Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/95/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201038 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014201038.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci navrhovateľa G.. K. C., bytom L., C. XX, zast. advokátom JUDr. Augustínom Tomášom, AK Košice, Floriánska 16, proti odporkyni Univerzite Pavla Jozefa Šafárika Košice, Šrobárova 2, zast. Sýkora - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Košice, Zoborská 13, v konaní o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy takto r o z h o d o l : Návrh odporkyne na prerušenie konania zamieta. Návrh navrhovateľa z a m i e t a . Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Návrhom zo dňa 28. 08. 2014, podaným osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. 08. 2014, upresneným podaním zo dňa 05. 05. 2015 sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zakázal odporkyni Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach pokračovať v porušovaní práva žalobcu na vydanie dokladov o absolvovaní štúdia študijného programu „Zubné lekárstvo“ v zmysle § 68 zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uložil jej do troch dní odo dňa doručenia tohto rozsudku vydať žalobcovi doklady o absolvovaní štúdia študijného programu „Zubné lekárstvo“ v zmysle § 68 zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že žalobca bol do dňa 18. 06. 2014 študentom Lekárskej fakulty (LF) Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach v študijnom programe „Zubné lekárstvo“. V rámci predmetného študijného programu dňa 18. 06. 2014 úspešne vykonal poslednú štátnu záverečnú skúšku z predmetu ortopedické zubné lekárstvo, čím splnil poslednú z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu a v zmysle § 65 ods. 1 zákona o vysokých školách ukončil štúdium študijného programu „Zubné lekárstvo“. Na jeho žiadosť o vydanie dokladov o absolvovaní štúdia mu rektor univerzity listom zo dňa 07. 07. 2014 oznámil, že vzhľadom na prebiehajúce šetrenie podanej sťažnosti voči spôsobu jeho štúdia spojeného študijného programu „Zubné lekárstvo“ nebude možné splniť ust. § 68 ods. 7 zákona o vysokých školách a vydať mu diplom do 45 dní odo dňa ukončenia štúdia. Na tento list reagoval žalobca listom zo dňa 28. 07. 2014, v ktorom poukazoval na nezákonný postup odporkyne a osobnú zaujatosť D.. G.. U. G., V.., na základe podnetu ktorej odporkyňa začala nezákonne zasahovať do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa. Na tento list odporkyňa žiadnym spôsobom nereagovala. Citujúc ust. § 68 ods. 7 zákona o vysokých školách navrhovateľ konštatoval, že nevydať, resp. vydať doklad o ukončení vysokoškolského štúdia v inej lehote môže vysoká škola iba vtedy, ak absolvent súhlasí s neskorším vydaním týchto dokladov. Navrhovateľ s týmto neskorším vydaním dokladov nesúhlasil a preto bola odporkyňa povinná vydať mu tieto doklady najneskôr dňa 02. 08. 2014. Do dňa podania návrhu sa tak nestalo. Poukázal na to, že žiadne ustanovenie zákona ani iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ani vnútorného predpisu univerzity nezakotvuje oprávnenie, resp. možnosť univerzity nevydať absolventovi, ktorý riadne ukončil štúdium, doklady o ukončení štúdia. Pokiaľ tak univerzita postupuje, koná v rozpore so zákonom. Navrhovateľ riadne ukončil štúdium na lekárskej fakulte dňa 18. 06. 2014 vykonaním poslednej štátnej záverečnej skúšky a v zmysle zákona bola odporkyňa povinná vydať mu doklady o ukončení štúdia najneskôr do 02. 08. 2014. Navrhovateľ poukázal na to, že LF UPJŠ v Košiciach bol pripustený k štátnym záverečným skúškam, čo znamená, že splnil povinnosti stanovené príslušným študijným programom, keďže ako vyplýva z čl. 15 ods. 3 Študijného poriadku LF UPJŠ v Košiciach štátnu skúšku v riadnom termíne určenom harmonogramom štúdia môže vykonať študent len po splnení povinností stanovených študijným programom. Prípadné prešetrovanie sťažnosti voči jeho štúdiu nemá vplyv na povinnosť univerzity vydať mu diplom v súlade s § 68 ods. 7 zákona o vysokých školách. Zdôraznil, že navrhovateľ ako bývalý študent odporkyne v zmysle zákona o vysokých školách môže byť postihovaný zo strany univerzity len v rámci disciplinárneho konania, ak by sa dopustil disciplinárneho priestupku, ktorým je zavinené porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov vysokej školy, alebo jej súčasti, alebo verejného poriadku. Aj v tomto prípade by bolo možné uložiť mu len zákonom stanovené disciplinárne opatrenie uvedené v § 72 ods. 2 zákona o vysokých školách, pričom nevydanie dokladov o ukončení štúdia nie je možným disciplinárnym opatrením. Žiadne disciplinárne konanie voči navrhovateľovi nebolo počas jeho štúdia začaté a v súčasnosti ho ani nie je možné začať, keďže štúdium študijného programu „Zubné lekárstvo“ ukončil 18. 06. 2014. Navrhovateľ ďalej uviedol, že listom zo dňa 31. 07. 2014 vyzval odporkyňu prostredníctvom svojho právneho zástupcu na vydanie dokladov o ukončení štúdia, pričom poukazoval na nezákonnosť postupu univerzity a neexistenciu právneho podkladu na nevydanie dokladov. Listom zo dňa 05. 08. 2014 univerzita odpovedala na výzvu navrhovateľa spôsobom, že tomuto nie je možné vydať diplom, keďže nesplnil predpísané požiadavky pre riadne skončenie študijného programu a nesie plnú zodpovednosť za preukázané pochybenia. V tomto liste však neuvádza, ktoré požiadavky pre riadne skončenie štúdia navrhovateľ nesplnil a z čoho vyplýva jeho osobná zodpovednosť za prípadné zistené pochybenia. V tejto veci sa obrátil aj na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) Slovenskej republiky a to listom zo dňa 08. 07. 2014, v ktorom žiadal prešetriť správnosť postupu rektora UPJŠ Košice, pričom ministerstvo mu listom zo dňa 21. 07. 2014 dalo na vedomie, že rektora UPJŠ Košice vyzvalo na vyjadrenie sa v danej veci. Do podania návrhu navrhovateľ nebol oboznámený s výsledkom prešetrenia zákonnosti postupu rektora odporkyne zo strany ministerstva. Zastáva názor, že na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov vyčerpal všetky možné prostriedky a napriek tomu nezákonný zásah odporkyne do jeho práv trvá. Preto za jediný spôsob ochrany svojich práv v súčasnosti považuje predmetný návrh. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 20. 10. 2014 uviedla, že návrh navrhovateľa považuje v celom rozsahu za nedôvodný a bez zákonného podkladu. Poukázala na to, že zákon o vysokých školách, ako aj vnútorné predpisy UPJŠ v Košiciach a vnútorné predpisy LF UPJŠ v Košiciach, a to platný a účinný študijný poriadok LF UPJŠ v Košiciach, viažu vydanie diplomu ako dokladu o ukončení štúdia predovšetkým na splnenie podmienok v zmysle príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov a vnútorných predpisov príslušnej vysokej školy a jej fakulty, ktoré sa vyžadujú pre riadne ukončenie štúdia v príslušnom študijnom odbore. Citujúc znenie ust. § 68 ods. 7 zákona o vysokých školách, týkajúci sa vydania dokladov o absolvovaní štúdia, ako aj znenie ust. § 65 ods. 1 cit. zákona o riadnom skončení štúdia konštatovala, že dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu. Poukázala na to, že podľa článku 15 ods. 1 študijného poriadku je vykonanie štátnej skúšky iba jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Z dostupných podkladov však vyplýva, že navrhovateľ nesplnil predpísané podmienky pre riadne ukončenie štúdia študijného programu „Zubné lekárstvo“ v súlade so zákonom o vysokých školách, vnútornými predpismi UPJŠ a vnútornými predpismi LF UPJŠ. Vychádzajúc z uvedeného postup odporkyne bol správny a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj vnútornými predpismi UPJŠ a LF UPJŠ. Zo strany odporkyne nedošlo k žiadnemu nezákonnému zásahu do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa a podaný návrh je preto v celom rozsahu nedôvodný. Zároveň poukázala na to, že návrh v zmysle § 250v ods. 3 druhá veta O. s. p. musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď osoba dotknutá zásahom sa o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. V tejto súvislosti uviedla, že už listom zo dňa 07. 07. 2014 bolo navrhovateľovi oznámené, že vzhľadom na prebiehajúce šetrenie podanej sťažnosti voči spôsobu jeho štúdia v študijnom programe zubné lekárstvo nebude mu vydaný diplom podľa § 68 ods. 7 zákona o vysokých školách. Pokiaľ teda navrhovateľ tvrdí, že nevydaním diplomu v lehote uvedenej v cit. zák. ustanovení sa mala odporkyňa dopustiť nezákonného zásahu do jeho práv a právom chránených záujmov, odporkyňa má za to, že o tomto zásahu sa musel navrhovateľ dozvedieť najneskôr z listu zo dňa 07. 07. 2014, v ktorom mu bolo oznámené, že diplom mu vydaný nebude. Z podkladov predložených navrhovateľom je nepochybné, že list zo 07. 07. 2014 musel tento prevziať najneskôr 28. 07. 2014, keďže už v liste zo dňa 28. 07. 2014 poukazuje na list odporkyne zo dňa 07. 07. 2014 a potvrdzuje, že tento list prevzal. Návrh navrhovateľa, ktorý bol podaný 28. 08. 2014 bol teda podaný oneskorene a na základe uvedeného s odkazom na § 250v ods. 8 v spojení s § 250d ods. 3 O. s. p. navrhla toto konanie uznesením zastaviť z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene. V prípade, že súd i napriek uvedeným skutočnostiam konanie nezastaví, navrhla, aby návrh navrhovateľa zamietol a aby navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporkyni trovy konania v súlade s platnou právnou úpravou. V písomných podaniach navrhovateľa zo dňa 20. 02. 2015, 06. 10. 2015, 11. 03. 2016 a 14. 04. 2016 tento reagoval na citované vyjadrenie odporkyne i na ďalšie jej podania, nižšie špecifikované a uviedol, že nesúhlasí s jej názorom ohľadne oneskoreného podania predmetného návrhu s poukazom predovšetkým na tú skutočnosť, že k nezákonnému zásahu došlo až uplynutím lehoty na vydanie diplomu o ukončení vysokoškolského štúdia, preto návrh na začatie konania o nezákonnom zásahu orgánu verejnej správy bol podaný včas. Poukázal tiež na to, že odporkyňa neuviedla, ktoré konkrétne podmienky pre ukončenie štúdia neboli splnené, tvrdiac, že všetky skúšky v danom študijnom programe vykonal v priebehu štúdia, mal dostatočný počet kreditov a vykonal aj všetky štátne záverečné skúšky, poslednú dňa 18. 06. 2014. Preto trvá na tom, že štúdium riadne ukončil. Ak by došlo k nejakým pochybeniam zo strany lekárskej fakulty UPJŠ v súvislosti s jeho štúdiom, tieto nemôžu byť v žiadnom prípade pripisované na zodpovednosť navrhovateľovi a nemôžu spôsobovať neplatnosť ním vykonaných skúšok a štátnych skúšok. Poukázal na to, že závery rektorom ustanovenej komisie na prešetrenie sťažnosti D.. G.. U. G., V.. odporujú stanoviskám prodekanov LF UPJŠ N.. G.. C. I., V.. a D.. G.. N. L., D.. z júna 2014, ktoré pripojil a z ktorých jasne vyplýva, že počas štúdia žalobcu neboli porušené žiadne ustanovenia študijného poriadku. To, že v súvislosti so štúdiom navrhovateľa neboli zistené žiadne pochybenia, potvrdila aj komisia vymenovaná novým dekanom LF UPJŠ D.. G.. N. D., D.., ktorej členkou bola aj D.. G.. U. G., V.., ktorá bola iniciátorkou celého prešetrovania štúdia navrhovateľa. Zo záverov tejto komisie vyplýva, že navrhovateľ počas oboch svojich štúdií na LF UPJŠ bol riadne evidovaný v akademickom informačnom systéme a študoval riadne podľa zápisov v informačnom systéme. Komisia konštatovala, že pri jeho štúdiu nedošlo k žiadnemu pochybeniu v rámci LF UPJŠ. Uvedené bolo konštatované pomerom hlasov 7:0, čo znamená, že aj D.. G.. U. G., V.., ktorá bola iniciátorkou spochybnenia jeho riadneho ukončenia štúdia. Do pozornosti súdu dal aj tú skutočnosť, že trestné stíhanie, ktoré bolo začaté na základe podnetu odporkyne bolo právoplatne zastavené, pretože nebolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty prečinu podľa § 375 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ani naplnenie skutkovej podstaty prečinu podľa § 247 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona. Ako prílohu tohto podania pripojil vyjadrenia menovaných prodekanov LF UPJŠ a následne súdu doručil aj zápisnicu z pracovnej porady konanej dňa 15. 10. 2014, závery ktorej boli prezentované v uvedenom vyjadrení. Navrhovateľ doručil súdu dodatok k diplomu č. P 000779, diplom o absolvovaní 3. stupňa vysokoškolského štúdia v študijnom programe „Zubné lekárstvo“ v študijnom odbore 7.2.1 „Zubné lekárstvo“ vydaný podľa § 54 ods. 15 zákona o vysokých školách dňa 30. 09. 2014 a vysvedčenie o štátnej skúške, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ absolvoval podľa § 54 ods. 15 zákona o vysokých školách doktorandský študijný program, ako už bolo vyššie uvedené, pričom toto vysvedčenie je datované dňom 30. 09. 2014, keď absolvoval obhajobu dizertačnej práce s poukazom na to, že predmetom sporu je spochybňovanie výsledkov štúdia druhého stupňa študijného programu „Zubné lekárstvo“ a úspešného ukončenia štúdia zo strany navrhovateľa odporkyňou. K návrhu na prerušenie konania uviedol, že neexistujú dôvody pre prerušenie konania, pretože predmetom sporu je neoprávnený zásah orgánu verejnej správy a porušenie práv navrhovateľa vyplývajúcich zo zákona o vysokých školách. Zastáva názor, že keďže z upovedomenia o vybavení podnetu Generálneho prokurátora SR vyplýva, že trestného činu sa mali dopustiť neznámi páchatelia, závery odporkyne o tom, žeby toto trestné stíhanie vo veci vedené proti neznámemu páchateľovi malo byť podkladom súdu pre rozhodnutie a teda aj dôvodom pre prerušenie konania sú právne irelevantné. Poukázal na zásadu prezumpcie neviny a preto navrhol predmetný návrh zamietnuť, resp. tomuto nevyhovieť. Navrhovateľ vyjadril svoje nesúhlasné stanovisko s názorom odporkyne, týkajúcim sa neprípustnosti jeho návrhu pre nevyčerpanie prostriedkov účinnej ochrany pred jeho podaním tvrdiac, že návrh je prípustný, pretože pred podaním návrhu podal sťažnosť adresovanú ministerstvu školstva, ktorá sa nachádza v súdnom spise. Konštatoval, že cieľom ochrany podľa § 250v O. s. p. je ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická osoba alebo právnická osoba môže brániť inými prostriedkami. V danom prípade za takýto zásah považuje postup odporkyne v súvislosti s nevydaním dokladu o ukončení vysokoškolského štúdia druhého stupňa v odbore zubné lekárstvo. Konštatoval, že list zo dňa 05. 08. 2014, na ktorý poukazovala odporkyňa a ktorý táto považuje za rozhodnutie o nevydaní vysokoškolského diplomu navrhovateľovi, nie je možné v žiadnom prípade považovať za rozhodnutie vydané v správnom konaní. Zastáva názor, že rozhodnutie v správnom konaní musí obligatórne obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie a musí byť vydané orgánom, ktorého právomoc na vydanie vyplýva zo zákona. V uvedenom liste žiadne konkrétne argumenty uvedené nie sú, takže nie je ho možné považovať za rozhodnutie vydané v správnom konaní. Navrhovateľ ako prílohy svojich podaní pripojil rôzne listinné dôkazy a to študijné plány, informačné listy jednotlivých konkrétnych predmetov a pod., týkajúce sa priebehu a ukončenia predmetného sporného štúdia. V podaniach zo dňa 22. 12. 2014, 08. 06. 2015, 29. 12. 2015, 05. 04. 2016 a 18. 04. 2016, ktoré boli reakciami na jednotlivé vyššie uvedené podania navrhovateľa, odporkyňa poukázala na to, že výsledky prešetrenia jednotlivých bodov sťažnosti, ako aj stanovisko k týmto výsledkom sú zhrnuté v zápisnici č. 3/2014 o prešetrení sťažnosti, ktorá je súčasťou spisu odporkyne, ktorý bol súdu predkladaný v tejto veci. V tejto zápisnici sú jednoznačne konštatované viaceré konkrétne porušenia študijného poriadku UPJŠ v Košiciach a študijného poriadku LF UPJŠ v Košiciach navrhovateľom a tiež je jednoznačne konštatované nesplnenie podmienok pre riadne skončenie štúdia navrhovateľom (porušenie ustanovení čl. 8 ods. 7 písm. b/ študijného poriadku UPJŠ v Košiciach, čl. 8 ods. 6 písm. b/ študijného poriadku LF UPJŠ v súvislosti s nedodržaním povinnej nadväznosti a postupnosti predmetov - prerekvizity a nesplnenie podmienok pre vykonanie štátnej skúšky, zapisovanie a absolvovanie predmetov v nesprávnom poradí, porušenie článku 6 ods. 2 písm. a/ študijného poriadku UPJŠ v Košiciach, kde u väčšiny uznaných predmetov absolvovalo vyjadrenie garanta študijného programu, hodnotenie navrhovateľa ako jediného zo 46 študentov v konkrétnom predmete D. C. jeho otcom a pod.). Zdôraznila, že komisia uznala sťažnosť D.. G.. U. G. V.. za opodstatnenú, pričom vykonaným šetrením ustanovenej komisie bolo zistených množstvo úkonov vykonaných v rozpore so zákonom o vysokých školách, vnútornými predpismi UPJŠ v Košiciach, ako aj LF UPJŠ v Košiciach, množstvo administratívnych pochybení a nedôsledného plnenia povinností, ako aj hrubý zásah do akademického informačného systému AIS 2 pozmeňovaním a dopĺňaním zápisov v tomto systéme s cieľom zabezpečiť navrhovateľovi získanie vysokoškolského diplomu bez splnenia všetkých podmienok stanovených zákonom o vysokých školách, vnútornými predpismi UPJŠ v Košiciach a LF UPJŠ v Košiciach. Vzhľadom na závažnosť zistení odporkyňa podala v auguste 2014 podnet na Okresnej prokuratúre v Košiciach, resp. trestné oznámenie týkajúce sa prešetrenia zistených skutočností. Poukázala tiež na to, že dĺžka štúdia navrhovateľa v uvedenom študijnom programe bola neštandardná a že samotná skutočnosť, že navrhovateľ (v rozpore s platnou legislatívou) absolvoval štátne záverečné skúšky neznamená, že riadne ukončil štúdium v študijnom programe „Zubné lekárstvo“. Namietala právomoc Krajského súdu v Košiciach rozhodovať o návrhu podanom navrhovateľom, pričom toto svoje stanovisko oprela o ust. § 68 ods. 1, 6, 7, § 2 ods. 1, 2, 4 a 9, § 6 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a § 7 zákona o vysokých školách, s poukazom na ktoré ustanovenia zastáva názor, že posudzovanie splnenia podmienok na skončenie štúdia podľa § 65 ods. 1 zákona o vysokých školách a rozhodovanie o vydaní alebo nevydaní dokladov o absolvovaní štúdia v zmysle § 68 ods. 1 zákona o vysokých školách patrí do výlučnej pôsobnosti a právomoci príslušnej vysokej školy a jej orgánov. Súdy nie sú oprávnené vo vyššie uvedených otázkach zasahovať do činnosti orgánov vysokej školy a ukladať im povinnosti, ako majú postupovať, pričom jedinú kompetenciu posúdiť splnenie podmienok na riadne ukončenie štúdia a na vydanie dokladov o absolvovaní štúdia majú výlučne subjekty, ktoré vymedzuje zákon o vysokých školách. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby krajský súd posúdil a rozhodol o splnení podmienok na skončenie štúdia podľa § 65 ods. 1 zákona o vysokých školách a aby uložil povinnosť odporcovi vydať doklad o ukončení vysokoškolského štúdia, čo je v rozpore s cit. právnou úpravou. Preto navrhla, aby súd zastavil konanie a vec postúpil na prejednanie a rozhodnutie odporkyni. Dňa 21. 09. 2015 bol súdu doručený návrh odporkyne zo dňa 18. 09. 2015 na prerušenie konania odôvodnený tým, že v priamej súvislosti s vecou prejednávanou v tomto konaní prebieha na základe pokynu Generálnej prokuratúry SR a podnetu Okresnej prokuratúry Košice I trestné stíhanie na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-1678/1-VIS-KE-2015 pre prečin poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií podľa § 247 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona a pre prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona vo veci G.. K. C. a vzhľadom na to, že podľa názoru odporkyne od rozhodnutia o prípadnej vyššie uvedenej trestnej zodpovednosti bude závisieť rozhodnutie konajúceho súdu. V predmetnej veci má odporkyňa za to, že sa rieši otázka, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie vo veci prejednávanej konajúcim súdom. Prílohou tohto podania je list adresovaný Okresným riaditeľstvom PZ v Košiciach právnemu zástupcovi odporkyne zo dňa 28. 08. 2015, ktorým bola táto upovedomená o začatí trestného stíhania navrhovateľa, ako aj upovedomenie o vybavení podnetu zo dňa 24. 07. 2015 adresovanej Generálnou prokuratúrou SR zástupcovi odporkyne. Na základe výzvy súdu zo dňa 18. 11. 2015 v súvislosti s podaním navrhovateľa zo dňa 30. 07. 2015 odporkyňa uviedla, že podmienkou prijatia na doktorandské štúdium v zmysle § 56 ods. 3 zákona o vysokých školách je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, pričom z tohto zákonného ustanovenia nevyplýva, žeby malo ísť o vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v tom istom odbore. Z uvedeného vyplýva, že ak uchádzač spĺňal podmienku ukončenia vysokoškolského štúdia druhého stupňa, mohol byť prijatý a absolvovať doktorandské štúdium. Navrhovateľ bol absolventom všeobecného lekárstva s titulom MUDr. a preto mu bolo umožnené absolvovať doktorandské štúdium v ním prezentovanom študijnom odbore. Poukázala tiež na to, že navrhovateľ nevyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, najmä zákon 9/2010 Z. z. o sťažnostiach a preto považovala návrh navrhovateľa za neprípustný v zmysle § 250v ods. 3 O. s. p., čo je dôvodom pre zamietnutie návrhu podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia. Konštatovala, že zápisnica z pracovnej porady konanej dňa 15. 10. 2014 predložená navrhovateľom nemôže slúžiť ako dôkaz v tomto konaní a už vôbec nemôže byť spôsobilým dôkazom preukazujúcim riadne štúdium zo strany navrhovateľa, ako to uvádza jeho právny zástupca. Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu súdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať iba v prípade, ak iná právna možnosť ochrany chýba. Návrh proti nezákonnému zásahu nemôže byť považovaný za náhradu žaloby proti rozhodnutiu správneho orgánu a nie je v procesnej dispozícii účastníka konania určiť, či podal návrh podľa 5. hlavy 5. časti O. s. p., alebo žalobu podľa jej 2. hlavy. V prípade, ak bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy je potrebné domáhať sa súdnej ochrany postupom podľa 2. alebo 3. hlavy 5. časti O. s. p. Uviedla, že postup odporkyne pri vydaní rozhodnutia v zmysle zákona o vysokých školách sa neriadi ustanoveniami zákona o správnom konaní, vzhľadom na ktorú skutočnosť toto rozhodnutie nemusí obsahovať obligatórne náležitosti rozhodnutia, ktoré uvádza navrhovateľ. Rovnako odporkyňa ako prílohy svojich podaní pripojila rôzne listinné dôkazy a to študijné plány, informačné listy jednotlivých konkrétnych predmetov, predmetné študijné poriadky, zápisnice o výsluchu svedkov v trestnom konaní a ďalšie, týkajúce sa priebehu a ukončenia sporného štúdia navrhovateľa. Na pojednávaní dňa 10. 06. 2015 právny zástupca navrhovateľa zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu a poukázal na to, že navrhovateľ študoval na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach viac ako 9 rokov. Spočiatku študoval študijný odbor všeobecné lekárstvo v trvaní 6 rokov a následne študijný odbor zubné lekárstvo v trvaní 4 rokov. Zdôraznil, že na základe jeho požiadavky mu bol schválený individuálny študijný plán, pričom už počas štúdia všeobecného lekárstva bol študentom s rozšíreným študijným programom. Vzhľadom na túto skutočnosť mu boli uznávané skúšky z niektorých predmetov počas jeho štúdia v odbore „Zubné lekárstvo“, ktoré vykonal počas štúdia všeobecného lekárstva. Zastáva názor, že prerekvizity nie sú podstatné, ak došlo k uznaniu predmetu v obdobnom štúdiu. V danom prípade jeho klient dosiahol počet kreditov 360 ako základný predpoklad pre absolvovanie štátnej záverečnej skúšky, o vykonanie ktorej požiadal a vykonanie ktorej mu aj bolo umožnené a úspešne ju absolvoval. Vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou odporkyne vydať navrhovateľovi doklad o ukončení vysokoškolského štúdia. Opakovane ako v písomných podaniach poukázal na to, že v stanoviskách a vyjadreniach odporkyne nie sú konkrétne špecifikované dôvody, pre ktoré táto dospela k záveru, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu platných predpisov v priebehu jeho štúdia, pričom jej tvrdenia sú iba všeobecné. Poukázal tiež na to, že žiadny právny predpis nezakazuje rodinným príslušníkom skúšať svojich príbuzných a v žiadnom prípade to nie je chybou študenta, pokiaľ uvedené umožnila fakulta, na ktorej tento študoval. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietaný zásah do informačného systému, v tejto súvislosti bolo podané trestné oznámenie, pričom toto bolo zastavené s konštatovaním, že zo strany navrhovateľa nedošlo k porušeniu žiadnych povinností ani práv univerzity. Preto nenesie žiadnu trestnú zodpovednosť v tejto súvislosti. Súdu predložil vyjadrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 24. 03. 2015 ako odpoveď na jeho žiadosť o prehodnotenie jeho predchádzajúceho postoja, v ktorom postup rektora UPJŠ ministerstvo považovalo na základe výsledkov vnútornej kontroly za primeraný, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ vo svojom liste zo dňa 29. 01. 2015, ktorým sa opakovane obrátil na ministerstvo školstva uvádza nové skutočnosti a to, že po zvolení nového dekana tento určil novú 7-člennú komisiu za účelom posúdenia zákonnosti spôsobu jeho štúdia, pričom táto dospela k diametrálne odlišným záverom, ako boli závery predchádzajúcej komisie menovanej rektorom UPJŠ. Bolo mu dané na vedomie, že konanie vo veci týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov patrí do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy a ministerstvo školstva nemôže do tejto pôsobnosti zasahovať. Rovnako nemôže rozhodnúť o tom, či štúdium absolvoval v súlade so zákonom alebo nie. Preto mu bolo odporučené obrátiť sa priamo na súd. Uvedené pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu nahlásenia mimoriadnej udalosti. Na pojednávaní dňa 16. 03. 2016 právny zástupca navrhovateľa zhrnul závery svojich písomných podaní, ktoré boli do uvedeného času doručené Krajskému súdu v Košiciach a v ich zmysle navrhol návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Zdôraznil, že zo strany navrhovateľa nedošlo k porušeniu disciplinárneho poriadku, toto mu nebolo ani preukázané, poukázal na legitímnosť priebehu celého štúdia vzhľadom aj na to, že v čase, keď navrhovateľ študoval, bolo možné štúdium realizovať aj v zmysle individuálneho študijného plánu, ktorý má navrhovateľ schválený zo strany vedenia fakulty. Opakovane poukázal na to, že pokiaľ boli zistené pochybenia zo strany pracovníkov UPJŠ, nemožno ich pripísať na vrub študenta. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť univerzity, ktorá túto problematiku musí riešiť a vyvodiť z nej zodpovednosť voči svojim zamestnancom, ktorí sa porušení dopustili. Zdôraznil, že v priebehu doterajšieho konania nebolo preukázané, žeby navrhovateľ nejakým spôsobom zasiahol do informačného systému, v akej súvislosti sa viedlo trestné konanie a tiež nebolo preukázané, žeby tento uviedol v priebehu štúdia, pokiaľ ide o absolvovanie jednotlivých skúšok, zápočtov niekoho do omylu a pokiaľ ide o prerekvizity, k tomu už bolo zaujaté písomné stanovisko v jednotlivých jeho podaniach. Zdôraznil, že v predmetnom období navrhovateľ mohol plniť povinnosti aj v iných termínoch, ako to bolo uvedené v sťažnosti D.. G.. U. G., V.., ako to vyplýva zo študijného poriadku. Zástupca odporkyne zotrval na všetkých písomných podaniach, ktoré boli súdu doručené a uviedol, že vec je potrebné posudzovať z hľadiska dvoch rovín a to procesnoprávnej a hmotnoprávnej. Poukázal na to, že navrhovateľ sa nedomáhal ochrany svojho práva zákonom stanoveným postupom. Základným predpokladom na uplatnenie nároku v konaní o nezákonnom zásahu je podanie sťažnosti v zmysle zákona o sťažnostiach. Pokiaľ ide o prerekvizity, vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa v tejto súvislosti je neopodstatnené, pretože na tieto sa neberie ohľad iba v prípadoch, ak ide o predmety, ktoré sú uznávané. U navrhovateľa boli zo šiestich predmetov uznávané iba 2 a preto len v týchto prípadoch nebolo možné, resp. potrebné zohľadňovať prerekvizity. Opakovane zdôraznil, že súd nie je oprávnený posudzovať splnenie podmienok pre riadne ukončenie štúdia, pretože na to je oprávnený jedine orgán verejnej správy, v tomto prípade univerzita tak, ako to vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, v ktorom sa konštatuje, že táto kompetencia patrí vysokým školám, ako aj z nálezov Ústavného súdu SR napr. IV.ÚS 63/2014, II. ÚS/391/2010 a ďalších, v ktorých sa uvádza, že správny súd nie je skutkovým súdom a preto nie je oprávnený hodnotiť predmet sporu v priebehu konania o nezákonnom zásahu. Zároveň poukázal na to, že návrh bol podaný oneskorene, ako to vyplýva z jeho podaní. Pokiaľ ide o hmotno-právnu rovinu, zotrval na svojich stanoviskách, ktoré boli súdu doručené a konštatoval z dokladov, ktoré boli predložené, ako aj ďalších, najmä z výpovedí jednotlivých zamestnancov lekárskej fakulty, ktoré boli realizované v priebehu trestného konania a ktorých kópie zápisníc súdu predložil a boli založené do spisu nepochybne vyplýva, že zo strany navrhovateľa neboli splnené podmienky pre riadne ukončenie štúdia. Poukázal na študijný poriadok lekárskej fakulty účinný v čase, keď prebiehalo štúdium navrhovateľa a na práva a povinnosti študentov z tohto poriadku vyplývajúce. Tento študijný poriadok zo strany navrhovateľa dodržaný nebol, vznikli tu pochybnosti, o ktorých rozhodol odporca takým spôsobom, že navrhovateľovi diplom o ukončení vysokoškolského štúdia v danom odbore nevydá, pretože nesplnil zákonom stanovené podmienky pre ukončenie štúdia. Za takéto rozhodnutie je potrebné považovať list rektora UPJŠ zo dňa 05. 08. 2014, v ktorom bolo navrhovateľovi oznámené, že tento nesplnil predpísané požiadavky pre riadne ukončenie študijného programu zubné lekárstvo a preto mu diplom vydaný nebude. Navrhol, aby súd návrh navrhovateľa zamietol a odporkyni priznal náhradu trov konania. Zástupca navrhovateľa reagujúc na vyjadrenie zástupcu odporkyne uviedol, že návrhom sa nedomáhal rozhodnutia súdu o tom, či bolo alebo nebolo zákonným spôsobom ukončené štúdium navrhovateľa a v súvislosti s objektivitou stanoviska D.. G.. U. G., V.. predložil súdu fotokópie listov adresovaných menovanou dekanovi fakulty, z ktorých vyplýva jej osobná zaujatosť voči navrhovateľovi. Navrhovateľ sa v celom rozsahu pripojil k prednesu svojho právneho zástupcu a k otázke prerekvizít poukázal na to, že v danom prípade predmety, ktoré vykonával počas štúdia všeobecného lekárstva mu boli riadne uznané, avšak kredity za prerekvizity v súvislosti s týmito predmetmi počas štúdia zubného lekárstva mu uznané neboli, vzhľadom na ktorú skutočnosť musel tieto prerekvizity dodatočne absolvovať. V tejto súvislosti poukázal na to, že kreditový systém v oblasti zubného lekárstva platil od roku 2010, čiže pokiaľ skúšky absolvoval pred týmto dátumom, neboli mu kredity za prerekvizity za tieto započítané. Preto pokiaľ mu bola uznaná skúška, táto je zapísaná skôr ako kredity za prerekvizity. To sa týka aj iných predmetov. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že táto listom zo dňa 07. 07. 2014 navrhovateľovi oznámila, že vzhľadom na prebiehajúce šetrenie podanej sťažnosti voči spôsobu jeho štúdia spojeného študijného programu „Zubné lekárstvo“ nebude možné splniť ust. § 68 ods. 7 zák. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vydať mu diplom do 45 dní od ukončenia štúdia s tým, že o ďalšom postupe bude informovaný po ukončení prešetrenia sťažnosti. Listom zo dňa 28. 07. 2014 navrhovateľ odporkyni oznámil, že nesúhlasí s neskorším vydaním dokladov o absolvovaní jeho štúdia „Zubné lekárstvo“ a tieto žiadal vydať neodkladne, pretože študoval v súlade s vysokoškolským zákonom i zo študijným poriadkom LF UPJŠ a splnil všetky stanovené podmienky študijného programu, dosiahol 360 kreditov, stanovenú hranicu pre ukončenie štúdia. Dňa 18. 06. 2014 splnil aj poslednú podmienku predpísanú študijným programom, a síce absolvoval štátnu záverečnú skúšku. V uvedenom liste zároveň zaujal podrobné stanovisko k predmetnej sťažnosti D.. G.. U. G., V.. a túto považoval za neopodstatnenú. Listom zo dňa 31. 07. 2014 navrhovateľ odporkyňu vyzval na vydanie diplomu o ukončení vysokoškolského štúdia s poukazom na riadne ukončenie štúdia. Poukázal na to, že žiadne ustanovenie zákona ani iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ani vnútorného predpisu univerzity nezakotvuje oprávnenie, resp. možnosť univerzity nevydať absolventovi, ktorý riadne ukončil štúdium vysokoškolský diplom. Pokiaľ tak univerzita postupuje, koná v rozpore so zákonom. Listom zo dňa 05. 08. 2014 odporkyňa navrhovateľovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu oznámila, že navrhovateľovi nie je možné vydať diplom v zmysle § 68 ods. 7 zák. č. 131/2002 Z. z., pretože na základe podnetu garanta študijného programu pred výkonom posledných dvoch štátnych skúšok a následne aj na základe výsledkov vnútornej kontroly UPJŠ bolo zistené, že G.. K. C. nesplnil predpísané požiadavky pre riadne skončenie študijného programu zubné lekárstvo v súlade s ustanoveniami študijného poriadku UPJŠ a študijného poriadku LF UPJŠ. Dekan LF UPJŠ bol listom zo dňa 12. 06. 2014 vyzvaný, aby odložil výkon zostávajúcich skúšok. V žiadnom prípade nešlo ani doteraz nejde o disciplinárne konanie, ako to uvádza navrhovateľ vo výzve. Ide o povinný proces kontroly splnenia predpísanej skladby predmetov k výkonu štátnej skúšky, čo je v súlade so všetkými právnymi predpismi rezortu vysokého školstva a UPJŠ. Konštatovala, že navrhovateľ nesie plnú zodpovednosť za preukázané pochybenia a preto v požadovaných opatreniach adresovaných dekanovi lekárskej fakulty UPJŠ v zápisnici úseku kontrolných činností UPJŠ je požadované aj zahájenie disciplinárneho konania voči navrhovateľovi. Poukázala na to, že v zmysle § 75 ods. 4, na ktorý poukázal navrhovateľ nevyplýva, že za zistené nedostatky zodpovedá predovšetkým garantka, naopak, táto v súlade s § 75 ods. 4 svojím konaním upozornila na vážne pochybenia spôsobené navrhovateľom. Viacerými zamestnancami lekárskej fakulty, ktoré ohrozujú dobré meno UPJŠ a sú v rozpore s princípmi vnútorného systému monitorovania kvality štúdia na UPJŠ. Z listu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 27. 07. 2014 adresovaného rektorovi odporkyne a daného na vedomie navrhovateľovi vyplýva, že navrhovateľ sa listom zo dňa 08. 07. 2014 na ministerstvo obrátil so žiadosťou o prešetrenie správnosti postupu odporkyne v súvislosti s tým, že napriek tomu, že absolvoval štátne skúšky, zo strany odporkyne mu bolo odmietnuté podpísať diplom z dôvodu podnetu týkajúceho sa uvedeného študenta a závažných problémov týkajúcich sa jeho porušovania študijného poriadku. Preto ministerstvo požiadalo rektora univerzity o vyjadrenie v predmetnej veci. Súčasťou administratívneho spisu je podnet D.. G.. U. G., V.., na prešetrenie porušovania študijného poriadku navrhovateľom zo dňa 09. 06. 2014, zahrnutý do siedmich bodov, menovací dekrét rektora UPJŠ zo dňa 12. 06. 2014, ktorým bola menovaná komisia na prešetrenie sťažnosti D.. G.. U. G., V.., v zložení, ktoré vyplýva z uvedeného menovacieho dekrétu. Listom zo dňa 12. 06. 2014 adresovaným dekanovi LF UPJŠ rektor UPJŠ tohto upovedomil o podaní sťažnosti na porušovanie študijného poriadku UPJŠ v Košiciach navrhovateľom s tým, že vzhľadom na závažnosť problematiky opísanej v podaní prednostky kliniky bude nútený všetky skutočnosti preveriť a za uvedeným účelom bude menovaná kontrolná skupina ako poradný orgán rektora. Do doby prešetrenia obsahu podania prednostky 1. stomatologickej kliniky LF UPJŠ D.. G.. U. G., V.., bolo dekanovi uložené vydať okamžitý zákaz vykonania štátnej záverečnej skúšky študentom K. C.. Zároveň bol tento vyzvaný na predloženie úplného študijného spisu menovaného. Listom rektora UPJŠ zo dňa 13. 06. 2014 bol dekan LF UPJŠ v Košiciach vyzvaný na vyjadrenie sa k sťažnosti ako bola vyššie špecifikovaná v súlade s § 15 zák. č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, fotokópia ktorej bola pripojená k predmetnej výzve. V odpovedi na tento list zo dňa 24.06.2014 dekan LF UPJŠ upovedomil rektora o tom, že dňa 13. 06. 2014 písomne poveril prodekanov LF aby prešetrili údajné porušovanie študijného poriadku zo strany menovaného študenta, pričom dňa 17. 06. 2014 od nich obdržal písomnú odpoveď, v ktorej je konštatované, že k porušeniu študijného poriadku zo strany menovaného študenta nedošlo. Zaujal stanovisko k jednotlivým bodom predmetnej sťažnosti a vyslovil názor, že postup sťažovateľky považuje za neštandardný. V administratívnom spise odporkyne sa nachádza aj zápisnica o prešetrení sťažnosti v zmysle § 19 zák. č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach č. 3/2014 zo dňa 15. 07. 2014, predmetom ktorej je sťažnosť na nedodržanie chronológie plnenia prerekvizít predmetov zubného lekárstva u študenta K. C. s tým, že táto sa prešetrovala na LF UPJŠ a rektoráte UPJŠ v Košiciach v dňoch 12. - 15. 07. 2014. Súčasťou tejto zápisnice sú preukázané zistenia, ktoré sú špecifikované vo vzťahu k jednotlivým bodom sťažnosti. Ustanovená komisia navrhla vydať rozhodnutie dekana o podmienkach ďalšieho pokračovania štúdia študenta C. pre akademický rok 2014 - 15, zaviesť disciplinárne konanie voči menovanému za porušenie čl. 7 ods. 3 a čl. 3 ods. 6 študijného poriadku UPJŠ v Košiciach zo dňa 26. 04. 2013, prijať organizačné opatrenia tak, aby v AIS 2 na úvod semestra bol jednoznačne určený okruh vyučujúcich jednotlivých predmetov. Zároveň bolo uložené prijaté opatrenia predložiť rektorovi UPJŠ v termíne do 30. 07. 2014, ako aj písomnú správu o splnení opatrení a uplatnení právnej zodpovednosti v termíne do 28. 08. 2014. Predmetná zápisnica bola doručená okrem iných aj dekanovi LF UPJŠ. Súčasťou administratívneho spisu je tiež vyjadrenie k zápisnici o prešetrení sťažnosti dekana LF UPJŠ zo dňa 12. 08. 2014, v ktorom tento uvádza, že zápisnica bola odstúpená na vyjadrenie navrhovateľovi, keďže sťažnosť sa týka jeho osoby a preto má právo sa k nej vyjadriť. Vzhľadom na závažnosť obsahu sťažnosti a jeho vyjadrenie zastáva názor, že akékoľvek predčasné rozhodnutia v tejto veci až do objektívneho posúdenia, prípadne rozhodnutia súdu by mohli byť aj nezvratným zásahom do základných ľudských práv občana v zmysle čl. 42 Ústavy SR. Preto navrhol, aby uvedená sťažnosť, podklady a zápisnica boli postúpené na Ministerstvo školstva, vedy a výskumu a športu SR za účelom jej prešetrenia a preverenia formulovaných stanovísk. Podľa čl. 3 bod 2 platného študijného poriadku študent prestáva byť študentom univerzity aj ak riadne skončí štúdium podľa príslušného študijného programu, pričom dňom skončenia je deň, keď splní poslednú z podmienku predpísanú na riadne skončenie štúdia ostatného študijného programu, na ktorý bol zapísaný. Podľa zisteného stavu študent splnil podmienky predpísané na riadne skončenie štúdia a tým sa prestala na neho vzťahovať právomoc dekana LF UPJŠ. Preto dekan lekárskej fakulty nemal právo postupovať v zmysle zápisnice č. 3/2004 zo dňa 15. 07. 2014. Súčasťou administratívneho spisu je aj ďalšia korešpondencia medzi rektorom UPJŠ a dekanom LF UPJŠ v tejto súvislosti, ako aj oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti adresované sťažovateľke zo dňa 26. 08. 2014, opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ďalšie listiny, týkajúce sa predmetnej veci, listiny týkajúce sa priebehu štúdia navrhovateľa a jeho absolvovania, vrátane jednotlivých zápočtov a skúšok a pod., ako aj príslušné študijné poriadky. Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dá na takéto konanie podnet. Súd nevyhovel návrhu odporkyne zo dňa 18. 09. 2015 na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ, odbore kriminálnej polície pod ČVS: ORP-1678/1-VIS-KE-2015 vo veci trestného stíhania pre prečin poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií a pre prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 247 ods. 1 písm. b/ a § 375 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, kde sa podľa názoru odporkyne rieši otázka prípadnej trestnej zodpovednosti osôb za konanie, ktoré súvisí s touto vecou s tým, že od rozhodnutia o prípadnej trestnej zodpovednosti bude závisieť rozhodnutie v tejto veci, pretože vzhľadom na charakter a predmet tohto konania výsledok trestného stíhania pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa v tomto konaní nemá podstatný právny význam. Podľa § 250v ods. 1 O. s. p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný. Podľa ods. 5 cit. zák. ustanovenia navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Podľa § 65 ods. 1 zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu. Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia dokladom o riadnom skončení štúdia akreditovaného študijného programu a o získaní príslušného akademického titulu je vysokoškolský diplom a vysvedčenia o štátnych skúškach. Podľa § 68 ods. 1 citovaného zákona doklady o absolvovaní štúdia študijného programu v študijnom odbore sú: a) vysokoškolský diplom, b) vysvedčenie o štátnej skúške, c) dodatok k diplomu. Podľa ods. 7 cit. zák. ustanovenia doklady o absolvovaní štúdia sa vydávajú do 45 dní od riadneho skončenia štúdia okrem prípadov, ak absolvent súhlasí s neskorším vydaním týchto dokladov. Cieľom právnej úpravy uvedenej v § 250v O. s. p. je, aby sa osoba, do práv ktorej sa zasiahlo nezákonným postupom správneho orgánu, mohla pred súdom domáhať účinnej súdnej ochrany. Zákonnými náležitosťami návrhu je preto tvrdenie, že navrhovateľove práva boli porušené nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, resp. iným individuálnym správnym aktom. Takýto nezákonný zásah ako aj rozsah porušenia jeho práv musí byť konkretizovaný. Namietaný zásah musí smerovať priamo proti navrhovateľovi a musí trvať, resp. objektívne hrozí jeho opakovanie. Nepostačuje len domáhanie sa určenia zo strany súdu, že zásah je nezákonný. Zároveň musí byť špecifikované časové určenie, kedy bol zásah vykonaný, predovšetkým pre potreby posúdenia plynutia objektívnej aj subjektívnej lehoty na podanie takéhoto návrhu. Súd zastáva názor, že predmetný návrh navrhovateľa na začatie konania bol podaný v zákonnej lehote, pretože v súlade s názorom navrhovateľa, za začiatok plynutia tejto lehoty je potrebné považovať uplynutie lehoty na vydanie dokladu o ukončení štúdia v zmysle § 68 ods. 7 zákona o vysokých školách. Za začiatok lehoty nemožno považovať doručenie listu odporcu zo dňa 07. 07. 2014, ktorým bolo navrhovateľovi oznámené, že vzhľadom na prebiehajúce šetrenie mu v zákonnej lehote diplom o ukončení štúdia v predmetnom študijnom programe vydaný nebude, pretože z obsahu tohto listu zároveň vyplýva, že navrhovateľ bude o ďalšom postupe informovaný po ukončení prešetrenia sťažnosti, k čomu teoreticky mohlo dôjsť do uplynutia tejto lehoty, pričom navyše odporkyňa bola oprávnená svoje stanovisko aj zmeniť. Táto lehota podľa názoru súdu neuplynula do podania návrhu navrhovateľom. V danom prípade bolo tiež potrebné vyriešiť otázku prípustnosti návrhu podľa § 250v ods. 3 O. s. p., ktorý podmieňuje využitie súdnej ochrany prostredníctvom piatej hlavy piatej časti O. s. p. vyčerpaním prostriedkov, ktorých použitie umožňujú osobitné predpisy. Ktoré sú tieto osobitné predpisy zákon nešpecifikuje. Je zrejmé, že musí ísť o zákonné prostriedky, ktoré sú priamo k dispozícii navrhovateľovi ako účastníkovi právneho vzťahu. Ide spravidla o opravné prostriedky, ale tiež o podania, na základe ktorých vzniká administratívnemu orgánu povinnosť niečo konať, t. j. realizovať kroky, potrebné na odstránenie nezákonného stavu namietaného navrhovateľom. Zákonom určený postup tak vyjadruje zásadu subsidiarity súdneho konania, z ktorej vyplýva, že správny orgán sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o tom, že existuje stav, ktorý navrhovateľ hodnotí ako nezákonný zásah. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej práva mali byť porušené zo strany orgánu verejnej správy sa má prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Správny orgán musí mať možnosť vyjadriť sa k námietkam tohto účastníka, t. j. správny orgán musí mať možnosť sám odstrániť namietaný stav a dosiahnuť nápravu. Ak týmto postupom nedôjde k náprave, je namieste, aby sa dotknutý subjekt domáhal ochrany svojich práv na súde v rámci správneho súdnictva. K otázke prípustnosti návrhu považuje súd za potrebné uviesť, že zákon nešpecifikuje, o ktoré prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, využitím ktorých zákon podmieňuje podanie návrhu na začatie konanie o nezákonnom zásahu ide. Vzhľadom na rôznorodosť oblasti verejnej správy z hľadiska predmetu právnej regulácie, ako aj nadväzujúcich typov správnych konaní, v rámci ktorých môžu prichádzať do úvahy rôzne právne prostriedky nápravy ich špecifikácia závisí od právnej úpravy konkrétneho typu správneho konania, najmä s ohľadom na oprávnenia nadriadených orgánov vo vzťahu k orgánu, ktorý má povinnosť vo veci konať, ako aj s ohľadom na oprávnenie osobitných orgánov kontroly alebo dozoru prijať účinné opatrenia za účelom zabezpečenia nápravy nezákonného stavu. Preto súd musí splnenie tejto podmienky posudzovať individuálne vo svetle okolností, konkrétneho prípadu, rešpektujúc účel tohto právneho prostriedku, ktorým je poskytnutie ochrany osobe, ktorej práva a právom chránené záujmy môžu byť nezákonným zásahom dotknuté. Z uvedeného hľadiska vychádzajúc aj z aktuálnej judikatúry Ústavného súdu SR konkrétne nálezu Ústavného súdu SR III.ÚS 376/2015 z 27. 10. 2015, ktorý je posunom v judikatúre Ústavného súdu SR, názor, že sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach je efektívnym právnym prostriedkom nápravy nezákonného zásahu orgánu verejnej správy do práv alebo právom chránených záujmov fyzických osôb alebo právnických osôb nemožno považovať za automaticky aplikovateľný v každom prípade bez toho, aby všeobecný súd aplikujúci toto zákonné obmedzenie prístupu k súdu nezohľadnil, či v konkrétnych okolnostiach bolo daným právnym prostriedkom možné nápravu nezákonného stavu aj materiálne dosiahnuť. V súvislosti s hodnotením, ktorý právny prostriedok nápravy je efektívny vychádza ústavný súd z kritérií ustálených judikatúrou ESĽP, medzi ktoré patrí požiadavka prípustnosti, požiadavka adekvátnosti a požiadavka praktickej účinnosti prostriedku nápravy, pričom podľa názoru ústavného súdu najmä poslednú z týchto požiadaviek sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach v danom prípade nespĺňala. S poukazom na uvedené súd považoval návrh navrhovateľa za prípustný. Navrhovateľ podal na Ministerstvo školstva SR žiadosť o prešetrenie správnosti postupu rektora UPJŠ Košice zo dňa 08. 07. 2014, ktorú je podľa obsahu možné považovať za sťažnosť, pričom z odpovede ministerstva školstva zo dňa 24. 03. 2015 jednoznačne vyplýva, že konanie vo veci týkajúcej sa akademických práv a povinností študentov patrí do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy, preto ministerstvo nie je kompetentné rozhodovať o tom, či štúdium bolo absolvované v súlade so zákonom. Vysoká škola ako verejnoprávna inštitúcia nemá nadriadený orgán, ktorý by v tejto súvislosti bol oprávnený vykonať účinné opatrenia. Podľa názoru súdu takýmto v danom prípade nie je ani prokuratúra, pretože ani táto nie je oprávnená posudzovať splnenie konkrétnych podmienok pre riadne ukončenie vysokoškolského štúdia navrhovateľom. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa, na základe ktorého sa začalo toto konanie proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 250v O. s. p., podstatou argumentácie navrhovateľa je odôvodňovanie legitímnosti jeho požiadavky na vydanie vysokoškolského diplomu ako dokladu o skončení štúdia podľa § 68 ods. 7 zákona o vysokých školách. Nezákonný zásah v zmysle citovaného zákonného ustanovenia Občiansky súdny poriadok ani iný zákon nedefinuje. Z tohto ustanovenia však vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym správnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby, spočívajúci v postupe orgánu verejnej správy, v jeho činnosti, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv. Takýto zásah súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Cieľom ochrany podľa § 250v O. s. p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžz 3/2011, 8 Sžz 5/2012, 3 Sžz 2/2012 a pod.). Nečinnosťou orgánu verejnej správy je stav, keď správny orgán nekoná (o uplatnenom nároku alebo zo zákona neuskutočňuje konanie, nevydá rozhodnutie, osvedčenie žiadané účastníkmi konania, atď.), hoci je povinný vo veci vo všeobecnej rovine konať, resp. rozhodnúť (nie však vopred predpísaným a právnou normou určeným spôsobom). Existuje však aj kvalifikovaná právna forma nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou je stav, keď správny orgán má konať istým predpísaným spôsobom (podľa zákona, podzákonnej, resp. aj internej právnej normy vzťahujúcej sa na daný obsah právnych vzťahov). Nezákonný stav v danom prípade teda spočíva v zistení, že správny orgán nielen, že je nečinný, hoci je povinný konať, ale že uvedený orgán v stave vlastnej nečinnosti vytvára v merite veci protiprávny stav, keď odmieta alebo opomína naplniť vopred účastníkom konania očakávané, resp. právnou normou predpokladané úradné postupy. Takýto negatívny právny stav, majúci v sebe jednak prvky nečinnosti, ale tiež prvky hmotno-právnej protiprávnosti, zasahujúcej do subjektívnych práv fyzickej alebo právnickej osoby je nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Jeho podstata spočíva v nenaplnení legitímneho očakávania subjektu práva vyplývajúceho z obsahu právnej normy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžz 2/2012). Takýto právny stav kvalifikovanej nečinnosti správneho orgánu v danej veci rektorátu UPJŠ ako odporcu by však nastal iba v prípade, keby bez akýchkoľvek zásadných pochybností boli naplnené právne podmienky pre vydanie diplomu o ukončení štúdia ako dokladu o absolvovaní štúdia v lehote podľa § 68 ods. 7 zákona o vysokých školách. Vysoká škola ho vydá v lehote 45 dní od riadneho skončenia štúdia okrem zákonom stanovených prípadov. Právna definícia riadneho skončenia štúdia je uvedená v § 65 ods. 1 zákona o vysokých školách, podľa ktorého štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu. Vychádzajúc z obsahu súdneho aj administratívneho spisu súd považuje za potrebné uviesť, že nenaplnenie právnych podmienok štúdia navrhovateľa konštatovala odporkyňa už pred vykonaním štátnej skúšky, ktorú žiadala od dekanátu fakulty nerealizovať. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplýva množstvo sporných skutočností v hodnotení obsahu a priebehu štúdia u navrhovateľa odporkyňou - rektorátom UPJŠ na jednej strane a LF UPJŠ na strane druhej. Zároveň z neho vyplýva, že predmetné konanie pred správnym orgánom bolo zavŕšené vydaním právne uceleného stanoviska k nároku uplatnenému navrhovateľom na vydanie vysokoškolského diplomu podľa § 68 ods. 7 v nadväznosti na ust. § 65 ods. 1 zákona o vysokých školách a ďalšie dotknuté ustanovenia uvedeného zákona, za ktoré je potrebné považovať list odporkyne zo dňa 05. 08. 2014, ktorým bol navrhovateľ informovaný o tom, že doklad o ukončení štúdia - vysokoškolský diplom mu vydaný nebude z dôvodov nesplnenia predpísaných požiadaviek pre skončenie vysokoškolského štúdia druhého stupňa. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustálenej judikatúry - nálezov Ústavného súdu SR (I.ÚS 37/95, II.ÚS 50/2001, III.ÚS 183/2003, I.ÚS 354/2010) i rozsudkov Najvyššieho súdu SR (8Sžf 29/2010, 5Sžp/5/2011, 4Sžf/41/2014) a pod. môžu byť predmetom preskúmania súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo môžu dotýkať práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb. Za spôsobilý predmet prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy. V tomto prípade sa navyše na konanie podľa zákona o vysokých školách nevzťahuje zákon o správnom konaní, takže takéto rozhodnutie nemusí obsahovať náležitosti v zmysle § 47 zákona o správnom konaní. Zhrnúc uvedené súd konštatuje, že návrhu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Z princípu trojdelenia štátnej moci totiž vyplýva, že súd nemôže nahrádzať svojou rozhodovacou činnosťou moc výkonnú, ktorej súčasťou je aj správa vecí verejných, teda aj vysokého školstva. Definitívne právne vyriešenie sporných otázok, námietok a predbežných stanovísk účastníkov konania, lekárskej fakulty, odporkyne a ďalších procesných orgánov, t. j. posúdenie legitímnosti ukončenia štúdia ako zákonného predpokladu pre vyhodnotenie postupu odporkyne ako nezákonného zásahu v navrhovanom type konania podľa § 250v O. s. p. o ochrane proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy súdom by totiž po obsahovej a právnej stránke znamenalo nahrádzanie záverov správneho orgánu právnymi závermi súdu, čo je procesno-právne neprípustným aj z ústavno-právnych hľadísk. Keďže predmetný návrh bol podaný potom, ako bol právnemu zástupcovi navrhovateľa doručený list, ktorý je potrebné považovať za rozhodnutie, účinným právnym prostriedkom smerujúcim k ochrane práv a právom chránených záujmov navrhovateľa bolo podanie žaloby v zmysle § 247 a nasl. O. s. p. na preskúmanie uvedeného rozhodnutia, v ktorom konaní by súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach podanej žaloby. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe považoval za potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250v ods. 5 O. s. p., v zmysle ktorého keďže návrhu navrhovateľa nebolo vyhovené, navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporcovi v zmysle cit. právnej úpravy náhrada trov konania neprislúcha. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.