s.r.o. M. N.Ň., že sa nezúčastnili na obchodoch spoločnosti YOPI Agency s.r.o., že boli v skladových priestoroch spoločnosti, kde videli tovar (dekoračné predmety, parfémy, textilný tovar), P. M. pre pána N. bezodplatne prevážal tovar na svojej dodávke (bez toho, aby uviedol akékoľvek ďalšie informácie o preprave), L.. U. kúpil strieborné mince od M. N. ako od súkromnej osoby a sprostredkovával ponuku týchto kovov, U. N. (manželka konateľa spoločnosti YOPI Agency s.r.o.), ktorá je aj zamestnankyňou spoločnosti YOPI Agency s.r.o. potvrdila, že videla strieborné odliatky, strieborné mince v W., že ich fotila, že videla ako jej manžel dáva peniaze pánovi Z.Á.F.K., ale neuviedla žiadne ďalšie informácie o týchto stretnutiach - bol záver správcu dane, že výpovede svedkov nemajú žiaden vplyv na výsledky daňovej kontroly, logický a správny. Skutočnosť, že išlo o známych M. N., je priamo uvedená v zápisnici o ústnom pojednávaní (dôkaz č.35), keď konateľ žalobcu na otázku správu dane prečo a v akej súvislosti navrhuje vypočutie uvedených svedkov odpovedal, že sa jedná o jeho známych, ktorí boli priamo alebo nepriamo pri obchodných prípadoch, ktoré sa udiali. Tieto osoby, podľa jeho tvrdenia, nemajú žiadny písomný zmluvný vzťah so spoločnosťou YOPI Agency s.r.o. a konali na základe ústnych pokynov konateľa. Žalovaný k vytýkanému postupu, keď neuviedol všetky skutočnosti o výpovediach svedkov uvádza, že na str. 6 rozhodnutia č. 1100303/1/231456/2014/4897, uviedol aj vytýkané skutočnosti a v súlade s ust. § 63 ods.5 Daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia uviedol okrem námietok odvolávajúceho sa, skutkového stavu a záverov správcu dane, aj tie skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a právne predpisy, podľa ktorých rozhodoval. Žalovaný v danom prípade v rámci odvolacieho konania nedopĺňal konanie správcu dane v žalobcom naznačenom smere, pretože skutočnosť, že A. H. bol bývalým konateľom spoločnosti TINOS, s.r.o. vyplýva priamo z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I oddiel: Sro, Vložka číslo 8059/V, spoločnosti TINOS, s.r.o. a správca dane v súlade s touto informáciou viedol ústne pojednávanie so svedkom A. H. (dôkaz č.22.) a tieto skutočnosti uviedol aj vo svojom rozhodnutí. Je preto len logickým záverom, že keď A. H. bol konateľom spoločnosti do 17.09.2010, že v nasledujúcich obdobiach nemohol konať za spoločnosť (bez toho, aby bol na to splnomocnený - ale žiadne plnomocenstvo nebolo predložené). Ďalšie skutočnosti ohľadom vyhodnotenia výpovedí svedkov vyplynuli priamo z ich výpovedí pri ústnych pojednávaniach, ktorých sa žalobca osobne zúčastnil a pri ktorých uplatnil svoje právo klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní (dôkazy č. 49., č.50., č.51). Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný zistenia o spoločnosti TINOS, s.r.o. pripočítal na ťarchu žalobcu, pretože žalovaný upriamuje pozornosť iba na jednu stranu odôvodnenia rozhodnutia, pričom neberie do úvahy všetky skutočnosti, ktoré toto odôvodnenie obsahuje. Žalobca na jednej strane vyčíta, že žalovaný a správca dane nehodnotili dôkazy, a keď sú zistenia správcu dane o spoločnosti, ktorá je uvedená ako dodávateľ, zhrnuté pre účely vysporiadania sa s námietkami uvedenými v odvolaní, namieta, že žalovaný tieto informácie pripočítal na ťarchu žalobcu. Žalobca (nad rámec odôvodnenia odvolania) poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13 Maks Pen EOOD z 13.02.2014 konkrétne na jeho bod 31. a výrok a uviedol, že v zmysle právnych záverov Súdneho dvora EÚ vyplývajúcich z tohto rozsudku, samotná skutočnosť, že plnenie poskytnuté žalobcovi nebolo skutočne vykonané dodávateľmi uvedenými na faktúrach, resp. tieto faktúry neboli podpísané zástupcami dodávateľov nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet, na ktoré má žalobca nárok. Žalovaný ďalej uviedol, že v danom prípade nebolo rozhodujúce iba zistenie, že faktúry neboli podpísané zástupcami dodávateľov, ale v prípade spoločnosti TINOS, s.r.o. bolo rozhodujúce to, že k týmto faktúram ani žalobca, ani spoločnosť TINOS, s.r.o. nepredložili také dôkazy, ktoré by boli schopné jednoznačne potvrdiť dodanie tovaru. Aj keď skutočnosti ohľadom osoby A. H. správca dane, ani žalovaný nehodnotili, v danej veci v súvislosti s poukázaním na uvedený rozsudok je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že A. H. bol v čase od 30.10.2009 do 17.09.2010 konateľom spoločnosti TINOS, s.r.o. (ktorú následne predal M.. Z.K.), v čase od 23.4.2010 do 25.8.2010 bol konateľom spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. (ktorú kúpil od M. N. a následne predal M.. O.) - s ktorou mal žalobca obchodné vzťahy v zdaňovacom období IV. štvrťrok 2010 - a od októbra 2010 je zamestnancom spoločnosti YOPI Agency s.r.o., kde je konateľom M. N.. M. N. - konateľ žalobcu bol v čase od 2.6.2008 do 23.4.2010 konateľom spoločnosti REVANGE SERVIS s.r.o. (ktorú následne predal A. H.Á.) - dôkazy FR SR č. 3., č. 4. a č. 5. Z výpovede svedka A. H. (dôkaz č. 22) je zrejmé, že s M. N. sa poznajú, od neho kúpil spoločnosť REVANGE SERVIS s.r.o. a práve jemu chcel predať aj spoločnosť TINOS s.r.o., a v čase spísania zápisnice (26.2.2013) bol zamestnancom spoločnosti YOPI Agency s.r.o., preto je zrejmé, že všetky tieto spoločnosti sú vzájomne prepojené práve osobou A. H.. Podľa tohto rozsudku sa „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby si zdaniteľná osoba odpočítala daň z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom, najmä vzhľadom na skutočnosť, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala nejasná, pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou tohto podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť.“ Ako vyplýva z vyššie uvedených dôkazov, uvedené obchody mal pre žalobcu realizovať A. H., čo vyplýva z tvrdení žalobcu i samotného A. H.. Z uvedených dôkazov je preukázateľné, že žalobca vedel alebo mal vedieť o tom, že sa svojou činnosťou podieľa na sporných plneniach. Pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je nevyhnutné, aby bolo preukázané, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovar, ktorý bol deklarovaný na faktúrach, skutočne dodali spoločnosti uvedené ako dodávatelia na faktúrach. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti nadobudol, alebo akým spôsobom ich získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný spoločnosťami uvedenými na faktúrach. Ak totiž nie je preukázané, že osoba uvedená ako dodávateľ, tovar reálne nedodala, potom je namieste záver, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Súd v konaní podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p., po preskúmaní obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že v konaní správnych orgánov nebol dostatočne zistený skutkový stav veci a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sa opiera o výsledok daňovej kontroly za III. štvrťrok 2010, keď daňový subjekt za III. štvrťrok 2010 uplatnil odpočet dane z prijatých faktúr: - DF č. 10/4 - faktúra č. 2010004 zo dňa 17.8.2010, DF č. 10/08 - faktúra č. 2010005 zo dňa 26.8.2010, DF č. 10/10 - faktúra č. 2010006 zo dňa 6.9.2010, DF č. 10/17 - faktúra č. 20100021 zo dňa 28.9.2010, DF č. 10018 - faktúra č. 20100019 zo dňa 16.9.2010, DF č. 10/13 - faktúra č. 20100020 zo dňa 28.9.2010, všetky vystavené spoločnosťou TINOS s.r.o., celkom fakturovaná suma bez DPH 32 461,34 EUR, DPH 19 % v sume 6 167,66 EUR. Správca dane vykonal šetrenie vo vzťahu k preverovaným faktúram, zásielky sa vracali ako nedoručené, predvedenie konateľa Z.R. a jeho zástupcu za TINOS s.r.o. bolo neúspešné. Dňa 8.3.2013 bolo vykonané miestne zisťovanie v mieste trvalého bydliska Z.Ö.R., na uvedenej adrese sa nachádzal obytný blok, meno Z.R. na poštovej schránke nebolo, poštová doručovateľka potvrdila, že tam nebýva už 10 rokov. Ďalšie šetrenia sa týkali spoločnosti Revange servis s.r.o., bol predvolaný bývalý konateľ A. H.D.. Do rozhodnutia správny orgán opísal výpoveď bývalého konateľa Revange servis s.r.o., A.. H. a táto výpoveď je obsahom zápisnice z ústneho pojednávania č. 9800401/5/755761/2013/Hud zo dňa 26.2.2013. Obchody s investičným kovom tento svedok potvrdil. Platba za dodaný tovar sa uskutočňovala v hotovosti. Popis obchodného styku opäť bol do rozhodnutia opísaný z tejto zápisnice. - Prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne doklady o tom, kto skutočne dodal tovar uvedený na sporných faktúrach ani nepreukázal spôsob prepravy a pôvod tohto tovaru, preto žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočet z faktúr od TINOS s.r.o. podľa ust. § 41 - 51 z.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ďalej len „DPH. Do rozhodnutia taktiež opísal priebeh vyrubovacieho konania. Odvolanie žalobcu spočívalo v nesprávnom hodnotení dôkazov. Z obsahu rozhodnutia správcu dane vyplýva, že ide len o formálne konštatovanie, ktoré nemá reálny podklad a je v extrémnom rozpore so skutočnosťou. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť správcu dane, ktorá nesmie obsahovať formy ľubovôle alebo nelogickosti, pri ktorej je vykonaným dôkazom hodnota pravdivosti (vierohodnosti). Jednotlivé komponenty dokazovania musia nasledovať po sebe a nemožno ich zamieňať. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti, ktoré pre konkrétne rozhodnutia nemajú žiadny právny význam, na druhej strane je však nutné starostlivo zhodnotiť skutočnosti, ktoré právny význam pre posúdenie veci majú. Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Z uvedených dôvodov prvotným kritériom pre hodnotenie dôkazov k otázke, ktorú je potrebné objasniť je kritérium závažnosti dôkazu, teda výpovedná hodnota dôkazu vo vzťahu k tejto otázke. V danom prípade bolo potrebné objasniť, či tovar dodala spoločnosť TINOS, s.r.o. Z uvedených dôvodov kritérium závažnosti dôkazu a jeho výpovedná hodnota sa má posudzovať podľa toho, či dokazuje, že tovar dodala spoločnosť TINOS, s.r.o. alebo či dokazuje opak. Výpoveď svedka A.. H., bývalého konateľa spoločnosti TINOS s.r.o., ktorý potvrdil dodanie tovaru správca dane odmietol s tým, že nevedel svojich dodávateľov presne uviesť, nepredložil žiadne účtovné doklady, tie mal odovzdať M.. Z., doklady o prevode obchodného podielu taktiež nedoložil, obchody uzatváral na základe dôvery, splnomocnenie od M.. N. nemal, nezisťoval pôvod striebra, svoje tvrdenia o spôsobe nákupu investičných kovov v mene spoločnosti YOPI Agency, s.r.o. nemal ako preukázať. Z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo správca dane týmto zisteniam pripisuje vyššiu hodnotu závažnosti, ako časti výpovede A.. H., v ktorej svedok potvrdil dodanie tovaru spoločnosťou TINOS, s.r.o., vystavenie faktúr a uviedol, že podpis a pečiatka sú jeho, dodacie listy vypisoval zamestnanec O.. S., aj podpis na dodacích listoch je jeho. Daňovému subjektu nie je zrejmé, aké iné doklady, okrem tých, ktoré predložil daňový subjekt pri kontrole správcovi dane mal A.. H. ešte predložiť. Prevod obchodného podielu vyplýva z výpisu obchodného registra. Splnomocnenie od M.. N. nemal, no M.. N. nespochybnil obchody uzatvárané A.. H.D.. K zisťovaniu, resp. nezisťovaniu pôvodu tovaru daňový subjekt opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3 Sžf 1/2010 z 19.8.2010, z ktorého vyplýva, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov, pred dodaním tovaru. V súvislosti s hodnotením svedeckej výpovede A.. H. daňový subjekt uvádza, že svedok nenesie dôkazné bremeno k svojej výpovedi, ale správca dane je povinný svedeckú výpoveď ako dôkaz zhodnotiť. Z uvedeného dôvodu nie je možné svedeckú výpoveď odmietnuť z toho dôvodu, že svedok k výpovedi nepredložil ďalšie dôkazy alebo vyhodnotiť ju ako nepravdivú. Zo zistenia, že daňový subjekt TINOS, s.r.o. sa na adrese sídla nenachádza, nepodáva daňové priznania, so správcom dane nekomunikuje, konateľ spoločnosti M.. Z. sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava nie je možné vyvodiť stav dôkaznej núdze daňového subjektu alebo považovať to za nesplnenie dôkazného bremena daňovým subjektom. Vo vyrubovacom konaní vypovedali svedkovia U.. N., P.. M. a L.. U., ktorí zhodne potvrdili existenciu tovaru, ktorý daňový subjekt nakupoval od uvedeného dodávateľa. Z hľadiska závažnosti má najvyššiu výpovednú hodnotu výpoveď U.. N., ktorá potvrdila nákup konkrétneho tovaru od dodávateľa TINOS, s.r.o. Išlo o vákuovo balené strieborné odliatky nakupované v W., za spoločnosť TINOS, s.r.o. sa predstavil pán Š., predložil výpis z OR, faktúry, bol to vyšší silnejší pán tmavej pleti, videla ako preberal peniaze za tovar, vyhotovovala fotodokumentáciu strieborných odliatkov a strieborných mincí. Uvedenú výpoveď, ako aj ostatné výpovede správca dane zhodnotil tak, že táto výpoveď neobsahovala žiadne podstatné a relevantné skutočnosti, ktoré by ovplyvnili výsledok kontroly. Ak výpoveď svedka k zásadnej otázke, teda výpoveď ktorá potvrdzuje dodanie konkrétneho tovaru od spoločnosti TINOS, s.r.o. podľa správcu dane neobsahovala žiadne podstatné a relevantné skutočnosti, potom je otázne, ktoré výpovede, okrem tých, ktoré sú v neprospech daňového subjektu je možné považovať za podstatné a relevantné. Kritérium závažnosti dôkazu a jeho výpovedná hodnota sa má v danom prípade posudzovať podľa toho, či dokazuje, že tovar dodala alebo nedodala spoločnosť TINOS, s.r.o., a nie podľa toho, či je v prospech daňového subjektu alebo v jeho neprospech. Je pravdou, že svedkovia U.. N., P.. M. a L.. U. so spoločnosťou YOPI Agency, s.r.o. nemali žiadny obchodný vzťah, išlo o známych konateľa spoločnosti YOPI Agency, s.r.o. M.. N.. Z ustanovenia §ň 25 ods.1 Daňového poriadku vyplýva, že každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Vo svedkoch, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú v obchodnom alebo inom vzťahu vždy ide o osoby, ktoré overovanú situáciu sledovali, zúčastnili sa jej, a ktorá sa ich spravidla aj čo i len nepriamo dotýka. Z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že správca dane nevykonal žiadne hodnotenie výpovedí svedkov A.. H., U.. N., P.. M. a L.. U., neprihliadol na ne, len ich odmietol s tým, že neboli doložené žiadnymi ďalšími dôkazmi, resp. neobsahovali žiadne podstatné a relevantné skutočnosti. Z rozhodnutia vyplýva, že správca dane nevyhodnotil všetky dôkazy, teda aj dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu. Postup správcu dane vyznieva tendenčne v snahe bez akýchkoľvek objektívnych limitov a bez ohľadu na povinnosť postupovať ústavne konformným spôsobom obhájiť správnosť svojich záverov. Žalovaný vo svojom rozhodnutí opakovane opísal celý priebeh daňového konania, bez vyhodnotenia váhy svedeckých výpovedí, k rozhodnutiu NS SR č.sp. 3 Sžf 1/2010 uviedol, že sa nejedná o totožný skutkový stav veci. ďalej uviedol, že svedkovia, ktorých vypočutie navrhol daňový subjekt YOPI Agency s.r.o. pri ústnom pojednávaní dňa 21.1.2014, správcovi dane uviedli, že boli v skladových priestoroch spoločnosti YOPI Agency s.r.o. a videli tam uskladnený tovar, ale žiadny zo svedkov nepotvrdil, že sa jednalo o tovar, ktorý bol dodaný práve spoločnosťou TINOS, s.r.o. (skladovanie striebra v skladových priestoroch je otázne). L.. U. a P. M. uviedli, že sa nezúčastňovali na obchodných aktivitách spoločnosti YOPI Agency s.r.o.. U. N. uviedla, že bola v W. a videla ako jej manžel preberá tovar od pána Z.Á. a platí mu v hotovosti, ale ani jej výpoveď nepotvrdzuje, (vzhľadom na to, že pani N. nevedela uviesť presný dátum stretnutí, nebola si istá či je to skutočne konateľ spoločnosti TINOS, s.r.o., neuviedla žiadne konkrétne informácie o druhu, množstve, kvalite, cene tovaru), že spoločnosť TINOS, s.r.o. skutočne dodala tovar uvedený na preverovaných faktúrach. Bolo preto logické, keď správca dane výpovede svedkov vyhodnotil tak, že neobsahovali žiadne také preveriteľné skutočnosti, ktoré by ovplyvnili jeho záver o tom, že daňový subjekt YOPI Agency s.r.o. nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane, nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane, t.j., že nepreukázal dodanie tovaru spoločnosťou TINOS, s.r.o. Finančné riaditeľstvo SR v tejto súvislosti zistilo, že správca dane nehodnotil svedecké výpovede podľa toho, či sú v prospech alebo v neprospech daňového subjektu, ale podľa toho, či sú schopné dokázať dodanie tovaru fakturovaného spoločnosťou TINOS, s.r.o. Skutočnosť, že správca dane uviedol, že tieto osoby nemali žiadny obchodný vzťah so spoločnosťou YOPI Agency s.r.o., nemala vplyv na hodnotenie samotných výpovedí týchto svedkov. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že správca dane neuprel daňovému subjektu YOPI Agency s.r.o. ním uplatnené právo navrhnúť vypočutie svedkov, pretože navrhnutých svedkov vypočul a ich výpovede vyhodnotil. Skutočnosť, že správca dane na základe týchto svedeckých výpovedí nezmenil svoj záver v danej veci neznamená, že výpovede svedkov nehodnotil a že jeho postup bol v rozpore s platnými právnymi predpismi, ako je to uvedené v odvolaní. Ani skutočnosť, že daňový subjekt sa nestotožňuje so záverom správcu dane v danej veci, sama o sebe nemôže viesť k záveru o neodôvodnenosti a nesprávnosti rozhodnutia. Daňový subjekt v odvolaní síce uviedol, že správca dane nehodnotil dôkazy svedčiace v jeho prospech, ale neuviedol, ktoré konkrétne dôkazy správca dane nehodnotil. K jednotlivým žalobným námietkam súd zaujal toto stanovisko : K námietke žalobcu, že správca dane nevyhodnotil všetky dôkazy, teda aj dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, je potrebné uviesť, že dokazovanie nebolo v celom rozsahu uskutočnené tak, ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 3 DP. Samotné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nie je vyhodnotením zisteného skutkového stavu, teda aj hodnotení dôkazov a nie je v ňom vytvorený priestor pre správnu úvahu k hodnoteniu dôkazov podľa ust. § 63 ods. 5 DP. Odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje opis vyrubovacieho konania, resp. opis výsluchu svedkov, ale v rozhodnutí správneho orgánu má byť vyhodnotená každá svedecká výpoveď a prijatý záver na základe rozboru získaných skutočností /šetrení, dožiadaní a i./, aby sa v jeho súhrnnom poznávacom procese mohol urobiť nespochybniteľný právny záver o tom, či predmet plnenia nastal alebo nie. Tí svedkovia, ktorí tovar videli a odovzdávali, je potrebné navzájom konfrontovať aj so svedeckou výpoveďou U.. N., ktorú však správca dane považoval za bezvýznamnú. Táto svedkyňa práve potvrdila, že za firmu TINOS s.r.o. sa predstavoval Z.V.R., preto súd považoval túto žalobnú námietku za podstatnú a nezodpovedanú v rozhodnutí žalovaného. Žalobná námietka týkajúca sa doplňovania dokazovania v odvolacom konaní bola opodstatnená, pretože v odvolacom konaní sa už daňový subjekt nemôže vyjadrovať k zisteným skutočnostiam. Súd je toho názoru, že v odvolacom konaní v podstate žalovaný odstraňoval tak formu vydaného prvostupňového správneho rozhodnutia, ako aj formuláciu vykonaných dôkazov. Aj ďalšie žalobné dôvody týkajúce sa výpovede svedka H.D. a informácie o spoločnosti TINOS s.r.o. sa pripočítali na ťarchu žalobcu, bez ďalšieho vyhodnotenia, preto súd považoval aj tieto žalobné námietky za opodstatnené. V súvislosti s hodnotením dôkazov, v nadväznosti na spomínaný rozsudok SD C-18/13, súd k uvedenej žalobnej námietke uvádza, že uvedený právny názor je prijateľný iba za predpokladu, že reálne existuje dôkaz o splnení fakturovaných dodávok, v danom prípade od TINOS s.r.o., k čomu však v tomto prípade správne orgány nedospeli. Dospieť k takému záveru je možné až po zhodnotení vykonaných výsluchov, teda tých dôkazov, ktoré boli v priebehu daňovej kontroly vykonané. Súd bol toho názoru, že ak by prvostupňové rozhodnutie bolo v súlade s ust. § 63 ods. 5 DP, potom by odvolací orgán už ho nemusel doplňovať, resp. formulovať rozhodnutie v intenciách tohto ustanovenia. Prvostupňové rozhodnutie totiž nemôže obsahovať opis výsluchov svedkov, či opis iných podaní, ale má už len vyhodnocovací charakter, čo v danom prípade celkom absentovalo a neumožňovalo ani odvolaciemu orgánu správne vyhodnotiť dôkazy. Z ust. § 63 ods. 5, druhá veta DP vyplýva, že odôvodnenie má uvádzať skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Bez použitia takej úvahy nie je možné ani odvolaciemu orgánu, ale ani súdu v preskúmavacom konaní „odobriť“ použitý právny záver o správnom určení rozdielu dane v sume 6 167,66 EUR za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 pre žalobcu. V ďalšom konaní bude potrebné v rozhodnutí uviesť, prečo bola svedecká výpoveď svedkov U., M., N. irelevantná a pritom aj uviesť, z akých dôkazov je preukázané, že obchod realizovaný prostredníctvom A. H.Á.D. bol taký, že žalobca mal vedieť, že svojou činnosťou sa podieľa na sporných postupoch. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Podľa § 74 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu odmenu za zastupovanie, ktorá spočívala v sume 583,80 EUR + DPH 116,76 EUR /20%/, spolu 700,56 EUR za prevzatie a prípravu zastupovania, písomné podanie na súd - 2 x 134,00 EUR + 2 x 8,04 EUR ako náhrada paušálu, pojednávanie dňa 9.12.2015 - 139,83 EUR + 8,31 EUR náhrada paušálu a 143,00 EUR + 8,58 EUR, účasť na pojednávaní konanom dňa 28.1.2016, s poukazom na ust. § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení nesk. predpisov. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- EUR titulom zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu, s poukazom na ust. § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p., § 151 ods. 8, v nadväznosti na ust. § 246c ods. 1 O.s.p. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.