Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/125/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201270 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014201270.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Mareka Kotoru v právnej veci žalobcu: J. T., Q..: XX.XX.XXXX, U. Š. XX, J., právne zastúpený: JUDr. Radoslav Soták, advokát, so sídlom Námestie slobody 3, Michalovce, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 218835/2014 zo dňa 18.08.2014, takto r o z h o d o l : Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 218835/2014 zo dňa 18.08.2014, ako aj rozhodnutie Colného úradu Michalovce č. 1095331/1/116542/2014 zo dňa 07.04.2014 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v celkovej sume 410,90 Eur, titulom trov právneho zastúpenia vo výške 340,90 Eur a náhrady súdneho poplatku v sume 70,- Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou zo dňa 20.10.2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.10.2014, sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 218835/2014 zo dňa 18.08.2014. Predmetným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie Colného úradu Michalovce č. 1095331/1/116542/2014 zo dňa 07.04.2014, ktorým bol žalobcovi podľa ust. § 229 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov vymeraný úrok z omeškania v celkovej výške 6.125,34 Eur, potvrdil. Suma colného dlhu v celkovej výške 2.911,52 Eur, pozostávajúca z cla vo výške 942,88 Eur, dovoznej prirážky vo výške 496,25 Eur a z DPH vo výške 1.472,39 Eur, ktorá mu bola oznámená výmerom č. 92/98 zo dňa 03.03.1998, nebola zaplatená v zákonnej lehote do dňa 16.03.1998, ale až dňa 13.01.2010. V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie Colného úradu Michalovce č. 1095331/1/116542/2014 zo dňa 07.04.2014. Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu Colného úradu Michalovce o vyrubení úroku z omeškania pritom korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného. Ku skutočnostiam uvádzaným žalobcom v jeho odvolaní, ako aj k ostatným skutočnostiam zisteným oboznámením sa s predloženým administratívnym spisom, uviedol žalovaný nasledovné: Vzniknutý colný dlh bol žalobca ako dlžník povinný zaplatiť podľa ust. § 221 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z. v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výmeru č. 92/98, t. j. do 16.03.1998. Keďže dlžná suma bola v plnej výške uhradená až dňa 13.01.2010 pri výkone exekúcie, nastala právna skutočnosť zakladajúca vymeranie úrokov z omeškania v zmysle ust. § 229 ods. 1 písm. a/ zákona č. 180/1996 Z. z. platného v čase vzniku colného dlhu. V zmysle vyššie cit. ustanovenia je úrok z omeškania súčasťou dlžnej sumy, avšak to neznamená, že má úplne zhodný právny režim ako platí v prípade colného dlhu. V danom prípade je však potrebné zohľadniť skutkové aj právne odlišnosti medzi právnym inštitútom colného dlhu a právnym inštitútom úroku z omeškania. Podľa názoru žalovaného úrok z omeškania môže byť vymeraný až v čase, kedy je možné jeho výšku správne určiť, teda v čase, keď došlo k úplnému zaplateniu dlžnej sumy dovoznej platby. Až po oneskorenom zaplatení dlžnej sumy je presne známa doba omeškania a všetky ostatné skutočnosti nevyhnutné pre výpočet a správne určenie úroku z omeškania. Dlžná suma dovozných platieb bola žalobcom zaplatená v rámci exekúcie v plnej výške až dňa 13.01.2010, čo znamená, že až dňa 13.01.2010 boli colnému úradu známe všetky skutočnosti (doba omeškania, výška úrokových sadzieb) potrebné pre správne určenie výšky úroku z omeškania podľa ust. § 229 ods. 1 písm. a/ zákona č. 180/1996 Z. z.. K námietkam účastníka konania, ako aj k ostatným skutočnostiam týkajúcim sa danej právnej veci žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že samotná splatnosť úroku z omeškania je viazaná na vydanie rozhodnutia, ktorým je tento úrok v zmysle § 229 ods. 1 písm. a/ zákona č. 180/1996 Z. z. vymeraný a oznámený dlžníkovi. Preto ak úrok z omeškania je v zmysle § 229 ods. 1 písm. a/ zákona č. 180/1996 Z. z. súčasťou dlžnej sumy a nasleduje tak v primeranom rozsahu jej právny režim, je premlčanie práva vyberať a vymáhať úrok z omeškania v zmysle § 230 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z. viazané na plynutie lehoty desiatich rokov od konca roku, v ktorom sa stal tento úrok z omeškania splatným. Ako je zo spisového materiálu zrejmé, predmetný úrok z omeškania bol žalobcovi prvýkrát vymeraný rozhodnutiami colného úradu č. 30253/2010-5335 zo dňa 30.11.2010, č. 28686/2010-5335 zo dňa 11.11.2010 a č. 30/262/2010-5335 zo dňa 30.11.2010, ktoré však boli v odvolacom konaní zrušené rozhodnutím Colného riaditeľstva SR č. 8601/201-1410 zo dňa 24.8.2011, pričom nové rozhodnutie o vymeraní úroku z omeškania zo dňa 07.04.2014 bolo žalobcovi doručené dňa 15.04.2014. Podľa názoru žalovaného je teda zrejmé, že desaťročná lehota na premlčanie práva vyberať a vymáhať úrok z omeškania ešte neuplynula. Premlčacia lehota podľa ust. § 230 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z, ak ju vzťahujeme aj na úrok z omeškania, nezačala v danom prípade plynúť skôr ako po tom, čo mohol byť úrok z omeškania riadne a v plnej výške vymeraný, teda po úplnom zaplatení dlžnej sumy dovoznej platby. Samotná splatnosť nedoplatku podľa § 230 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z., v danom prípade úroku z omeškania, je jednoznačne viazaná na jeho vymeranie rozhodnutím príslušného správneho orgánu, keďže až na základe takého rozhodnutia je dlžník povinný plniť a vymeraný nedoplatok sa tak môže stať splatným. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že v novom prejednaní veci rešpektoval právny názor odvolacieho orgánu vyslovený v rozhodnutí č. 8601/2011-1410 zo dňa 24.08.2011. II. Včas podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.10.2014, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 218835/2014 zo dňa 18.08.2014 a vrátenia veci mu na ďalšie konanie. S poukazom na ust. § 250c ods. 1 O.s.p. žalobca požiadal súd aj o odklad vykonateľnosti rozhodnutia, ktorého zákonnosť je predmetom preskúmavania v tomto konaní. Namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a to z dôvodu rozporu so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Nezákonnosť podľa názoru žalobcu spočíva v tom, že žalovaný nesprávne interpretoval ust. § 229 ods. 1 písm. a/ a ust. § 230 ods. 1 colného zákona. Žalobca v podanej žalobe vyjadril nesúhlas s právnym názorom žalovaného v napadnutom rozhodnutí a zároveň je toho názoru, že pre clo, ako aj pre úrok z nezaplatenej sumy cla platí spoločne 10-ročná premlčacia lehota uvedená v ust. § 229 ods. 1 písm. a/ colného zákona. Následne citoval ustanovenia § 229 ods. 1 písm. a/ a § 230 ods. 1 colného zákona a uviedol, že v danom prípade začala plynúť 10 ročná premlčacia lehota pre clo ako aj pre úrok z nezaplatenej sumy cla spoločne dňa 01.01.1999 (pretože suma colného dlhu bola splatná dňa 16.03.1998) a nakoľko colný úrad v lehote do 31.12.2008 právoplatne nevymeral úrok z omeškania z nezaplatenej sumy colného dlhu a zároveň v tej istej lehote, t. j. do 31.12.2008 nevykonal úkon smerujúci k vybratiu a vymáhaniu úroku z omeškania, je žalobca toho názoru, že premlčacia lehota vzťahujúca sa na právo colného úradu vyberať a vymáhať nedoplatok sumy cla vrátane úroku z omeškania márne uplynula dňa 31.12.2008. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nakoľko rozhodnutie žalovaného nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci, čím je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a 4, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie. III. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2014 navrhol žalobu zamietnuť, pričom dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného, keďže námietky žalobcu sú totožné s tými vznesenými v odvolacom konaní. IV. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok v zmysle ust. § 250f ods. 2 O.s.p.), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (ust. § 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa ust. § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p., je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Colný úrad Čierna nad Tisou, ako právny predchodca Colného úradu Michalovce, (ďalej len „colný úrad“) prepustil žalobcovi ako dlžníkovi tovar - motorové vozidlo zn. K. T. X,X, č. k. B., r. výroby XXXX, do navrhovaného colného režimu voľný obeh a zároveň vymeral colný dlh v celkovej výške 10.647,- Sk. Colný úrad v rámci následnej kontroly zistil, že dlžníkom deklarovaná cena tovaru, ktorá tvorila základ pre výpočet colného dlhu, nie je skutočne platenou cenou, a preto pristúpil k novému určeniu colnej hodnoty. Colná hodnota určená colným úradom predstavovala sumu 159.522,- Sk. Súčasťou spisu je taktiež rozhodnutie colného úradu č. 021/137/97 zo dňa 08.10.1997, ktorým colný úrad rozhodol o dodatočnom vymeraní colného dlhu vo výške 82.947,- Sk pozostávajúceho zo sumy cla vo výške 26.862, -Sk, zo sumy dovoznej prirážky vo výške 14.138,- Sk a z dane z pridanej hodnoty vo výške 41.947,- Sk. Rozhodnutie colného úradu bolo žalobcovi doručené dňa 15.10.1997. Žalobca v postavení dlžníka bol povinný sumu colného dlhu zaplatiť v zmysle ust. § 221 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z. Colného zákona, účinného v čase vzniku colného dlhu, v lehote do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia rozhodnutia o dodatočnom vymeraní colného dlhu, a to do 27.10.1997. Na základe odvolania žalobcu Colné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 10598/97-1/186-5 zo dňa 18.12.1997 určil colnú hodnotu predmetného motorového vozidla vo výške 167.647,- Sk, na základe čoho následne colný úrad vymeral colný dlh vo výške 87.712,- Sk, t. ´j. 2.911,52 Eur, a to výmerom č. 92/98 zo dňa 03.03.1995, ktorý bol dlžníkovi doručený dňa 06.03.1998. Žalobca bol povinný predmetný colný dlh zaplatiť v lehote 10 dní odo dňa doručenia výmeru č. 92/98, t. j. do dňa 16.03.1998. Deň 16.03.1998 je dňom splatnosti colného dlhu a nasledujúci deň 17.03.1997 je dňom vzniku nedoplatku colného dlhu. Podľa účtovnej evidencie colný dlh vo výške 87.712,- Sk (2.911,52 Eur) bol vymožený v rámci exekučného konania a pripísaný na účet colného úradu dňa 13.01.2010 v plnej výške. Nezaplatením colného dlhu v lehote splatnosti, t. j. do 16.03.1998, došlo teda k naplneniu podmienok pre vznik a vymeranie úroku z omeškania podľa ust. § 229 ods. 1 písm. a/ colného zákona. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností colný úrad rozhodnutím č. 30253/2010 zo dňa 30.11.2010 a rozhodnutím č. 28686/2010-5335 zo dňa 11.11.2010 vymeral žalobcovi ku dňu 14.1.2010 úroky z omeškania v celkovej výške 6.125,58 Eur z oneskorenej úhrady colného dlhu vo výške 2.911,52 Eur. S rozhodnutiami colného úradu sa žalobca nestotožnil, a preto ich napadol včas podaným odvolaním. Colné riaditeľstvo SR ako žalovaný správny orgán rozhodnutím č. 8601/2011-1410 zo dňa 24.08.2011 napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne colný úrad rozhodnutím č. 1095331/1116542/2014 zo dňa 07.04.2014 podľa ust. § 229 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z. vymeral žalobcovi ako povinnému dlžníkovi úrok z omeškania vo výške 6.125,34 Eur. Finančné riaditeľstvo SR ako žalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím č. 2188835/2014 zo dňa 18.08.2014 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie colného úradu zo dňa 07.04.2014 potvrdil. Podľa ust. § 221 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z. Colný zákon v platnom znení (ďalej len „colný zákon“), ak colný orgán nepovolil dlžníkovi odklad platenia sumy cla, je suma cla splatná do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia rozhodnutia colného orgánu. V prípade súhrnného zápisu v účtovných dokladoch, za podmienok ustanovených v § 222, musí byť lehota splatnosti určená tak, aby nebola dlžníkovi poskytnutá lehota dlhšia, ako keby mu bol odklad platby povolený. Podľa ust. § 229 ods. 1 písm. a/ colného zákona, ak nebola suma cla zaplatená v určenej lehote, vymeria colný orgán z nezaplatenej sumy cla úrok z omeškania, ktorý je súčasťou dlžnej sumy; úrok z omeškania nesmie byť nižší ako úrok uvedený v § 225 ods. 3, Podľa ust. § 230 ods. 1 colného zákona, právo vyberať a vymáhať nedoplatok sumy cla (ďalej len "nedoplatok") sa premlčuje uplynutím desiatich rokov od konca roku, v ktorom sa stal nedoplatok splatným. Podľa ust. § 230 ods. 2 colného zákona, ak sa vykoná úkon, ktorý smeruje k vybratiu alebo k vymáhaniu nedoplatku, premlčacia lehota sa prerušuje a začína plynúť nová premlčacia lehota uplynutím kalendárneho roku, v ktorom bol dlžníkovi tento úkon oznámený. Nedoplatky je však možné vymáhať najneskôr do 20 rokov od konca roku, v ktorom sa stal nedoplatok splatným. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/57/2012 zo dňa 18.09.2013: I. Povinnosť platiť úroky z omeškania, vyplývajúca z vedľajšieho (akcesorického) administratívneho právneho vzťahu, nemôže trvať dlhšie, než trvá hlavný záväzok, pretože uplynutím premlčacej doby sa právo premlčí ako celok. II. Ak dôjde k premlčaniu colného dlhu, nemôže sa potom takýto právny následok uplynutia času nevzťahovať i na úroky z omeškania, ak povinný subjekt vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k úrokom z omeškania. Rozhodujúcou skutočnosťou pri preskúmaní rozhodnutia žalovaného bolo posúdenie otázky premlčania nároku na vyrubenie úrokov z omeškania z dôvodu nezaplatenia sumy colného dlhu vo výške 2.911,52 Eur (87.712,- Sk) vymeraného na základe výmeru č. 92/98 za obdobie od 17.03.1998 až do úplného zaplatenia dlhu, t. j. do 13.01.2010. V uvedenej právnej veci súd považuje za potrebné uviesť, že úrok z omeškania má vo vzťahu k colnému dlhu povahu akcesorického právneho inštitútu, čo znamená, že je priamo závislý na existencii colného dlhu a vzniká iba v tom prípade, ak tento colný dlh nebol zaplatený v určenej lehote. Zatiaľ čo colný dlh môže existovať bez úroku z omeškania, existencia úroku je vždy viazaná na skutočnosť, že vznikol a bol vymeraný konkrétny colný dlh, ktorý však nebol v určenej lehote zaplatený. Zo znenia ustanovenia § 229 ods. 1 písm. a/ colného zákona vyplýva, že ak nebola suma cla zaplatená v určenej lehote, vymeria colný orgán z nezaplatenej sumy cla úrok z omeškania, ktorý je súčasťou dlžnej sumy. Ako to vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu, žalobca bol povinný uhradiť colný dlh do 16.03.1998, tento však uhradil až dňa 13.01.2010. Podľa ust. § 230 ods. 1 colného zákona, právo vyberať a vymáhať nedoplatok sumy cla sa premlčuje uplynutím desiatich rokov od konca roku, v ktorom sa stal nedoplatok splatným. Keďže však colný úrad zostal v období od 17.03.1998 do 31.12.2008 nečinný a nevykonal žiadne úkony smerujúce k vybratiu alebo vymáhaniu colného dlhu, uplynutím desiatich rokov došlo aj k uplynutiu premlčacej doby vo vzťahu k úrokom z omeškania. Ak dôjde k premlčaniu colného dlhu, nemôže sa potom takýto právny následok uplynutia času nevzťahovať i na úroky z omeškania, ak povinný subjekt vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k úrokom z omeškania. V danom prípade colný úrad nevykonal žiadny úkon na vybratie alebo vymoženie nedoplatku v desaťročnej premlčacej lehote, a preto jej uplynutím dňa 31.12.2008 už nemohlo dôjsť k vyrubeniu úrokov z omeškania rozhodnutím Colného úradu Michalovce č. 1095331/1/116542/2014 zo dňa 07.04.2014. Námietka žalobcu týkajúca sa nesprávnej interpretácie ust. § 229 ods. 1 písm. a/ a § 230 ods. 1 colného zákona bola teda dôvodná. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a práve závery súd podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume 70,- Eur a z trov právneho zastúpenia v zmysle ust. § 11 ods. 4 prvá veta vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení v nasledovnom rozsahu: 1.) Prevzatie a príprava zastúpenia .... 134,00 Eur + 8,04 Eur, 2.) Podanie žaloby zo dňa 20.10.2014 .... 134,00 Eur + 8,04 Eur, 20 % DPH vo výške 56,82 Eur (zo sumy 284,08 Eur), t. j. spolu 340,90 Eur. Súdom priznané trovy konania spolu predstavujú sumu 410,90 Eur (trovy právneho zastúpenia vo výške 340,90 Eur a zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- Eur), ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu, a to v lehote do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v platnom znení). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.