Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/93/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200868 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200868.3 Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci žalobcu K.. T. F., F. L. XX, M., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou AK MS s.r.o. so sídlom Galandova 3, 811 06, Bratislava, proti žalovaným: 1. Okresnému úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, 041 26 Košice, 2. Mesto Spišská Nová Ves, Radničné nám. č. 7, 052 70 Spišská Nová Ves, za účasti účastníkov konania: 1./ Východoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 599 361, so sídlom Mlynská 31, Košice a 2./ Východoslovenská energetika Holding, a.s., IČO: 36 211 222, so sídlom Mlynská 31, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2014/016007 zo dňa 14.05.2014, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Konanie voči žalovanému v 2. rade z a s t a v u j e. Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobou z 22.07.2014, podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O. s. p.) sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného - Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2014/016007 zo 14.05.2014, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa na úseku stavebného poriadku podľa § 4 písm. b) zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), v spojení s § 118 stavebného zákona, rozhodujúc podľa § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a účastníkov administratívneho konania K.. A. Q. a X. Q. proti prvostupňovému rozhodnutiu Mesta Spišská Nová Ves č. 20-5044/20123-Ka z 13.12.2013 a uvedené rozhodnutie Mesta Spišská Nová Ves potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím Mesta Spišská Nová Ves z 13.12.2013 č. 20-5044/2013-Ka bolo podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona povolené užívanie stavby „presun skupinovej prípojky S. z V XXX na V XXX“ navrhovateľovi Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, Košice na pozemkoch vedených v katastri nehnuteľností ako parcely C KN označených vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia z 13.12.2013 v katastrálnom území L. W. U.. 2. Mesto Spišská Nová Ves kolaudačné rozhodnutie z 13.12.2013 o povolení užívania stavby „presun skupinovej prípojky S. z V XXX na V XXX“ odôvodnilo výsledkami kolaudačného konania, v rámci ktorého sa uvedený správny orgán prvého stupňa zaoberal aj stanoviskami a vyjadreniami účastníkov administratívneho konania, ktoré uviedli do protokolu o kolaudácii stavby. K.. T. F. doručil prvostupňovému správnemu orgánu písomné stanovisko obsahujúce námietky proti vydaniu kolaudačného rozhodnutia z dôvodu, že VSD nemá vysporiadaný vzťah k jeho pozemku, na ktorom bol vybudovaný stĺp elektrického vedenia a v stavebnom konaní s ním nebolo jednané ako s účastníkom stavebného konania. K obsahu predmetnej námietky žalobcu a k námietkam ďalších účastníkov administratívneho konania správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia z 13.12.2013 argumentoval nasledovne: „Stavebný úrad na základe žiadosti o stavebné povolenie a jej dokladov oznámil začatie stavebného konania dotknutým orgánom oznámením č. 20-4549/2012-Ka-ozn. dňa 05.11.2012 a účastníkom konania - vlastníkom dotknutých parciel - podľa listov vlastníctva č. XXXX, XXX, XXXXX, XXXXX, XXXX, XXXX,XXXXX, XXXX, XXXX, XXXXX,XXXX, XXX, X, XXXX, XXXX, XXXX,XXXXX, XXXXX - bolo oznámenie doručované formou verejnej vyhlášky na úradnej tabuli mesta aj na internetovej stránke mesta - vyvesené 07.11.2012 a zvesené 22.11.2012. V stanovenej lehote neboli zo strany účastníkov konania podané žiadne námietky. Po ukončení stavebného konania bolo rozhodnutie následne opäť doručované formou verejnej vyhlášky - vyvesené dňa 19.12.2012 a zvesené 03.01.2013. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.01.2013. Stavebný úrad má za to, že pri doručovaní oznámenia o začatí stavebného konania ako aj doručovaní stavebného povolenia postupoval v súlade s ustanoveniami stavebného zákona. Podľa § 139 ods. 3 stavebného zákona líniovými stavbami sú na účely tohto zákona najmä a) ropovody, plynovody, produktovody, teplovody, b) diaľnice, cesty a miestne komunikácie, c) stavby dráh, d) podzemné a nadzemné vedenia rozvodu elektriny, e) vodovodné a kanalizačné rady, ochranné hrádze, plavebné a derivačné kanály, f) vedenia elektronickej komunikačnej siete, g) letiská, h) prístavy. Podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona Pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona stavebník musí v stavebnom konaní preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie: a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov) d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu, alebo jej zmenu. Podmienky pre podnikanie v energetike, práva a povinnosti držiteľa povolenia na podnikanie v energetike, ako aj oprávnenia vstupovať na cudzie pozemky upravuje zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon o energetike). Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o energetike držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba je oprávnený vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých výstavba bola povolená podľa osobitného predpisu. Podľa § 11 ods. 5 zákona o energetike ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie nehnuteľnosti. Podľa § 11 zákona o energetike držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická alebo právnická osoba pri výkone oprávnenia podľa ods. 1 koná vo verejnom záujme. Podľa § 11 ods. 8 povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom k dotknutej nehnuteľnosti. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľnosti je oprávnený podať držiteľ povolenia. Podľa § 11 ods. 9 vlastník dotknutej nehnuteľnosti má za zriadenie vecného bremena nárok na poskytnutie primeranej jednorazovej náhrady. Zákonom č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom vysporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol novelizovaný aj stavebný zákon a to práve poznámka k odkazu 13b) k § 139 ods. 1 písm. c) stavebného zákona (právo vyplývajúce z iných právnych predpisov). Z uvedenej novely vyplýva, že oprávnenia vyplývajúce zo zákona o energetike v znení neskorších predpisov postačujú na preukázanie iného práva 1c pozemku v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) stavebného zákona. Stavebný úrad v konaní zohľadnil tú skutočnosť že stavebník má v tomto prípade právo k pozemku vyplývajúce z iných právnych predpisov (§ 139 ods. 1 písm. c) stavebného zákona) - podľa zákona o energetike koná vo verejnom záujme a oprávnenia mu vyplývajú priamo zo zákona. Stavebný úrad pri povoľovaní stavby na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce na ktorú sa vzťahuje § 11 ods. 1 písm. f) zákona o energetike v spojení s § 139 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, nemôže do podmienok stavebného povolenia zahrnúť povinnosť preukazovať v kolaudačnom konaní vlastnícke alebo iné právo k cudzej nehnuteľnosti dotknutej predmetnou povoľovanou stavbou, takýto postup by bol v rozpore splatnými právnymi predpismi. Stavebný úrad v kolaudačnom konaní odôvodnil proces stavebného konania, formu doručovania oznámenia ako aj rozhodnutia aj napriek tomu, že v kolaudačnom konaní sa proces stavebného konania nepreskúmava. Na základe uvedeného sa námietky účastníkov konania zamietajú. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku na ktorom je stavba umiestnená. Z ustanovenia § 81 stavebného zákona vyplýva, že v kolaudačnom konaní sa už neskúmajú vlastnícke alebo iné práva stavebníka k pozemku, pretože toto bolo predmetom stavebného konania. Stavebný úrad v kolaudačnom konaní neskúma vlastnícke práva k pozemku na ktorom je postavená stavba ale miestnym zisťovaním overí, či sa stavba uskutočnila podľa overenej dokumentácie v stavebnom povolení, v súlade so stavebno - technickými podmienkami stavebného povolenia. Skúma najmä či skutočné realizovanie stavby, ale aj dôsledky jej užívania nebudú ohrozovať záujmy sledované stavebným zákonom, najmä ochranu života a zdravia osôb, životného prostredia, dodržania všeobecných požiadaviek na výstavbu, určené vyhláškou MŽP SR č. 532/2002 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu. Toto zisťovanie uskutočňuje stavebný úrad v úzkej súčinnosti s dotknutými orgánmi na základe ich stanovísk, ktoré neboli záporné ani protichodné. Závadami, ktoré bránia užívaniu stavby, sú také nedostatky, následkom ktorých nie je zabezpečené zdravie a bezpečnosť osôb, riadne a nerušené užívanie stavby na určený účel. Stavebník predložil predpísané doklady ako aj projektovú dokumentáciu overenú stavebným úradom v stavebnom konaní. V konaní bolo zistené, že boli dodržané podmienky určené v stavebnom povolení. Neboli zistené závady, ktoré by ohrozovali zdravie a bezpečnosť osôb a riadne užívanie stavby. Stavebný úrad zistil úplný a presný stav veci, čo je predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia.“ 3. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zo 14.05.2014, hodnotiac obsah prvostupňového kolaudačného konania a reagujúc zároveň na odvolacie námietky žalobcu uvedené v odvolaní podanom prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu 04.04.2014, ako aj na námietky ďalších účastníkov administratívneho konania právne argumentoval nasledovne: „Proti tomuto rozhodnutiu (poznámka súdu - prvostupňové rozhodnutie z 13.12.2013) sa v zákonom stanovenej lehote odvolal aj K.. T. F., L. XX, M., zastúpený advokátskou kanceláriou AK MS s.r.o., Galandova 3, Bratislava (ďalej len ..odvolávateľ“). Vo svojom odvolaní uvádza, že v správnom konaní boli porušené práva účastníka konania, odňatím práva konať ako s účastníkom konania. Odvolateľ uvádza, že mal byť účastníkom konania nakoľko stavba má byť postavená na pozemku v jeho vlastníctve, pričom stavba priamo zasiahne do jeho ústavného práva vlastniť majetok, držať ho a nerušene užívať a súčasne výrazne zníži hodnotu jeho majetku. Odvolateľ vo svojom odvolaní tiež uvádza, že „v napadnutom rozhodnutí správny orgán stroho uvádza postup doručovania oznámenia o začatí stavebného konania formou verejnej vyhlášky, rovnako ako aj vydania samotného stavebného povolenia v stavebnom konaní formou vyvesenia verejnej vyhlášky na úradnej tabuli. Napriek tomu, že správny orgán je povinný dať vždy účastníkom konania príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, p. F., ako účastník konania, nebol o jeho začatí a o rozhodnutí včas informovaný tak, aby svoje práva mohol účinne obhajovať a nemal možnosť vyjadriť sa ani k účelu a rozsahu stavby, ktorá prakticky znehodnotila jeho majetok“. Ďalej odvolateľ uvádza, že stavba mala byť riadne geodeticky zameraná a malo byť presne určené, ktorá časť má byť užívaná akým spôsobom a v akom rozsahu a malo byť presne určené ochranné pásmo s určením spôsobu obmedzenia užívacích a vlastníckych práv v jeho obvode. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne vymedzenie spôsobu užívania stavby z hľadiska obmedzenia vlastníckeho práva vlastníkov pozemkov nachádzajúcich sa pod stavbou alebo v obvode ochranného pásma stavby. Z napadnutého rozhodnutia odvolateľovi nevyplýva, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a ani či sú dodržané podmienky určené v územnom pláne pre dotknuté územie. Má za to. že nielenže neboli dodržané podmienky určené územným plánom, ale výstavba stavby „presun skupinovej prípojky S. z V XXX na V XXX" je aj v rozpore s verejným záujmom, pretože nie všetky pozemky, na ktorých mala byť stavba postavená sú určené len na poľnohospodársky účel, ale naopak na občiansku vybavenosť. Z pohľadu rešpektovania verejného záujmu obyvateľov mesta Spišská Nová Ves je významnejšia výstavba bytových jednotiek pre obyvateľov, v porovnaní s presunom elektrického vedenia vysokého napätia preto má za to, že správny orgán nedostatočne skúmal zastavovacie podmienky určené územným plánom a nebral náležitý zreteľ na verejný záujem. Odvolateľ tiež uvádza, že „kolaudačným rozhodnutím zo dňa 13.12.2013 má byť povolené užívanie stavby nachádzajúcej sa na pozemkoch vo vlastníctve tretích osôb odlišných od stavebníka, avšak podmienky určené v napadnutom rozhodnutí nerešpektujú vlastnícke práva vlastníkov pozemkov pod stavbou, neuvádzajú podmienky vstupu na pozemky, neuvádza sa v rozhodnutí ochranné pásmo stavby a ani podmienky a rozsah užívania pozemkov v záujme zamedzenia poškodzovania majetku vlastníkov pozemkov a čo najmenšieho obmedzenia práv držať a užívať ich majetok. Správny orgán sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s otázkou vlastníctva a užívania pozemkov pod stavbou, s námietkami účastníkov konania, ktorí namietali, že s nimi nebolo konané ako s účastníkmi, neodôvodnil pritom ani rozpor stavby s územným plánom a ani so skutočnosťou, že stavba ohrozí verejný záujem“. Odvolateľovi tiež nie je zrejmý spôsob oznámenia termínu ústneho konania spojeného s miestnym zisťovaním a dodržanie podmienok a lehôt stanovených zákonom a správny orgán postupoval v rozpore s ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého je povinný oznámiť všetkým účastníkom konania začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním, nakoľko nie je v rozhodnutí preukázané splnenie zákonom stanovenej 10-dňovej lehoty. Odvolateľovi chýbajú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia úvahy, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, použité úvahy pri aplikácii právnych predpisov, resp. ich nepoužití a tiež mu nie je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Dňa 28.01.2014 bolo stavebnému radu doručené odvolanie K.. R. Q., Q. XXX/XX, L. W. U., ktoré je však vzhľadom na ust. § 54 správneho poriadku považované za oneskorené odvolanie. Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, v odvolacom konaní preskúmal predložený spisový materiál, napadnuté rozhodnutie, ako aj dôvody odvolania a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Navrhovateľ dňa 24.10.2013 podal návrh na začatie kolaudačného konania k stavbe „Presun skupinovej prípojky S. A. V XXX na V XXX“ spolu s prílohami. Stavebný úrad posúdil predložené podklady a listom č. 20-5044/2013-Ka-ozn. zo dňa 05.11.2013 oznámil začatie kolaudačného konania a nariadil miestne zisťovanie na deň 20.11.2013. Na konaní účastníci konania vzniesli svoje námietky a pripomienky. Na konaní bol spísaný protokol o kolaudácii stavby. Následne dňa 13.12.2013 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. 20- 5044/2013-Ka, ktorým povolil užívanie stavby „Presun skupinovej prípojky S. z V XXX na V XXX“. Preskúmaním predloženého spisového materiálu tunajší úrad dospel k názoru, že stavebný úrad postupoval pri vydávaní napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanoveniami stavebného zákona a zákona o správnom konaní. Podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona, dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Podľa § 77 stavebného zákona, kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce, ako aj informačné, reklamné a propagačné zariadenia. Podľa § 78 stavebného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 80 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom konania, obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na kolaudačné konanie, a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním. Podľa § 80 stavebného zákona, v oznámení o začatí kolaudačného konania upozorní stavebný úrad účastníkov a dotknuté orgány, že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Podľa § 81 stavebného zákona, v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. Podľa § 82 ods. 2 stavebného zákona, v kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá. Podľa § 82 ods. 4 stavebného zákona, v podmienkach užívania stavby stavebný úrad podľa druhu a účelu stavby uloží najmä vyznačenie drobných odchýlok do overenej dokumentácie stavby, ktoré stavebný úrad vzal na vedomie, a ďalšie povinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, na zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu bezpečnosť a zabezpečenie prístupu osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Stavebný úrad v konaní, ktoré viedlo k vydaniu kolaudačného rozhodnutia skúmal, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či boli dodržané zastavovacie podmienky určené územným plánom a podmienky určené v stavebnom povolení. Stavebný úrad tiež preskúmal, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. V podmienkach užívania stavby stavebný úrad určil podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu. V odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia sa stavebný úrad v súlade s ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku dostatočne a kvalifikovane vyrovnal so všetkými vznesenými námietkami účastníkov konania. K námietke odvolateľov, že stavebný úrad v odôvodnení rozhodnutia ignoroval ich námietky a náležíte sa s nimi nevysporiadal tunajší úrad uvádza, že stavebný úrad neignoroval tieto námietky a v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia sa v súlade s ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku dostatočne a kvalifikovane vyrovnal so všetkými vznesenými námietkami účastníkov konania. K námietke odvolateľov, že je pre nich neprijateľné, ak stavebný úrad povolí užívanie stavby s poukazom na jej súlad so stavebným povolením, ak toto je vydané nezákonným postupom tunajší úrad uvádza: Na predmetnú stavbu bolo vydané stavebné povolenie č. 20-4549/2012-Ka zo dňa 07.12.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.01.2013. Tunajší úrad zo svojej činnosti má vedomosť o tom, že proti tomuto stavebnému povoleniu bol podaný mimoriadny opravný prostriedok - návrh na obnovu konania podľa ust. § 62 správneho poriadku, avšak ani tento mimoriadny opravný prostriedok neviedol k jeho zrušeniu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetné stavebné povolenie je stále právoplatné a preto ho stavebný úrad musí rešpektovať. K námietke odvolateľov, aby stavba v časti pozemku C-KN XXXXX/X bola daná do súladu so záujmami vlastníkov, ktoré vychádzajú z územného plánu mesta, tunajší úrad uvádza, že v kolaudačnom konaní stavebný úrad neskúma súlad s územným plánom. Podľa ust. § 81 stavebného zákona stavebný úrad v kolaudačnom konaní skúma iba, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Súhrne k námietkam odvolateľa ohľadne účastníctva konania, nakoľko odvolateľ vo svojom odvolaní raz uvádza, že mal byť účastníkom kolaudačného konania, potom napáda postup doručovania oznámenia o začatí stavebného konania, v iných častiach odvolania uvádza, že v správnom konaní boli porušené jeho práva, tunajší úrad uvádza: Z predloženého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu vyplýva, že odvolateľ si podľa poštovej návratky dňa 11.11.2013 prevzal oznámenie o začatí kolaudačného konania a listom zo dňa 18.11.2013 si uplatnil svoje námietky. Predmetné rozhodnutie mu bolo doručované dňa 23.12.2013, opakovane 27.12.2013 s úložnou lehotou 5 dní. Po zistení, že sa v rozhodných dňoch odvolateľ nezdržiaval v mieste doručenia mu stavebný úrad opakovane doručil rozhodnutie, proti ktorému sa v zákonom stanovenej lehote odvolal. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolateľ bol a stále ešte je účastníkom kolaudačného konania a mohol si uplatňovať námietky a pripomienky. Stavebné konanie bolo stavebným úradom oznámené verejnou vyhláškou v súlade s ust. § 61 ods. 4 stavebného zákona, ktorý hovorí o tom, že pri líniových stavbách stavebný úrad upovedomí účastníkov konania o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou. Teda aj v stavebnom konaní bol odvolateľ účastníkom konania a písomnosti mu boli doručované formou verejnej vyhlášky, tak ako to upravuje stavebný zákon a mohol si svoje práva a záujmy účinne obhajovať. K námietke odvolateľa, že „stavba mala byť riadne geodeticky zameraná a malo byť presne určené, ktorá časť má byť užívaná akým spôsobom a v akom rozsahu a malo byť presne určené ochranné pásmo s určením spôsobu obmedzenia užívacích a vlastníckych práv v jeho obvode. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne vymedzenie spôsobu užívania stavby z hľadiska obmedzenia vlastníckeho práva vlastníkov pozemkov nachádzajúcich sa pod stavbou alebo v obvode ochranného pásma stavby“, tunajší úrad uvádza: Z predloženého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu vyplýva, že prílohou návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia bola technicko - geodetická dokumentácia vyhotovená odborne spôsobilou osobou, teda nie je pravdou, že stavba nebola geodetický zameraná. Ochranné pásma vyplývajú priamo zo zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov. V kolaudačnom konaní stavebný úrad skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní, to znamená, že stavebný úrad v tomto konaní nie je oprávnený skúmať vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a preto v rozhodnutí o povolení užívania stavby nevymedzuje spôsob užívania stavby z hľadiska obmedzenia vlastníckeho práva vlastníkov pozemkov. K námietke odvolateľa, že z napadnutého rozhodnutia mu nevyplýva, že sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a ani či sú dodržané podmienky určené územným plánom, tunajší úrad uvádza, že táto informácia sa nachádza v odvolaním napadnutom rozhodnutí na str. 6. K námietke odvolateľa, že predmetná stavba je v rozpore s verejným záujmom, pretože niektoré pozemky sú určené na občiansku vybavenosť a pre občanov mesta Spišská Nová Ves je významnejšia výstavba bytových jednotiek pre obyvateľov a stavebný úrad nebral dostatočný zreteľ na verejný záujem, tunajší úrad uvádza, že táto nesúvisí s kolaudačným konaním, to, čo je predmetom riešenia v kolaudačnom konaní upravuje ust. § 81 stavebného zákona. K námietke odvolateľa, že kolaudačným rozhodnutím má byť povolené užívanie stavby nachádzajúcej sa na pozemkoch vo vlastníctve tretích osôb odlišných od stavebníka, avšak podmienky určené v napadnutom rozhodnutí nerešpektujú vlastnícke práva vlastníkov pozemkov pod stavbou, neuvádzajú podmienky vstupu na pozemky, a taktiež k námietke, že správny orgán sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s otázkou vlastníctva a užívania pozemkov pod stavbou, s námietkami účastníkov konania, ktorí namietali, že s nimi nebolo konané ako s účastníkmi, neodôvodnil pritom ani rozpor stavby s územným plánom a ani so skutočnosťou, že stavba ohrozí verejný záujem, tunajší úrad opakovane uvádza: Stavebníci splnili všetky zákonom stanovené podmienky na to, aby mohli podať návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, predložili všetky potrebné záväzné stanoviská, vyjadrenia, súhlasy či posúdenia dotknutých orgánov, predložili certifikáty použitých materiálov, ako aj ďalšie doklady potrebné ku kolaudácii stavby. Stavebný úrad v kolaudačnom konaní nie je oprávnený skúmať vlastnícke a iné práva k pozemkom, tie boli predmetom stavebného konania. Stavebný úrad je povinný rešpektovať zákon a nemôže postupovať v konaní nad rámec toho, čo mu stavebný zákon umožňuje. K námietke odvolateľa. že „mu nie je zrejmý spôsob oznámenia termínu ústneho konania spojeného s miestnym zisťovaním a dodržanie podmienok a lehôt stanovených zákonom a správny orgán postupoval v rozpore s ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého je povinný oznámiť všetkým účastníkom konania začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním, nakoľko nie je v rozhodnutí preukázané splnenie zákonom stanovenej 10 dňovej lehoty“ tunajší úrad uvádza: Kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, rozhodnutie v sebe nemusí obsahovať dôkazy správneho procesného postupu, ten musí vyplývať z príslušného na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu. Stavebný úrad predložil doklad, ktorým preukazuje, že oznámenie začatia kolaudačného konania dal na poštovú prepravu 07.11.2013, čo je v dostatočnom predstihu pred miestnym zisťovaním. K námietke odvolateľa, že mu chýbajú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia úvahy, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a tiež mu nie je zrejmé ako sa právny orgán vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníkov konania, tunajší úrad uvádza, že stavebný úrad vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutie na str. 2 jednoznačne uvádza ako sa vysporiadal s námietkami účastníkov konania cit. „námietky účastníkov konania sa zamietajú" a následne v odôvodnení na str. 3, 4 a 5 predmetného rozhodnutia vyčerpávajúco a kvalifikovane s poukazom na príslušné ustanovenia súvisiacich zákonov odôvodnil ako sa vysporiadal s námietkami účastníkov konania a akými úvahami bol vedený a na základe ktorých sa rozhodoval. Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, v konaní o odvolaní podľa ust. § 59 správneho poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu I. stupňa spolu so spisovým materiálom týkajúcim sa veci v celom rozsahu, porovnal jeho výrokovú a dôvodovú časť s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä s ust. § 76 - § 82 stavebného zákona, jeho vykonávacích predpisov a nezistil dôvody na zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia stavebného úradu. Na základe takto rozvedeného skutkového a právneho stavu^ veci bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. II. 1. V žalobe z 22.07.2014 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu obsahovo zhodne s dôvodmi odvolania zo 04.04.2014 namietal nezákonnosť postupu a rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v predmetnom kolaudačnom konaní, ako aj v predchádzajúcom stavebnom konaní, citujúc ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a), c), d), e) Občianskeho súdneho poriadku. V žalobe tvrdil, že existujú právne dôvody pre zrušenie rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov zo všetkých označených právnych dôvodov, a to pre nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov, porušenie práv účastníka konania, nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávny procesný postup. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov v preskúmavanej právnej veci žalobca odôvodnil nasledovnými žalobnými námietkami: „V zmysle § ust. 47 ods. 3 Správneho poriadku: „v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnym predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia“. Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky a Mesto Spišská Nová Ves, oddelenie územného plánovania a stavebného poriadku nenaplnili predmetné zákonné ustanovenie správneho poriadku, keď sa vo svojich odôvodneniach rozhodnutí nevysporiadali s námietkami žalobcu, najmä s poukazom na vyjadrenia žalobcu v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Okresný úrad sa stotožňuje so závermi prvostupňového orgánu bez toho, aby dostatočne zaujal stanoviská k vyjadreniam žalobcu obsiahnutých v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu, že - bol nedostatočne zistený skutkový stav veci, rozpor s ust. § 46, § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 Správneho poriadku, ako rozpor s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, - že rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, rozpor s ust. § 47 ods. 2 a 3 Správneho poriadku, ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - že nevychádza zo správneho právneho posúdenia veci, rozpor s ust. § 81 ods. 1 Stavebného zákona, § 46 Správneho poriadku - ako aj to, že boli porušené práva účastníka konania, rozpor s ust. § 14 Správneho poriadku a § 78 ods. 1 Stavebného zákona. Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že stavba, ktorá bola predmetom kolaudačného rozhodnutia mala byť riadne geodeticky zameraná a malo byť presne určené, ktorá časť má byť užívaná akým spôsobom a v akom rozsahu, malo byť presne určené ochranné pásmo s určením spôsobu obmedzenia užívacích a vlastníckych práv v jeho obvode. Rozhodnutie Mesta Spišská Nová Ves neobsahuje žiadne vymedzenie spôsobu užívania stavby z hľadiska obmedzenia vlastníckeho práva vlastníkov pozemkov nachádzajúcich sa pod stavbou alebo v obvode ochranného pásma stavby. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v rozpore s § 82 ods. 1 SZ neuvádza presný účel na aký sa povoľuje užívanie stavby, pričom síce stanovuje pre užívanie stavby podmienky uvedené na str. 2 pod bodmi 1. až 4. tohto rozhodnutia, avšak s opomenutím podmienok pre užívanie pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve a užívaní tretích osôb. Kolaudačným rozhodnutím zo dňa 13.12.2013 má byť povolené užívanie stavby nachádzajúcej sa na pozemkoch vo vlastníctve tretích osôb odlišných od stavebníka. Avšak podmienky určené v napadnutom rozhodnutí nerešpektujú vlastnícke práva vlastníkov pozemkov pod stavbou, neuvádzajú podmienky vstupu na pozemky, neuvádza sa v rozhodnutí ochranné pásmo stavby a ani podmienky a rozsah užívania pozemkov v záujme zamedzenia poškodzovania majetku vlastníkov pozemkov a čo najmenšieho obmedzenia práv držať a užívať ich majetok. Okresný úrad k predmetným námietkam, vo svojom rozhodnutí, len stroho uvádza, že prílohou návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia bola technicko - geodetická dokumentácia. Opis a obsah predmetnej dokumentácie, ako aj odpoveď, či obsahuje požadujúce náležitosti, sa však v rozhodnutí nenachádza. Žalobca zdôrazňuje a pritom poukazuje na ust. § 67 Katastrálneho zákona v zmysle ktorého je geometrický plán len technickým podkladom právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Z uvedeného vyplýva, že ak bola technicko- geodetická dokumentácia, tak ako tvrdí okresný úrad len prílohou návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, avšak táto dokumentácia nebola obsiahnutá v samotnom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, nemožno ju s poukazom na ustanovenie Katastrálneho zákona považovať za záväzný právny podklad, ktorý zaväzuje účastníkov konania. Nepojatie technicko-geodetickej dokumentácie do samotného rozhodnutia spôsobilo nepresné a neurčité vymedzenie užívania stavby, teda nepresné určenie, ktorá časť má byť užívaná, akým spôsobom a v akom rozsahu. Rozhodnutie s absentovaním riadneho a jednoznačného geodetického zamerania má dopad na zákonnosť konania správneho orgánu, ale taktiež má dopad na účinne uplatňovanie si žalobcových nárokov podľa osobitného zákona (zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike). Bez presného a jednoznačného určenia podmienok budúceho užívania stavby, presného určenia ochranného pásma s určením spôsobu obmedzenia užívacích a vlastníckych práv v jeho obvode, nemôže žalobca presne vymedziť výmeru, v ktorej je obmedzený pri užívaní svojej nehnuteľnosti, a to sťažuje jeho účinné uplatňovanie si nárokov podľa ust. § 11 ods. 5 zák. č. 51/2012 Z.z. o energetike. Okresný úrad sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal i námietkou rozporu stavby s verejným záujmom, keď konštatoval, že námietka rozporu stavby s verejným záujmom nesúvisí s kolaudačným konaním. Žalobca si s tvrdením správneho orgánu dovoľuje nesúhlasiť a poukazuje na ust. § 81 ods. 1 Stavebného zákona, v zmysle ktorého v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Z napadnutého prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené druhostupňovým správnym orgánom vôbec nevyplýva, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a ani či sú dodržané zastavovacie podmienky určené v územnom pláne platnom pre dotknuté územie. Žalobca má za to, že nielenže neboli dodržané podmienky určené územným plánom, ale výstavba stavby „Presun skupinovej prípojky S. z V XXX na V XXX“ je aj v rozpore s verejným záujmom. Podľa platného územného plánu mesta Spišská Nová Ves, nie všetky pozemky, na ktorých mala byť stavba postavená sú určené len na poľnohospodársky účel, ale naopak na občiansku vybavenosť. Z pohľadu rešpektovania verejného záujmu obyvateľov mesta Spišská Nová Ves je významnejšia výstavba bytových jednotiek pre obyvateľov, v porovnaní s presunom elektrického vedenia vysokého napätia, ktoré navyše znehodnotí vlastníctvo vlastníkov a užívateľov pôdy a znemožní prípadné využitie pozemkov vo verejnom záujme do budúcna, resp. napríklad na výstavbu bytov alebo domov. Poukazujeme na skutočnosť, že uvedené v kolaudačnom konaní namietali aj účastníci konania (námietka pod bodom 2. a 3 na str. 3 napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa), s čím sa správny orgán vôbec nevysporiadal. Prvostupňový správny orgán nedostatočne skúmal zastavovacie podmienky určené územným plánom a nebral náležitý zreteľ na verejný záujem, tak ako mu to ukladá zákon. Z napadnutého rozhodnutia prvého stupňa ani nie je zrejmé, aké skutočnosti má správny orgán za preukázané zo stavebného konania, keďže správny orgán v napadnutom rozhodnutí len stroho opisuje priebeh konania. Obdobným opisom a nevyvrátením námietok vznesených v odvolaní žalobcom pokračuje vo svojom rozhodnutí i správny orgán druhého stupňa - Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky. Okresný úrad taktiež nedostačujúco reaguje na námietku žalobcu, že s ním v rámci kolaudačného konania nebolo konané ako s účastníkom konania, keď stroho uvádza, že: „odvolávateľ bol a stále ešte je účastníkom kolaudačného konania a mohol si uplatňovať námietky a pripomienky“. Avšak okresný úrad nepodáva odpoveď na námietku, prečo teda žalobca ako účastník nemohol svoje práva, nižšie v texte presne opísané, vzťahujúce sa k účastníkom kolaudačného konania, aj účinne realizovať. V zmysle ustáleného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v rozsudku zo dňa 13.7.2011 sp.zn. 2Sžo/202/2010 vyplýva: „že pokiaľ sa odvolací orgán nevysporiadal so všetkými námietkami a tvrdeniami žalobcu, resp. s podstatnými námietkami, tak jeho rozhodnutie je potrebné považovať za nepreskúmateľné z hľadiska nedostatku dôvodov“. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 25.08.2011 sp.zn. 7Sžso/11/2011 konštatuje: „že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko správny orgán neuviedol, ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní“. Žalobca má za to, že odvolací správny orgán sa v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia dostatočne nevysporiadal s vyššie opísanými námietkami a vyjadreniami žalobcu, uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému orgánu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s vecou. Okresný úrad sa vo svojom odôvodnení rozhodnutia zo dňa 14.05.2014 obmedzuje na konštatovanie: „že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu I. stupňa spolu so spisovým materiálom týkajúcim sa veci v celom rozsahu, porovnal jeho výrokovú a dôvodovú časť s platným všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä s ust. §76 - § 82 stavebného zákona, jeho vykonávacích predpisov a nezistil dôvody na zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia stavebného úradu“, pričom v odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, boli žalobcom spochybnené viaceré úkony a postupy správneho orgánu prvého stupňa. Okresný úrad sa vo svojom sedem stranovom rozhodnutí venuje námietkam žalobcu a nielen jeho námietkam, ale aj námietkam ostatných odvolávateľov iba na dvoch stranách, a to len stručnými, nedostačujúcimi odpoveďami na podstatné námietky uvedené vyššie v texte. Rozhodnutia oboch správnych orgánov nemožno považovať za presvedčivé a úplné, s určitým výrokom a riadnym odôvodnením s vecne správnymi závermi. Pri rozhodnutiach, pri ktorých sa tak zásadne zasahuje do práv a právom chránených záujmov osôb, vlastníka pozemku je nevyhnutné také odôvodnenie, ktoré nevzbudzuje pochybnosti o ich správnosti a úplnosti.“ Žalobcom tvrdené porušenie práv u účastníka konania, nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávny právny postup bol v žalobe z 22.07.2014 konkretizovaný nasledovnou právnou argumentáciou: „Nedostatočné odôvodnenie predmetných rozhodnutí zo všetkých zákonných hľadísk je prejavom a výsledkom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci zo strany správnych orgánov v predmetnej veci a zároveň porušením základných povinností správneho orgánu zisťovaní skutkového stavu aj v súčinnosti s účastníkmi konania. V zmysle § 46 správneho poriadku: „rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti“. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 SP). V zmysle ust. § 3 ods. 2 SP správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Žalobca zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 3 ods. 6 SP správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na internete, ak majú k nemu prístup, prípadne aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti. V zmysle ust. § 78 ods. 1 zák. č. 50/1967 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) ďalej aj ako „SZ“, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. V zmysle ust. § 78 ods. 1 SZ stavebný úrad oznámi účastníkom konania, obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na kolaudačné konanie a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním. Vlastníckemu právu poskytuje ochranu Ústava SR (čl. 20), pričom akékoľvek zásahy do vlastníckeho práva osôb musia byť uskutočnené len v nevyhnutnej miere a na základe zákona. Z uvedeného vyplýva, že so žalobcom malo byť konané ako s účastníkom kolaudačného konania, nakoľko stavba „Presun skupinovej prípojky S. z V XXX na V XXX“ má byť postavená na pozemku v jeho vlastníctve, pričom stavba priamo zasiahne do jeho ústavného práva vlastniť majetok, držať ho a nerušene užívať, a súčasne výrazne zníži hodnotu jeho majetku. Mesto Spišská Nová Ves ako správny orgán postupoval v rozpore s vyššie uvedenými zákonnými a ústavnými právami a povinnosťami správneho orgánu. V napadnutom rozhodnutí prvostupňového orgánu správny orgán stroho uvádza postup doručovania oznámenia o začatí stavebného konania formou verejnej vyhlášky, rovnako ako aj vydania samotného stavebného povolenia v stavebnom konaní formou vyvesenia verejnej vyhlášky na úradnej tabuli. Napriek tomu, že správny orgán je povinný dať vždy účastníkom konania príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, žalobca ako účastník stavebného konania nebol o jeho začatí a o rozhodnutí včas informovaný tak, aby svoje práva mohol účinne obhajovať. Mesto Spišská Nová Ves v kolaudačnom konaní postupovalo v rozpore s ust. § 78 ods. 1 SZ, podľa ktorého je povinný oznámiť všetkým účastníkom konania začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním, nakoľko nie je v rozhodnutí preukázané splnenie zákonom stavebnej 10-dňovej lehoty. Žalobca sa ako účastník konania nemal možnosť vyjadriť ani k účelu a rozsahu stavby, ktorá prakticky znehodnotila jeho majetok. Pokiaľ rozhodnutie správneho orgánu má spôsobiť zásah a obmedzenie ústavou chráneného vlastníckeho práva, dotknutý účastník konania musí byť o začatí konania a o rozhodnutí informovaný tak, aby všetky námietky mohol riadne a včas uplatniť. Správne orgány musia účastníkom konania poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Je však nesporné, že nesprávnym postupom správneho orgánu bolo začatie stavebného konania a stavebné povolenie oznámené len vyvesením na úradnej tabuli, o čom sa účastníci konania nedozvedeli, a teda nemali možnosť sa k nim vyjadriť a využiť svoje práv na podanie pripomienok a námietok. Takýmto postupom správneho orgánu bola spôsobená žalobcovi majetková ujma spočívajúca v zhodnotení pozemkov nachádzajúcich sa pod povolenou stavbou. Žalobca, tak ako vyjadril vo svojom odvolaní proti prvostupňovému orgánu, opätovne zdôrazňuje, že s ním v rámci kolaudačného konania nebolo konané ako s účastníkom konania, svoje práva, ktoré vyplývajú z účastníctva nemohol účinne obhajovať.“ Na základe uvedených žalobných dôvodov navrhol žalobca zrušiť rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a priznať mu právo na náhradu trov konania. 2. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 09.09.2014 k obsahu žaloby argumentoval nasledovne: „K námietke žalobcu, že stavba mala byť riadne geodeticky zameraná a malo byť presne určené, ktorá časť má byť užívaná akým spôsobom a v akom rozsahu a že rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu neobsahuje žiadne vymedzenie spôsobu užívania stavby z hľadiska obmedzenia vlastníckeho práva vlastníkov pozemkov pod stavbou a taktiež neuvádza podmienky užívania pozemkov vo vlastníctve tretích osôb, ani podmienky vstupu na pozemok, neuvádza sa ochranné pásmo stavby a ani rozsah užívania pozemkov v záujme zamedzenia poškodzovania majetku vlastníkov pozemkov, tunajší úrad uvádza: V súlade s ust. §81 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad v kolaudačnom konaní skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní a či boli dodržané podmienky územného a stavebného rozhodnutia. Kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel a ak je to potrebné určia sa podmienky užívania stavby (ust. § 82 ods. 1 stavebného zákona). Stavebný úrad v kolaudačnom konaní môže vykonať len to, čo mu umožňuje zákon a nemôže nad rámec zákona určovať stavebníkovi podmienky týkajúce sa pozemkov. V tomto konkrétnom prípade sa jedná o stavbu skupinovej prípojky VN vzdušného a káblového vedenia, kde podmienky vstupov na cudzie pozemky, obmedzenie užívania pozemkov, ochranné pásma a náhradu za nútené obmedzenie nehnuteľnosti upravuje zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, čo prvostupňový stavebný úrad vo svojom odôvodnení uvádza a dokonca presne cituje ustanovenia tohto zákona. K námietke žalobcu, že nepojatie technicko -geodetickej dokumentácie do samotného rozhodnutia spôsobilo nepresné a neurčité vymedzenie užívania stavby a žalobca nemôže presne určiť výmeru, v ktorej je obmedzený pri užívaní svojej nehnuteľnosti a to sťažuje jeho účinné uplatňovanie si nárokov podľa ust. § 11 ods. 5 zákona o energetike, tunajší úrad uvádza, že obsah kolaudačného rozhodnutia upravuje § 82 stavebného zákona a ust. § 20 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Uplatňovanie si nárokov žalobcu podľa ust. § 11 ods. 5 zákona o energetike nerieši stavebný úrad. K námietke žalobcu, že nesúhlasí s tvrdením správneho orgánu, že námietka rozporu stavby s verejným záujmom nesúvisí s kolaudačným konaním a poukazuje na ust. § 81 ods. 1 stavebného zákona, v zmysle ktorého v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. Ďalej skúma či skutočné realizovanie stavby nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení, tunajší úrad uvádza: V kolaudačnom konaní je stavba v štádiu ukončenej stavby realizovanej na základe právoplatného stavebného povolenia. Stavebný úrad v tomto konaní skúma, či skutočné realizovanie stavby nebude ohrozovať verejný záujem a teda či stavba nebude ohrozovať život a zdravie osôb, či bola zhotovená v súlade s projektovou dokumentáciou, či bola zhotovená s certifikovaných výrobkov, či boli vykonané odborné skúšky spôsobilosti stavby a podobne, teda skúma spôsob akým bola stavba zhotovená a nie to, či sa daná stavba vôbec na danom území môže realizovať. Skutočnosť, či stavba ako taká, je v súlade alebo rozpore s verejným záujmom, stavebný úrad skúma v konaniach predchádzajúcich kolaudačnému konaniu. K námietke žalobcu, že tunajší úrad nepodáva odpoveď na námietku, prečo žalobca ako účastník konania nemohol svoje práva vzťahujúce sa k účastníkom kolaudačného konania účinne realizovať tunajší úrad uvádza, že trvá na svojom vyjadrení, že žalobca je účastníkom konania a teda si mohol účinne hájiť svoje práva - oznámenie o začatí kolaudačného konania mu bolo doručené, v konaní si uplatnil námietky a pripomienky, podal odvolanie a tunajší úrad o jeho odvolaní rozhodoval. Žalobca vo svojej žalobe následne uvádza, že nebol o začatí kolaudačného konania včas informovaný tak, aby svoje práva mohol účinne obhajovať a prvostupňový stavebný úrad v rozhodnutí nepreukázal splnenie zákonom stanovenej 10-dňovej lehoty. Z prvostupňového spisového materiálu vyplýva, že stavebný úrad oznámenie o začatí kolaudačného konania na poštovú prepravu dal 07.11.2013 a ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním stanovil na deň 20.11.2013 a teda 10 dňová lehota bola dodržaná, čo bolo konštatované aj v žalobou napadnutom rozhodnutí na str. 7 ods.1. Vzhľadom na vyššie uvedené, Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach po prejednaní veci vyslovil rozsudkom, že sa žaloba zamieta.“ III. Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie zo 14.05.2014, ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a to v právnych medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O. s. p.) a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb, alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3, prvá veta O. s. p.). Podľa § 249 ods. 2 O. s. p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký konečný návrh robí. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni (§ 250 ods. 1, 4 O. s. p.). Súd po oboznámení sa s predmetom a obsahom administratívneho konania z procesnoprávneho hľadiska v súlade s ustanovením § 250 ods. 4 O. s. p. zistil, že žalovaným správnym orgánom je Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, označený v žalobe z 22.07.2014 ako žalovaný v prvom rade. Pokiaľ teda žalobca v žalobe z 22.07.2014 uvádzal ako žalovaného v 2. rade prvostupňový správny orgán - Mesto Spišská Nová Ves, predmetné označenie uvedeného správneho orgánu ako žalovaného v 2. rade nie je právne zlučiteľné s dikciou ustanovenia § 250 ods. 4 O. s. p., a to aj vzhľadom na dvojinštančnosť administratívneho konania podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Právna úprava užívania stavieb a kolaudácie stavieb je dominantne obsiahnutá v oddiely 7 stavebného zákona (užívanie stavieb, kolaudácia stavieb §§ 76 - 85 stavebného zákona). Kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie (§ 77 stavebného zákona), jeho účastníkmi sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená (§ 78 ods. 1 uvedeného zákona). Podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby, alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa - mesta Spišská Nová Ves v preskúmavanej právnej veci bolo realizované administratívne kolaudačné konanie v súlade s ustanoveniami § 76 a nasl. stavebného zákona, v rámci ktorého bol podľa § 81a stavebného zákona spísaný protokol o ústnom pojednávaní obsahujúci aj námietky účastníkov konania (§ 81a ods. 1 písm. e) stavebného zákona), s obsahom ktorých sa správny orgán prvého stupňa ako stavebný úrad náležite vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia z 13.12.2013. Žalobca ako účastník kolaudačného konania sa cítil byť dotknutým na svojich subjektívnych právach vydaním kolaudačného rozhodnutia v právoplatne skončenom správnom konaní. Kolaudačné rozhodnutie vydané stavebným úradom v zmysle stavebného zákona môže napadnúť žalobou o preskúmanie jeho zákonnosti len účastník správneho konania, ktorý bol týmto rozhodnutím priamo dotknutý na svojich subjektívnych právach spojených s užívaním stavby, ktoré boli predmetom kolaudačného rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 2Sžo 228/2009 z 19. januára 2010). Žalobca teda mal aktívnu procesnú legitimáciu pre podanie žaloby proti rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu zo 14.05.2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové kolaudačné rozhodnutie mesta Spišská Nová Ves z 13.12.2013, pričom povinnosťou súdu bolo vysporiadať sa so žalobnými námietkami spadajúcimi do právneho rámca kolaudačného konania vymedzeného v hore uvedených ustanoveniach stavebného zákona. V hore citovanom ustanovení § 81 ods. 1 stavebného zákona je právne definovaný obsah kolaudačného konania, v rámci ktorého stavebný úrad podľa platnej právnej úpravy najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, ako aj splnenie ďalších podmienok uvedených v citovanom zákonnom ustanovení, ktoré majú svoju špecifickú povahu a ich obsah je charakterizovaný tým, že stavebné konanie sa nachádza vo svojom záverečnom štádiu, ktorým je posúdenie právnych podmienok pre kolaudáciu stavby. Obsahový rámec skúmania podmienok pre povolenie stavby, vymedzený v ustanovení § 81 ods. 1 stavebného zákona je odlišný od posudzovania právnych podmienok pre umiestnenie stavby v územnom konaní a tiež od obsahového vymedzenia konania o vydanie stavebného povolenia pre samotnú realizáciu stavby. Vychádzajúc z uvedených konštatovaní súd považuje za nevyhnutné zvýrazniť, že pre stavebné konanie je charakteristická zásada koncentrácie konania, ktorej účelom v stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.02.2013 č.k. 5Sžp/6/2012). Na základe uvedeného právne nespochybniteľného konštatovania potvrdeného ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v súdnych preskúmavacích konaniach vzťahujúcich sa na územné, stavebné a kolaudačné konanie súd, analyzujúc obsah žalobných námietok dospel k záveru, že ide o také žalobné námietky, ktoré potencionálne mohol žalobca uplatniť v územnom a stavebnom konaní ako jeho účastník, nie však v konaní kolaudačnom, ktoré po obsahovej právnej stránke právnym vymedzením v ustanovení § 81 ods. 1 stavebného zákona neumožňuje stavebnému úradu zaoberať sa právnymi otázkami, ktoré sa vzťahujú na predchádzajúce územné a stavebné konanie. Mimo zákonom vymedzený právny záber kolaudačného konania je preto žalobná námietka, obsahovo zhodná s obsahom odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, podľa ktorej stavba, ktorá bola predmetom kolaudačného rozhodnutia mala byť riadne geodeticky zameraná a malo byť presne určené, ktorá časť má byť užívaná, akým spôsobom a v akom rozsahu, pričom malo byť podľa žalobcu presne určené ochranné pásmo s určením spôsobu vymedzenia užívacích a vlastníckych práv v jeho obvode. Pokiaľ teda žalobca namieta aj absenciu podmienok užívania stavby v zmysle § 82 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby, súd k uvedenej námietke uvádza, že samotný žalobca v žalobe konštatuje a uznáva, že správny orgán prvého stupňa v žalobe ako stavebný úrad stanovil na str. 2 pod bodmi 1. až 4. prvostupňového rozhodnutia o kolaudácii stavby podmienky užívania stavby. Žalobcom požadovaný rozsah podmienok užívania stavby, ktorý by zahŕňal „podmienky pre užívanie pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve a užívaní tretích osôb“ však nevyplýva pre stavebný úrad zo žiadnej právnej normy platnej v čase vydania prvostupňového administratívneho rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného v preskúmavanej právnej veci. Súd sa preto pri posudzovaní danej žalobnej námietky plne stotožnil s obsahom písomného vyjadrenia žalovaného 09.09.2014 k podanej žalobe, a to vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že stavebný úrad v kolaudačnom konaní môže vykonať len to, čo mu umožňuje zákon a nemôže nad rámec zákona určovať stavebníkovi podmienky týkajúce sa pozemkov nachádzajúcich sa v blízkosti realizovanej stavby. Súd reagujúc na danú žalobnú námietku zároveň poukazuje na obsah odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia Mesta Spišská Nová Ves z 13.12.2013, v ktorom správny orgán prvého stupňa podľa názoru súdu správne a vyčerpávajúcim spôsobom v reakcii na vznesené námietky v kolaudačnom konaní poukázal na obsah právnej úpravy, obsiahnutej v zákone č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v platnom znení, ktorý priamo upravuje podmienky vstupov na cudzie pozemky, obmedzenie užívania pozemkov, ochranné pásma a náhradu za nútené obmedzenie nehnuteľností. Vzhľadom na právne jasne definované a vyčerpávajúce dôvody rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci súd nemohol uznať za dôvodnú ani tú časť argumentácie žalobcu v žalobe z 22.07.2014, v ktorej poukazoval na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí žalovaného a Mesta Spišská Nová Ves. Je totiž úlohou správneho orgánu rozsah dokazovania a následne aj obsah odôvodnenia administratívneho rozhodnutia zamerať na samotný predmet administratívneho konania, ktorým bola v preskúmavanej právnej veci kolaudácia stavby. Ak správne orgány v kolaudačnom konaní dodržali zákonom vymedzené podmienky stanovené stavebným zákonom, pri dodržaní procesnoprávnych pravidiel administratívneho konania obsiahnutých v zákone o správnom konaní, neporušili tým Ústavou Slovenskej republiky garantované právo účastníka konania na spravodlivé administratívne konanie. Nemožno pritom hodnotiť ako nedostatok takéhoto konania tú skutočnosť, že správne orgány oboch stupňov sa v danom type konania odmietli obsahovo zamerať na posudzovanie tých skutočností, ktoré pre meritórne rozhodnutie správneho orgánu vo veci nemajú právny význam. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj žalobnú námietku procesnoprávnej povahy, poukazujúcu na ustanovenie § 78 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Žaloba vytýkal stavebnému úradu porušenie právneho postupu v súvislosti s lehotou 10 dní na oznámenie účastníkom konania pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že stavebný úrad - Mesto Spišská Nová Ves podal oznámenie o začatí kolaudačného konania na poštovú prepravu dňa 07.11.2013 pri stanovení termínu ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním na deň 20.11.2013. Vo veci teda bola dodržaná 10-dňová zákonom stanovená lehota upravená v ustanovení § 80 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad oznámi účastníkom konania, obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na kolaudačné konanie, a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním. Žalobca ďalej namietal v procesnoprávnej rovine porušenie jeho účastníckych práv v predchádzajúcom - stavebnom konaní tým, že došlo k doručovaniu písomností verejnou vyhláškou. Súd k danej námietke uvádza, že obsah súdneho preskúmavacieho konania je daný samotným predmetom administratívneho konania, ktorým je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo 14.05.2014 vydaného v kolaudačnom konaní, a nie je preto oprávnený riešiť námietky vzťahujúce sa na iné konania. Vychádzajúc z uvedeného skutkového a právneho stavu veci súd žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O. s. p. Súd zastavil konanie voči žalovanému v 2. rade - Mestu Spišská Nová Ves, u ktorého nie je daná procesnoprávna legitimácia pre súdne preskúmavacie konanie podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. daná ustanovením § 250 ods 4 O. s. p. (§ 103, 104 ods. 1, prvá veta O.s.p. v spojení s ustanovením § 246c ods. 1, prvá veta O. s. p.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania. Pribratí účastníci konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.