Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/95/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200876 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200876.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu MANEX spol. s r.o., Alvinczyho 12, Košice, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Steiner & Associates s.r.o., Moyzesova 46, Košice, za ktorú koná konateľ a advokát JUDr. Pavel Šteiner, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 05.05.2014 č. 1100303/1/213479/2014/5309 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 30.01.2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Pri, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní („Daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel DPH v sume 13.333,33 eur za zdaňovacie obdobie október 2011, a to na základe protokolu zo dňa 20.06.2013 spísaného na základe výsledkov z daňovej kontroly, ktorou správca dane preveroval u žalobcu ním uplatnené právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, pričom správca dane zistil, že zdaniteľné obchody medzi žalobcom a spoločnosťou SILANN, s.r.o. neboli reálne uskutočnené tak, ako je to uvedené v jeho rozhodnutí. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že Daňový úrad Košice vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH, pri ktorej zistil, že si žalobca v zdaňovacom období október 2011 uplatnil odpočítanie dane v sume 39.395,10 eur, z toho sumu 13.333,33 eur na základe faktúry od spoločnosti SILANN, s.r.o., Popradská 66, Košice, za poradenskú a konzultačnú činnosť, a to na základe faktúry č. XXXXXXX zo dňa 03.10.2011 na sumu 80.000,- eur, z toho DPH 13.333,33 eur. Žalobca predložil ku kontrole zmluvu o poskytnutí poradenských a konzultačných služieb uzatvorenú so spoločnosťou SILANN, s.r.o. dňa 11.02.2011, ktorej predmetom bol záväzok dodávateľa SILANN, s.r.o. poskytnúť žalobcovi ako objednávateľovi odborné poradenské a konzultačné služby v súvislosti s vyhľadávaním príležitostí na nákup/predaj strojov a zariadení, vrátane auditu nákupných cien obchodných partnerov a auditu činností nákupcov, a to v rámci trhu Slovenskej republiky. Výsledkom realizácie predmetu zmluvy bola odovzdaná analýza príležitostí na nákup strojov, strojárenských zariadení, vrátane auditu nákupných cien obchodných partnerov a auditu činností nákupcov objednávateľa, o odovzdaní a prevzatí analýzy zo dňa 20.07.2011 v priestoroch žalobcu. Analýza je vypracovaná na troch stranách, a okrem popisu činností o spoločnosti, stratégie nákupu, obsahu zistenia, odporúčania a finančné vyjadrenie ročné. Súčasťou vypracovaných dokumentov sú krycie listy dodávateľov za rok 2010, ktoré obsahujú identifikačné údaje dodávateľa a časť hodnotenia, spočívajúca vo vyčíslení obratu, spôsobu uzavretia obchodu, splatnosti faktúr, kvality dodávky, termínu dodávky a vyhodnotenia. Výsledkom tejto analýzy je, že firma má veľké možnosti v znižovaní celkových nákladov, tie môžu predstavovať počas nasledujúcich troch rokov sumu cca 570.000,- eur. Tie musí zabezpečiť plnenie jednotlivých doporučení do úloh s kontrolnými parametrami v zmysle krycích listov dodávateľov, ktoré sú obsiahnuté v priložených zložkách s označením I. - V. Konateľ žalobcu F.. K. Z. správcovi dane uviedol, že spoločnosť SILANN, s.r.o. im bola doporučená pánom H.Č. z firmy ASTEC s.r.o., pričom on osobne konateľa spoločnosti SILANN, s.r.o. Z. K. nepozná, osobne s ním nekonal a nezisťoval si predmet činnosti tejto firmy. Rokoval so zástupcami spoločnosti SILANN, s.r.o., ktorí sa tak prestavili, nepýtal si od nich žiadne splnomocnenie, ani preukaz totožnosti. Zmluvu podpisoval spoločnosti MANEX spol. s r.o., za spoločnosť SILANN, s.r.o. už zmluva bola podpísaná. Vypracovanú analýzu prevzala v objekte spoločnosti MANEX spol. s r.o. ekonómka spoločnosti od muža, ktorého nepoznala. Prevzatie potvrdila podpisom na protokole o odovzdaní a prevzatí analýzy. Konateľ žalobcu konštatoval, že vypracovaná analýza bola prínosom pre spoločnosť, a zaplatenú cenu 400.000,- eur považoval za adekvátnu vzhľadom na to, že predstavovala cca 6 % k celkovým míňaným financiám spoločnosti. Správca dane zistil, že spoločnosť SILANN, s.r.o. nespolupracuje so správcom dane, daňový úrad zaslal tejto spoločnosti oznámenie o výkone daňovej kontroly zo dňa 19.07.2012 a výzvu na predloženie daňových dokladov, ktoré tento daňový subjekt neprevzal a zásielky sa vrátili s označením „Adresát neznámy“. Pri miestnom zisťovaní na adrese sídla spoločnosti bolo zistené, že táto spoločnosť na uvedenej adrese nesídli a nemá vyznačené sídlo ani poštovnú schránku. Konateľ spoločnosti SILANN, s.r.o. Z. K. správcovi dane uviedol, že nemá žiadne doklady za zdaňovacie obdobie august, september, október 2001 nemá, a ani ich nikdy nemal. Vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že žalobcu nepozná, ani jeho konateľa, nikdy sa s ním nestretol. K predloženej zmluve o poskytnutí poradenských a konzultačných služieb uviedol, že prišiel za ním pán, pre ktorého v minulosti pracoval, a ktorého nechcel menovať, s tým, že má podpísať túto zmluvu, tak ju aj podpísal. On sám nerealizoval žiadnu činnosť a neposkytol ani žiadne poradenské a konzultačné služby. Uviedol, že aj protokol o odovzdaní a prevzatí analýzy iba podpísal, protokol mu doniesol jeho bývalý šéf. Potvrdil, že iba podpisoval to, čo mu bolo predložené. Rovnako podpísal aj preverované faktúry, kto ich vystavil, nevedel uviesť. Tento svedok uviedol, že žiadne peniaze v hotovosti od žalobcu neprijal, vybral z účtu spoločnosti SILANN, s.r.o. peniaze vždy iba na pokyn a spolu s bývalým šéfom, ktorý mu povedal, že je to na daňové priznanie, na platby, za iné faktúry. Rovnako nevystavoval ani daňové priznania DPH za spoločnosť SILANN, s.r.o., podpísal iba tlačivo. Uviedol tiež, že táto spoločnosť nemala zamestnancov, spoločnosť nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, on len poskytol svoje meno a podpis na dokladoch. Za túto svoju činnosť mal sľúbené peniaze. Ďalej tento svedok uviedol, že nesplnomocnil inú fyzickú alebo právnickú osobu na konanie za spoločnosť SILANN, s.r.o., v sídle tejto spoločnosti sa nezdržiaval a chodil tam len pre poštu, ale nie sám, ale s bývalým šéfom. Nedisponoval žiadnymi dokladmi tejto spoločnosti, a nevedel ani uviesť, kto doklady má. Pretože spoločnosť SILANN, s.r.o. neuskutočnila dodanie služieb podľa § 9 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o DPH“), nevznikla tejto spoločnosti daňová povinnosť pri dodaní služby podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH a žalobca nemá v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane v celkovej sume 13.333,33 eur z preverovanej faktúry. Žalobca k protokolu o daňovej kontrole podal vyjadrenie, v ktorom konštatoval, že sa nestotožňuje so závermi správcu dane a že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tvrdil, že správcovi dane dostatočne preukázal splnenie podmienok požiadaných platnou právnou úpravou na priznanie nároku na odpočítanie DPH v zmysle ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že platiteľ dane si od dane, ktorú je povinný platiť na výstupe, môže odpočítať daň na vstupe za kumulatívneho splnenia nasledujúcich podmienok: ak sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, ak daň na vstupe zaúčtoval, ak daň zaplatil platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie, ak má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktorý vyhotovil platiteľ a doklad o zaplatení dane. Splnením týchto podmienok má nárok na odpočítanie dane zo služieb od spoločnosti SILANN, s.r.o. na základe predmetných faktúr. Správca dane k tomuto vyjadreniu uviedol, že v ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH nie sú uvedené také podmienky uplatnenia odpočítania dane, ktoré daňový subjekt (žalobca) uviedol vo svojom vyjadrení. Správca dane v priebehu kontroly preto splnenie týchto podmienok neposudzoval a nemal na skúmanie týchto podmienok právny dôvod a nepojednáva o nich ani v protokole. V priebehu kontroly správca dane zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne posúdenie DPH v súlade s platným znením zákona o DPH. Žalobca vo vyjadrení v protokole ďalej vytýkal správcovi dane, že si osvojil závery iba na základe výpovede konateľa spoločnosti SILANN, s.r.o. Z. K., a nepreveril si totožnosť tretej osoby, na pokyn ktorej menovaný svedok konal. Nepreveril si ani bývalých zamestnávateľov tohto svedka, nevykonal žiadne dokazovanie za účelom potvrdenia alebo vyvrátenia jeho tvrdení, a nezaoberal sa otázkou, či spoločnosť SILANN, s.r.o. splnila svoju daňovú povinnosť a odviedla z dotknutého zdaniteľného obchodu daň, čo podľa žalobcu má rozhodujúci vplyv na právne posúdenie celého prípade, najmä z ohľadu preukázania reálnosti dodania služby. Správca dane k tejto námietke opätovne poukázal na okolnosti uzavretia zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou SILANN, s.r.o., a poukázal na to, že Z.N. K. ako jediný konateľ a spoločník spoločnosti SILANN, s.r.o. nevystavil žiadne doklady pre žalobcu, nemá vedomosť o tom, kto ich vystavil, a nedisponuje týmito dokladmi, čím potvrdil, že za spoločnosť SILANN, s.r.o. nerealizoval žiadnu ekonomickú činnosť od jej vzniku, nevyhotovil žiadnu analýzu, neposkytol poradenskú a konzultačnú činnosť pre žalobcu. Potvrdil tiež, že táto spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a nesplnomocnil žiadnu osobu na konanie v jej mene. Z toho dôvodu ak za spoločnosť SILANN, s.r.o. konala osoba, či už vystupovala ako zamestnanec alebo ako zástupca spoločnosti, nekonala tak z poverenia konateľa spoločnosti Z. K.. Overovanie identity takýchto osôb nemá vplyv na právne posúdenie skutkového stavu, teda na realizovanie zdaniteľného obchodu touto spoločnosťou pre žalobcu. Ak za spoločnosť SILANN, s.r.o. bol oprávnený konať len Z. K.. Správca dane k námietkam žalobcu k protokolu o daňovej kontrole ďalej konštatoval, že splnenie či nesplnenie daňových povinností spoločnosti SILANN, s.r.o. nie je dôkazom reálnosti dodania služby, ako to tvrdil žalobca, nie je možné tvrdiť, že ak si dodávateľ splnil daňovú povinnosť, zdaniteľný obchod sa uskutočnil, a naopak. Predpokladom overenia, či daň z konkrétnych vystavených faktúr bola zahrnutá do daňového priznania DPH, je porovnanie daňového priznania, záznamov DPH a vystavených faktúr, čo v prípade spoločnosti SILANN, s.r.o. nebolo možné, keďže spoločnosť nepredložila správcovi dane k overeniu žiadne doklady a konateľ spoločnosti Z. K. vypočutý správcom dane ako svedok sa vyjadril, že žiadne doklady spoločnosti SILANN, s.r.o. nemá a nemal. Pri výsluchu tohto svedka bol prítomný aj zástupca žalobcu. K námietke žalobcu, že nemôže znášať následky, ktoré vyplývajú z nesplnenia povinností druhého účastníka zdaniteľného obchodu, pričom v tejto súvislosti poukázal na závery uvedené v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 06.09.2012 vo veci C-324/11 správca dane uviedol, že dôvodom na neuznanie práva na odpočítanie dane žalobcovi bolo preukázanie správcom dane, že dodanie služieb, z ktorých si odpočítanie dane žalobca uplatnil, neuskutočnila spoločnosť SILANN, s.r.o., čo potvrdil jej konateľ Z. K., a nie skutočnosť, že táto spoločnosť neposkytla správcovi dane potrebnú súčinnosť a nepredložila doklady k overeniu. Spomínaný rozsudok Súdneho dvora Európskej únie nepojednáva o obdobnom skutkovom stave, v uvedenom rozsudku daný orgán zamietol právo na odpočítanie dane z dôvodu neprihlásenia zamestnancov, vystaviteľa faktúry, a teda zastáva názor, že služba nebola vykonaná z dôvodu neprihlásenia zamestnancov, ktorý bol v protiklade s názorom vystaviteľa faktúry. V danom prípade však sám konateľ dodávateľskej spoločnosti potvrdil, že táto spoločnosť nemala a nemá žiadnych zamestnancov a že za spoločnosť konal iba sám, a neuskutočnil pre žalobcu žiadne služby ani iné zdaniteľné obchody. Na základe týchto skutočností správca dane skonštatoval, že vyjadrenie žalobcu k protokolu neobsahuje také skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu kontrolných zistení uvedených v protokole. Na návrh žalobcu správca dane vykonal dôkaz, a to oboznámenie sa s obsahom spisu Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach sp.zn. H.-XX/OEK-H.-XXXX, ktorého súčasťou je znalecký posudok znalca z odboru ekonomiky, predmetom ktorého bolo posúdiť, či v kontrolovanej daňovej veci došlo k riadnemu zdaniteľnému obchodu, a či boli splnené všetky právne podmienky na riadne odpočítanie dane. Správca dane konštatoval, že zo znaleckého posudku a z jeho záverov vyplýva, že úlohou znalca nebolo posúdiť, či v kontrolovanej daňovej veci došlo k riadnemu zdaniteľnému obchodu a boli splnené všetky právne podmienky na riadne odpočítanie dane. Posudok je zameraný na vplyv zaúčtovania došlých faktúr na výšku odpočítania dane a daňovej povinnosti DPH žalobcu bez posúdenia splnenia podmienok, a tiež posúdenie vyhotovenej analýzy z pohľadu využiteľnosti pre žalobcu, a nie z pohľadu reálnosti vyhotovenia analýzy spoločnosťou SILANN, s.r.o., čo správca dane spochybnil vykonanou kontrolou. Na základe podnetu žalobcu správca dane vypočul svedka A. G., ktorý okrem iného vypovedal, že žalobcu nepozná, nepozná ani jeho konateľa F.. K. Z., nikdy sa s ním nestretol a nepočul o tejto spoločnosti, tiež že nepozná spoločnosť SILANN, s.r.o. Svedok uviedol, že pozná iba Z. K., ale nemá vedomosť, že je konateľom nejakej spoločnosti. Spoznali sa v čase, keď mu prišiel pomáhať na súkromnú stavbu. S Z. K. nemal žiadne obchodné aktivity, nevykonával pre neho žiadnu činnosť na požiadanie, ani na požiadanie nikoho iného. Správca dane následne nevyhovel žiadosti žalobcu o vykonanie konfrontácie medzi svedkom Z. K. a A. G., keďže ich výpoveď nebola v rozpore vo veci realizácie k predmetu zmluvy o poskytnutí poradenských a konzultačných služieb zo dňa 11.02.2011, fakturácie, či vzťahu k spoločnosti žalobcu a jej konateľa. Naviac konštatoval, že konfrontáciu upravuje ustanovenie § 125 zákona č. 301/2005 Z.z. v platnom znení (Trestný poriadok) a zariaďuje sa, ak výpovede svedkov nesúhlasia. Správca dane sa vo vyrubovacom konaní riadi Daňovým poriadkom. K uvedeným zisteniam a vyvodeným záverom správcu dane žalovaný uviedol, že v danom prípade správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Vzhľadom na to, že mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov, nevychádzal od faktúr, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť, a či im neabsentuje materiálny podklad, t.j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturované služby žalobca prijal od spoločnosti uvedenej na dokladoch, a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky, je podľa žalovaného v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Žalovaný konštatoval, že správca dane po preverení dokladov, ktoré žalovaný predložil k daňovej kontrole a po ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu vypočul konateľa spoločnosti SILANN, s.r.o. Z. K. a na návrh žalobcu aj svedka A. G., z ich výpovedí vyplynulo, že spoločnosť SILANN, s.r.o. nevykonával pre žalobcu žiadnu činnosť, a preto faktúry a súvisiace doklady týkajúce sa obchodov medzi oboma spoločnosťami nie sú hodnoverné a nezodpovedajú reálnym plneniam. K tvrdeniu žalobcu, že službu v zmysle zmluvy realizoval niekto iný, nie konateľ spoločnosti SILANN, s.r.o. Z. K., žalovaný uviedol, že uvedené tvrdenie nebolo preukázané žiadnym relevantným dôkazom. Konateľ spoločnosti k preverovanému zdaniteľnému obchodu uviedol, že konateľa spoločnosti SILANN, s.r.o. nepozná, nikdy sa s ním nestretol a zmluvu podpísal bez jeho účasti, rokoval s osobami, ktorých totožnosť nepoznal a rovnako vypracovaná analýza bola doručená žalobcovi neznámou osobou a prevzala ju ekonómka ako zamestnanec alebo ako zástupca spoločnosti, nekonala tak z poverenia konateľa Z. K. a svedeckými výpoveďami správca dane preukázal, že plnenie v zmysle zmluvy neuskutočnil ani Z. K., a teda ani spoločnosť SILANN, s.r.o., ani žalobcom označený A. G.. Žalobca v odvolaní konštatoval, že preukázal dodanie služieb od spoločnosti SILANN, s.r.o. faktúrami, ich úhradami, analýzou a preberacím protokolom, ale neuviedol a nepreukázal konkrétne okolnosti tohto obchodného prípadu, a tým nedal správcovi dane možnosť preveriť jeho tvrdenie. Žalovaný konštatoval, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určitú osobu a určité plnenie, bez ohľadu na to, či toto plnenie bolo skutočne danou osobou realizované. K tomu žalovaný poukázal na skutočnosť, že znakom jednej zo zásad obchodného práva, t.j. poctivého obchodného styku je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, potom sú pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku, oprávnené. Žalovaný ďalej na odvolaciu námietku žalobcu konštatoval, že žalobca nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov, tak ako je to uvedené na sporných faktúrach a doklady, ktoré predložil, nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných obchodov. Predložené doklady o úhrade a samotné uhradenie faktúr nepreukazujú reálne dodanie služieb spoločnosťou uvedenou na predložených daňových dokladoch. Faktúra je síce doklad, ktorým platiteľ preukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie dane, avšak aby k odpočítaniu dane mohlo prísť, nestačí predložiť len faktúru, ale v prvom rade musí prísť k dodaniu služieb, a z toho titulu ku vzniku daňovej povinnosti. Najskôr musí dôjsť k naplneniu materiálnej podstaty veci, teda k dodaniu služby, a až následne k vystaveniu faktúry, a len v takom prípade možno prísť k odpočítaniu dane. Tvrdenia žalobcu o splnení dôkaznej povinnosti a unesení dôkazného bremena smerujúceho k preukázaniu zdaniteľných obchodov s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ považoval žalovaný za neopodstatnené. Pri posudzovaní práv daňového subjektu na odpočítanie dane sa kladie dôraz na preukázanie uskutočnenia zdaniteľných obchodov konkrétnymi podnikateľskými subjektami, a nie na samotnú existenciu materiálneho plnenia u platiteľa dane. Aj keby daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, nebránilo by to správcovi dane preverovať ďalšie skutočnosti týkajúce sa toho, či skutočne došlo k zdaniteľnému plneniu tak, ako je uvedené na faktúre, nakoľko správca dane nespochybňoval existenciu materiálneho plnenia daňového subjektu, ale spornou otázkou v tomto konaní bolo, či v tomto prípade reálne došlo k uskutočneniu zdaniteľného obchodu - dodaniu služieb uvedených na predmetných sporných faktúrach žalobcu spoločnosťou SILANN, s.r.o. Žalovaný nepovažoval za opodstatnenú odvolaciu námietku žalobcu, že správca dane v priebehu kontroly a vyrubovacieho konania preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, a že nekomunikácia spoločnosti SILANN, s.r.o. so správcom dane nemôže ísť na ťarchu žalobcu, uviedol, že správca dane nepreniesol dôkazné bremeno na žalobcu a nevyvodil záver o neuznaní odpočítania dane z dodania služieb od spoločnosti SILANN, s.r.o. na základe toho, že SILANN, s.r.o. nekomunikovala so správcom dane a neumožnila overiť doklady a zaúčtovanie obchodného prípadu. Správca dane vykonal ďalšie dokazovanie, v prvom rade svedeckú výpoveď konateľa spoločnosti SILANN, s.r.o. Z. K., ktorý poprel realizáciu akýchkoľvek dodaní pre žalobcu. Správca dane posudzoval obchodnú transakciu medzi spoločnosťou SILANN, s.r.o. a žalobcom ako samostatnú dodávku, ktorá nebola súčasťou reťazca dodávok, neboli zistené žiadne predchádzajúce, ani následné transakcie. Rozsudky Najvyššieho súdu SR (3Sžf/1/2010, 3Sžf/1/2011) uvádzané žalobcom v odvolaní sa týkajú prípadov, keď dodávateľ a subdodávatelia v reťazci potvrdzujú realizovanie služieb, ale správca dane spochybňuje ich realizáciu a odpočítanie daňového subjektu z dôvodu nemožnosti overenia dokladov u dodávateľa a subdodávateľov. Žalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane, že je viac ako neobvyklé, ak konateľ spoločnosti uzatvorí zmluvu a požaduje plnenie predmetu zmluvy od poskytovateľa služby - spoločnosti, ktorú nepozná, nie je mu známy predmet jej činnosti, nepozná štatutárneho zástupcu spoločnosti, nikdy sa s ním nestretol, neprerokoval podmienky zmluvy, nezúčastnil sa odovzdania plnenia a celý obchodný prípad od spôsobu uzatvorenia zmluvy až po odovzdanie plnenia a zaplatenie ponechal na neznáme osoby, ktorých totožnosť si neoveril. V uvedenom prípade žalobca konal nedbanlivo, ak si neoveril základné informácie o spoločnosti, s ktorou mal záujem realizovať obchod, a mohol predvídať aj možné následky takéhoto konania. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-324/11, na ktorý žalobca poukazoval, nepojednáva o príbuznom skutkovom stave. V uvedenom rozsudku daný orgán zamietol právo na odpočítanie dane z dôvodu neprihlásenia zamestnancov vystaviteľa faktúry, a teda zastával názor, že služba nebola vykonaná z dôvodu neprihlásenia zamestnancov, ktorí boli v protiklade s názorom vystaviteľa faktúry. V danom prípade sám konateľ dodávateľskej spoločnosti SILANN, s.r.o. potvrdil, že spoločnosť nemala a nemá žiadnych zamestnancov, za spoločnosť konal sám konateľ a neuskutočnil pre odberateľa, t.j. žalobcu žiadne služby ani iné zdaniteľné obchody. K námietke žalobcu, že správca dane nepostupoval podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, keď neurobil dopyt na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne ohľadom toho, či spoločnosť SILANN, s.r.o. v rozhodujúcom období zamestnávala nejakých zamestnancov, a na základe svedeckej výpovede konateľa spoločnosti SILANN, s.r.o. dospel k záveru, že spoločnosť nemá žiadnych zamestnancov, žiadnych splnomocnených zástupcov, z čoho vyplýva, že ak za spoločnosť vystupovala a konala iná osoba, nemala na takúto činnosť oprávnenie, žalovaný uviedol, že Z. K. ako jediný konateľ a spoločník spoločnosti SILANN, s.r.o., ktorý nesplnomocnil žiadnu fyzickú ani právnickú osobu na konanie menom spoločnosti, sa vo svojej svedeckej výpovedi vyjadril, že spoločnosť SILANN, s.r.o. nemala a nemá zamestnancov, teda nemá vedomosť o žiadnych osobách, ktorých by poveril určitou činnosťou pri prevádzkovaní spoločnosti, za spoločnosť koná len on sám. Z uvedených dôvodov overovanie identity takýchto osôb nemá vplyv na právne posúdenie skutkového stavu. Ak žalobca tvrdí, že konal s osobami, ktoré vystupovali v mene spoločnosti SILANN, s.r.o., mal by svoje tvrdenie aj relevantne preukázať, čo však nevykonal. Žalobca nevedel preukázať identitu osôb, s ktorými údajne jednal ohľadom uzatvorenia zmluvy so spoločnosťou SILANN, s.r.o. a jej realizácie, pretože si neoveril ich identitu, ani vzťah k spoločnosti SILANN, s.r.o., a to aj napriek skutočnosti, že nepoznal túto spoločnosť, jej predmet podnikania, ani konateľa a spoločníka spoločnosti. Počas kontroly, ani počas vyrubovacieho konania nenavrhol ani vypočuť osobu, či osoby s ktorými jednal, okrem návrhu vypočuť A. G., ktorého svedecká výpoveď nepotvrdila žiadny jeho vzťah k spoločnosti SILANN, s.r.o. Žalobca v odvolaní namietal, že správca dane nevyhovel jeho návrhu na vykonanie dokazovania oboznámením sa s obsahom celého vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, ak požiadal tento orgán len o poskytnutie znaleckého posudku vypracovaného F.. F. G., pričom v napadnutom rozhodnutí neuviedol žiadne dôvody pre takýto postup, a v dôsledku toho postupu správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko v dotknutom vyšetrovacom spise sa podľa žalobcu môžu nachádzať dôležité skutočnosti pre vyrubovacie konanie, ktoré by svedčili v jeho prospech. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že žalobca navrhol vykonať dôkaz, a to oboznámenie sa s obsahom spisu KRPZ v Košiciach, ktorého súčasťou je znalecký posudok znalca z odboru ekonomiky. Žalobca teda označil dôkaz - znalecký posudok, ktorý sa mal nachádzať v spise krajského riaditeľstvo PZ, pričom žiadal správcu dane o nahliadnutie do tohto spisu. Správca dane za účelom dôsledného a dostatočného zistenia skutkového stavu zabezpečil tento dôkaz vo forme vyžiadania kópie tohto znaleckého posudku, dôkaz posúdil a s výsledkami dokazovania oboznámil žalobcu pri ústnom pojednávaní dňa 21.01.2014, do posudku nahliadol a vyhotovil si z neho fotografický záznam. Prípadným nazretím do vyšetrovacieho spisu by správca dane bez označenia konkrétneho dôkazu žalobcom nevedel posúdiť, čo je z pohľadu žalobcu ako dôležitá skutočnosť - dôkaz. Preto jeho tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave nie je opodstatnené. K nevykonanej konfrontácii svedkov (K., G.) žalovaný uviedol, že konfrontáciu, ktorú upravuje ustanovenie § 125 Trestného poriadku, môže ako jeden z dôkazných prostriedkov orgán činný v trestnom konaní alebo súd nariadi vtedy, ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou svedka. Konfrontácia by mala byť použitá len vtedy, ak tento rozpor vo výpovediach nemožno odstrániť inak. Správca dane sa vo vyrubovacom konaní riadi Daňovým poriadkom, ktorý neobsahuje ustanovenie o konfrontácii svedkov. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že pri svedeckých výpovediach Z. K. a A. G. bol prítomný zástupca žalobcu, kládol svedkom otázky a mal teda priame informácie o výsledku výpovedí. Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 3 a § 24 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s ustanovením § 24 Daňového poriadku, dospel k záveru o porušení ustanovenia § 49 zákona o DPH a neuznanie odpočítania dane z preverovaných faktúr od spoločnosti SILANN, s.r.o. Správca dane pri vyvodení záverov v danej veci vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že k dodaniu fakturovaných služieb nedošlo tak, ako je to deklarované na predmetných faktúrach od spoločnosti SILANN, s.r.o., daňová povinnosť nevznikla, a následne nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr. Žalobca nepredložil správcovi dane také relevantné dôkazy, ktorými by preukázal splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 30.05.2014. Včas podanou žalobou, podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.07.2014, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného a v petite žaloby navrhol zrušiť žalované rozhodnutie, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 30.01.2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Pri a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov súdneho konania. Žalobca vidí nezákonnosť žalovaného rozhodnutia v tom, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. K prvému žalobnému dôvodu žalobca uviedol, že má za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, t.j. žalobca reálne disponuje analýzou príležitostí na nákup strojov, strojárenských zariadení, vrátane auditu nákupných cien obchodných partnerov a auditu činností nákupcov v rámci trhu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2011 spolu s jej prílohami uloženými v osobitných zložkách označených I. - V. plnením, na ktoré sa obchodná spoločnosť SILANN, s.r.o. zaviazala v zmluve o poskytovaní poradenských a konzultačných služieb zo dňa 11.02.2011. Predmetná analýza bola žalobcovi dodaná práve spoločnosťou SILANN, s.r.o., čo štatutárny orgán tejto spoločnosti potvrdil svojim podpisom na preberacom protokole zo dňa 20.07.2011. Spoločnosť SILANN, s.r.o. vystavila žalobcovi faktúry na úhradu odmeny za vypracovanie hore uvedenej analýzy, čo opätovne vyplýva z toho, že tieto faktúry sú podpísané štatutárnym orgánom tejto spoločnosti. Tieto závery podľa názoru žalobcu vyplývajú z výpovedí svedkov, ktorých správca dane v tejto veci vypočul, pričom svedok Z. K. jednoznačne potvrdil, že on podpisoval všetky dokumenty súvisiace s týmto obchodným prípadom, pričom tieto dokumenty mu boli predložené „pánom, ktorého nechce menovať - bývalým šéfom v čase, keď robil na stavbe“. Dňa 27.11.2013 v tejto veci vypovedal aj svedok A. G., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že Z. K. pozná, že mu pomáhal na stavbe jeho rodinného domu, a zároveň potvrdil, že v mesiaci august 2011 s ním bol dvakrát v banke, kedy svedok Z. K. uskutočňoval hotovostné výbery finančných prostriedkov. Potom sa žalobcovi podarilo stotožniť pána, ktorého svedok Z. K. nechcel menovať práve so svedkom A. G., o čom žalobca informoval aj správcu dane vo vyjadrení daňového subjektu zo dňa 29.11.2013. Žalobca v žalobe poukázal na skutočnosť, že výpovede týchto svedkov sú vo vzájomnom rozpore, pričom podľa názoru žalobcu svedok A. G. pri svojej výpovedi klamal, a to najmä ohľadom jeho vzťahu ku svedkovi Z. K. a rozsahu jeho činností v súvislosti s predmetným zdaniteľným obchodom. Žalobca konštatoval, že z dokazovania vykonaného správcom dane možno vyvodiť záver, že plnenie podľa zmluvy o poskytovaní poradených a konzultačných služieb zo dňa 11.02.2011 a s tým súvisiace dokumenty, nevypracoval osobne svedok Z. K., ale opätovne z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by predmetné zdaniteľnému obchodu vôbec nedošlo tak, ako to v napadnutom rozhodnutí uvádza žalovaný, resp. že by tento zdaniteľný obchod nerealizovala spoločnosť SILANN, s.r.o. V tomto prípade je potrebné rozlišovať konanie svedka Z. K. ako fyzickej osoby a konanie samotnej spoločnosti SILANN, s.r.o., ktorá ako právnická osoba je samostatným subjektom práva, čo však správca dane neurobil. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetné zdaniteľné plnenie žalobcovi poskytla práve spoločnosť SILANN, s.r.o., ktorej štatutárny orgán podpisoval všetky listiny súvisiace s týmto obchodným prípadom, a tieto skutočnosti aj Z. K. vo svojom výsluchu potvrdil. Skutočnosť, že predmet plnenia pre spoločnosť SILANN, s.r.o. vypracovala iná osoba ako osoba vykonávajúca funkciu štatutárneho orgánu spoločnosti, nemá podľa názoru žalobcu žiadny vplyv na to, či bol reálne uskutočnený zdaniteľný obchod medzi žalobcom a spoločnosťou SILANN, s.r.o., nakoľko skutočnosť, kto reálne vypracoval predmetnú analýzu, je interná záležitosť spoločnosti SILANN, s.r.o., ktorá sa žalobcu netýkala. Rovnako tak žalovaným tvrdená skutočnosť, že spoločnosť SILANN, s.r.o. nemala v danom čase žiadnych zamestnancov, resp. žiadne splnomocnené osoby, nemôže mať žiadny vplyv na skutočnosť, že žalobca reálne disponuje materiálnym plnením v zmysle zmluvy o poskytovaní poradených a konzultačných služieb zo dňa 11.02.2011, pričom toto plnenie žalobca obdŕžal od spoločnosti SILANN, s.r.o., a nie od Z. K., ako fyzickej osoby. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že po celý čas realizácie predmetného zdaniteľného obchodu konal so spoločnosťou SILANN, s.r.o., resp. s osobami, ktoré o sebe tvrdili, že zastupujú túto spoločnosť. Žalobca tak konal v dobrej viere s existujúcou obchodnou spoločnosťou a žiadny právny predpis nepredpisuje podnikateľovi povinnosť osobitným spôsobom preverovať právnu spôsobilosť svojho zmluvného partnera, resp. osoby konajúcej v jej mene, čo v reálnej podnikateľskej praxi ani nie je možné. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenia § 13 ods. 1 veta druhá a § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka a na ustálenú judikatúru, pričom konkrétne poukázal na právne závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.08.2010 sp.zn. 3Sžf/1/2010. Ďalej poukázal na právne závery rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, ktorých právne závery sú podľa žalobcu významné pre toto konanie. Žalobcovi podľa jeho názoru taktiež nemožno klásť za vinu, že si neoveroval totožnosť osôb, s ktorými jednal pri realizácii predmetného obchodného prípadu s obchodnou spoločnosťou SILANN, s.r.o. V tejto súvislosti sa žalobca opätovne odvoláva na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorá v rozsudku zo dňa 06.09.2012 vo veci C-324/11 konštatuje, že „smernica 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že si zdaniteľná osoba neoverila, či medzi pracovníkmi pracujúcimi na stavbe a vystaviteľom faktúry existuje právny vzťah, resp. či tento vystaviteľ prihlásil svojich zamestnancov, nepredstavuje objektívnu okolnosť, ktorá umožňuje dospieť k záveru, že príjemca faktúry vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na konaní, ktoré je súčasťou podvodu na DPH, v prípade, ak príjemca nedisponoval informáciami, ktoré by ho oprávňovali predpokladať vznik nezákonnosti alebo daňového podvodu na strane uvedeného vystaviteľa faktúry. Právo na odpočítanie dane nemôže byť zamietnuté z dôvodu tejto skutočnosti, keď boli zároveň splnené aj materiálne a formálne podmienky na výkon daného práva, ktoré sú uvedené v danej smernici“. K druhému dôvodu nezákonnosti rozhodnutia žalovaného žalobca uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že podľa žalovaného celé dôkazné bremeno, a zároveň aj dôkaznú povinnosť pri preukazovaní splnenia podmienok na odpočítania DPH podľa ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH znáša výlučne žalobca ako daňový subjekt. Tento záver považuje žalobca za nesprávny, pretože vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku už tým, že správcovi dane v rámci daňovej kontroly predložil všetky listinné dôkazy, ktoré mal k dispozícii v súvislosti s obchodným prípadom podľa zmluvy o poskytovaní poradenských a konzultačných služieb zo dňa 11.02.2011. Podľa názoru žalobcu nie je možné od neho objektívne požadovať, aby správcovi dane preukazoval skutočnosti, na ktoré pri realizácii predmetného obchodného prípadu nemal vôbec žiadny dosah, a to najmä skutočnosti týkajúcich sa vnútorných pomerov spoločnosti SILANN, s.r.o., najmä aby preukazoval, kto za spoločnosť realizoval plnenie podľa zmluvy, a či táto osoba bola oprávnená konať za spoločnosť SILANN, s.r.o. Rovnako tak od žalobcu nie je možné požadovať, aby správcovi dane preukazoval, aké boli úmysly obchodnej spoločnosti SILANN, s.r.o. pri realizácii tohto obchodného prípadu, resp. aké boli úmysly osôb, ktoré vystupovali a konali za túto spoločnosť. Opätovne poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR z 15.03.2011 sp.zn. 3Sžf/1/2011 a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 21.06.2012 o spojených veciach C-80/11 a C-142/11. Žalobca má za to, že právne závery uvedené v tomto rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sú aplikovateľné aj na tento prípad. V prvom rade žalobca pri realizácii zdaniteľného obchodu so spoločnosťou SILANN, s.r.o. nebol povinný osobitne si preverovať konkrétne pomery tejto obchodnej spoločnosti, najmä či mala kapacity na dodanie dohodnutej analýzy, a zároveň tieto skutočnosti v zmysle citovaného rozsudku ani nebol povinný preukazovať v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania. Podľa názoru žalobcu správca dane na to, aby mohol rozhodnúť o neuznaní žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane, musí v rámci daňového konania objektívne preukázať, že predmetné zdaniteľné plnenie je poznačené daňovým podvodom, alebo inou nezákonnosťou, ktorá by spôsobovala neoprávnenosť odpočítania DPH. Zároveň v zmysle citovanej judikatúry musia aj objektívne preukázať, že žalobca o existencii tohto daňového podvodu alebo inej nezákonnosti vedel, alebo aspoň minimálne s prihliadnutím na všetky okolnosti, mal vedieť. Správca dane v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, čím podľa názoru žalobcu práve on neuniesol svoje dôkazné bremeno v tejto veci. K tretiemu dôvodu nezákonnosti rozhodnutia žalovaného žalobca uviedol, že správca dane nevyhovel jeho návrhu, aby vykonal konfrontáciu svedkov Z. K. a A. G., keďže ich svedecké výpovede pred správcom dane si navzájom odporovali. Konštatoval, že v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz v daňovom konaní môže slúžiť všetko, čo prispeje k riadnemu zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Citovaného ustanovenie Daňového poriadku obsahuje iba demonštratívny výpočet prostriedkov, ktoré môžu slúžiť ako dôkaz v daňovom konaní. To znamená, že ako dôkaz môžu slúžiť aj iné prostriedky než tie, ktoré sú výslovne uvedené v Daňovom poriadku, pokiaľ neboli získané v rozpore s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vykonanie konfrontácie Daňový poriadok, ani iný všeobecne záväzný právny predpis nezakazuje. Vykonanie konfrontácie medzi oboma svedkami podľa žalobcu by prispelo k hlbšiemu a presnejšiemu objasneniu skutkového stavu daného prípadu. Tým, že správca dane nevykonal navrhovaný dôkaz, nedostatočne zistil skutkový stav tohto prípadu, čo v konečnom dôsledku viedlo k nesprávnemu posúdeniu veci, ako aj k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Napokon žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný, aj správca dane v tomto prípade postupovali v rozpore s pravidlami na uplatnenie práva na odpočítanie dane uvedenými v smernici Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH transponovanej do právnej úpravy odpočítania DPH v Právnom poriadku SR. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. Konštatoval, že v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, a v žalobou napadnutom rozhodnutí sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré korešpondujú s námietkami uvedenými v podanej žalobe. Poukázal na to, že cieľom daňovej kontroly je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil. Z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok odpočítanie DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočítanie DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať, a za správnosť ktorých zodpovedá. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie stanovené, a najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Žalobca - daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že v danom prípade nebola spochybňovaná existencia materiálneho plnenia, ale spornou otázkou v tomto konaní bolo to, či reálne došlo k uskutočneniu zdaniteľného obchodu - dodaniu služieb uvedených na predmetných sporných faktúrach žalobcovi spoločnosťou SILANN, s.r.o. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločnosť SILANN, s.r.o. nedodala fakturované služby a žalobca nepreukázal opak. Z výpovede Z. K. - konateľa spoločnosti SILANN, s.r.o. vyplynulo, že nepozná spoločnosť MANEX spol. s r.o., ani jej konateľa F.. K. Z., nikdy sa s ním nestretol a na všetkých dokladoch súvisiacich s obchodom so spoločnosťou MANEX spol. s r.o. (zmluva, faktúry, protokol o odovzdaní analýzy) je síce jeho podpis, ale on podpisoval už vyhotovené doklady na pokyn inej osoby za prisľúbenú odplatu. Z. K. ako jediný konateľ a spoločník spoločnosti SILANN, s.r.o. nevystavil žiadne doklady pre spoločnosť MANEX spol. s r.o., nemá vedomosť o tom, kto ich vystavil, nedisponuje týmito dokladmi za spoločnosť SILANN, s.r.o., nerealizoval žiadnu ekonomickú činnosť od jej vzniku, nevyhotovil žiadnu analýzu, neposkytol poradenskú a konzultačnú činnosť, a nemá žiadnych zamestnancov, a nesplnomocnil žiadnu osobu na konanie menom spoločnosti SILANN, s.r.o. Ani výpoveď svedka A. G., ktorý mal byť tou inou osobou, ktorá realizovala plnenie v mene spoločnosti SILANN, s.r.o. pre žalobcu, nepotvrdila realizáciu potvrdenia, naopak, svedok uviedol, že žalobcu a jeho konateľa, ani spoločnosť SILANN, s.r.o. nepozná, pozná len Z. K.. Pre uvedené spoločnosti nevykonával žiadnu činnosť, ani nepožiadal Z. K., aby vykonal činnosť v súvislosti s tými spoločnosťami. A. G. poprel, že by nosil doklady na podpis Z. K.. Žalobca, ktorý je zaťažený dôkazným bremenom na ten druh a obsah daňovej transakcie, ktorú deklaruje, ani počas výkonu daňovej kontroly, a ani v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia, že k dodaniu služieb deklarovaných spornými faktúrami vystavenými spoločnosťami SILANN, s.r.o. skutočne došlo, čím vzniklo aj právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr. Žalobca sa obmedzil iba na konštatovanie, že preukázal dodanie služieb od spoločnosti SILANN, s.r.o. faktúrami, ich úhradami, analýzou a preberacím protokolom, avšak neuviedol a nepreukázal konkrétne okolnosti tohto obchodného prípadu, a tým nedal správcovi dane možnosť preveriť jeho tvrdenia. Konateľ žalobcu F.. Z. uviedol, že nepozná konateľa spoločnosti SILANN, s.r.o. Z. K., ani sa s ním nikdy nestretol a zmluvu podpísal bez jeho účasti, tá mala byť Z. K. už podpísaná. Konateľ žalobcu rokoval s osobami, ktorých totožnosť nepoznal, rovnako vypracovaná analýza bola doručená spoločnosti MANEX spol. s r.o. neznámou osobou a prevzala ju ekonómka spoločnosti. Ak teda za spoločnosť SILANN, s.r.o. konala osoba, či už vystupovala ako zamestnanec, alebo ako zástupca spoločnosti, nekonala tak z poverenia konateľa spoločnosti Z. K. a svedeckými výpoveďami správca dane preukázal, že plnenie v zmysle zmluvy neuskutočnil ani Z. K., a teda ani spoločnosť SILANN, s.r.o., ani A. G.. Žalovaný poukázal na to, že úlohou správcu dane je pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca služby v skutočnosti nadobudol, alebo akým spôsobom ich získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetné služby boli dodané spoločnosťou uvedenou na faktúrach. Tým, že žalobca nepreukázal, ako preveril dôveryhodnosť a spôsobilosť svojho obchodného partnera na výkon diela (nešlo pritom o nadštandardné zabezpečovanie dôkazov) sám sa vystavil riziku, že nebol schopný preukázať splnenie podmienok pre odpočítanie dane. Bolo teda právom i povinnosťou žalobcu preveriť spôsobilosť svojho obchodného partnera na dodávky služieb, a keď tak neurobil, sám sa dostal do pozície, že nevedel preukázať nárok na odpočítanie dane. V danom prípade správca dane vykonaným dokazovaním dospel k jednoznačnému záveru, že deklarované služby neboli reálne uskutočnené dodávateľom uvedenom na preverovaných faktúrach. V dôsledku toho nebolo možné ani uplatniť odpočítanie dane na základe ustanovenia § 49 zákona o DPH. Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno - právne a procesno - právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej. Súd konštatuje, že žalobné námietky sú totožné s odvolacími, s ktorými sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne zaoberal. V preskúmavanom prípade je medzi účastníkmi sporné, či došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného obchodu spoločnosťou SILANN, s.r.o., deklarovanou faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 03.10.2011 na sumu 80.000,- eur. Žalobca uzavrel so spoločnosťou SILANN, s.r.o. zmluvu o poskytnutí poradenských a konzultačných služieb, predmetom ktorej bol záväzok dodávateľa poskytnúť žalobcovi odborné poradenské a konzultačné služby v súvislosti s vyhľadávaním príležitostí na nákup a predaj strojov a zariadení, vrátane auditu nákupných cien obchodných partnerov a auditu činností nákupcov, a to v rámci trhu Slovenskej republiky. Výsledkov realizácie tejto zmluvy bola analýza príležitostí na nákup strojov a strojárenských zariadení, vrátane auditu nákupných cien obchodných partnerov a auditu činností nákupcov objednávateľa, ktorá bola odovzdaná žalobcovi formou protokolu o odovzdaní a prevzatí analýzy zo dňa 20.07.2011. Žalobca v žalobe tvrdí, že správca dane i žalovaný rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisov, vec nesprávne právne posúdil a napokon, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné pre posúdenie veci. Podľa § 3 ods. 1, 3 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo dodržanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku). Právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 49 ods. 1 zákona o DPH). Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou odseku 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH). Uplatnenie práva na odpočítanie dane upravuje § 51 zákona o DPH, ktoré vymedzuje formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane, a tiež spôsob, akým platiteľ dane vykoná odpočítanie. V súlade s článkom 18 šiestej smernice Rady o spoločnom systéme DPH (č. 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006) odpočítanie dane vykoná platiteľ dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bude môcť nárok na odpočítanie dane aj formálne preukázať príslušným dokladom, pričom samo odpočítanie sa vykoná tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie (podľa doterajšej terminológie daň na výstupe) odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za to isté zdaňovacie obdobie (podľa doterajšej terminológie daň na vstupe). Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítane dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Faktúry musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i právnu skutočnosť a ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich pravdivo odrážajú skutočnosť. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že správca dane vykonal rozsiahle šetrenie a dokazovanie výsluchmi svedkov, listinnými dôkazmi za účelom preverenia a získania dôkazov o zdaniteľnom obchode z dôvodu, že obchodné transakcie nie je možné deklarovať len po formálnej stránke, a to vystavenou faktúrou alebo uzavretou zmluvou a podobne, ale doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade pochybnosti preukazuje daňový subjekt. V preskúmavanom prípade správca dane zo získaných informácií nadobudol pochybnosti o ich pravdivosti a hodnovernosti, ktoré žalobca neodstránil, a preto predložené doklady správca dane neuznal ako relevantné. Pochybnosť o hodnovernosti a reálnosti predložených dokladov vyplynula už zo svedeckej výpovede konateľa žalobcu, ktorý uviedol, že k uzavretiu obchodu so spoločnosťou SILANN, s.r.o. došlo na odporúčanie ASTEC s.r.o. K uzavretiu zmluvy došlo bez toho, aby si overil túto spoločnosť, eventuálne aby konal s konateľom tejto spoločnosti. Z jeho výpovedí vyplynulo, že rokoval iba s jemu neznámymi osobami, ktoré sa mu nestotožnili, iba mu predložili písomnosti podpísané konateľom spoločnosti SILANN, s.r.o. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že spoločnosť SILANN, s.r.o. nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, nemá žiadnych zamestnancov a jediný konateľ tejto spoločnosti v čase obchodnej činnosti žalobcu Z. K. nesplnomocnil žiadne osoby, aby konali v jeho meno za spoločnosť a sám žiadnu činnosť deklarovanú faktúrami pre žalobcu neuskutočnil. Žalobca v žalobe poukazuje na to, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a že žalobca disponuje analýzou príležitostí na nákup strojov, strojárenských zariadení, vrátane auditu, nákupných cien obchodných partnerov a na auditu činností nákupcov v rámci trhu Slovenskej republiky zo dňa 20.07.2011, na ktoré sa spoločnosť SILANN, s.r.o. zaviazala zmluvou. Analýza bola dodaná žalobcovi a vystavené faktúry boli podpísané štatutárnym zástupcom tejto spoločnosti. Nesúhlasí preto so záverom správcu dane, že k zdaniteľnému obchodu vôbec nedošlo. Konštatoval, že pre spoločnosť SILANN, s.r.o. mohla dodanú analýzu vypracovať iná osoba, čo podľa neho nemá vplyv na posúdenie, či sa reálne zdaniteľný obchod uskutočnil. Túto žalobcovu námietku súd nepovažuje za dôvodnú a opodstatnenú vzhľadom na dôkazy získané správcom dane ohľadom spoločnosti SILANN, s.r.o. Súd poukazuje aj na okolnosti uzavretia zmluvy s touto spoločnosťou, ktorej vzhľadom na predmet plnenia žalobca pravdepodobne odovzdal rôzne doklady a materiály týkajúce sa vlastnej obchodnej a podnikateľskej činnosti, pričom túto spoločnosť aj podľa vlastného vyjadrenia nepoznal. Rokoval s jemu neznámymi osobami. Konateľ žalobcu v preskúmavanom prípade teda nekonal s riadnou starostlivosťou, ktorá pri uzatváraní takých obchodov očakáva. Z uvedeného dôvodu neobstojí ani žalobcove odvolávanie sa na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, konkrétne spomínané v žalobe, keďže žalobca v danom prípade nekonal tak, aby objektívne vedel preukázať, že zdaniteľné plnenie nie je súčasťou podvodu, a navyše uvedené rozsudky sa týkajú obchodov uzavretých v reťazci. Rovnako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19.08.2010 č. 3Sžf/1/2010 vychádza z odlišného skutkového stavu, a jeho závery nie je možné aplikovať na preskúmavaný prípad. Žalobca v žalobe ďalej namieta, že neuniesol dôkazné bremeno v daňovom konaní, pretože nie je možno od neho požadovať, aby preukazoval skutočnosti týkajúce sa obchodných pomerov spoločnosti SILANN, s.r.o. K tejto námietke súd uvádza, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou ako platiteľom DPH uvedenou na faktúre, ktorá si zároveň voči odberateľovi uplatňuje DPH. Ako už bolo uvedené, správca dane nespochybňoval existenciu materiálneho plnenia, t.j. existenciu vyhotovenej analýzy, ale skutočnosť, či túto analýzu vypracovala spoločnosť SILANN, s.r.o. Dôkazy získané počas daňovej kontroly svedčili tomu, že túto analýzu spoločnosť SILANN, s.r.o. nevyhotovila, keďže jediný konateľ tejto spoločnosti tvrdil, že spoločnosť nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, on sám žiadnu analýzu nevyhotovil, ani k tomuto účelu nesplnomocnil žiadne osoby. Potvrdil iba vyhotovenie faktúr a podpisovanie zmluvy a analýzy na požiadanie tretej osoby. Pre posúdenie tohto sporu možno použiť právne závery Najvyššieho súdu SR uvedené v rozsudku sp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uviesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si zo zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, a preto si žalobca ako platiteľ mal možnosť obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem môže § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Podľa názoru súdu správca dane a žalovaný postupovali vo veci v súlade so zákonom, správne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili a aj súd je toho názoru, že obchod deklarovaný spornými faktúrami vykazuje znaky fiktívnosti. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože nedoplnil dokazovanie vykonaním konfrontácie medzi svedkami Z. K. a A. G., súd aj túto žalobnú námietku považuje za neopodstatnenú, rovnako ako žalovaný, aj súd je toho názoru, že medzi výpoveďami Z. K., ktorý uviedol, že žiaden obchod pre žalobcu neuskutočňoval, a svedkom A. G., ktorý vo svojej výpovedi poprel tvrdenie tohto svedka, že nepozná konateľa žalobcu ani spoločnosť SILANN, s.r.o. a že pre tieto spoločnosti nevykonával žiadnu činnosť, a nepožiadal Z. K., ktorého pozná ako svojho pomocníka pri výstavbe domu, nie je rozpor, pretože tento svedok poprel, že by Z. K. nosil doklady na podpis. Uvedené výpovede svedkov nie sú teda v rozpore so záverom správcu dane, že spoločnosť SILANN, s.r.o. nedodala fakturované práce žalobcovi. Súd považuje rozhodnutie daňového úradu a žalovaného za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom. Poukazuje na to, že žalovaný sa podrobne zaoberal odvolacími námietkami žalobcu, ktoré sú totožné so žalobou, pričom závery žalovaného vychádzajú z dôkazov nazhromaždených v daňovom konaní a ich vyhodnoteniu v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu po jej preskúmaní v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednomyseľne (ustanovenie § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011). Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednomyseľne (ustanovenie § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.