Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/107/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201056 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014201056.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: N. Z., T. XX, H., práv. zast.: JUDr. Anton Hencovský, advokát, Františkánska 3, Košice proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 26.06.2014 č. 34916-2/2014-BA takto r o z h o d o l : Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného z 26.06.2014 č. 34916-2/2014-BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 26.03.2014 č. XXXXX-XX/XXXX-L. a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 257,23 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu č. účtu E., vedený v peňažnom ústave Slovenská sporiteľňa, a.s., a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 26.03.2014 č. XXXXX-XX/XXXX-L., ktorým tento rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 10.02.2004 v sume 300,- eur, určené podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v spojení s ust. § 11 zákona č. 437/2004 Z.z. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 03.07.2014. Včas podanou žalobou zo dňa 03.09.2014 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnil tým, že mu bol priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v nižšej sume ako mu patrí. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo určené celkovým počtom bodov 1000, pričom doposiaľ bolo poškodenému vyplatené odškodnenie za skôr vyhotovené posudky určujúce spolu 850 bodov, teda rozdiel predstavuje 150 bodov. Poškodenému bola priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 300,- eur ako súčin počtu bodov 150 a sumy 2,- eurá za jeden bod. Uvedený postup je nesprávnou aplikáciou ust. § 11 ods. 1 zákona, pretože výška náhrady sa v prípade vystaveného hodnotenia od 01.08.2004 posudzuje podľa zákona č. 437/2004 Z.z., teda podľa § 5 ods. 2 tohto zákona. Pre rok 2013, čo je rozhodný dátum podľa vystavenia lekárskeho posudku v prípade poškodeného, je hodnota jedného bodu 16,10 eur. Vyplýva to z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžso/23/2008 zo dňa 28.04.2009 publikovaného pod č. 47/2010 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR, pričom toto rozhodnutie bolo publikované ako rozhodnutie zjednocujúce súdnu prax a jeho obsah považuje žalobca za interpretačne záväzný. Správnym postupom mal byť poškodenému priznaný nárok v sume 2.415,- eur ako súčin počtu bodov 150 a hodnoty jedného bodu 16,10 eur. Žalobca dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sžso/18/2009 zo dňa 27.01.2010, ktorý bol založený na uvedenom stanovisku, a naopak, spochybňuje rozhodnutia, ktoré uvádza žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom poukazuje na mylný názor žalovaného, že rôzne senáty Najvyššieho súdu SR zastávajú rôzny právny názor na danú vec. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 01.10.2014 uvádza, že podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžso/23/2008 zo dňa 28.04.2009 je vyjadrený názor, že § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého sa na poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené úrazom alebo iným poškodením zdravia pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona alebo bolo spôsobené chorobou z povolania zistenou pred týmto dňom, vzťahujú doterajšie predpisy len na hodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa sadzieb stanovených v prílohe vyhlášky č. 32/1965 Zb. a nie aj na výšku náhrady. Podľa uvedeného právneho názoru sa nemôže použiť ust. § 7 vyhlášky, ktoré upravuje výšku náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaný vymenúvava niekoľko súdnych rozhodnutí, pričom v žiadnom z nich sa nepoukazuje na určovanie sumy náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v hodnotách podľa zákona č. 437/2004 Z.z. Zo znenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. nevyplýva a ani zo systematického usporiadania tohto zákona sa nedá vyvodiť záver, že všetky inštitúty upravené zákonom č. 437/2004 Z.z. pri poškodeniach zdravia vzniknutých pred jeho účinnosťou upravuje vyhláška č. 32/1965 Zb. okrem výšky náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ by to tak bolo, potom by sa logicky mal aplikovať zákon č. 437/2004 Z.z. aj na zásady hodnotenia bolesti a hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a ich sadzby. Zo znenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. však jednoznačne vyplýva, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred 1. augustom 2004, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy v plnom rozsahu. Z tohto znenia nevyplýva žiadna výnimka a niet dôvodu, prečo by malo byť aplikované tak, že sa nevzťahuje len na výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z hľadiska použitia hodnoty 1 bodu na určenie sumy tejto náhrady. Práve naopak, ak by zákonodarca predpokladal, že sa toto ustanovenie nevzťahuje na niektorú z náhrad upravených v zákone č. 437/2004 Z.z., potom by takéto negatívne vymedzenie malo byť v tomto zákone jednoznačne uvedené. Záverom vyjadrenia žalovaný navrhuje žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, a po vypočutí účastníkov konania na pojednávaní, po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom z ďalej uvedených dôvodov. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzický alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Podľa ust. § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 11 ods. 1 a § 12 zákona č. 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Zrušuje sa vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 84/1967 Zb., vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 78/1981 Zb., vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 47/1995 Z.z. a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 19/1999 Z.z. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. augusta 2004. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu uviedol cit.: „Trváme v celom rozsahu na podanej žalobe, a pokiaľ sa týka vyjadrenia žalovaného, kde tento uvádza 5 rozhodnutí, síce neboli prílohou, ale zadovážil som si ich, chcem k ním uviesť to, že z týchto 5 rozhodnutí 3 rozhodnutia boli vydané pred publikovaním zjednocujúceho stanoviska, 4. rozhodnutie vôbec nie je porovnateľné pre toto konanie a rozhodnutie 6Cdo/146/2011, taktiež v predmete konania sa nezaoberá aplikáciou ust. § 11 ods. 1 zákona v rámci správneho súdnictva, ale § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Z tohto dôvodu naďalej trváme na tom, že podľa nášho názoru zjednocujúce stanovisko, o ktoré je opretá žaloba, nebolo zmenené. To je všetko.“ Odporkyňa na pojednávaní súdu sama navrhla dotknuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušiť a vec vrátiť Sociálnej poisťovni za účelom vydania nového rozhodnutia. Medzi účastníkmi konania nebol sporný skutkový stav veci, a ako to vyplýva z vyššie uvedeného, do dňa pojednávania súdu bol sporný len výklad ust. § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. Žalobca nesúhlasil s hodnotou bodu stanovenou žalovaným správnym orgánom podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. a tvrdil, že táto mala byť stanovená podľa zákona č. 437/2004 Z.z., pretože pri posudzovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa má postupovať podľa zákona a nie podľa vyhlášky. Žalovaný do dňa pojednávania súdu, kedy zrejme uznal argumentáciu žalobcu, tvrdil opak. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že podľa posudku zo dňa 06.11.2013 bola u žalobcu hodnotená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., a to na základe choroby z povolania zistenej u žalobcu dňa 10.02.2004. Suma náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bola určená podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v sume 2,- eurá (60,- Sk) za 1 bod. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Aj s prihliadnutím na uvedené ustanovenie citovaného zákona krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi treba poskytnúť podľa predpisu účinného v čase, keď žalobcovi vznikol nárok na túto náhradu. Zákon č. 437/2004 Z.z. upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ako aj zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 1 citovaného zákona). V osobitných ustanoveniach potom zákon vymedzuje základné pojmy (bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia) a pojmy na účely tohto zákona (poškodenie na zdraví, poškodený, poskytovateľ náhrady - § 2), upravuje náhradu za bolesť (§ 3), náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 4), výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5), lekársky posudok (§ 7), zásady na hodnotenie bolesti (§ 9), zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10). Z uvedeného je teda zrejmé, že z hľadiska systematického usporiadania je potrebné rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. S prihliadnutím na to, ak by sa podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona mala podľa doterajších predpisov posudzovať náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť v tomto ustanovení výslovne uvedené. Znenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. predpokladá, že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa počtu bodov stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd poukazuje na to, že správne kolégium Najvyššieho súdu SR na svojom zasadnutí 13. novembra 2009 prijalo uznesenie o publikovaní rozhodnutia sp.zn. 4Sžso/23/2009 z 28. apríla 2009 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR, ktorého právna veta znie: Zo znenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. vyplýva, že bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch sa posudzuje podľa doterajších predpisov, ale takýto postup neprichádza do úvahy pri posudzovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolesti. Senát krajského súdu sa v prejednávanej veci cíti viazaný publikovaným rozhodnutím ako rozhodnutím, ktoré zjednocuje súdnu prax v zmysle § 21 ods. 1 písm. d) zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch (pozri aj obdobné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. januára 2010 sp.zn. 9Sžso/18/2009). Z týchto dôvodov preto krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 26.03.2014 č. XXXXX-XX/XXXX-L. a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.). Žalobca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podaním zo dňa 11.03.2016 vyčíslil trovy právneho zastúpenia nasledovne: Základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb: rok 2014: 1/13 z 504,- eur = 61,85 eur rok 2016: 1/13 z 858,- eur = 66,- eur Úkony právnej služby: - prevzatie a príprava zastúpenia - žaloba - účasť na pojednávaní dňa 10.03.2016 Spolu: 2 x 61,85 eur + 1 x 66,- eur = 189,70 eur - režijný paušál: rok 2014 - 2x 8,04 eur = 16,08 eur rok 2016 - 1x 8,58 eur = 8,58 eur Spolu odmena advokáta a hotové výdavky: 189,70 eur + 24,66 eur = 214,36 eur Zvýšenie o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 20 % podľa zákona č. 222/2004 Z.z.: DPH 20 % zo sumy 214,36 eur = 42,87 eur Spolu trovy konania ........................................................................................257,23 eur (214,36 eur + 42,87 eur) Súd o trovách konania v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia vo výške v akej si trovy uplatnil a ktoré mu vznikli právnym zastúpením právnym zástupcom z radov advokátov v sume 257,23 eur, ktoré trovy pozostávali z odmeny za úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby a účasť na pojednávaní dňa 10.03.2016, vychádzajúc pritom z výpočtového základu za rok 2014 a rok 2016, vrátane režijného paušálu za rok 2014 a 2016 a DPH. Pretože právny zástupca žalobcu je platcom DPH, čo dokladoval osvedčením, súd mu priznal aj daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), v dôsledku čoho trovy právneho zastúpenia spolu tvorili sumu 257,23 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.