Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sp/48/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201145 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014201145.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľky K. K., bytom K. XX, proti odporcovi Okresnému úradu Rožňava, pozemkový a lesný odbor, Rožňava, Šafárikova 71, za účasti 1. Y. V., bytom W. E. XXX, 2. V. R., M.É. X, B. a 3. Slovenského pozemkového fondu, Bratislava, Búdkova 36, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 31. 07. 2014 č. OU- RV-PLO-2014/004250-014 Sax, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozhodnutie odporcu zo dňa 31. júla 2014 č. OU-RV-PLO-2014/004250-014 Sax. Navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa zo dňa 31. 07. 2014 č. OU-RV-PLO-2014/004250-014 Sax odporca podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov rozhodol o tom, že oprávnená osoba - navrhovateľka spĺňa podmienky cit. zákona, uvedené v § 3 ods. 1 písm. n/, a že tejto nemožno navrátiť vlastníctvo k pozemkom v katastrálnom území K., špecifikovaných v bode 2 napadnutého rozhodnutia, pretože v konaní bola preukázaná prekážka uvedená v § 6 ods. 1 písm. a/ cit. zákona. Zároveň rozhodol o tom, že oprávnenej osobe sa priznáva právo na náhradu za pozemky v pozemno-knižnej vložke č. 1400 v jednej polovici z vlastníckeho podielu pôvodného vlastníka s tým, že oprávnenej osobe sa za pozemky uvedené pod bodom 2 tohto rozhodnutia poskytne náhrada podľa § 6 ods. 2 cit. zákona po právoplatnosti rozhodnutia. Pôvodné pozemky boli súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu, preto náhradu poskytne Slovenský pozemkový fond. V odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že navrhovateľka ako oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zák. č. 503/2003 Z. z. si dňa 27. 12. 2004 na Obvodnom pozemkovom úrade Rožňava uplatnila reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom v k. ú. K., pričom v žiadosti uviedla, že si uplatňuje reštitučný nárok na pozemky zapísané vo vložke č. 1400 a č. 1401, ktoré rozhodnutím č. Fin. 88/ev.19/H/1962 máj zo dňa 28. 06. 1963 prešli do vlastníctva štátu. Tieto boli vo vlastníctve jej právneho predchodcu Ľ. N. ako pôvodného vlastníka nehnuteľnosti. Odporca ďalej uviedol, že po prešetrení listinných dôkazov, ktoré si zadovážil zo Štátneho archívu v Košiciach, pobočka Rožňava, Okresného úradu Rožňava a Správy katastra Rožňava zistil, že finančný odbor Okresného národného výboru Rožňava na žiadosť žiadateľa Štátneho rybárstva, n. p., v Stupave podľa Vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. a § 11 vyhl. č. 88/1959 Úradného vestníka o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora vydal dňa 28. 06. 1963 rozhodnutie č. Fin. 88/ev.19/H/1962 máj, ktorým nehnuteľnosti v k. ú. K. uvedené vo výkaze plôch ku geometrickému plánu a súpisu nehnuteľností zo dňa 30. 11. 1961 vyhotovené Strediskom geodézie v Košiciach prešli podľa cit. predpisov do vlastníctva Československého štátu do správy Štátneho rybárstva, n. p. v Stupave dňom právoplatnosti uvedeného rozhodnutia, t. j. dňom 15. 08. 1963, čím došlo v rozhodujúcom období k zániku vlastníctva pôvodných vlastníkov k týmto. Ich vlastníkom bol dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zoštátnení. Právnym nástupcom Štátneho rybárstva, n. p. Stupava sa stal Východoslovenský rybársky podnik, š. p. Michalovce, ktorý dňa 12. 01. 1994 požiadal Správu katastra Rožňava o dodatočný zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Delimitačným protokolom zo dňa 27. 04. 1997 odovzdal nehnuteľnosti Slovenskému pozemkovému fondu v Bratislave. Kúpnou zmluvou zo dňa 29. 05. 1998 Slovenský pozemkový fond v Bratislave odpredal predmetné nehnuteľnosti v k. ú. K. fyzickým osobám. Na základe rozhodnutia Okresnej prokuratúry v Rožňave Pd 4018/99-10 zo dňa 04. 08. 1999 prokurátor konštatoval, že záznamy vykonané Katastrálnym úradom v Rožňave boli vykonané na základe listín osvedčujúcich vlastnícke práva štátu, ktoré vznikli pred 01. 01. 1993 a postupom katastrálneho úradu nebolo porušené ust. § 38 ods. 2 Vyhlášky UGKaK SR č. 79/96 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu v Rožňave sp. zn. 10C 156/01-178 zo dňa 29. 09. 2001, potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 12Co 301/01-211 zo dňa 19. 02. 2002. Zápis nadobudnutia vlastníckeho práv v pozemkovej knihe nebol v období od 01. 01. 1951 do 01. 04. 1964 už podmienkou prevodu vlastníctva. Od 01. 04. 1964 vykonávanie zápisov v pozemkových knihách bolo celkom zastavené. Dňa 23. 10. 2007 Okresný úrad Rožňava oznámil, že za odňaté pozemky v k. ú. K., ktoré boli prevedené do vlastníctva Československého štátu, do správy Štátneho rybárstva, n. p. v Stupave nebola do depozitu Štátneho notárstva zložená žiadna náhrada, pôvodným vlastníkom nebola za pozemky poskytnutá náhrada. Odporca zároveň uviedol, že v konaní pri riešení uplatneného reštitučného nároku navrhovateľky vychádzal z právneho názoru Ústavného súdu SR vyjadreného v Náleze č. IV.ÚS 209/2010-29 zo dňa 16. 09. 2010, v zmysle ktorého ústavný súd potvrdil, že prechod vlastníckeho práva na štát na základe rozhodnutie Okresného národného výboru v Rožňave č. Fin.88/ev.19/H/1962 máj zo dňa 28. 06. 1963 bol zoštátnením vykonaným v rozpore z vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, čím bola splnená podmienka uvedená v § 3 ods. 1 písm. n/ zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, teda k prechodu vlastníckeho práva na štát došlo v dôsledku právneho titulu, ktorý je možné reštituovať podľa uvedeného ustanovenia zákona. Navrhovateľka preukázala svoj vzťah k právnemu predchodcovi a oprávnenosť k uplatnenému reštitučnému nároku predložením dokladov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. Podľa platného stavu evidovaného v katastri nehnuteľností a identifikácie parciel vyhotovenej Správou katastra Rožňava bolo zistené, že časť parcely č. XXXX, XXXX a parc. č. XXXX, ktoré prešli do vlastníctva štátu, je k účinnosti zákona o navrátení vlastníctva, t. j. k 01. 01. 2004 evidovaná v registri CKN ako časť parcely XXXX - trvalý trávnatý porast, zapísanej na LV č. XXXX vo vlastníctve fyzických osôb, ktoré ju nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 05. 1998 pred účinnosťou zákona o navrátení vlastníctva. Táto skutočnosť je zákonnou prekážkou pre navrátenie vlastníctva k pozemkom. Predmetná parcela je vo vlastníctve Y. V. v podiele 61/100 a V. R. v podiele 39/100. Y. V. nadobudla vlastnícky podiel po poručiteľovi R.. Ľ. V. na základe uznesenia Okresného súdu v Michalovciach č. 12D 49/2011. Odporca poukázal aj na to, že vo veci neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy Okresný súd Rožňava rozsudkom zo dňa 12. 10. 2012 sp. zn. 5C 40/2001 návrh na zrušenie právneho úkonu zamietol, pretože v konaní nebol preukázaný naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 02. 04. 2014 sp. zn. 1Co 316/2012-261. Citujúc ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 2, 6 a 7 cit. zákona odporca považoval za potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Zároveň konštatoval, že pozemky, ktoré sú k účinnosti zákona o navrátení vlastníctva zapísané v registri CKN ako druh pozemku vodná plocha budú predmetom ďalšieho konania, ktoré vydá správny orgán. Účastníčka konania podľa rozhodnutia o dedičstve č. D 573/91 zo dňa 26. 09. 1991 nadobudla vlastnícke právo k parcele č. XXXX zapísanej vo vložke č. 1401 k. ú. K., táto je zapísaná na LV č. XXXX k. ú. K. a je vo vlastníctve navrhovateľky v podiele 1/36. Vlastnícke právo k tejto parcele teda je zachované a preto nemohla byť predmetom reštitučného nároku. Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 28. 08. 2014 navrhovateľka žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázala na to, že Štátne rybárstvo, n. p. Stupava ani jeho právny nástupca Východoslovenský rybársky podnik, š. p. Michalovce nikdy nerealizovali výkup zatopených pozemkov od súkromných osôb, čo je reštitučným titulom. Poukázala na to, že vtedajšie stredisko geodézie v Rožňave vidiac celý rad nezákonností v konaní nezapísalo prevod vlastníctva fyzických osôb na štát. Tento stav trval do júla 1997. Poukázala na to, že rozhodnutie finančného odboru ONV Rožňava č. Fin.88/ev.19/H/1962 zo dňa 28. 06. 1963 v roku 1990 už nebol záznamu schopnou listinou pre zápis do katastra nehnuteľností, keďže účinnosť Vládneho nariadenia č. 15/1959 bola zrušená zákonom č. 403/1990 Zb. Vzhľadom na uvedené zo strany katastra došlo k nezákonnému záznamu na základe tejto listiny. Poukázala zároveň na to, že odporca opomenul ustanovenie § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb., z obsahu ktorého vyplýva, že právne úkony týkajúce sa sporných nehnuteľností po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sú neplatné. Z uvedeného vyvodila záver, že kúpna zmluva uzavretá medzi Slovenským pozemkovým fondom ako predávajúcim a kupujúcim V. R. a R.. Ľ. V. zo dňa 01. 06. 1998 je neplatná. Konštatovala, že nezákonné postupy Slovenského pozemkového fondu a Správy katastra pri prevode pozemkov podliehajúcich reštitučnému konaniu nemôžu byť prekážkou pre navrátenie vlastníctva ich pôvodným vlastníkom, resp. ich nástupcom. Z tohto hľadiska Slovenský pozemkový fond, ktorý je iba správcom a nie vlastníkom pozemkov nie je oprávnený predávať cudzie pozemky, ktoré štát v minulosti nevykúpil. Tieto pozemky boli odpredané fyzickým osobám, kúpna cena pripadla štátu a nie navrhovateľke. Z uvedeného vyplýva, že odporca sa dôsledne neriadil článkami Ústavy SR ani listiny základných práv a slobôd a konal v rozpore s nimi a vydal rozhodnutie neodôvodnené a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné. Na predmetných pozemkoch nie je žiadna stavba a preto je možné ich vydať. K návrhu sa písomne vyjadril odporca podaním zo dňa 22. 09. 2014, v ktorom zhodne ako v napadnutom rozhodnutí popísal zistený skutkový stav a vzhľadom na tento námietky navrhovateľky neakceptoval a navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov uvedených v jeho odôvodnení. K návrhu sa písomne vyjadrili účastníci konania Y. V. F. V. R. a to písomným podaním zo dňa 15. 09. 2014, v ktorom navrhli napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť z dôvodov, ktoré sú uvedené v tomto rozhodnutí. Námietky navrhovateľky považovali za neopodstatnené. Tieto boli iba všeobecne formulované. Rovnako Slovenský pozemkový fond písomným podaním zo dňa 19. 09. 2014 navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť z dôvodov uvedených v jeho odôvodnení, ktoré považuje za vecne správne. V konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu v medziach podaného opravného prostriedku a oboznámení sa s jeho administratívnym spisom súd zistil, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka si uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva v zmysle zák. č. 503/2003 Z. z. § 5 ods. 1 ako oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2 cit. zákona po pôvodnom vlastníkovi - otcovi Ľ. N., ktorý zomrel v roku 1991. Predmetné nehnuteľnosti na základe rozhodnutia finančného odboru ONV v Rožňave zo dňa 28. 06. 1963 č. Fin.88/ev.19/H/1962 máj, ako aj ďalšie tak, ako boli uvedené vo výkaze plôch ku geometrickému plánu a vyvlastňovacieho súpisu nehnuteľností zo dňa 30. 11. 1961 č. 0-920-72-1/2-2 vyhotoveného Strediskom geodézie a kartografie v Košiciach prešli podľa Vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. a § 11 vyhl. č. 88/1959 Úradného vestníka o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, t. j. dňom 15. 08. 1962 do vlastníctva Československého štátu, do správy Štátneho rybárstva, n. p. v Stupave. Jeho právnym nástupcom sa stal Východoslovenský rybársky podnik, š. p. Michalovce, ktorý v roku 1994 požiadal Správu katastra Rožňava o dodatočný zápis vkladu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Na základe delimitačného protokolu zo dňa 27. 04. 1997 boli okrem iných aj predmetné nehnuteľnosti odovzdané Slovenskému pozemkovému fondu Bratislava. Podľa identifikácie parciel Správy katastra Rožňava zo dňa 20. 10. 2008 č. j. 1/2007 nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet tohto konania sú zapísané na LV č. XXXX, pričom ich vlastníkmi sú fyzické osoby a to Y. V. v podiele 61/100 a V. R. v podiele 39/100, pričom Y. V. nadobudla tieto nehnuteľnosti titulom dedenia po svojom právnom predchodcovi R.. Ľ. V., ktorý spolu s V. R. nadobudol predmetné nehnuteľnosti titulom kúpnej zmluvy č. 2650298800 uzavretej so Slovenským pozemkovým fondom a zaevidovanej pod sp. zn. V 913/1998. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 29. 05. 1998. Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. IV.ÚS 209/2010-29 navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa zák. 503/2003 Z. z. za splnenia ostatných podmienok sa vzťahuje na prípady odňatia vlastníctva, ktoré boli ako reštitučné tituly označené v osobitných predpisoch, teda aj v zák. č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových kríz v znení neskorších predpisov. Ústavný súd SR v Náleze poukázal na obsah dôvodovej správy k návrhu zákona o navrátenie vlastníctva k pozemkom, z ktorého vyplýva, že cieľom predkladaného návrhu zákona je umožniť oprávneným osobám, ktoré neuplatnili svoj nárok v lehote, aby tento mohli uplatniť v novej jednoročnej lehote. Predmetom úpravy zákona o navrátenie vlastníctva k pozemkom je navrátenie vlastníctva po splnení zákonom stanovených podmienok bez ohľadu na to, či oprávnený mohol svoj nárok uplatniť podľa predchádzajúcich reštitučných zákonov a neurobil tak v zákonom stanovenej lehote, čím jeho nárok podľa predchádzajúcich reštitučných zákonov zanikol. V dôvodovej správe § 3 návrhu zákona o navrátenie vlastníctva k pozemkom sa uvádza, že reštitučné tituly sú totožné s reštitučnými titulmi podľa ostatných reštitučných zákonov. V danom prípade odporca rozhodol v intenciách uvedeného Nálezu Ústavného súdu, keď nárok navrhovateľky na navrátenie predmetných nehnuteľností posúdil podľa § 3 ods. 1 písm. n/ zákona, podľa ktorého oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo pozemku, ktorý prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady. Z oznámenia Okresného úradu Rožňava zo dňa 23. 10. 2007 vyplýva, že pôvodným vlastníkom, ktorým bolo odňaté vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nebola vyplatená náhrada, resp. do depozitu Štátneho notárstva nebola zložená žiadna náhrada. Súčasťou administratívneho spisu sú aj príslušné listy vlastníctva, výpisy z pozemnoknižných zápisníc a ďalšie na vec sa vzťahujúce listiny. Navrhovateľka, odporca a účastníci Y. V. F. V. R. sa na pojednávanie dňa 05. 04. 2016, na ktoré boli riadne a včas predvolaní nedostavili, pričom Y. V. svoju neprítomnosť na ňom vopred ospravedlnila písomným podaním zo dňa 29. 03. 2016, odporca písomným podaním zo dňa 22. 02. 2016, v ktorých zároveň vyslovili svoj súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti a navrhovateľka a účastník V. R. svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred neospravedlnili, ani z vážneho dôvodu nepožiadali o jeho odročenie. Preto súd postupoval v súlade s § 250g ods. 2 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. a pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti. Zástupca Slovenského pozemkového fondu na pojednávaní zotrval na všetkých vyjadreniach, ktoré boli učinené v doterajšom priebehu konania a ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Poukázal aj na to, že v konaní pred Okresným súdom v Rožňave, kde sa riešila otázka neplatnosti kúpnych zmlúv medzi Slovenským pozemkovým fondom a pánom R.N. a pánom V. v konaní na základe návrhu pani Y. došlo k zamietnutiu žaloby jednak pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a tiež z dôvodu, že vyslovením neplatnosti týchto zmlúv by sa nezmenilo právne postavenie tejto účastníčky, pretože pokiaľ išlo o reštitučný nárok ňou uplatnený, išlo o pozemky, ktoré boli okrem iného aj zastavané. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Podľa§ 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v § 3. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 3 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby, v poradí vymedzenom pod písm. a) až e). Podľa § 3 ods. 1 písm. n/ cit. zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) cit. zákona vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia v prípade uvedenom v ods. 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len „náhradný pozemok“) v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to ak možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Podľa ods. 5 cit. zák. ustanovenia pozemky, ktoré sa prevedú oprávneným osobám za ich pôvodný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond, ak pôvodný pozemok bol súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo spoločnej nehnuteľnosti, alebo ich poskytne správca lesného majetku vo vlastníctve štátu (ďalej len "správca"), ak pôvodný pozemok bol súčasťou lesného pôdneho fondu. Ak ide o bezodplatný prevod pozemku z vlastníctva štátu do vlastníctva oprávnenej osoby, ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Finančnú náhradu za pôvodné pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré nebol poskytnutý náhradný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond podľa druhu pozemku v čase jeho prechodu na štát alebo inú právnickú osobu. Oprávnená osoba môže vyzvať Slovenský pozemkový fond alebo správcu na vydanie náhrady do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia obvodného pozemkového úradu. Vo výzve oprávnená osoba uvedie, či náhradu požaduje v peniazoch alebo formou náhradného pozemku. Slovenský pozemkový fond alebo správca je povinný do jedného roka od výzvy oprávnenej osoby jej ponúknuť náhradný pozemok. Po uplynutí lehoty na výzvu právo oprávnenej osoby na náhradu zaniká (§ 6 ods. 6 zákona č. 503/2003 Z. z.). Na základe vykonaného dokazovania a takto zisteného skutkového stavu vyhodnotiac vykonané dôkazy v priebehu správneho konania jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre navrátenie predmetných nehnuteľností oprávnenej osobe - navrhovateľke. Z týchto dôkazov nepochybne vyplýva, že dôvodom nenavrátenia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam je existencia prekážky uvedená v § 6 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, t. j. že predmetný pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby. Z dôvodu existencie uvedenej prekážky správny orgán postupoval správne v súlade s § 6 ods. 2, keď oprávnenej osobe priznal právo na náhradu za tento pozemok. Odporca pri rozhodovaní o reštitučnom nároku navrhovateľky postupoval v súlade so zák. č. 503/2003 Z. z., ako aj s nálezom Ústavného súdu SR IV.ÚS 209/2010. Námietku navrhovateľky, týkajúcu sa vykonania nezákonného záznamu príslušnou Správou katastra Rožňava na základe listiny - rozhodnutia finančného odboru ONV Rožňava pod č. Fin.88/ev.19/H/1962 máj súd považuje za neopodstatnenú, keďže citované rozhodnutie vzhľadom na jeho charakter v zmysle uvedeného Nálezu Ústavného sudu je možné považovať za listinu, na základe ktorej došlo k nezákonnému odňatiu vlastníckeho práva, resp. nezákonnému prechodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na štát, tzn., že je reštitučným titulom. Rovnako za neopodstatnenú považuje súd aj námietku navrhovateľky týkajúcu sa porušenia § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb. vo vzťahu k neplatnosti právneho úkonu, tzn. prevodu vlastníckeho práva povinnou osobou do vlastníctva iného, vykonaného po účinnosti tohto zákona. Navrhovateľka opomenula, že predmetný reštitučný nárok nebol uplatnený podľa zák. č. 229/1991 Zb. ale podľa zákona 503/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. 01. 2004, a v danom prípade k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na fyzické osoby došlo na základe kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 29. 05. 1998, t. j. pred nadobudnutím účinnosti citovaného zákona. Námietky navrhovateľky týkajúce sa porušenia Ústavy SR a listiny základných práv a slobôd sú všeobecné a nekonkrétne, preto ich nebolo možné vyhodnotiť. Rovnako neakceptovateľná je námietka týkajúca sa vydania predmetných nehnuteľností vzhľadom na to, že tieto nie sú zastavané, keďže predmetné nehnuteľnosti neboli navrhovateľke vydané z dôvodu, že tieto nadobudli fyzické osoby a nie z dôvodu, že pozemky sú zastavané. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne a zákonné potvrdil. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého neúspešnej navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde, aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.