Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/135/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201397 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014201397.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: G.. Š. W., K. X, O., zastúpený: JUDr. Peter Beluščák, advokát, Jantárova 30, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 362541/2014 zo dňa 5.9.2014, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie správneho orgánu vydaného v I. stupni č. 1095631/1/288547/2014 zo dňa 23.6.2014, ako aj rozhodnutie žalovaného č. 362541/2014 zo dňa 5.9.2014 podľa ust. § 250j ods.2 písm.a/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Petra Beluščáka, Jantárova 30, Košice odmenu v sume 435,66 EUR, na č.ú. : IBAN SK4211000000002924887114, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- EUR titulom súdneho poplatku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím žalovaného uvedeného v úvodnej časti tohto rozsudku, žalovaný ako orgán príslušný podľa ust. § 4 ods. 3 písm. s/ zákona č. 333/2011 Z.z. v znení nesk. predpisov, potvrdil rozhodnutie Colného úradu Košice č. 1095631/1/288547/2014 zo dňa 23.6.2014, vo veci úroku z omeškania za oneskorene zaplatený colný dlh, v sume 438,49 EUR, s poukazom na ust. § 237 ods. 1 písm. b/, § 238 ods. 1 a § 233 ods. 3 zákona č. 618/1992 Zb. /Colný zákon/, v znení nesk. predpisov. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že odvolací orgán preskúmal odvolacie dôvody žalobcu v rozsahu odvolacích dôvodov v otázke vznesenej námietky premlčania a zaujal stanovisko, že odvolanie nebolo opodstatnené. Účastníkom konania v odvolaní uvedený názor na premlčanie úrokov z omeškania, najmä na začiatok plynutia tejto premlčacej lehoty nemá oporu v príslušnom zákone. Podľa § 237 ods.1 písm.b/ zákona č. 618/1992 Zb., ak nebolo clo zaplatené v určitej lehote, bude z nezaplatenej sumy cla vymeraný úrok z omeškania, ktorý je príslušenstvom cla. Úrok z omeškania nesmie byť nižší ako úrok uvedený v § 233 ods.3 zákona č. 618/1992 Zb. Z dôvodu, že je úrok z omeškania považovaný za príslušenstvo dlžnej sumy, posudzuje sa podľa rovnakých právnych predpisov ako samotná dlžná suma, teda v danom prípade podľa príslušných ustanovení zákona č. 618/1992 Zb., ktorý bol účinný v čase vzniku colného dlhu a následného omeškania s jeho úhradou, i keď k vymeraniu úroku z omeškania došlo až v roku 2014. Úrok z omeškania však nekopíruje automaticky právny režim colného dlhu, pretože je potrebné zohľadniť skutkové i právne odlišnosti medzi právnym inštitútom colného dlhu (vymerania colného dlhu) a medzi právnym inštitútom úroku z omeškania (vymerania úroku z omeškania). Colný dlh vzniká na základe iných skutkových i právnych okolností než úrok z omeškania a právny režim ich vzniku, vymerania (resp. oznámenia), určenia ich výšky a ich prípadného zániku je odlišný. Úrok z omeškania má vo vzťahu k colnému dlhu povahu akcesorického právneho inštitútu, čo znamená, že je priamo závislý na existencii colného dlhu a vzniká iba v tom prípade, ak tento colný dlh nebol zaplatený v určenej lehote. Kým colný dlh môže vzniknúť a existovať bez úroku z omeškania (dôjde k jeho zaplateniu v desaťdňovej lehote splatnosti podľa § 226 ods.1 zákona č. 618/1992 Zb.), existencia úroku z omeškania je vždy viazaná na skutočnosť, že vznikol a bol vymeraný určitý colný dlh, pričom tento colný dlh nebol v určenej lehote (desať dní odo dňa oznámenia dlžníkovi ) zaplatený. Minimálne zo skutočnosti, že úrok z omeškania nemôže vzniknúť a byť vymeraný skôr, než márne uplynula lehota na zaplatenie colného dlhu (čím sa dlžník dostal do omeškania) je zrejmé, že počítanie plynutia lehôt pri colnom dlhu a pri úroku z omeškania nemôže byť rovnaké. Začiatok plynutia týchto lehôt je viazaný na rôzne právne skutočnosti a časovo sa tieto lehoty nemôžu nikdy zhodovať. Okamih vzniku a oznámenia colného dlhu nemôže byť nikdy totožný s okamihom vzniku a vymerania úroku z omeškania vzťahujúcemu sa k tomuto colnému dlhu. Tiež je potrebné uviesť, že úrok z omeškania môže byť v plnej výške vymeraný až v čase, kedy je možné jeho výšku správne určiť, teda až v čase, keď došlo k úplnému zaplateniu dlžnej sumy dovoznej platby. Až po oneskorenom zaplatení dlžnej sumy, či už dobrovoľne po lehote alebo v rámci núteného výkonu rozhodnutia, je presne známa doba omeškania a všetky ostatné skutočnosti nevyhnutné pre výpočet a správne určenie úroku z omeškania. Dlžná suma dovozných platieb bola účastníkom konania uhradená po čiastkach, v plnej výške až dňa 28.11.1995, čo znamená, že až k uvedenému dňu boli colnému úradu známe všetky skutočnosti (doba omeškania, výška úrokových sadzieb v jednotlivých obdobiach omeškania a pod.) potrebné pre správne určenie výšky úroku z omeškania. Až po úplnej úhrade dlžnej sumy mohol colný úrad realizovať korektne a správne inštitút vymerania úroku z omeškania podľa § 237 ods.1 písm.b) zákona č. 618/1992 Zb. Aj keď úrok z omeškania vzniká priamo zo zákona (§ 237 ods.2 zákona č. 618/1992 Zb.), nemôže byť splatný a ani vymáhateľný skôr, než bol právne relevantným spôsobom, teda rozhodnutím, dlžníkovi oznámený. Ustanovenie § 237 ods.1 písm.b/ zákona č. 618/1992 Zb. neurčuje priamo spôsob, akým má colný úrad úrok z omeškania vymerať a ani neurčuje povinnosť, vymeriavať úrok z omeškania samostatným rozhodnutím za každý deň omeškania. Takýto postup by v praxi znemožňoval vymeranie úrokov z omeškania i v prípade účastníka konania, keďže by bolo podľa počtu dní omeškania potrebné vydať 740 samostatných rozhodnutí, čo je technicky veľmi ťažko realizovateľné a neúmerne by zaťažovalo nielen správny orgán ale aj účastníka konania. Uvedený postup by tak bol v hrubom rozpore so zásadou hospodárnosti správneho konania. Colný úrad postupoval správne, keď vymeral úrok z omeškania až po tom, čo bola dlžná suma zaplatená a boli známe všetky podklady pre správne a úplné určenie výšky úroku z omeškania. Tiež je nevyhnutné uviesť, že výška úroku z omeškania bola vyčíslená ku dňu úhrady celej sumy colného dlhu, a teda sa už žiadnym spôsobom po uhradení istiny nezvyšovala. Ide o sumu, ktorá zodpovedá stavu ku dňu úhrady dlžnej istiny, teda ku dňu 28.11.1995. Skutočnosť, že k vymeraniu úroku z omeškania došlo až v roku 2014 žiadnym spôsobom neovplyvnila výšku úroku z omeškania. Samotná splatnosť úroku z omeškania je jednoznačne viazaná na vydanie rozhodnutia, ktorým je tento úrok v zmysle § 237 ods. 1 písm.b) zákona č. 618/1992 Zb. vymeraný a oznámený dlžníkovi. Preto, ak vychádzame z toho, že úrok z omeškania je v zmysle § 237 ods.1 písm.b) zákona č. 618/1992 Zb. príslušenstvom cla a nasleduje tak v primeranom rozsahu jeho právny režim, je premlčanie práva vyberať a vymáhať úrok z omeškania v zmysle § 238 ods.1 zákona č. 618/1992 Zb. viazané na uplynutie lehoty šiestich rokov po roku, v ktorom sa stal tento úrok z omeškania splatným. Ako je zo spisovaného materiálu zrejmé, predmetný úrok z omeškania bol prvýkrát vymeraný účastníkovi konania rozhodnutím colného úradu zn. 1095631/1/288547/2014 zo dňa 23.6.2014, doručeným účastníkovi konania dňa 15.7.2014. Je teda zrejmé, že šesťročná lehota na premlčanie práva vyberať a vymáhať úrok z omeškania (v prípade ak považujeme právnu konštrukciu, podľa ktorej je úrok z omeškania príslušenstvom dlžnej sumy, za dôvod pre uplatnenie § 238 ods.1 zákona č. 618/1992 Zb.) ešte neuplynula. Premlčacia lehota podľa § 238 ods.1 zákona č. 618/1992 Zb., ak sa vzťahuje aj na úrok z omeškania, nezačala v danom prípade plynúť skôr, ako po tom, čo mohol byť úrok z omeškania riadne a v plnej výške vymeraný, teda po úplnom zaplatení dlžnej sumy dovoznej platby. Samotná splatnosť nedoplatku podľa § 238 ods.1 zákona č. 618/1992 Zb., v danom prípade úroku z omeškania, je jednoznačne viazaná na jeho vymeranie rozhodnutím príslušného správneho orgánu, keďže až na základe takéhoto rozhodnutia je dlžník povinný plniť a vymeraný nedoplatok sa tak môže stať splatným. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací orgán konštatoval, že právo vybrať a vymáhať úrok z omeškania vymeraný účastníkovi konania rozhodnutím colného úradu zn. 1095631/1/288547/2014 zo dňa 23.6.2014 nebol premlčaný, a preto nemožno na námietku premlčania vznesenú účastníkom konania prihliadnuť. Žalobca podal žalobu na súd v zákonnej lehote. Žalobné dôvody : - spotrebná daň z piva a celková suma dovoznej platby bola žalobcom oznámená dňa 8.11.1993, celková suma dovoznej platby sa skladala zo sumy 1.031,43 EUR /spotrebná daň z piva/ a zo sumy 1.210,91 EUR / DPH/, - colný dlh uhradil žalobca dňa 28.9.1995 v sume 462,10 EUR, dňa 28.11.1995 v sume 657,37 EUR, dňa 23.5.1996 v sume 434,60 EUR a dňa 21.9.1999 v sume 688,27 EUR, - istina, z ktorej bol úrok vymeraný bola suma spotrebnej dane - 1.031,43 EUR, splatná dňa 8.11.1993 a k úplnej úhrade došlo dňa 28.11.1995, teda najneskôr dňa 28.11.1995 boli správnemu orgánu známe všetky údaje potrebné na vymeranie úroku z omeškania, - vo vzťahu k DPH bolo rozhodnuté dňa 11.10.1999, taktiež bola vznesená námietka premlčania a colným úradom uznaná, - na základe oznámenia o začatí konania s výzvou na vyjadrenie zn. 1095631/1/247032/2014 zo dňa 27.5.2014, žalobca proti úroku z omeškania vzniesol námietku premlčania, s poukazom aj na rozsudok NS SR sp. zn. 2 Sžf 57/2012 zo dňa 18.9.2013. K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 4.8.2015. Uviedol, že z dôvodu, že je úrok z omeškania považovaný za príslušenstvo dlžnej sumy, posudzuje sa podľa rovnakých právnych predpisov ako samotná dlžná suma, teda v danom prípade podľa príslušných ustanovení zákona č. 618/1992 Zb., ktorý bol účinný v čase vzniku colného dlhu a následného omeškania s jeho úhradou, i keď k vymeraniu úroku z omeškania došlo až v roku 2014. Úrok z omeškania však nekopíruje automaticky právny režim colného dlhu pretože je potrebné zohľadniť skutkové i právne odlišnosti medzi právnym inštitútom colného dlhu (vymerania colného dlhu) a právnym inštitútom úroku z omeškania (vymerania úroku z omeškania). Colný dlh vzniká na základe iných skutkových i právnych okolností než úrok z omeškania a právny režim ich vzniku, vymerania (resp. oznámenia, určenia ich výšky a ich prípadného zániku je odlišný. Úrok z omeškania má vo vzťahu k colnému dlhu povahu akcesorického právneho inštitútu, čo znamená, že je priamo závislý na existencii colného dlhu a vzniká iba v tom prípade, ak tento colný dlh nebol zaplatený v určenej lehote. Kým colný dlh môže vzniknúť a existovať bez úroku z omeškania (dôjde k jeho zaplateniu v desaťdňovej lehote splatnosti podľa § 226 ods.1 zákona č. 618/1992 Zb.), existencia úroku z omeškania je vždy viazaná na skutočnosť, že vznikol a bol vymeraný určitý colný dlh, pričom tento colný dlh nebol v určenej lehote (desať dní odo dňa oznámenia dlžníkovi ) zaplatený. Minimálne zo skutočnosti, že úrok z omeškania nemôže vzniknúť a byť vymeraný skôr, než márne uplynula lehota na zaplatenie colného dlhu (čím sa dlžník dostal do omeškania) je zrejmé, že počítanie plynutia lehôt pri colnom dlhu a pri úroku z omeškania nemôže byť rovnaké. Začiatok plynutia týchto lehôt je viazaný na rôzne právne skutočnosti a časovo sa tieto lehoty nemôžu nikdy zhodovať. Okamih vzniku a oznámenia colného dlhu nemôže byť nikdy totožný s okamihom vzniku a vymerania úroku z omeškania vzťahujúcemu sa k tomuto colnému dlhu. Uviedol tiež, že úrok z omeškania môže byť v plnej výške vymeraný až v čase, kedy je možné jeho výšku správne určiť, teda až v čase, keď došlo k úplnému zaplateniu dlžnej sumy dovoznej platby. Až po oneskorenom zaplatení dlžnej sumy, či už dobrovoľne po lehote alebo v rámci núteného výkonu rozhodnutia, je presne známa doba omeškania a všetky ostatné skutočnosti nevyhnutné pre výpočet a správne určenie úroku z omeškania. Dlžná suma dovozných platieb bola účastníkom konania uhradená po čiastkach, v plnej výške až dňa 28.11.1995, čo znamená, že až k uvedenému dňu boli colnému úradu známe všetky skutočnosti (doba omeškania, výška úrokových sadzieb v jednotlivých obdobiach omeškania a pod.) potrebné pre správne určenie výšky úroku z omeškania. Až po úplnej úhrade dlžnej sumy mohol colný úrad realizovať korektne a správne inštitút vymerania úroku z omeškania podľa § 237 ods.1 písm.b) zákona č. 618/1992 Zb. Aj keď úrok z omeškania vzniká priamo zo zákona (§ 237 ods.2 zákona č. 618/1992 Zb.), nemôže byť splatný a ani vymáhateľný skôr, než bol právne relevantným spôsobom, teda rozhodnutím, dlžníkovi oznámený. Ustanovenie § 237 ods.1 písm.b/ zákona č. 618/1992 Zb. neurčuje priamo spôsob, akým má colný úrad úrok z omeškania vymerať a ani neurčuje povinnosť, vymeriavať úrok z omeškania samostatným rozhodnutím za každý deň omeškania. Takýto postup by v praxi znemožňoval vymeranie úrokov z omeškania i v prípade žalobcu, keďže by bolo podľa počtu dní omeškania potrebné vydať 740 samostatných rozhodnutí, čo je technicky veľmi ťažko realizovateľné a neúmerne by zaťažovalo nielen správny orgán ale aj účastníka konania. Uvedený postup by tak bol v hrubom rozpore so zásadou hospodárnosti správneho konania. Colný úrad postupoval správne, keď vymeral úrok z omeškania až po tom, čo bola dlžná suma zaplatená a boli známe všetky podklady pre správne a úplné určenie výšky úroku z omeškania. Tiež je nevyhnutné uviesť, že výška úroku z omeškania bola vyčíslená ku dňu úhrady celej sumy colného dlhu, a teda sa už žiadnym spôsobom po uhradení istiny nezvyšovala. Ide o sumu, ktorá zodpovedá stavu ku dňu úhrady dlžnej istiny, teda ku dňu 28.11.1995. Skutočnosť, že k vymeraniu úroku z omeškania došlo až v roku 2014 žiadnym spôsobom neovplyvnila výšku úroku z omeškania. Právnu povinnosť, následkom ktorej k vzniku úroku z omeškania došlo, porušil žalobca a nie colný orgán. Ak by žalobca riadne a včas uhradil colný dlh, otázka vymerania úroku z omeškania by nebola aktuálna, a to ani po žalobcom namietanej dlhej dobe devätnástich rokov. Samotná splatnosť úroku z omeškania je jednoznačne viazaná na vydanie rozhodnutia, ktorým je tento úrok v zmysle § 237 ods. 1 písm.b) zákona č. 618/1992 Zb. vymeraný a oznámený dlžníkovi. Preto, ak vychádzame z toho, že úrok z omeškania je v zmysle § 237 ods.1 písm.b) zákona č. 618/1992 Zb. príslušenstvom cla a nasleduje tak v primeranom rozsahu jeho právny režim, je premlčanie práva vyberať a vymáhať úrok z omeškania v zmysle § 238 ods.1 zákona č. 618/1992 Zb. viazané na uplynutie lehoty šiestich rokov po roku, v ktorom sa stal tento úrok z omeškania splatným. Ako je zo spisovaného materiálu zrejmé, predmetný úrok z omeškania bol prvýkrát vymeraný žalobcovi rozhodnutím colného úradu zn. 1095631/1/288547/2014 zo dňa 23.6.2014, doručeným žalobcovi dňa 15.7.2014. Je teda zrejmé, že šesťročná lehota na premlčanie práva vyberať a vymáhať úrok z omeškania (v prípade ak považujeme právnu konštrukciu, podľa ktorej je úrok z omeškania príslušenstvom dlžnej sumy, za dôvod pre uplatnenie § 238 ods.1 zákona č. 618/1992 Zb.) ešte neuplynula. Premlčacia lehota podľa § 238 ods.1 zákona č. 618/1992 Zb., ak ju vzťahujeme aj na úrok z omeškania, nezačala v danom prípade plynúť skôr, ako po tom, čo mohol byť úrok z omeškania riadne a v plnej výške vymeraný, teda po úplnom zaplatení dlžnej sumy dovoznej platby. Samotná splatnosť nedoplatku podľa § 238 ods.1 zákona č. 618/1992 Zb., v danom prípade úroku z omeškania, je jednoznačne viazaná na jeho vymeranie rozhodnutím príslušného správneho orgánu, keďže až na základe takéhoto rozhodnutia je dlžník povinný plniť a vymeraný nedoplatok sa tak môže stať splatným. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací orgán konštatuje, že právo vybrať a vymáhať úrok z omeškania vymeraný účastníkovi konania rozhodnutím colného úradu zn. 1095631/1/288547/2014 zo dňa 23.6.2014 nebolo premlčané, a preto nie je možné na námietku premlčania prihliadnuť. Súd v konaní podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p., preskúmal rozhodnutie žalovaného, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a zistil, že žalobné dôvody žalobcu boli opodstatnené, preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Je nepochybné, ako to vyplýva z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, že colný dlh vznikol dňa 8.11.1993, ktorého splatnosť uplynula dňa 18.11.1993 podľa ust. § 226 ods. 1 prvá veta z.č. 618/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Je tiež nesporné to, že tento colný dlh bol zaplatený v 4 splátkach a posledná úhrada prebehla dňa 28.11.1995. Podľa ust. § 238 ods. 1/ cit. zákona, právo vybrať a vymáhať nedoplatok cla sa premlčuje po šiestich rokoch po roku, v ktorom sa stal splatným. Nedoplatkom cla nie je len istina, ale aj jeho príslušenstvo. Z uvedeného dôvodu, prvým dňom omeškania bol deň 19.11.1995, najneskôr deň 29.11.1995 a lehota na vybratie a vymáhanie úroku z omeškania začala plynúť od 1.1.1996 a uplynula dňa 1.1.2002. Nie je správny preto právny záver žalovaného o plynutí premlčacej lehoty podľa ust. § 237 ods. 1 písm. b/ cit. zákona. Podľa ust. § 237 ods. 1 písm. b/ cit. zákona, ak clo nebolo zaplatené v určenej lehote, bude z nezaplatenej sumy cla vymeraný úrok z omeškania, ktorý je príslušenstvom cla. Úrok z omeškania nesmie byť nižší ako úrok uvedený v § 233 ods. 3. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že colné orgány majú právo vyrubiť úrok z omeškania, ale tento je možné vyrubovať iba do skončenia premlčacej lehoty, v opačnom prípade sa vystavuje riziku vznesenej námietky premlčania takejto pohľadávky. Súd ďalej mal za preukázané, že v období od 1.1.1996 do uplynutia premlčacej lehoty nebol colným orgánom vykonaný žiadny úkon k úroku z omeškania, teda taký úkon, aby žalobca mohol vedieť, že mu bude podľa ust. § 237 ods. 1 písm. b/ cit. zákona vymeraný aj úrok z omeškania. Povinnosť platiť úroky z omeškania, vyplývajúce z vedľajšieho administratívneho právneho vzťahu, nemôže trvať dlhšie, než trvá hlavný záväzok, pretože uplynutím premlčacej doby sa právo premlčí ako celok. Ak dôjde k premlčaniu colného dlhu, nemôže sa potom takýto právny následok uplynutia času nevzťahovať i na úroky z omeškania, ak povinný subjekt vznesie námietku premlčania vo vzťahu k úrokom z omeškania. Záväzok žalobcu na zaplatenie cla zanikol jeho splnením k 28.11.1995, preto ak hlavný záväzok zanikol, nie je na mieste argumentácia žalovaného, že v prípade úrokov z omeškania by musel osobitne vyhotovovať niekoľko rozhodnutí, vo vzťahu k postupnému zaplateniu colného dlhu a k nim prislúchajúcim úrokom z omeškania. Zaplatením colného dlhu bola správnemu orgánu známa doba omeškania colného dlhu a s účinnosťou od 29.11.1995 mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na vybranie úroku z omeškania, do 1.1.2002 uplatniť svoje právo aj na vymáhanie, ak by bolo v uvedenom období aj vyúčtované, resp. oznámené žalobcovi. Vzhľadom na to, že takýto postup v konaní správneho orgánu absentoval, súd považoval námietku premlčania za opodstatnenú. Prvýkrát bola žalobcovi oznámená výška úroku až dňa 27.5.2014, začatím konania z vlastného podnetu, teda oneskorene. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne okolnosti, súd zrušil rozhodnutie žalovaného tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania podľa ust. § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p. Trovy konania spočívali v odmene za zastupovanie advokátom za: - 3 úkony právnej pomoci, prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na súd, účasti na pojednávaní : 2 x 134,- EUR + 2 x 8,04 EUR náhrada paušálu, 1 x 143 EUR + 8,58 EUR náhrada paušálu, spolu 435,66 EUR, - priznané podľa ust. § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení nesk. predpisov. Žalobcovi bola priznaná náhrada súdneho poplatku v sume 70,- EUR podľa ust. § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p., v nadväznosti na ust. § 246c ods. 1 a § 151 ods. 8 O.s.p. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.