Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/98/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200915 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200915.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci navrhovateľa PARNAS REALITY s.r.o., Rožňava, Hviezdoslavova 2, právne zastúpeného Mgr. Marcelom Fandákom, LL.M., Zvonárska 8, Košice, proti odporcovi Okresnému úradu Rožňava, pozemkovému a lesnému odboru, Šafárikova 71, v konaní o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom odporcu, takto r o z h o d o l : Návrh z a m i e t a . Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Návrhom zo dňa 06.08.2014 sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku, ktorým by krajský súd rozhodol tak, že uloží odporcovi povinnosť vykonať úkon, ktorým odstráni zápis Lesného družstva Čierna Lehota a Y. Y. z evidencií lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a odborných lesných hospodárov, ktorú vedie, a to v deň nasledujúci po dni právoplatnosti tohto rozsudku, a aby o jej súvisiacom výroku a trovách rozhodol tak, že odporcovi uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ uviedol, že je členom pozemkového spoločenstva Lesy Čierna Lehota, pozemkové spoločenstvo (ďalej len „pozemkové spoločenstvo“) a spoluvlastníkom takmer všetkých lesných pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Č. I., ktorých obhospodarovateľom je pozemkové spoločenstvo. Navrhovateľ sa o vykonaní zápisu do evidencie lesných pozemkov dozvedel z oznámení okresného úradu č. OU-RV-PLO-2014/006143-5 a č. OU-RV-PLO-2014/007028-2, že na základe zápisu okresného úradu je v evidencii lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a obdobných lesných hospodárov pod č. 215 pre lesné pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území Č. I. zapísaných na LV uvedených v oznámení okresného úradu č. OU-RV-PLO-2014/006143-5 vedené lesné družstvo Čierna Lehota, IČO: 47702095, so sídlom Čierna Lehota 179, 049 36 Slavošovce a pod č. 216 pre lesné pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území Č. I. zapísaných na LV uvedených v oznámení okresného úradu č. OU-RV-PLO-2014/007028-2 je vedený Y. Y., Č. I. XX, XXX XX U.. Navrhovateľ v návrhu namietal, že odporca nezákonným zásahom, ktorý nie je rozhodnutím, ju ukrátil na jej právach a právom chránených záujmoch. Za nezákonný zásah považuje zápis odporcu do evidencie lesných pozemkov, o ktorom sa nerozhoduje podľa zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch a o povolení zápisu alebo jeho zamietnutí správny orgán nevydáva rozhodnutie. Navrhovateľ ďalej uviedol, že na vykonanie zápisu neboli splnené zákonné podmienky. Konštatoval, že na základe dohody o ukončení nájmu zo zákona a vydanie lesných nehnuteľností podľa § 22 ods.2 zákona č. 11/1994 Z.z. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku uzatvorenej dňa 30.09.1994 došlo k vydaniu lesných nehnuteľností tam bližšie špecifikovaných, do skutočného užívania spoločnosti Súkromných vlastníkov lesov Čierna Lehota, pozemkové spoločenstvo. Následne bola dňa 29.06.1996 podpísaná Zmluva o založení spoločenstva s právnou subjektivitou vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti. Podľa úvodných ustanovení vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníci súkromných lesov, uvedených v zozname vlastníkov podľa jednotlivých vložiek a dedičských konaní, uzatvorili túto zmluvu s účelom racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné veci vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej. Y. Y. bol zapísaný ako duplicitný obhospodarovateľ nehnuteľností už obhospodarovaných pozemkovým spoločenstvom, ako aj všetky členovia Lesného družstva, ktoré bolo taktiež zapísané ako obhospodarovateľ, schválili zmluvu o založení spoločenstva, kde aj oni ako vlastníci obhospodarovaných nehnuteľností prejavili vôľu obhospodarovať nehnuteľnosť v ich spoluvlastníctve práve prostredníctvom navrhovateľa. Členstvo Y. Y., ako aj členov Lesného družstva nebolo do dnešného dňa ukončené predpokladaným spôsobom, pričom uvedené osoby ani nijakým iným spôsobom nezrušili právny vzťah, ktorý bol titulom pre vznik práva pozemkového spoločenstva hospodáriť na dotknutých nehnuteľnostiach. Navrhovateľ ďalej uviedol, že súčasťou spisového materiálu vedeného na okresnom úrade sú nájomné zmluvy, ktoré údajne Lesné družstvo uzatvorilo s väčšinovými spoluvlastníkmi parciel, pre obhospodarovanie ktorých ho odporca zapísal do evidencie obhospodarovateľov. Tieto nájomné zmluvy majú zakladať právny titul na obhospodarovanie nehnuteľností, pre ktoré bolo Lesné družstvo a Y. Y. zapísaní ako obhospodarovatelia v zmysle § 4 ods.3 zákona o lesoch. V spisovom materiáli odporcu sa však nenachádzajú listiny preukazujúce oprávnenie Lesného družstva a Y. Y. hospodáriť v lese, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ods.3 zákona o lesoch. Obhospodarovateľom všetkých nehnuteľností, pre ktoré okresný úrad zapísal ako obhospodarovateľom Y. Y. a Lesné družstvo, je pozemkové spoločenstvo, a to na základe platných zmlúv a právny vzťah nimi založené nebol žiadnym spôsobom ukončený. O zmene spôsobu hospodárenia na dotknutých pozemkoch podieloví spoluvlastníci do dnešného dňa nerozhodovali a túto skutočnosť netvrdil, a ani nepreukazoval ani Y. Y., ani Lesné družstvo vo svojich návrhoch na zápis do príslušnej evidencie. Lesné družstvo spolu s návrhom na zápis nepredložilo ani zoznam svojich skutočných členov a nie je možné overiť rozsah jeho skutočnej členskej základne a porovnať so spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov. Navrhovateľ zdôraznil, že samotní členovia Lesného družstva ako podieloví spoluvlastníci pozemkov, ktorí navrhli zápis Lesného družstva do evidencie obhospodarovateľov pozemkov, sú viazaní svojimi predchádzajúcimi prejavmi vôle, ktorými rozhodli o tom, že obhospodarovateľom dotknutých pozemkov bude pozemkové spoločenstvo, a to až do okamihu riadneho prijatia nového rozhodnutia o hospodárení so spoločnou vecou, a to nadpolovičnou väčšinou spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, resp. spôsobom na ktorom sa vopred dohodli. Vzhľadom na to, že k rozhodnutiu spoluvlastníkov dotknutých pozemkov o zmene ich obhospodarovateľa do dnešného dňa nedošlo, na zápis do evidencie lesných pozemkov chýbal právny titul, na základe ktorého by im vzniklo oprávnenie vykonávať akúkoľvek hospodársku činnosť na dotknutých pozemkoch. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že nájomné zmluvy, ktoré Lesné družstvo podpísalo s podielovými vlastníkmi nehnuteľností, pre ktoré bolo zapísané ako duplicitný obhospodarovateľ s absolútne neplatným právnym úkonom. Nájomné zmluvy boli uzatvorené podľa § 663 - § 684 Občianskeho zákonníka, pričom Lesné družstvo bolo povinné tieto zmluvy uzavrieť podľa zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a pri ich uzatváraní dodržať týmto zákonom stanovené náležitosti (§ 10 a § 20 citovaného zákona). Navrhovateľ ďalej uviedol, že z obsahu spisového materiálu, ktorý tvoril podklad pre postup okresného úradu v súvislosti so zápisom Lesného družstva a Y. Y. do evidencie lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov vyplýva, že okresný úrad vykonal zápis bez toho, aby mal za preukázané, že príslušný žiadateľ o zápis je oprávnený hospodáriť v lese a na dotknutých pozemkoch, pričom okresný úrad vedel alebo musel vedieť, že obhospodarovateľom tých istých pozemkov je už iný subjekt - pozemkový spoločenstvo. Navrhovateľ citujúc ustanovenie § 4 ods.3 zákona o lesoch poukázal na to, že pre zápis do príslušnej evidencie obhospodarovateľov musia byť zo strany záujemcu o zápis splnené dve zákonné podmienky, a to predloženie dokladov preukazujúcich oprávnenie hospodáriť v lese a predloženie identifikácie dotknutých lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností a jednotiek priestorového rozdelenia. Lesné družstvo a Y. Y. nesplnil ani jednu z týchto podmienok. Navrhovateľ zdôraznil, že pod pojmom doklady preukazujúce oprávnenie hospodáriť v lese je potrebné chápať, že záujemca o zápis predloží okresnému úradu doklady preukazujúce, že je oprávnený hospodáriť na konkrétnej jednotke priestorového rozdelenia. Čo sa rozumie pod jednotkou priestorového rozdelenia, vymedzuje zákon o lesoch v § 39 ods.1. Existencia jednotiek priestorového určenia v lesoch je daná rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy, pričom Lesné družstvo ani Y. Y. nemajú žiadnu jednotku priestorového určenia, na ktorej by aspoň technicky boli oprávnení obhospodáriť. Navrhovateľ uviedol, že v príčinnej súvislosti s namietaným zápisom Lesného družstva Y. Y. do evidencie lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov dochádza k ukracovaniu navrhovateľa na jeho právach a právom chránených záujmoch, pretože ak je účelom zápisu informovať tretie osoby o práve hospodáriť na označených nehnuteľnostiach a zákonný dôvod na takýto zápis nie je, vytvára sa klamlivé zdanie, že zapísaným osobám patrí právo hospodáriť na predmetných nehnuteľnostiach. V tomto prípade zápis neinformuje, ale naopak, dezinformuje. Úkon odporcu tak významnou mierou zasahuje do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa, ktoré sú zaručené ústavou, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a tiež zákonmi, a to aj z dôvodu, že v dôsledku namietaného zápisu dochádza k ohrozeniu právneho postavenia spoluvlastníkov dotknutých nehnuteľností v súvislosti s ich právom požadovať odmenu za hospodárenie na predmetných nehnuteľnostiach. K návrhu navrhovateľa sa vyjadril odporca podaním zo 07.10.2014, v ktorom uviedol, že navrhovateľ nie je vecne aktívne legitimovaný, pretože zápisom do evidencie obhospodarovateľov lesa nedošlo a nemôže dôjsť k žiadnemu ukráteniu navrhovateľa na jeho právach, zápis do evidencie obhospodarovateľov sa netýka navrhovateľ a nebol zameraný proti nemu. Odporca tiež namietal svoju pasívnu legitimáciu s odôvodnením, že je preddavkovou organizáciou a nemá právnu subjektivitu, tvorí len organizačnú zložku rozpočtovej organizácie a zákon o organizácii miestnej štátnej správy, ani zákon o rozpočtových pravidlách orgánu verejnej správy nepriznávajú preddavkovej organizácii spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania. Odporca sa ďalej stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že zápis do evidencie obhospodarovateľov lesa nie je rozhodnutím orgánu štátnej správy, resp. verejnej správy, dôrazne však poprel, že v posudzovanom prípade zapísaním oboch subjektov do evidencie obhospodarovateľov lesa došlo k porušeniu akéhokoľvek právneho predpisu. Že tvrdenie navrhovateľa o tom, že odporca ho zápisom označených subjektov do evidencie obhospodarovateľov lesa ukrátil na jeho právach, nie je pravdivé, nie je ničím podložené. Napadnutým zápisom nedošlo, ani nemôže dôjsť k ohrozeniu právneho postavenia navrhovateľa, a to ani v súvislosti s jeho právom požadovať odmenu za hospodárenie. Právo na podiel z výnosov z hospodárenia na lesných nehnuteľnostiach nie je závislá na zápise evidencií obhospodarovateľov. Toto právo má vlastník na základe právneho vzťahu so subjektom, ktorý na pozemkoch hospodári, a to bez ohľadu na to, či tento subjekt je alebo nie je zapísaný v evidencii obhospodarovateľov lesa. Odporca ďalej uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že obhospodarovateľom predmetných lesných pozemkov je pozemkové spoločenstvo Lesy Čierna Lehota, a to na základe zmluvy o založení spoločenstva s právnou subjektivitou zo dňa 29.06.1996, pretože k jej uzavretiu nedošlo pre nesplnenie podmienok zákona č. 181/1995 Z.z., a ide teda o nulitný právny úkon. Vlastníci lesných nehnuteľností v katastrálnom území Čierna Lehota, ktoré netvoria spoločnú nehnuteľnosť ani len nadpolovičnou výmerou, nevyjadrili svoj zámer, resp. súhlas s tým, aby ich pozemky obhospodarovalo v tom čase ešte neexistujúce pozemkové spoločenstvo Lesy Čierna Lehota. Z uvedeného dôvodu pozemkové spoločenstvo Čierna Lehota počas celej doby užívalo pozemky vo vlastníctve iných lesov bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Tiež nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že Y. Y. schválil zmluvu o založení spoločenstva, kde prejavil vôľu obhospodarovať lesné nehnuteľnosti prostredníctvom tohto pozemkového spoločenstva, pretože z prezenčnej listiny zakladajúcich členov pozemkového spoločenstva Lesy Čierna Lehota vyplýva, že Y. Y. sa zakladajúceho valného zhromaždenia nezúčastnil. Napriek tomu, ak by sa Y. Y. a členovia lesného družstva Čierna Lehota zakladajúceho valného zhromaždenia zúčastnili a hlasovali na ňom spôsobom, ako tvrdí navrhovateľ, nemalo by to vzhľadom na to, že pozemkové spoločenstvo nevzniklo zákonným spôsobom, žiadny právny význam. Odporca ďalej odmietol tvrdenie navrhovateľa, že bol povinný skúmať, či predmetné lesné pozemky sú právne voľné. Odporca nemal vedomosť o opaku a do podania návrhu na začatie konania opak nikto ani netvrdil. Navyše, navrhovateľ o tom žiaden relevantný dôkaz nepredložil. Odporca ďalej nepovažuje za pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že súčasťou administratívneho spisu nie sú listiny preukazujúce oprávnenie Y.B. Y. a Lesného družstva Čierna Lehota hospodáriť v lese. Oprávnenie Y. Y. vyplýva z jeho vlastníckeho práva, ktoré je preukázané listom vlastníctva tvoriacim súčasť spisového materiálu. Odporca sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že každý obhospodarovateľ lesa je povinný orgánu štátnej správy lesného hospodárstva na účely zistenia aktuálneho stavu o účastníkoch konaní podľa zákona o lesoch tomuto predloží doklady preukazujúce oprávnenie hospodáriť v lese a predloženie identifikácie dotknutých lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností a jednotiek priestorového rozdelenia lesa - v tejto súvislosti odporca poznamenal, že pozemkové spoločenstvo Lesy Čierna Lehota doposiaľ nepredložil ani doklady oprávňujúce ho hospodáriť na lesných porastoch a nepredložil identifikáciu lesných pozemkov. Naopak, Lesné družstvo Čierna Lehota a Y. Y. odporcovi predložili identifikáciu lesných pozemkov podľa stavu v katastri nehnuteľnosti a podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa. Napokon odporca namietal, že navrhovateľov návrh na začatie súdneho konania nie je prípustný, pretože navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Preto navrhol, aby súd vydal rozsudok, ktorým návrh navrhovateľa zamietne. Krajský súd v Košiciach ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o návrhu navrhovateľa na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v a nasl. O.s.p. preskúmal vec navrhovateľa a jednomyseľne dospel k záveru, že navrhovateľom podaný návrh je potrebné zamietnuť. Podľa § 250v ods.1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Podľa § 250v ods.3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 250v ods.4 O.s.p. súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný. Podľa ustanovenia § 4 ods.1 až 4 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch orgán štátnej správy lesného hospodárstva na účely zistenia aktuálneho stavu o účastníkoch konaní podľa tohto zákona vedie evidenciu lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a odborných lesných hospodárov (ďalej len „hospodár“). Obhospodarovateľ lesa alebo právnická osoba podľa § 47 ods.2 sú povinní orgánu štátnej správy lesného hospodárstva oznámiť každú zmenu hospodára do 15 dní od jej vzniku; zo zmluvy alebo oznámenia (§ 47 ods.10) musí byť zrejmé, k akému dátumu je zmena hospodára vykonaná a na ktorých jednotkách priestorového rozdelenia lesa (§ 39 ods.1) bude hospodár vykonávať svoju činnosť. Obhospodarovateľ lesa je povinný orgánu štátnej správy lesného hospodárstva predložiť doklady, preukazujúce oprávnenie hospodáriť v lese, s identifikáciou dotknutých lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností a jednotiek priestorového rozdelenia (§ 39 ods.1) do 15 dní od vzniku oprávnenia hospodáriť v lese alebo od vzniku zmien v rozsahu oprávnenia hospodáriť v lese. Na vedenie evidencie podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Základnou úlohou súdu aplikujúceho ustanovenie § 250v ods.1 O.s.p., ktorý koná v správnom súdnictve o návrhu smerujúcemu proti navrhovateľom tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy je preveriť, či sa navrhovateľ skutočne prostredníctvom svojho návrhu domáha súdnej ochrany proti nezákonnej aktivite verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či navrhovateľom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). Uvedené je dôležité z toho hľadiska, že Občiansky súdny poriadok obsahuje viacero rôznych prostriedkov súdnej nápravy pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho prostriedku je ponechaný celkom na dispozičnej vôli účastníka. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu radiť iný konkrétny prostriedok. Zmyslom tejto právnej úpravy upravenej v ustanovení § 250v O.s.p. je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyžadujúci súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre navrhovateľa spoločensky neúnosného stavu. Citované ustanovenie § 250v ods.3 O.s.p. upravuje podmienky prípustnosti návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Ide o kumulatívne stanovené podmienky prípustnosti návrhu, ktorými je jednak vyčerpanie dostupných opravných prostriedkov podaných s cieľom nápravy dôsledkov nezákonného zásahu a jednak podanie návrhu v určenej subjektívnej a objektívnej lehote. Za právne prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, považuje judikatúra Najvyššieho súdu SR ako aj judikatúra Ústavného súdu SR predovšetkým inštitút sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z. (predtým zákona č. 152/1998 Z.z.). Pretože orgán verejnej správy popieral tvrdenie navrhovateľa, že jeho činnosť by mala vykazovať znaky nezákonného zásahu, primárnou úlohou súdu bolo dať odpoveď na túto námietku. Občiansky súdny poriadok (a ani iný zákon) priamo nedefinuje pojem „nezákonný zásah“. V súlade s ustálenou judikatúrou ho však možno vykladať ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“, „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného. Jeho znakom je aj to, že ním vyvolané účinky na poškodeného sú definitívne, t.j. inými prostriedkami nápravy ako súdnym donútením neodstrániteľné, čo zákonodarca zvýraznil neprípustnosťou návrhu, ktorý smeruje proti „zásahu“, na ktorého elimináciu neboli vyčerpané iné zákonom prípustné prostriedky. Nezákonný zásah musí mať verejnoprávnu povahu, teda musí k nemu dôjsť pri výkone právomoci orgánu verejnej správy, ktorý mocenským spôsobom zasiahol do právnej sféry fyzickej alebo právnickej osoby. Podľa právneho názoru súdu v danom prípade navrhovateľom namietanú skutočnosť nemožno vyhodnotiť ako nezákonný zásah a požiadavka na aplikáciu konkrétneho právneho predpisu, ktorým sa má orgán verejnej správy pri výkone štátneho dozoru a kontrolnej činnosti riadiť, presahuje súdnu ochranu, ktorú zákonodarca zveril správnym súdom pri aplikácii ustanovenia § 250v O.s.p. V preskúmavanej veci nedošlo podľa názoru súdu k priamemu bezprostrednému zásahu ani k zásahu priamo vykonaného proti navrhovateľovi, ale došlo k postupu, ktorý bol v súlade s ust. § 4 ods.1 až 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, Lesného družstva Čierna Lehota a Y. Y., pretože odporca ako orgán štátnej správy lesného hospodárstva na účely zistenia aktuálneho stavu o uvedených účastníkoch konania podľa zákona o lesoch potom ako na výzvu odporcu preukázali oprávnenie hospodáriť v lese a predložili identifikáciu dotknutých lesných pozemkoch podľa stavu katastra nehnuteľností, ako aj jednotiek priestorového rozdelenia si odporca splnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 4 zákona o lesoch, pričom na vedenie evidencie podľa § 4 ods.1 zákona o lesoch sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§ 4 ods.4 zákona o lesoch). Hoci navrhovateľ postup odporcu namietal, súd ho vyhodnotil ako súladný so zákonom, pretože zaevidovaním Lesného družstva Čierna Lehota a Y. Y. ako iných osôb nemohlo v žiadnom prípade byť priamo zasiahnuté do práv navrhovateľa a nešlo ani o zásah v dôsledku tejto evidencie, ktorý by bol priamo vykonaný voči navrhovateľovi. Tvrdenie navrhovateľa, že súčasťou administratívneho spisu odporcu nie sú listiny preukazujúce oprávnenie Y. Y. a Lesného družstva Čierna Lehota hospodáriť v lese nie je dôvodné, pretože z obsahu administratívneho spisu vyplýva opak, keďže oprávnenie Y. Y. vyplýva z jeho vlastníckeho práva, ktoré je preukázané listom vlastníctva tvoriacim obsah administratívneho spisu odporcu a Lesné družstvo Čierna Lehota preukázalo oprávnenie hospodáriť nájomnými zmluvami predloženými odporcovi. Taktiež ako p. Y., aj Lesné družstvo Čierna Lehota predložili odporcovi identifikáciu lesných pozemkov podľa stavu v katastri nehnuteľností a podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa. Odporca ani súdu nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by svedčil tomu, že predmetné lesné pozemky pred uzavretím nájomných zmlúv neboli právne voľné a súdu nepredložil ani dôkaz opaku o tom, že by navrhovateľ bol evidovaný ako právnická osoba podľa ustanovenia § 4 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Navrhovateľ ničím nepreukázal svoje tvrdenie v bode 3 svojho návrhu o duplicitnom zapísaní Y. Y. a Lesného družstva Čierna Lehota do evidencie obhospodarovateľov pre tie isté nehnuteľnosti. Pretože Lesné družstvo Čierna Lehota a Y.B. Y. ako právnická osoba podľa § 47 ods.2 zákona o lesoch a ako obhospodarovateľ lesa si splnili svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 4 zákona o lesoch a odporca ako orgán verejnej správy zaevidoval týchto do evidencie lesných pozemkov ako hospodárov, splnil si svoju zákonnú povinnosť, preto súd návrh navrhovateľa považoval za nedôvodný. Nezastupiteľná úloha sťažnosti podávaná podľa zákona č. 9/2010 o sťažnostiach spočíva najmä v tom, že nielen navrhovateľ, ale aj samotný orgán verejnej správy sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o existencii situácie, ktorú navrhovateľ podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia klasifikuje ako nezákonný zásah, a to preto, aby bol nielen informovaný o dôvodoch, ktoré vedú navrhovateľa k hodnoteniu tejto situácie ako nezákonného zásahu, ale najmä aby sa mohol k týmto dôvodom nielen vyjadriť, ale pokiaľ sa s nimi stotožní, mohol aj tento nezákonný zásah bez súdnej pomoci v medziach svojej právomoci rýchlo a účinne odstrániť. V danom prípade súdna pomoc poskytovaná v zmysle čl. 46 ods.1 a 2 Ústavy SR, ako aj podľa § 250v ods.1 O.s.p. má subsidiárny charakter a je možné sa jej domáhať iba v prípade aktívneho vyčerpania prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Navrhovateľ na výzvu súdu dodatočne predložil sťažnosť na nezákonný zásah zo 17.07.2014, ktorý podal u odporcu podľa zák.č. 9/2010 Z.z. a ktorou žiadal, aby odporca vykonal úkon, ktorým odstráni zápis Lesného družstva a Y. Y. v evidencii lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesa a odborných lesných hospodárov, ktorú vedie a to v nasledujúci deň po doručení sťažnosti. Odporca toto podanie nepovažoval za sťažnosť, pretože poukazoval na nedostatky v činnosti orgánu verenej správy, ktorých odstránenie je upravené iným právnym predpisom. Súd sa s týmto názorom odporcu stotožnil s tým, že podanie malo podľa obsahu charakter žiadosti podľa zákona o lesoch. Vzhľadom na uvedené, preto súd dospel k záveru, že uplatnený návrh je potrebné podľa § 250v ods.4 O.s.p. zamietnuť aj ako neprípustný z dôvodu nevyčerpania prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Preto súd návrh navrhovateľa jednak ako nedôvodný a jednak ako neprípustný zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 250v ods.5 O.s.p. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250v ods.7 O.s.p.).